Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/224/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247586
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1110247586.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľa: S.. V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Ú. XX, G., zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom,
advokátom, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo proti odporcovi: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa 07. 12. 2010 a doplneným podaním

doručeným súdu dňa 06. 04. 2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady škody
vo výške 9,43 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9,43 EUR od 14. 12. 2009
do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 000,- EUR spolu s 9,00 % ročným úrokom z
omeškania od 14. 12. 2009 do zaplatenia ako aj trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaná škoda a nemajetková ujma jej bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom Krajského súdu v Bratislave pri vybavovaní sťažnosti o preskúmanie vybavenia

sťažnostinapostupOkresnéhosúduBratislavaIvexekučnomkonanívedenompodsp.zn.1Er1842/02.

Navrhovateľka podala na Okresnom súde Bratislava I sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 1Er 1842/2002, uvedenú sťažnosť vyhodnotila predsedníčka Okresného súdu
Bratislava I ako nedôvodnú. Dňa 10. 09. 2008 navrhovateľka požiadala Krajský súd v Bratislave o
preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I.
Krajský súd v Bratislave navrhovateľke listom zo dňa 20. 10. 2008 oznámil, že žiadosť o prešetrenie

vybavenia sťažnosti je neopodstatnená, pretože predsedníčka Okresného súdu Bratislava I sťažnosť na
prieťahy vybavila riadne a zbytočné prieťahy v konaní 1Er 1842/2002 neboli zistené.

Navrhovateľka sa následne so sťažnosťou obrátila na Ústavný súd SR, ktorý rozhodol, že Okresný súd
Bratislava I porušil základné právo navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uvedeným postupom Krajský súd v Bratislave navrhovateľke odoprel ústavné právo na súdnu a inú
právnu ochranu a právo na účinné vnútroštátne opravné prostriedky a oddialil tým možnosť, aby sa
navrhovateľka nápravy domohla.Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala náhrady škody vo výške 284,- Sk, t. z. 9,427 EUR,
pozostávajúcej zo sumy 200,- Sk - poplatok za prešetrenie sťažnosti na postup súdu, zo sumy 12,- Sk

- hotové výdavky a 2x 36,- Sk - cestovné MHD.

Navrhovateľkasapredmetnýmnávrhomdomáhalanáhradynemajetkovejujmyvovýške 1000,-EURza
spôsobenie ujmy na ústavných právach - práve na právnu a inú ochranu a práve na účinné vnútroštátne
opravné prostriedky.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 06. 06. 2011 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal
na to, že z dostupných dokladov nie je preukázané, že predsedníčka Krajského súdu v Bratislave sa
dopustila nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať to, že
predsedníčka krajského súdu posúdila vec odlišne ako Ústavný súd SR. Odlišné posúdenie neznamená
pochybenie orgánu verejnej moci. Krajský súd v Bratislave neporušil povinnosť urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie v stanovenej lehote, nebol nečinný ani sa nedopustil zbytočných prieťahov ani
nevykonal iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov navrhovateľky. Preto nie je
splnená podmienky nesprávneho úradného postupu ako základná podmienka vzniku zodpovednosti
štátu za škodu. Ujma, ktorú si navrhovateľka vyčíslila, predstavuje duplicitný nárok, keďže fakticky
zodpovedá ujme, ktorá jej bola spôsobená porušením jej práv v exekučnom konaní sp. zn. 1Er 1842/02

prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava I. Ústavný súd SR nálezmi č. III ÚS 37/07-51 zo dňa
17. 05. 2007 a I. ÚS 97/09-43 zo dňa 17. 08. 2009 priznal navrhovateľke finančné odškodnenie vo
výške 30 000,- Sk a 2 000,- EUR, ktoré je potrebné považovať za dostačujúce. Samotný postup
pri preskúmaní sťažnosti nie je spôsobilý ako nesprávny úradný postup spôsobiť ujmu, v opačnom
prípade by nález Ústavného súdu SR konštatujúci porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov vždy znamenal, že predchádzajúce preskúmanie sťažnosti predsedom súdu bolo nesprávnym
úradným postupom. V danom prípade absentuje aj príčinná súvislosť medzi postupom Krajského súdu
v Bratislave pri vybavovaní žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy a vznikom ujmy na
strane navrhovateľky. Priamou príčinou vzniku ujmy navrhovateľky mohli byť jedine prieťahy v konaní
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Er 1842/02, za ktoré bolo navrhovateľke priznané primerané

