Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21C/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111898505
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111898505.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa G. D., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom E. E. X.Y. XXXX/X, E. Y. P., Y. Č.. XX, zastúpeného Bc. Dr. Vasilom Hunderom,
Školská č. 3, Michalovce, proti odporcovi H. T., N..H.. H. H. J. Ž., E. Z. XXXX/XB, zastúpenému JUDr.
Petrom Šmeringaim a JUDr. Martinom Kellom, advokátmi so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č.
4, v konaní o náhradu škody vo výške 30 miliónov USD - 1.308.270.000,- Sk - 43.426.608,24 Eur takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 31.12.2003 požiadal súd, aby zaviazal odporcu, H. T., Š..E.. Ž., advokátsku kanceláriu
CNS a ďalšie nemenované osoby na náhradu škody spôsobenej nimi tým, že na ňom spáchali
podvod spolupáchateľstvom, vrátane krivého obvinenia a krivej výpovede, čím mu spôsobili majetkovú
a nemajetkovú ujmu, vrátane straty slobody.
Týchto skutkov sa mali pracovníci odporcu dopustiť tým, že dňa 2.2.2000 uzatvorili s ním zmluvu o
zabezpečení finančných prostriedkov vo výške 20.000.000,- Sk, krytú vystavenou vlastnou zmenkou
SSE na sumu 30.000.000,- USD. Zmluvu aj zmenku podpísal za odporcu štatutárny zástupca š.p. M..

Z., ekonomický riaditeľ a podpis overil notár. Navrhovateľ tvrdil, že ako vyplynulo z ďalšieho šetrenia,
zmluva ani zmenka neboli nikdy evidované v účtovnej evidencii podniku tak, ako to vyžadujú príslušné
právne normy, hoci M.. Z. viackrát tvrdil, že boli evidované. Tým podviedol jeho aj investorov.
Na základe neevidencie boli potom originálne doklady spochybňované a jemu sa nepodarilo v riadnom
zmluvnom termíne pôžičku vybaviť.
Aj keď termín vybavenia pôžičky končil až 31. mája 2000, už v polovici apríla 2000 sa pracovníci H.
spojili s právnickou firmou CNS Bratislava a na základe ich odporučenia podali na jeho osobu trestné

oznámenie, na základe ktorého bol na jeho osobu vydaný zatykač pre trestný čin podvodu. Právnická
firma oboznámila bankový sektor o jeho údajnom podvode, v dôsledku čoho už nemohol zmluvu riadne
splniť. Odporca ho však napriek ich zmluvnému vzťahu o týchto krokoch neinformoval, o všetkom sa
dozvedel až z vyšetrovacieho spisu.

Navrhovateľ tvrdil, že týmto konaním sa SSE snažili vyviniť M.. Z. z podvodu a jemu zabrániť
uplatnenie si úhrady nákladov a zmluvnej pokuty, ktorá im za porušenie zmluvy hrozila. Preto radšej

zaplatili v prospech CNS sumu 40.000.000,- Sk, aby za podvod nebol stíhaný odporca, ale navrhovateľ.
Navrhovateľ bol celý čas vo väzbe a nemohol sa účinne brániť, ani jeho advokát v trestnej veci si svoju
povinnosť voči nemu riadne neplnil. Súd vyriekol rozsudok o jeho vine bez vážnych dôkazov na základe
domnienok navrhovateľa v trestnom konaní a bol tak porušený Trestný poriadok aj Trestný zákon.Tým, že bol odsúdený, vznikla mu ďalšia škoda.

Preto navrhovateľ žiadal súd, aby celú vec preskúmal a vyniesol rozhodnutie o náhrade škôd,

vzniknutých a zavinených v prvom rade H., Š..E.. Ž., ako aj ďalších právnických a fyzických osôb, ktoré
sa na celej kauze podieľali, zakázal predaj majetku a manipulovanie s ním a dodržanie zmluvy 001 zo
dňa 1.2.2000 a to až do doby konečného vysporiadania pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy, vrátane
príslušných úrokov.

