Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232320
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113232320.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci účastníkov: plnoleté dieťa -
L. B. ( pôvodne žalobkyňa ) nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q. XXXX/XX, S., v zastúpení splnomocneným
zástupcom - Vladimír Kubinec nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q. XXXX/XX, S. proti matke - S. R. ( pôvodne
žalovaná ) nar. XX.XX.XXXX, bytom P.B. D. XXXX/X, L. - S., v zastúpení právne - JUDr. Miriam
Podhradská, advokátka so sídlom, A. U. XXXXX/XX, L. o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na
základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/267/2013-175 zo dňa 9.12.2015
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšenie výživného, vo výroku o zameškanom výživnom
tak, že

- žalovaná je p o v i n n á prispievať na výživu žalobkyne výživným vo výške 115 eur mesačne počnúc
5.10.2013 vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne a návrh v časti zvýšenia výživného
nad sumu 115 eur do 150 eur mesačne počnúc 5.10. 2013 zamieta.

- n e d o p l a t o kna výživnom za obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 vo výške 402,48 eur p o
v o ľ u j e sa žalovanej splácať v mesačných splátkach po 15 eur k rukám žalobkyne spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok.

- V hore uvedenom rozsahu sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 15 P 197/2008-177 zo
dňa 24.5. 2011 v časti výživného na žalobkyňu.

Krajský súd sa n e d o t ý k a rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti návrh
žalobkyne zamietol.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil matke (pôvodne žalovaná) povinnosť prispievať na výživu
dospelej dcéry (pôvodne žalobkyňa) výživným vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 5.10.2013

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
15P 197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v časti výživného pre dospelú dcéru. Nedoplatok na výživnom
za obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 v celkovej sume 1.325,80 eur povolil súd matke splácať v
mesačných splátkach po 30 eur k rukám dospelej dcéry (navrhovateľky) spolu s bežným výživnýmpočnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom
straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd návrh plnoletého dieťaťa zamietol. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že pôvodnú výšku výživného na dospelú dcéru stanovil v rozhodnutí
Okresný súd Žilina č.k. 15P 197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Žiline č.k. 9CoP/73/2011 zo dňa 8.9.2011 vo výške 100 eur mesačne, k povinnosti výživné platiť v
tejto sume zaviazal súd matku s účinnosťou od 1.9.2009. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

22.11.2011. V dobe tejto pôvodnej úpravy okresný súd vychádzal : 1. z toho, že L. B. od septembra 2009
nastúpila do prvého ročníka Strednej združenej školy v Žiline, 2. pri hodnotení majetkových a príjmových
pomerov rodičov z toho, že otec je konateľom spoločnosti MAX-in, s.r.o., prenajíma nebytové priestory s
nájmom mesačne 250 eur, v roku 2010 kúpil nehnuteľnosti a u matky prihliadol na jej priemerný mesačný
príjem v roku 2010 predstavujúci sumu 460,08 eur a v období január až apríl 2011 sumu 353,23 eur. V
aktuálne súdenej veci o zmene výšky výživného okresný súd zistil, že dospelá L. v akademickom roku

2013 až 2014 (10.9.2013 do 31.8.2014) bola riadnym študentom prvého ročníka v študijnom programe
verejná správa v dennej forme - 1. stupeň štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky, ďalej, že je
študentkou tretieho ročníka bakalárskeho stupňa. Jej výdaje pozostávajú z platby nájomného 85 eur
mesačne (počas štúdia býva v prenajatom byte) platí cestovné do školy mesačne 35 eur, stravné v
škole 60 eur. Matka jej platí pravidelne mesačne výživné 100 eur, ďalšie náklady hradí jej otec, s ktorým