zadosťučinenie. V prejednávanom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti
štátu za škodu a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z prednesov účastníkov konania,
prednesu právneho zástupcu navrhovateľky ako aj vykonaným dokazovaním pripojením spisu

tunajšieho súdu 1Er 1842/02 a sťažnostného spisu Krajského súdu v Bratislave Spr. 2191/08, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného sťažnostného spisu Krajského súdu v Bratislave Spr. 2191/08 súd zistil, že Krajský súd v
Bratislave dňa 10. 09. 2008 prijal žiadosť navrhovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy

v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Er 1842/2002. Listom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 11. 09. 2008 predsedníčka Krajského súdu v Bratislave oznámila navrhovateľke, že jej podanie zo
dňa 10. 09. 2008 vyhodnotila ako žiadosť o prešetrenie spôsobu vybavenia sťažnosti predsedníčkou
Okresného súdu Bratislava I v zmysle ust. § 67 ods. 1 písm. a) zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň navrhovateľku vyzvala na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 200,- Sk podľa sadzobníka súdnych poplatkov, časť III., položka 27, tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok dňa 23. 09. 2008. Listom zo dňa 24. 09. 2008 požiadala
predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predsedníčku Okresného súdu v Bratislave I o vyjadrenie k
žiadosti navrhovateľky o prešetrenie spôsobu vybavenia jej sťažnosti predsedníčkou Okresného súdu v

Bratislave I ako aj o zaslanie príslušného sťažnostného spisu spolu so spisom 1 Er 1842/02. Listom zo
dňa 29. 09. 2008 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 01. 10. 2008 predsedníčka Okresného
súdu Bratislava I oznámila predsedníčke Krajského súdu v Bratislave, že trvá na spôsobe vybavenia
sťažnosti navrhovateľky evidovanej pod č. Spr. 2238/2008 a zároveň doručila krajskému súdu spis 1 Er
1842/2008 a s ním súvisiaci sťažnostný spis Spr. 2238/2008. Po oboznámení sa s predloženými spismi

vyhodnotila predsedníčka Krajského súdu v Bratislave žiadosť navrhovateľky o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v konaní ako neopodstatnenú konštatujúc, že nezistila prieťahy v súdnom konaní
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Er 1842/02, potvrdiac tak stanovisko predsedníčky Okresnéhosúdu Bratislava I. Uvedenú skutočnosť krajský súd oznámil navrhovateľke listom zo dňa 20. 10. 2008,
doručeným navrhovateľke dňa 27. 10. 2008.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 97/09-43 zo dňa 17. 08. 2009 súd zistil, že
základné právo navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 1Er 1842/02 v období po 17. máji 2007 porušené bolo.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka sa v exekučnom konaní vedenom na tunajšom
súde domáhala exekúcie pohľadávky vzniknutej titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom,
podvodom pri prevode bytu. V exekučnom konaní dochádzalo k opakovaným prieťahom, preto sa
s viacerými sťažnosťami obrátila na predsedníčku tunajšieho súdu. Uvedené prieťahy mali vplyv
na jej existenciu, keďže suma vymáhaná v exekučnom konaní bola pre navrhovateľku otázkou

existencie. Sťažnosť na prieťahy v exekučnom konaní vedenom tunajším súdom bola vyhodnotená ako
neopodstatnená. Preto sa navrhovateľka obrátila na Krajský súd v Bratislave so žiadosťou o prešetrenie
postupuOkresnéhosúduBratislavaIprivybavovanísťažnosti.KrajskýsúdvBratislaveposúdil sťažnosť
navrhovateľky nedostatočne, keď vyhodnotil jej sťažnosť ako neopodstatnenú a vyhodnotil, že nedošlo
k pochybeniu pri vybavovaní jej sťažnosti Okresným súdom Bratislava I. Následne sa navrhovateľka

obrátila s ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý svojim nálezom potvrdil, že
v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I došlo k prieťahom. Podľa navrhovateľky
je existencia prieťahov v exekučnom konaní prebiehajúcom na tunajšom súde evidentná. Krajský súd
pri preskúmaní sťažnosti navrhovateľky mohol vyriešiť prieťahy v exekučnom konaní, tým že tak
neurobil, odoprel navrhovateľke právo na prostriedok nápravy a predĺžil tak možnosť dovolať sa tejto

nápravy. Zaplatený poplatok a náklady spojené s vybavovaním sťažnosti tak boli zbytočné. Pokiaľ ide o
navrhovanú nemajetkovú ujmu navrhovateľka poukázala na to, že v jej prípade došlo k ujme na práve
pri vybavovaní sťažnosti na prieťahy spojené s exekučným konaním. Zároveň poukázala na to, pokiaľ
ide o mieru ujmy, že porušenia zákona sa dopustil súd, čo vníma ako veľmi vážnu vec. Celá záležitosť
bola pre navrhovateľku veľmi stresujúca, čo neprospelo jej zdravotnému stavu.