Ďalej žiadal určiť a zabezpečiť vyplatenie náhrady škody, ktorá mu vznikla ako nemajetková ujma tým,
že bol na základe porušenia zmluvy zo strany H. krivo obvinený a odsúdený, náhradu za čas strávený vo
väzení, náhradu za poškodenie jeho mena a povesti vo finančnom sektore v medzinárodnom hľadisku,
náhradu ušlého zisku a zárobku, náhradu za motorové vozidlo, ktoré sa spolu s jeho osobnými vecami
po jeho zatknutí stratilo a nenašlo, náhradu za jeho odobratý počítač a ďalšie.
Žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu verejne sa mu ospravedlniť vo všetkých rádiách, v

bankách a finančných inštitúciách, v ktorých bol obviňovaný a osočovaný.

Žiadal tiež o priznanie úhrady nákladov, ktoré mu vznikli pri zabezpečovaní finančných prostriedkov pre
H. , súvisiacich s jeho trestným stíhaním, procesom a väzbou.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu dňa 1.7.2011 uviedol, že žiada súd, aby návrh
zamietol a odporcu zaviazal na náhradu trov konania. Potvrdil, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške
20.000.000,- USD a to v dvoch splátkach po 10.000.000,- USD v termínoch do 30.4.2000 a 31.5.2000.
Rovnako tak je pravdou, že na zabezpečenie pôžičky bola odporcom vystavená zmenka na sumu

30.000.000,- USD. Táto mala byť podľa dohody zmluvných strán uložená do úschovy v Y. N. W. H.,
N..H.., Y.. Navrhovateľ nemá právo na náhradu škody z dôvodu, že na základe nezákonnej manipulácie
so zmenkou bol právoplatne odsúdený. Bolo zistené, že na poskytnutie pôžičky nemal nijaké finančné
prostriedky a zmenku sa opakovane pokúšal predať tretím osobám a to za cenu, ktorá bola podstatne
nižšia než jej nominálna hodnota. O jej predaj sa pokúšal aj napriek tomu, že išlo len o zmenku

zabezpečovaciu (garančnú), ktorá mala byť uložená výlučne v bankovej úschove. Navrhovateľ mal teda
v úmysle odporcovi „požičať“ len také finančné prostriedky, ktoré by získal predajom zmenky. Ak by bol
pri predaji zmenky úspešný, odporca by musel novému majiteľovi zmenky vyplatiť jej plnú nominálnu
hodnotu a zároveň by navrhovateľ získal presne nevyčísliteľnú sumu finančných prostriedkov (za predaj
zmenky), ktoré by prípadne mohol „požičať“ odporcovi. Odporca by bol teda zaviazaný dvakrát, prvýkrát

zo zmenky a druhýkrát z prípadnej pôžičky od navrhovateľa. Takýto spôsob poskytnutia pôžičky je
samozrejme nezákonný a napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu. V uvedenej súvislosti bolo
preto voči navrhovateľovi zahájené trestné stíhanie a následne bol aj právoplatne odsúdený k trestu
odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 3T/16/01 zo dňa
18.1.2002 a rozsudok Najvyššieho súdu SR v Bratislave č.k. 1To/21/02 zo dňa 20.11.2002. Uviedli, že

navrhovateľovi ich zavinením nevznikla nijaká škoda a nevznikli mu ani akékoľvek ďalšie nároky.

Dňa 19.2.2013 svoje vyjadrenie doplnili tak, že navrhovateľ nešpecifikoval, či škoda, ktorá mu mala
vzniknúť, sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ
ide o zodpovednosť za škodu podľa Občianskeho zákonníka, táto je ponímaná ako zodpovednosť

všeobecná a vzťahuje sa na porušenie akejkoľvek právnej povinnosti. Naproti tomu zodpovednosť podľa
Obchodného zákonníka je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za
škodu podľa Obchodného zákonníka zodpovedá ten, kto poruší povinnosti zo záväzku tak, ako sú
vymedzené v paragrafe 261 a 262 Obch. zákonníka.
Avšak bez ohľadu na to, či sa jedná o škodu podľa OZ alebo podľa Obchodného zákonníka vždy musia

byť naplnené minimálne tri základné predpoklady vzniku škody a to:
- protiprávny úkon (resp. porušenie povinnosti zo záväzku pre obchodnoprávne vzťahy)
- spôsobenie (vznik škody)
- príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom (resp. porušením povinností zo záväzku)

