Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. august 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207492
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116207492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alan Strelák,
advokátom so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: T.. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A.
XX, o zaplatenie 846,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 599,75 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 599,75 eur od 11.4.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh z a m i e t a .

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 42 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.3.2016 domáhal súdneho
výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 846,75
eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 846,75 eur od 9.4.2014 do zaplatenia a trovy
konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že poskytol žalovanému ako dlžníkovi peňažný úver Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. 320132212 zo dňa 28.9.2013 v sume 650 eur, za odplatu vo výške 247

eur, splatných v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,25 eur
a v 10 mesačných splátkach po 88,73 eur. Žalovaný do dňa podania návrhu uhradil časť svojho
záväzku z úverovej zmluvy vo výške 50,25 eur, neuhradené doposiaľ zostalo 846,75 eur (987 - 50,25).
Žalobca písomným podaním zo dňa 4.4.2014 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku
dňu 8.4.2014. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny
dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j
od 9.4.2014.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril, žalobný návrh prevzal dňa 6.6.2016.

3. Podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.5. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 29.7.2016.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. 320132212 zo dňa 28.9.2013 uzavretej medzi stranami mal súd

preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 650 eur pri výške odplaty 247
eur na 13 mesiacov čo predstavuje 18 % z poskytnutého úveru. Celková dlžná suma predstavovala 897
eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach vo výške 3,25 eur (prvé tri splátky) a
88,73 eur (desať splátok) k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci. Úver bol poskytnutý za odplatu a to úrok
vo výške 20 % z istiny a odmena vo výške 18 % z istiny. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov
uvedená v zmluve 46,06 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky úveru, s ktorými

sa odporca oboznámil a súhlasil s nimi.

8. Upomienkou zo dňa 5.2.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom k
tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 8.4.2014 zosplatnil celý úver a to v celkovej dlžnej
sumy 847,75 eur (istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny); so zmluvnou pokutou vo výške 21,45 eur

a náhradou nákladov 130 eur; spolu dlžná suma 999,20 eur, ktorú skutočnosť oznámil odporcovi listom
zo dňa 4.4.2014.

9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

10. Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

13. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je
okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci

svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

14. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami ako
tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd
zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé

splátky, bola len uvedená výška úroku 20 % z istiny, odmena 18 % z istiny pričom celá suma 247
eur bola označená ako odplata. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátokistiny, úrokov a iných poplatkov. Výška celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 247
eur, však zahŕňala aj 20 % úrok z úveru, aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %, teda
nie je zrejmé v akej výške v jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá

zmluva uzavretá medzi stranami neobsahovala náležitosti podľa citovaných ustanovení § 9 ods. 2 písm.
f), v zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru
súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý
pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho
spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené

nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods.
1 písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri
zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a mal preukázané, že medzi
stranami bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe takto dojednanej zmluvy žalobca
poskytol žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 650 eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 13 mesačných

splátkach. V konaní bolo nesporné, že žalovaný doposiaľ uhradil celkom sumu 50,25 eur a preto súd
považoval nárok žalobcu za právne dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 599,75 eur. Túto zistil súd
odpočítaním sumy realizovaných úhrad 50,25 eur a poskytnutého úveru 650 eur. Keďže v konaní nebolo
preukázané, že by ďalšie splátky boli uhradené, preto súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny vo
výške 599,75 eur a vo zvyšku (o zaplatenie sumy 247 eur) žalobný návrh žalobcu zamietol.

15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16.Podľa§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomod1.2.2013výškaúrokovzomeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Žalobca si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 9.4.2014 do zaplatenia,
pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 8.4.2014 doručoval prostredníctvom pošty
8.4.2014 a preto súd je toho názoru, že až nasledujúcim dňom po doručení sa dostal žalovaný do
omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo
výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy 599,75 eur od 11.4.2014 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia

podľa §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej
časti uplatnených úrokov z omeškania žalobný návrh zamietol.

18. Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 599,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 599,75 eur

od 11.4.2014 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti (o
zaplatenie 152 eur ) žalobný návrh žalobcu zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol
úspešný žalobca v pomere 42 % a v tomto rozsahu súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania.

22. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a

rozhodovanie okresného súdu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).