K nesprávnemu úradnému postupu krajského súdu navrhovateľka uviedla, že postupom Krajského súdu
v Bratislave došlo k nezákonnému zásahu do jej práva podľa zákona o súdoch, a to do práva na
to, aby predseda zistil, či sú v konaní nedostatky a aby ich prípadne odstránil. K rovnakému zásahu
do práva navrhovateľky došlo aj nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I. K

prieťahom v exekučnom konaní okresného súdu došlo v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami, keď
pochybeniavsúvislostistýmitorozhodnutiamiodstraňovalodvolacíadovolacísúd.Mimoriadneprieťahy
sa týkali aj opravy uznesenia o schválení príklepu, kde súd napriek tomu, že mal kompletné údaje o
vydražených nehnuteľnostiach, tieto v uznesení uviedol chybne, uznesenie vyhodnotila správa katastra
akonevykonateľné.Súdurokytrvalo,abyuznesenieopravilaspraviltakažpopodaníústavnejsťažnosti.

Exekučné konanie, ktoré bolo poznačené prieťahmi konštatovanými aj nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky súviselo s trestným činom podvodu, v dôsledku ktorého prišla navrhovateľka o
byt. Páchateľmi tohto trestného činu bola navrhovateľka ohrozená aj na živote. V súvislosti s trestným
činompodvodu,keďžeprišlaobyt,bývalanavrhovateľkaprovizórnevzáhradnomdomčeku.Bolanútená

požičať si finančné prostriedky, ktoré musí vrátiť a za ktoré dlží aj úroky. V súvislosti s riešením bytovej
otázky sa navrhovateľka obrátila aj na obec, kde však jej žiadosť o byt nezaevidovali, keďže formálne
bola vlastníčkou bytu. V súčasnosti býva v pivničnom byte, ktorý je vlastníctvom navrhovateľky a je
zaťažený pôžičkou. V súvislosti s trestným činom podvodu a následkami s tým spojenými sa zdravotný
stav navrhovateľky zhoršil, dostala sa do depresie a v marci 2003 išla do invalidného dôchodku,

bola nútená ukončiť pracovný pomer, pracovala v STV v dokumentačnom oddelení ako redaktorka. V
súčasnosti sa jej pridružilo aj neliečiteľné autoimunitné ochorenie.

Z výsluchu právneho zástupcu navrhovateľky súd zistil, že predmetom tohto konania je prešetrenie
vybavenia sťažnosti adresovanej Krajskému súdu v Bratislave. Navrhovateľka adresovala predsedovi

Okresného súdu Bratislava I niekoľko sťažností týkajúcich sa vedenia exekučného konania. Tieto boli
nevybavené, resp, boli vybavené nesprávne, preto sa navrhovateľka obrátila na predsedu Krajského
súdu v Bratislave. Navrhovateľka poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že Okresnému súduBratislava I trvalo 22 mesiacov, kým v exekučnom konaní vydal opravné uznesenie, pričom išlo len o
formálny úkon.
ÚS SR sa zaoberal aj týmto obdobím, presne vymedzil obdobie, a to obdobie 9 mesiacov, kedy bol spis

na Okresnom súde Bratislava I a súd mohol vydať opravné uznesenie. V tomto smere navrhovateľka
považuje vybavenie sťažnosti predsedom Krajského súdu v Bratislave za nesprávne, keď Krajský súd
v Bratislave mal urgovať okresný súd pri vydaní opravného uznesenia.