V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu
zodpovednosť, čo však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu
nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže všakovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody. Pokiaľ ide o jednotlivé znaky škody,
uviedli nasledovné základné skutočnosti:
- protiprávny úkon

- spôsobenie škody
- príčinná súvislosť

Odporca uviedol, že je zrejmé, že H. T., N..H.. žiaden protiprávny úkon nevykonal. Naopak bol to
navrhovateľ, ktorý uviedol pri uzatvorení Zmluvy o pôžičke odporcu do omylu a následne v rozpore s

dohodou ponúkal zmenku na predaj tretím osobám. V prípade, že by navrhovateľ pri pokuse o predaj
zmenky bol úspešný, na strane odporcu by vznikla škoda minimálne vo výške 30.000.000,- USD. Túto
skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho rozsudku.

Nie je teda pravdou, že škoda vznikla na strane navrhovateľa. Práve naopak, v prípade že by vo veci
nezačala konať polícia, škoda obrovského rozsahu by vznikla na strane odporcu. Poukázali aj na to, že

v občianskom práve platí základná zásada, podľa ktorej nikto nemôže mať zisk z protiprávneho úkonu,
ako sa to snaží dosiahnuť navrhovateľ.

Poukázali aj na to, že vzhľadom na protiprávne konanie navrhovateľa a jeho vedomosť o tom, že nie je
schopný dostáť svojmu záväzku od samého začiatku, pretože nedisponoval sumou, ktorú sa zaviazal

odporcovi zabezpečiť a ani nemal vhodného investora, ktorý by tak urobil, uviedol pri samotnom podpise
zmluvy odporcu do omylu, resp. ho podviedol. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku konštatoval, že
odvolací súd považuje za dokázané, že obžalovaný od samého začiatku konal s podvodným úmyslom.
Podľa ust. § 39 OZ, má takéto konanie za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Keďže ide
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je tento úkon nulitný a neplatný priamo zo zákona a pozerá sa

naň ako keby nikdy neexistoval. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy
je pri tom charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na
ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície
či konvalidácie vadného právneho úkonu, nepremlčí sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej
môže dovolať každý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes).

V prípade, že by sa súd nestotožnil s absolútnou neplatnosťou Zmluvy o pôžičke, je Zmluva o pôžičke aj
relatívne neplatná a to z dôvodu, že odporca bol uzatváraní zmluvy uvedený do omylu. Táto skutočnosť -
uvedenie do omylu bola rovnako tak preukázaná v trestnom konaní a vyplýva z právoplatných rozsudkov
tak Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.1.2002, ako aj Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa
20.11.2002. Opakovane navrhli návrh zamietnuť a navrhovateľa zaviazať k náhrade trov konania.

Dňa 27.2.2004 si navrhovateľ zvolil advokáta v osobe G.. O. Š.. Uznesením zo dňa 2.3.2004 bol žalobca
vyzvaný na spresnenie petitu návrhu a o predloženie listinných dôkazov.
Dňa 8.7.2004 G.. Š. vypovedal navrhovateľovi plnomocenstvo.
Okresný súd dňa 27.7.2004 podanie žalobcu uznesením odmietol, keďže v stanovenej lehote svoju

povinnosť doplniť návrh nesplnil. Dňa 30.8.2004 požiadal žalobca o predĺženie lehoty na predloženie
požadovaných údajov.
Uznesením č. 21C/170/2004 zo dňa 2.12.2004 žalobcovi lehotu na vykonanie opravy podania predĺžil
do 20.12.2004.
Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 14.12.2004 svoj pôvodný návrh doplnil, avšak nepripojil dôkazy,