žije v spoločnej domácnosti. Plnoletá poukázala na to, že v októbri 2013 mala výdavky na zakúpenie
notebooku vo výške 340 eur, má vo vlastníctve motorové vozidlo, ktoré jej zakúpil v januári 2013 vo
výške 360 eur otec. U otca súd poukazuje na to, že výsledok hospodárenia v spoločnosti MAX-in,
s.r.o. k 31.12.2013 za účtovné obdobie je 290 eur; za zdaňovacie obdobie roku 2013 mal príjem ako
fyzická osoba v ČR, základ dane (rozdiel medzi príjmami a výdavkami ) predstavoval 115.040 Kč a za

zdaňovacie obdobie roku 2013 v SR daňový subjekt mal príjmy 22.493 eur. Za preukázanú skutočnosť
hodnotil súd, že otec plnoletej ako podnikateľský subjekt na území SR ukončil svoju činnosť ku dňu
26.3.2014. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj voči druhej dospelej dcére A., študentke 5.
ročníka Žilinskej univerzity v Žiline. Na výživu tejto dcéry otec prispieva sumou 185 eur mesačne, táto
dcéra žije v spoločnej domácnosti s matkou. Príjem matky je v celkovej sume 472,91 eur mesačne

+ rodinné prídavky + určené výživné na dcéru A. v sume 185 eur mesačne. Otcov príjem spolu s
dospelou dcérou (žalobkyňou) s ktorou žije je v sume 600 eur mesačne + rodinné prídavky + určené
výživné 100 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výdavky oboch rodičov spojené so
zabezpečovaním bývania, stravy sú porovnateľné, pritom na nákladoch matky spojených s bývaním a
stravou sa podieľa i jej manžel. Relevantnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného okresný súd

videl vo zvýšení výdavkov dospelej L. pri prechode na vyšší stupeň vzdelania, pritom k podstatnej zmene
pomerov (príjmu) na strane matky nedošlo a pokles jej príjmu ani v súvislosti s nepriaznivým zdravotným
stavom nebol preukázaný. Pri zvýšení výživného vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1,
3 Zákona o rodine súd posudzoval možnosti a schopnosti povinného rodiča (matky), ale aj oprávnené
potreby dospelého dieťaťa ( vek, štúdium na vysokej škole ) a vychádzajúc z týchto zásad zvýšil výživné

zo sumy 100 eur na sumu 150 mesačne od 5.10.2013 do budúcna. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyčíslený
nedoplatok na výživnom za rozhodné obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 vychádzal z rozdielu medzi
pôvodnou výškou výživného a zvýšenou sumou, ako i z nespornej skutočnosti, že matka na výživu
svojej dcéry dokonca novembra 2015 prispievala sumou 100 eur mesačne a poslednú úhradu výživného
realizovala v novembri. Nedoplatok na výživnom v celkovej výške 1.325,80 eur povolil súd matke splácať

v splátkach v sume 30 eur mesačne postupujúc podľa § 160 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní o trovách
konania okresný súd aplikoval § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
ich náhradu, zohľadnil osobitný charakter konania, v ktorom sa riešila otázka výživného medzi dieťaťom
a rodičom, navyše, ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by vznikli účastníkom trovy v priebehu konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka, podľa jej názoru po
obsahovej stránke rozsudok nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. najmä v časti odôvodenia výšky
zvýšeného výživného, čo robí súdne rozhodnutie nepreskúmateľným. Vytýkala, že súd jej uprel možnosť
dozvedieť sa o príčinách a dôvodoch stanovenej výšky zvýšeného výživného, resp. o dôvodoch
zamietnutia jej návrhu vo zvyšku. Podľa odvolateľky súd iba rámcovo uvádza dôvody, ktoré ho viedli ku

zvýšeniu výživného, tie však nevystihujú situáciu rodičov a plnoletej dcéry. Súdom stanovenú zvýšenú
sumu výživného 150 eur mesačne na plnoletú dcéru považuje odvolateľka za nezodpovedajúcu jej
schopnostiam a možnostiam, jej majetkovým pomerom a potrebám dcéry. Poukazuje v odvolaní aj
na povinnosti, ktoré v zrušujúcom uznesení v konaní 10Co/730/2014-126 zo dňa 16.4.2015 odvolacísúd uložil okresnému súdu, prioritne na povinnosť okresného súdu vykonať skutkové zistenia na
strane všetkých účastníkov konania na príjmové, majetkové a osobné pomery, na to, v akom rozsahu
plní vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére jej otec, v akom rozsahu vyživuje druhú dcéru, ktoré