Z výsluchu povereného zástupcu odporcu súd zistil, že odporca žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa názoru odporcu v danom prípade nie sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu a
to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené zároveň. Pokiaľ ide o nesprávny
úradný postup, podľa názoru odporcu nemožno hodnotiť postup predsedníčky Krajského súdu v
Bratislave ako nesprávny úradný postup. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave preštudovala
exekučný spis, všetky kroky vykonané v rámci exekučného konania a dospela k záveru, že nedošlo k

prieťahom v konaní, keď nekonanie prvostupňového súdu v niektorých štádiách bolo spôsobené tým,
že spis sa nachádzal na odvolacom, resp. dovolacom súde. Ústavný súd vyhodnotil, že v exekučnom
konaní Okresného súdu Bratislava I. došlo k prieťahom, odlišné posúdenie tejto veci Krajským súdom
v Bratislave však neznamená, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nesprávny úradný postup,
aký je popísaný v návrhu navrhovateľky, nezodpovedá ani zákonnej definícii nesprávneho úradného

postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov.

K otázke vzniku škody poukázal zástupca odporcu na to, že nálezmi ústavného súdu bolo navrhovateľke
priznané odškodnenie vo výške 30.000,- Sk a následne 2.000,- EUR, pričom nárok uplatňovaný v

tomto konaní považuje odporca za duplicitný. V prípade, ak by k odstráneniu prieťahov došlo v súlade
s postupom Krajského súdu v Bratislave, potom by nedošlo k žiadnemu finančnému odškodneniu
navrhovateľky, ak k odstráneniu prieťahov nedošlo, vznikli by hneď tri nároky na odškodnenie, ktoré
by mali fakticky ten istý základ, a to nárok v súvislosti s exekučným konaním, v súvislosti s postupom
predsedníčky Okresného súdu Bratislava I a v súvislosti s postupom Krajského súdu v Bratislave.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť ako vzťahu príčiny a následku poukázal zástupca odporcu na to,
že priamou príčinou vzniku ujmy v danom prípade sú prieťahy v exekučnom konaní a nie konanie
Krajského súdu v Bratislave pri preverovaní sťažnosti navrhovateľky na vybavenie jej sťažnosti týkajúce
sa prieťahov v exekučnom konaní Okresného súdu Bratislava I. V danom prípade navrhovateľka uviedla,

že sa stala obeťou podvodu, pri ktorom prišla o byt a následne o prácu. V daným súvislostiach je možné
konštatovať aj príčinnú súvislosť medzi konaním tretích osôb a vznikom ujmy na strane navrhovateľky.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.7.2004)
a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona
(1.7.2004).

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predseda

súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti
súdneho konania a na tento účel a) dohliada na riadny chod súdnych oddelení, b) sleduje a hodnotí
pravidelnosťprácesudcovasenátovvoblastiorganizácieaefektivityprácesenátovaoddelení,efektivity
využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní, c) vykonáva previerky
súdnych spisov a manipulácie s nimi, d) sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych

úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, e) zúčastňuje sa na niektorých
pojednávaniach, f) sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, g)
vybavuje sťažnosti.

Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak

predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania
a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym
úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť
opatreniavjehopôsobnostivedúceknápravezistenýchnedostatkovakodstráneniuichpríčin.Sudcovia
v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní

postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov účelom
vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady
dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne
vybavená,môžepožiadaťdo30dníoddoručeniaodpovede,sktorouniejespokojnýpredsedukrajského
súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.

Skutkový stav preukázaný v predmetnom konaní medzi účastníkmi sporný nebol. Spornou bola
skutočnosť, či v danom prípade došlo k splneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu
za škodu a to či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Podľa právneho zástupcu navrhovateľky, poukazujúc na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 97/09-43,
mal predseda Krajského súdu v Bratislave pri vybavení žiadosti navrhovateľky o prešetrenie vybavenia
sťažnosti navrhovateľky predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I v súvislosti s konaním 1Er 1842/02
skonštatovať nezákonnosť jej vybavenia a vykonať opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu. Pokiaľ
predseda krajského súdu postupoval inak, išlo o postup vecne nesprávny a nezákonný.