na ktoré sa v návrhu odvolával, resp. na základe ktorých bolo možné zistiť, aká je výška škody, ktorú
si uplatňuje.
Následne nepreberal písomnosti, ktoré mu súd zasielal.
Súd prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., ako aj polície zisťoval pobyt navrhovateľa.
Dňa 18.1.2008 sa navrhovateľ dostavil na súd a oznámil, že zásielky zo súdu mu doručené neboli a

preto nemohol na výzvy súdu odpovedať. Bol vo väzení a dňa 21.12.2005 bol podmienečne prepustený.
Dňa 29.1.2008 doplnil svoje podanie a priložil fotokópiu zmenky H., Š..E.. Ž., č. H.-XXX, vystavenú
na 30.000.000,- USD, Vyhlásenie k vystavenej zmenke, Zmluvu o pôžičke č. 1/1/2000 a Zmluvu o
sprostredkovaní medzi navrhovateľom a G.. O. U. zo dňa 17.3.2000
Dňa 10.3.2008 oznámil súdu, že sa chce dať zastúpiť advokátom a že v najbližšej dobe bude mimo

miesta trvalého bydliska.
Dňa 23.9.2010 znovu požiadal o udelenie mu času na riadne zastúpenie advokátom, pretože G.. O. E.,
ktorého si zvolil pre svoje zastupovanie, neurobil to, o čo bol požiadaný súdom a preto si hľadá novéhoprávneho zástupcu. Uviedol, že on sa nachádza mimo Slovenskej republiky, ale na svojom návrhu trvá
naďalej.

Súd nariadil termín pojednávania na 18.1.2011. Odporca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
kolízie pojednávaní a navrhovateľ tiež, z dôvodu, že je v zahraničí a oznámil, že sa nechal zastúpiť
G.. M.. I. G., advokátom.
Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 19.7.2011. Bolo zrušené z dôvodu, že odporca namietol miestnu
príslušnosť Okresného súdu Košice I a chcel, aby vo veci konal miestne príslušný súd v Žiline. Okresný

súd v Žiline s postúpením veci nesúhlasil a predložil vec na rozhodnutie podľa § 105, ods. 3
O.s.p Krajskému súdu v Žiline, ako svojmu nadriadenému súdu. Tento rozhodol tak, že odporca mal
námietku príslušnosti vysloviť pri prvom úkone, v čase nariadenia pojednávania dňa 18.1.2011 a keďže
tak neurobil, jeho procesné právo zaniklo.
Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 25.9.2012. Dňa 4.9.2012 oznámil G.. G., že Jozefa Michalíka
už nezastupuje a navrhovateľ znovu požiadal o odročenie pojednávania. Znovu oznámil, že je nútený

nájsť si iného právneho zástupcu, ale hlavným dôvodom žiadosti o odročenie že je jeho pobyt mimo
Slovenskej republiky.

Súd nariadil pojednávanie na 26.11.2013.

Navrhovateľ na výzvu súdu, aby uviedol, prečo podal svoj návrh a ako chce, aby súd rozhodol a aby
uviedol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uviedol, že toto konanie je veľmi komplikované kvôli tej
zmenke. On vďaka konaniu elektrární prišiel o ženu, o rodinu, o majetok a o peniaze. V podstate je z
neho žobrák.Pretožiadao naplnenietoho,čojenapísanévzmluve, t.j.,žekeďelektrárneporušiasvoje
povinnosti, sú povinní uhradiť mu sumu vo výške uvedenej na zmenke. To, že elektrárne už viackrát

zmluvu porušili, vyplynulo aj z trestného spisu. Minimálne štyrikrát urobili takýto „tunel“ samy na seba,
takžesimyslí,žekeďtourobilištyrikrát,urobiatoajpiatykrát.Jehonárok vyplývaztoho,žesaelektrárne
samy zaviazali k tomu, že pokutu zaplatia, keď dohodu porušia. Oni porušili zmluvu okamžite v prvý deň
tým, že zmenku nezaevidovali v účtovníctve, čo im vyplývalo zo zákona o účtovníctve aj zo zmenkového
a šekového zákona. Pretože bez zaevidovania sa nedá overiť, či je zmenka platná, alebo nie.