sú konkrétne výdavky plnoletej dcéry v súvislosti s jej bežnými životnými potrebami a štúdiom na
vysokej škole a pod. Podľa odvolateľky túto povinnosť okresný súd nesplnil napriek tomu, že vykonal
dokazovanie ohľadne preverenia príjmových a výdavkových pomerov účastníkov. Súd výživné stanovil
s uspokojením sa s tvrdeniami otca ohľadom jeho podnikania, príjmov a výdavkov bez toho, aby otec
preukázal súdu svoje reálne príjmy a reálne výdavky. Súd neskúmal ani výsledky podnikania otca a jeho

spoločností ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Uspokojil sa s neaktuálnymi dokladmi za rok 2013. Ona
predložila aj výpisy z listov vlastníctva osvedčujúce nehnuteľnosti, ktoré otec plnoletej dcéry vlastní a
poberá z nich nepochybne príjmy. Súd neskúmal aké sú príjmy otca zo spoločnosti MAX-in, s.r.o., ani
skutočnú hodnotu tejto spoločnosti, v ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec plnoletej. Dcéra
v čase posledného určenia výživného navštevovala strednú školu, v aktuálnej dobe rozhodovania už
je študentkou vysokej školy, preto odvolateľka pripúšťa, že v súvislosti so štúdiom dcéry sa pravidelné

výdavky zvýšili. Táto skutočnosť však podľa nej sama o sebe nie je dôvodom na zvýšenie výživného,
nakoľko ona (matka) je v situácii, že objektívne nie je schopná platiť výživné v súdom stanovenej
výške. Uviedla, že železničná doprava pre študentov je bezplatná, preto za nereálny výdavok hodnotila
výdavoknavrhovateľky-dopravuvlakomvsume35eurmesačne.Pokiaľdcéravlastnímotorovévozidlo,
ktoré jej zakúpil otec, nie je nutné ani vynakladať výdavok 85 eur mesačne za ubytovanie, keďže pri

vzdialenosti Žilina - Trenčín (80 km), že školské vyučovanie nie je každý deň, je možné dochádzať do
školy denne vlakom (bezplatne), resp. autom. Napokon plnoletá dcéra môže popri škole i brigádovať,
privyrobiť si ako množstvo iných študentov vysokej školy a tak sa postarať o pokrytie svojich výdavkov.
Iba zo skutočnosti, že plnoletá dcéra navštevuje vysokú školu, nemožno vyvodiť zvýšenie výživného
na 150 eur mesačne. Plnoletá dcéra napokon nepreukázala, ktoré konkrétne výdavky u nej vzrástli v

súvislosti s uspokojovaním jej bežných potrieb a ani súd ďalej neuviedol na základe čoho určil jej (matke)
povinnosťplatiťzvýšenévýživnévsume150eurmesačne.Preukázalavkonaní,žeonanevlastnížiadny
majetok, ani byt, v ktorom býva, žije s množstvom pôžičiek a stará sa o druhú dcéru, ktorá rovnako
ako navrhovateľka navštevuje vysokú školu. Zvýšenie výživného by malo pre ňu likvidačný charakter,
nie je z čoho ušetriť financie a hradiť zvýšené náklady dospelej dcéry. Ona už teraz žije na hranici

životného minima a len za pomoci manžela je schopná zaplatiť všetky nevyhnutné výdavky. Zvýraznila,
že uhradzuje aj výdavky druhej dcére - A. B., ktorá je študentkou 5. ročníka Žilinskej univerzity, po
zaplatení výdavkov tejto dcére na štúdium aj po zohľadnení plateného výživného od otca v sume 185
eur mesačne, jej zostáva suma 312 eur na mesiac, z tejto sumy platí náklady bývania, stravu, úvery a
pôžičky a bežné náklady života. Odvolateľka poukazuje aj na to, že má výrazne nižší životný štandard

a majetkové pomery, ako sú majetkové pomery a životný štandard otca, s ktorým dospelá dcéra L.ije v
spoločnej domácnosti. Je neporovnateľná aj ich bytová a príjmová situácia čo je nutné, aby súd zohľadnil
pri rozhodovaní o zvýšení výživného. Z týchto dôvodov sa odvolateľka domáha zmeny rozsudku, v rámci
tejto zmeny žiadala zamietnuť návrh dospelej dcéry ( žalobkyne ) o zvýšenie výživného.