Podľa zástupcu odporcu navrhovateľkou namietané pochybenie predsedníčky krajského súdu nemožno
subsumovať pod nesprávny úradný postup. Predsedníčka krajského súdu si riadne vyžiadala exekučný
spis, s ktorým sa oboznámila, k sťažnosti navrhovateľky si vyžiadala stanovisko predsedníčkyOkresného súdu Bratislava I, uvedenú sťažnosť riadne posúdila. Skutočnosť, že v posúdení sťažnosti
vyslovila iný názor ako ústavný súd, nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514 /2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri nesprávnom úradnom postupe môže ísť o akúkoľvek činnosť
spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním
dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Pretožeúradnýpostupnie
je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného

postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K
nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán
nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného

postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote
alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

V prejednávanom prípade sa súd stotožnil s tvrdením odporcu, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že sa predsedníčka Krajského súdu v Bratislave dopustila nesprávneho úradného postupu

pri vybavení žiadosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. Navrhovateľka dňa
15. 08. 2008 doručila Okresnému súdu Bratislava I sťažnosť na konanie vedené na okresnom súde
pod č. 1 Er 1842/02. Uvedenú sťažnosť vyhodnotila predsedníčka Okresného súdu Bratislava I ako
nedôvodnú, čo navrhovateľke oznámila listom zo dňa 03. 09. 2008. Listom zo dňa 10. 09. 2008
žiadala navrhovateľka predsedníčku Krajského súdu v Bratislave o prešetrenie vybavenia sťažnosti na

prieťahy v konaní vedeného Okresným súdom Bratislava I č. 1 Er 1842/02. Predsedníčka krajského
súdu vykonala všetky potrebné úkony súvisiace s riadnym vybavením žiadosti navrhovateľky o
prešetrenie vybavenie sťažnosti navrhovateľky na prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I č.
1 Er 1842/02 predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I. Predsedníčka krajského súdu si vyžiadala
spis Okresného súdu Bratislava I č. 1 Er 1842/02 spolu so stanoviskom predsedníčky Okresného súdu

Bratislava I k žiadosti o preskúmanie vybavenia sťažnosti navrhovateľky, so spisom sa oboznámila
a žiadosť vyhodnotila ako neopodstatnenú, čo v zákonnej lehote oznámila navrhovateľke listom
zo dňa 20. 10. 2008. Uvedený postup predsedníčky krajského súdu nevykazuje žiaden zo znakov
nesprávneho úradného postupu, uvedeným postupom nedošlo k porušeniu povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v stanovenej lehote, krajský súd nebol pri vybavovaní žiadosti navrhovateľky

nečinný, nedopustil sa zbytočných prieťahov ani nevykonal iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov navrhovateľky. Skutočnosť, že predsedníčka krajského súdu nekonštatovala v
konaní Okresného súdu Bratislava I č. 1 Er 1842/02 prieťahy tak, ako ich neskôr, v súvislosti s ústavnou
sťažnosťou navrhovateľky, vo svojom náleze konštatoval ústavný súd, nemožno označiť za nesprávny
úradnýpostup.Inýnázornaexistenciuprieťahovvkonaníniejemožnépovažovaťzapochybenieorgánu

verejnej moci.

Nazákladevyššieuvedenéhomožnokonštatovať,ževprejednávanomprípadenebolasplnenázákonná
podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ako ďalšieho
predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu súd konštatuje nasledovné. O vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Z hľadiska príčinnej súvislosti

by bolo v danom prípade, za predpokladu, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu významné, či
ujma, ktorej sa navrhovateľka v predmetnom konaní domáha, vznikla v súvislosti s postupom Krajského
súdu v Bratislave pri vybavení žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. Uvedený
postup, ako súd konštatoval vyššie, nemožno považovať za nesprávny úradný postup, preto uvedenýpostup nemôže byť príčinou vzniku ujmy na strane navrhovateľky. V danom prípade, vychádzajúc zo
skutočností uvedených v konaní samotnou navrhovateľkou a súvisiacich so vznikom ujmy na strane
navrhovateľky ( navrhovateľka prišla o byt v dôsledku podvodu, s tým súvisiace zdravotné problémy

navrhovateľky s následkom straty zamestnania a invalidity, exekučné konanie ), možno konštatovať,
že príčinou vzniku ujmy na strane navrhovateľky je konanie tretích osôb ( prevod bytu vo vlastníctve
navrhovateľky na iné osoby a s tým súvisiaci podvod ) ako aj prieťahy v samotnom exekučnom konaní
Okresného súdu Bratislava I. Za príčinu vzniku ujmy na strane navrhovateľky však nemožno považovať
postup predsedníčky krajského súdu pri vybavení žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy

v konaní.

Vzhľadom na nenaplnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom a to existencie nesprávneho úradného postupu a príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietol.

Z uvedeného dôvodu sa súd v ďalšom nezaoberal vznikom prípadnej škody na strane navrhovateľky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaI,písomne,vodvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.