Domáhal sa v tomto konaní, aby bola dodržaná zmluva, t.j., aby mu elektrárne zaplatili sumu, ktorú si
tam samy uviedli. Sumu vyčíslil podľa neho v podstate krajský prokurátor v Ž., ktorý ju prepočítal na
sumu 2,5 miliardy slovenských korún z dôvodu, že on mal spôsobiť takú škodu. Vtedy bola
suma nominovaná v dolároch, krajský a následne Najvyšší súd SR rozhodol o výške 2,5 miliardy korún.
Odporca žiadal o priznanie takejto sumy, ako náhrady škody spôsobenej mu odporcom, ktorá bude

následne prepočítaná v príslušnom kurze 30,126 Sk na eurá a tak mu bude vyplatená elektrárňami.
Požadoval aj príslušné úroky za uvedené obdobie, od 1.2.2000, kedy bola zmenka vystavená a kedy
bol zákon porušený. Kedy odporca svojim konaním, resp. nekonaním porušil zmluvu. Pretože keby ju
nebol porušil, zmluvu by mohol naplniť a nič by sa nebolo stalo. Lenže elektrárne samy zmarili celý
obchod. Takto spresnil svoj žalobný petit.

Podľa navrhovateľa prvý krok, spôsobenie škody nastal tak, že v podstate zmenku ako takú v H.
nezaevidovali. Navrhovateľ mal na základe tejto zmenky zabezpečiť pre odporcu pôžičku vo výške
20.000.000,- USD. Zmenka slúžila vyslovene ako záručný prostriedok. Následne bol navrhovateľ v
banke na jednaní, kde zistili, že zmenka nie je zaevidovaná. Navrhovateľ sa musel vrátiť na Slovensko,

bol znova v elektrárňach, kde mu vtedajší štatutárny zástupca - generálny riaditeľ M.. Z. vystavil
potvrdenie, že zmenka je už evidovaná a že došlo k omylu - chybe. Toto sa stalo dvakrát. Zbytočne sa
navrhovateľ podľa jeho slov naháňal hore dole po celej Európe a zbytočne stále vybavoval „nové cesty“
na získanie týchto prostriedkov, keď oni stále zmenku do evidencie nedali. Navrhovateľ uviedol, že aj v
trestnom spise je potvrdenie od riaditeľky M.. C., že táto zmenka nikdy v evidencii vtedajšieho štátneho

podniku nebola a že dostala pokyn od právnej kancelárie CNS, že napriek tomu, že bola pravá, že
majú vydať von oznámenie, že zmenka raz bola falošná, raz bola ukradnutá, jednoducho urobili z neho
podvodníka. Pritom podvodník nebol on, ale niekto iný, niekto, kto vydal zmenku a nesplnil náležitosti
podľa zákona. Keby boli postupovali podľa zákona, tak späť by vracali možno nejakých 40%, pretože
kurz dolára sa tak zmenil, že mohli na tom veľmi dobre zarobiť. Namiesto toho sa oni smiali a on plakal.

Prišiel o všetko a aj o slobodu.

Právny zástupca odporcu uviedol, nárok navrhovateľa odmietajú, pretože v skutočnosti navrhovateľ
deklaroval odporcovi, že mu požičia 20.000.000,- USD a na ten účel bola vystavená zabezpečovaciazmenka, ktorá mala byť uložená v úschove W. Y. N.. Navrhovateľ to zrejme pochopil tak, že tú zmenku
môže zobrať a môže ju potom previesť na tretie osoby a na jej základe si myslel, že keď dostane peniaze,
tak takto ich môže požičať. Takéto konanie nie je možné, pretože Stredoslovenská energetika by potom

bola zaviazaná dvakrát. Raz majiteľovi zmenky a potom navrhovateľovi. Chopili sa toho orgány činné
v trestnom konaní, zrejme na podnet G.. Č. a začalo sa trestné stíhanie. Bolo preukázané, že takto
sa obchodovať nedá a že na škodu H. T. sa navrhovateľ dopustil takých činov, ktoré napĺňali znaky
trestného činu a bol za to odsúdený. Domnieva sa, že okresný súd je viazaný výrokom Krajského súdu
v Žiline a Najvyššieho súdu SR, takže si myslí, že viac k tomu ani netreba povedať.

Na otázku súdu, či bol navrhovateľ v súvislosti s poskytovaním pôžičky pre odporcu jej a zabezpečením
zmenkou súdne stíhaný, navrhovateľ uviedol, že bol a bol pre to konanie uznaný vinným z pokusu
o podvod a odsedel si šesť rokov z výmery ôsmich rokov, ktoré dostal rozhodnutím trestného senátu
Krajského súdu v Žiline spolu s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Tvrdil však, že ak je raz zmenka
vystavená na jeho meno, môže s ňou nakladať ľubovoľne. Tvrdil, že mu vznikla škoda a že ju zapríčinil

odporca tým, že nedodržal svoju povinnosť a zmenku nezaevidoval tak, ako mu to ukladal zákon. Keďže
zmenka nebola zaevidovaná, on s ňou nemohol obchodovať tak, ako mal a preto ani nebola uložená
v banke, banka ju odmietla prijať, lebo sa nedala overiť. Čo sa týka jeho trestného stíhania tvrdil, že
ho stíhali ľudia neznalí obchodného práva a preto bol neprávom odsúdený. Tvrdil, že sa nedopustil
žiadneho trestného činu v súvislosti s predajom zmenky, pretože túto zmenku ani nepredával. Keďže sa

ale pokúsil o zabezpečenie pôžičky pre žalovaného, týmto jeho konaním mu vznikli vysoké výdavky, a
to vo výške 3.000.000,- Sk - 3.500.000,- Sk. Tieto výdavky pozostávali z výdavkov na jeho cestovanie.
Peniaze si chcel požičať z banky. On sám ani nemal záujem urobiť takúto dohodu s odporcom, oni
prišli za ním a oslovili ho. Čo sa týka výšky jeho výdavkov, bolo potrebné v týchto bankách motivovať
niektorých činiteľov, aby s ním rokovali o možnosti tejto pôžičky. To, že zmenka nebola evidovaná, títo

dotyční ľudia v bankách zistili až ku koncu jednania a preto od toho obchodu odstúpili. On sa takto
pokúsil ešte asi päťkrát osloviť aj iné banky, resp. finančné inštitúcie. Navrhovateľ sa domnieva, že tým,
že odporca nezaevidoval túto zmenku, sa dopustil podvodu nielen voči nemu, ktorý bol škodný v
najväčšom rozsahu, ale pokúsili sa podviesť aj niektoré iné finančné inštitúcie v zahraničí, s ktorými
on vstúpil do jednaní. Tvrdil, že potom, čo sa vrátil z banky, ktorá mu nechcela poskytnúť pôžičku pre

tento nedostatok, urobili veľký frmol vo firme a dali mu potvrdenie o tom, že od toho dňa je už táto
zmenka evidovaná. Navrhovateľ si ale protirečil, keď následne tvrdil, že keďže táto zmenka nebola nijak
zaevidovaná v účtovných materiáloch odporcu, bola len obyčajným zdrapom papiera, nemala žiadnu
hodnotu. Preto vlastne vznikla jeho škoda, pretože mu nikto nebol ochotný peniaze požičať.
Ku škode došlo dňom 1.2.2000 a to dňom vystavenia zmenky. O tom, kto je za túto škodu zodpovedný

sa dozvedel až potom, keď sa uzatvorilo jeho trestné stíhanie a je ním podľa neho štatutárny zástupca
elektrární - generálny riaditeľ. Výška škody sa rovná výške hodnoty zmenky, na ktorej sa dohodli v
zmluve. Elektrárne si samy určili aj 8% úrok.

Iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nemal. Tvrdil, že to, čo na pojednávaní uviedol, dostatočne

postačuje na to, aby mohol byť so svojím nárokom úspešný a žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel. Ďalšie
návrhy na dokazovanie nenavrhol.

Požadoval však, aby súd pojednávanie odročil a na ďalšom pojednávaní mohol mať prítomného aj on
svojho právneho zástupcu. Jeho právnym zástupcom by mal byť Y.. I.. J. L. V. D., s ktorým rozoberal

posledné pojednávanie a mienili podpísať dnes aj plnú moc, ktorú pre neho vystavil, zatiaľ podpísaná
nie je, avšak tento sa pojednávania zúčastniť aj tak nemohol, lebo má iné pojednávanie v D..

Právni zástupcovia odporcu uviedli, že v žiadnom zákone sa nehovorí o tom, že zmenka musí byť
zaevidovaná u toho, kto ju vydal. Preto ani nebolo v konaní tých oslovených poskytovateľov pôžičky

zaujímavé to, či bola, alebo nebola evidovaná, boli zvedaví len na to, či bola vydaná. Keď zistili, že sa
jedná o garančnú zmenku, skonštatovali, že takáto zmenka nie je pre nich dôveryhodná, alebo že na
základenejnechcúposkytnúťnijaképeniaze. Ďalejuviedli,žesitrebauvedomiť,žejetuneporozumenie
zo strany žalobcu, čo tá zmenka znamenala. Je to garančná zabezpečovacia zmenka a podľa celej
odbornej literatúry, podľa celej judikatúry zabezpečuje pohľadávku, ktorá stojí v kauze tej zmenky, čiže

tej pôžičky, lenže k tej pôžičke nedošlo. Ona mala zabezpečovať tú pôžičku a keďže k tej pôžičke
nedošlo, nemohla byť ani splnená, teda nemala čo zabezpečovať. Bola to vlastne zmenka, ktorá stále
čakala na to, kedy začne plniť svoju funkciu a takáto zmenka nemôže byť ďalej prevádzaná, to je úplný
základ toho, čo je to garančná zmenka. Ona totiž nemôže byť prevádzaná ani v tom prípade, pokiaľje už plnené z tej kauzálnej zmluvy, ale to plnenie ešte nie je splatné. Až po splatnosti ona garantuje
zaplatenie tejto pôžičky.

Požadovali,abysúdrozhodol,napriekprednesunavrhovateľa,ktorýchcelabymalprítomnéhoprávneho
zástupcu pred vyhlásením rozsudku, pretože už mal zvolených viacerých právnych zástupcov a nebolo
mu odňaté konať s nimi. Bolo mu umožnené pojednávanie odročiť z toho dôvodu, že ich vymenil a v
prípade, ak nebude spokojný s rozhodnutím súdu, môže si zvoliť právneho zástupcu pre odvolacie
konanie.

Súd z návrhu, vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní, ako aj z písomných vyjadrení odporcu a
výpovedí právnych zástupcov odporcu ako aj z pripojených písomných dôkazov zistil tento skutkový
stav :

Navrhovateľ s odporcom dňa 1.2.2000 uzavrel zmluvu o pôžičke 1/1/2000, v ktorej sa navrhovateľ

zaviazal poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške 20.000.000,- USD a to v dvoch splátkach po 10.000.000,-
USD v termínoch do 30.4.2000 a 31.5.2000. Na základe tejto zmluvy bola odporcom vystavená vlastná
zmenka, znejúca na 30.000.000,- USD na rad navrhovateľa. Šlo o garančnú zmenku, pričom sa strany
dohodli, že bude uložená do úschovy v Y. N. W. H., N..H.. Y..
Keďže sa najprv nepodarilo vybaviť jej uloženie v banke, ostala u navrhovateľa. Následne boli

zamestnanci odporcu vyslaní s touto zmenkou za navrhovateľom, aby ju spolu uložili do peňažného
ústavu. V peňažnom ústave však nastali komplikácie a keďže sa zamestnanci odporcu potrebovali vrátiť
kvôli pracovným povinnostiam, nechali zmenku u navrhovateľa s tým, že tento ju uloží v peňažnom
ústave nasledujúci deň. To však neurobil a následne prichádzali do ústredne odporcu informácie od
rôznych ľudí, že navrhovateľ sa pokúša túto zmenku predať, čo bolo v rozpore s dohodou a odporcovi by