4. L. B. zotrvala na výške zvýšeného výživného v sume 150 eur mesačne. Uviedla, že od doby zvýšenia
výživného na túto sumu v decembri nenastala žiadna zmena na jej strane, výška zvýšeného výživného je
opodstatnená,jejvýdavkysúspojenésoštúdiomnavysokejškole.Okresnýsúdsprávnepodľajejnázoru
vyhodnotil skutkový stav, dospel k správnemu skutkovému zisteniu na základe vykonaných dôkazov a
vec správne právne posúdil.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala na to
oprávnená osoba (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu danom podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s
§ 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného

súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. a to v časti určenia povinnosti matky prispievať zvýšeným výživným
na dospelú dcéru a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom. Nedotýkal sa rozsudku vo výroku,
v ktorom okresný súd vo zvyšnej časti návrh plnoletej zamietol (domáhala sa zvýšenia výživného na
sumu 250 eur mesačne od 4.10.2013), do tohto výroku totiž odvolanie podané nebolo.

6. Krajský súd hneď v úvode rozhodnutia upriamuje pozornosť na základnú povinnosť rodičov ( ktorá
pretrváva i v prípade, keď ich deti dovŕšia plnoletosť ) - na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. L. B., hoc dovŕšila plnoletosť, jenaďalej odkázaná na výživu tak od svojho otca, ako aj od svojej matky. Ide o zákonný nárok dospelého
dieťaťa od svojho rodiča. Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce nasledovné kritéria: 1. zmena
pomerov od doby pôvodnej úpravy výživného, 2. ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených

potrebách osoby odkázanej na výživu a 3. aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp.
či nastala taká zmena pomerov v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by
neumožňovala zmenu výšky výživného. Vykonané dokazovanie preukázalo, že od doby pôvodnej
úpravy výživného ( v sume 100 eur mesačne ) nastala taká zmena pomerov, ktorá zdôvodňuje aj zmenu
výšky výživného. Táto zmena u osoby oprávnenej na výživné (dospelej dcéry) sa prejavila vo zvýšení

nákladov súvisiacich s jej štúdiom na vysokej škole. Kým v dobe pôvodnej úpravy bola študentkou
strednej školy, v dobe podania žaloby, ale i v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa sa dennou formou
pripravovala na svoje budúce povolanie vysokoškolským denným štúdiom. V súvislosti s ubytovaním
plnoletej na internáte, nákupom rôznych skrípt a školských potrieb sú bezpochyby spojené vyššie výdaje
než v dobe pôvodnej úpravy. Krajský súd predpokladá, že vysoké náklady dospelej študujúcej dcéry si
i matka uvedomuje, keďže v priamej starostlivosti, resp. s ňou v jednej domácnosti býva druhá dospelá

dcéra A., ktorá je študentkou 5. ročníka Žilinskej univerzity a sú matke veľmi dobré známe výdaje,
resp. rozsah výdajov, ktoré s vysokoškolským štúdiom dospelej dcéry súvisia.. Krajský súd nepochybuje
o tom, že životná úroveň a majetková situácia otca dospelej dcéry je podstatne vyššia než matky.
Nemožno pochybovať ani o tom, že matkou uhradzované výživné 100 eur mesačne nezodpovedá
rozsahu zvýšených odôvodnených potrieb dcéry účastníkov ale ani povinnosti matky participovať na

uhradzovaní zvýšených odôvodnených potrieb svojho dieťaťa. Vyššia životná úroveň, väčší rozsah
majetkovej situácie, alebo kvalitnejšia majetková situácia druhého rodiča nemôže byť jediným kritériom,
aby iba tento rodič plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, pretože vyživovacia povinnosť
je zákonná, táto povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov. Napokon v súdenej veci práve vyššia životná
úroveň, lepšia príjmová a majetková situácia otca umožňuje, aby otec dcére L. uhradzoval zvýšené