tým vznikla škoda minimálne 30.000.000,- USD. Zmenka mala garančnú povahu pre prípad, že odporca
nevyplatí predmet pôžičky naspäť navrhovateľovi. Následne sa odporca stretol s navrhovateľom, ktorý
mal zmenku u seba. Neodovzdal ju však odporcovi, keďže jeho zástupcov presvedčil o tom, že všetko je
v poriadku a len sa snaží zohnať finančné prostriedky pre odporcu. Presvedčil ich o tom, že sa nepokúša
zmenku predať. Následne kontaktoval odporcu ďalší podnikateľ, ktorému navrhovateľ ponúkol zmenku

na predaj. Vtedy už odporca zapojil do veci políciu, ktorá navrhovateľa zadržala v Nemecku, kde sa
pokúšal predmetnú zmenku predať.
Za toto konanie bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 32T/16/01 - 4348 zo dňa
18.1.2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 1To/21/02 - 4455 zo dňa 20.11.2002 a bol
mu uložený trest odňatia slobody v trvaní osem rokov za trestný čin podvodu spáchaný v štádiu pokusu.

K odovzdaniu 20 mil. USD, ktoré boli predmetom pôžičky odporcovi nikdy nedošlo. V trestnom konaní
bolo preukázané, že navrhovateľ touto sumou nikdy nedisponoval a to ani v čase uzavretia zmluvy.
Navrhovateľ sa bránil, že mal byť len sprostredkovateľom tejto pôžičky a že odporca vedel o tom, že
týmito peniazmi nedisponuje. V zmluve je však jasne uvedené, že sa zaväzuje túto sumu poskytnúť on
ako veriteľ, nie ako sprostredkovateľ. Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku uviedol, že obžalovaný

už v čase uzatváraní Zmluvy o pôžičke nemohol záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy plniť, čo mohol
prinajmenšom predvídať. O podvodnom úmysle obžalovaného svedčí najmä to, že uviedol pracovníkov
H. do omylu, keď predstieral, že má investora schopného zabezpečiť finančné prostriedky. Pritom ani v
priebehu prípravného konania, ani na hlavnom pojednávaní neuviedol konkrétneho investora, s ktorým
by jednal v súvislosti s uzavretou Zmluvou o pôžičke. Bolo preukázané, že obžalovaný mal v úmysle

zmenku od počiatku predať. Zároveň bolo preukázané, že už v čase, keď vedel o trestnom stíhaní
vedenom proti jeho osobe, pokračoval v aktivitách smerujúcich k odpredaju zmenky, vyhýbal sa styku
s kompetentnými osobami odporcu, nebol ochotný zmenku vrátiť, resp. dohodnúť sa o serióznom a
vecnom riešení celej situácie, čo jeho podvodný úmysel zvýrazňuje. Konanie obžalovaného preto z
hľadiska subjektívnej stránky súd hodnotil ako úmyselné vo forme priameho úmyslu.

Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o pôžičke č. 1/1/2000 zo dňa 1.2.2000 je neplatná a to podľa § 39 OZ,
v ktorom sa uvádza, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd konštatuje, že uvedená zmluva je v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľ už v čase jej
uzavretia vedel, že predmetnými finančnými prostriedkami nedisponuje. Navrhovateľ od začiatku tohto

právneho vzťahu konal s podvodným úmyslom a tým v rozpore s dobrými mravmi. Jeho konaním došlo
nielen k porušeniu dobrých mravov, ale aj porušeniu zákona, za čo bol právoplatne odsúdený. Súd
preto zamietol návrh na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť nedodržaním predmetnej zmluvy zo strany
odporcu vzhľadom na jej neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, žeje zároveň stanovená vo verejnom záujme priamo (automaticky) zo zákona a to od počiatku, ako aj bez
ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva
a občianskoprávne povinnosti z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú.

Navrhovateľovi teda nemohla z takto uzatvorenej zmluvy vzniknúť žiadna škoda a preto súd jeho návrh
zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.