náklady ( doteraz aj za jej matku ) štúdia ale i bežného života a bolo by nespravodlivé nezohľadniť,
že popri plnení tejto vyživovacej povinnosti otec prispieva na výživu druhej dospelej dcéry študujúcej
tiež na vysokej škole sumou 185 eur mesačne k rukám matky. Odôvodnenou úlohou rodiča je viesť
svoje dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu, ako aj povinnosť
participovať na nákladoch vzdelania. V ďalšom bolo významné či má v možnostiach a schopnostiach

matka, vzhľadom na svoj príjem uhradzovať výživné sumou 150 eur mesačne. Matka v odvolaní túto
okolnosť namietala, poukázala na svoje príjmové pomery, majetkovú situáciu a ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, ktorú má voči svojej dcére A. študujúcej v 5. ročníku Žilinskej univerzity. Pochybnosti ohľadne
príjmu matky krajský súd nemal. Nepochybuje ani o jej ďalšej vyživovacej povinnosti. Na druhej strane
je správne a spravodlivé, aby na zvýšených nákladoch svojich detí sa podieľali obidvaja rodičia. Hoc

súdom určená výška výživného 150 eur mesačne by sa vyžadovala pre zabezpečenie odôvodnených
potrieb dospelej dcéry od matky, odvolací súd prihliadal na jej čistý ročný príjem za rok 2013 v sume
6.719,31 eur , za rok 2014 v sume 7.379,63 eur a na jej čistý mesačný príjem v roku 2015 v období
január až júl v sume 472,91 eur. Náklady domácnosti neuhradzuje iba sama zo svojho príjmu, pretože
pri uhradzovaní nákladov jej pomáha aj manžel. Taktiež vyživovaciu povinnosť voči druhej dcére A.

plní aj jej otec v súdom určenej sume 185 eur mesačne. Podľa názoru krajského súdu relevantné
pomery (rodinná situácia, príjmové pomery, ale i existujúca vyživovacia povinnosť matky) umožňujú,
aby matka sa podieľala na zvýšených nákladoch dcéry L.iastočne, ktoré jej reálne pomery umožňujú.
Zvýšenie vyživovacej povinnosti matky o 15 eur mesačne na dcéru L. podľa názoru odvolacieho súdu
neznamená ani hrozbu ani podstatný zásah do materiálnej sféry života matky, na druhej strane ak otec

na výživu svojej dcéry L. prispeje tiež sumou 185 eur mesačne, súhrn finančnej podpory oboch rodičov
postačuje na zabezpečenie primeraných odôvodnených potrieb dospelej dcéry účastníkov. Uvedené
okolnosti viedli krajský súd k zmene rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku a v
rámci tejto zmeny ku zvýšeniu výživného na dospelú dcéru L. zo sumy 100 na 115 eur mesačne počnúc
5.10.2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne (plnoletej dcéry) a k zamietnutiu návrhu

o zvýšenie výživného nad sumu 115 eur mesačne do 150 eur mesačne počnúc 5.10.2013. Z dôvodu
zmeny výšky výživného nedoplatok za obdobie od 5.10.2013 do 31.12.2015 bol vyčíslený v sume 402,48
eur, túto sumu povolil odvolací súd splácať matke v mesačných splátkach po 15 eur, spolu s bežným
výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod
následkom straty výhody splátok. Z dôvodu zmeny výšky výživného vyvstala požiadavka konštatácie

zmeny rozsudkov Okresného súdu Žilina č.k. 15P/197/2008-177 zo dňa 24.5.2011 v časti výživného
na žalobkyňu (dospelú dcéru). Krajský súd sa nedotýkal rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd
vo zvyšnej časti žalobu zamietol, stalo sa tak z dôvodu, že zamietnutá časť žaloby odvolaním nebola
napadnutá.7. Úplný úspech v konaní ani jedna z účastníčok nemala, z tohto dôvodu krajský súd podľa 224 ods.

2 O.s.p. ( rozhodujúc o trovách celého konania - prvostupňové a odvolacie ) v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov.

6. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 1.7.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému

vypracovaniu uznesenia však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam
(osobitne § 470 ods. 1, ods. 2, veta prvá Civilného sporového poriadku) odvolací súd v rámci písomného
vyhotovenia rozsudku čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu, napr. terminológiu označovania
strán sporu, číslovanie odsekov odôvodnenia.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .