Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/186/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814209545
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814209545.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanému E. U., C. L.Z. XXX, o zaplatenie 1 316,07 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 5C/156/2014-38 z 13.11.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) návrh žalobcu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov tohto konania.
V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol, čo žalobca podaným návrhom žiadal a ako ho odôvodnil, že
žalovaný bol v omeškaní so splácaním úveru, preto mu listom z 27.11.2012 bolo oznámené splatenie
celého zostatku úveru, že dlh voči „žalovanému“ predstavuje istinu vo výške 129,85 eur, úrok vo výške
131,35 eur, zosplatnená istina vo výške 996,87 eur, upomienka vo výške 5.- eur a vo výške 24.- eur,
zmluvná pokuta vo výške 17.- eur a upomienka vo výške 12.- eur. Uviedol, že žalovaný potvrdil, že on
uzavrel s žalobcom úverovú zmluvu, ovšem on peniaze nedostal, že prišiel za ním jeden neznámy muž,
ktorý mu dal 100.- eur a zvyšok úveru si on zobral s tým, že úver bude splácať.
Uviedol, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil: z úverovej zmluvy
uzavretej 1.12.2011, že bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, že v zmysle nej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1.190.- eur a zaviazal sa úver splácať v mesačných splátkach po 52,54 eur.
Citoval znenie § 9 ods.1,2 písm. a) - y) ods.3,4,5,6,7,8,9,10,11 zák. č. 129/2010 Z. z. a uzavrel, že v
zmysle cit. ust. návrh žalobcu zamietol, pretože uzavretá úverová zmluva je neúplná. Chýbajú údaje o
položkovitom rozpise jednotlivých splátok, údaje o poplatkoch /za upomienky/, údaj o úrokovej sadzbe,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, sankcie účtované v dôsledku
omeškania klienta. Preto v zmysle § 52 a nasl. O. z. ide o neprijateľné zmluvné podmienky a návrh
žalobcu zamietol. Výrok trovách konania sa oprel o § 142 ods.1 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný si žiadne
trovy neuplatnil.

Rozsudok napadol v celom rozsahu včas odvolaním žalobca, ktoré odôvodnil tým, že:
a) § 205 ods.2 písm. d) O.s.p., súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, b) § 205 ods.2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, c) §205 ods.2 písm. a) O.s.p. v spojitosti s § 221 ods.1 písm. h), f) súd nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, d) § 205 ods.2 písm. b)
O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
I. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 316,07 eur, vyčíslený ročný
úrok z omeškania vo výške 188.95 eur a úrok z omeškania vo výške 8.15 % ročne zo sumy 1 316,07 eur
od 19.9.2014 do zaplatenia a trovy konania, poukázal na skutočnosť, že ako veriteľ uzatvoril s žalovanom
ako dlžníkom 1.12.2011 Úverovú zmluvu č. 4112002172 (ďalej len „ÚZ"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou

sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP"). Predmetom
ÚZ bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru vo výške 1190.00 eur z jeho strany žalovanému,
ktorý sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom v 36 pravidelných mesačných splátkach
po 52,24 eur v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v
priloženom Výpisu čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného
a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy 7 ÚZP §3 písm. a/ bol žalovaný ním vyzvaný listom z
27.11.2012 k splateniu celého zostatku úveru v patričnej lehote 15 dní odo dňa odoslania zosplatňujúcej
výzvy. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si v návrhu uplatňuje vo výške 8,15 % ročne bola stanovená
nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
t.j. k 12.12.2012 (pätnásty deň odo dňa odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych
bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 188.95 eur z čiastky 1316.07
eur od 15.12.2012 do 18.9.2014, t.j. do dňa vyhotovenia tohto Návrhu na vydanie platobného rozkazu.
S ohľadom na vykonané dokazovanie pred súdom a odôvodnenie rozsudku, skutočnosti, tak ako sú
uvedené v tomto bode odôvodnenia odvolania je možné považovať za ustálený skutkový stav.
II. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení dospel k nasledovným záverom: A/ Súd v
zmysle citovaného ustanovenia jeho návrh zamietol, pretože uzavretá úverová zmluva je neúplná, že
chýbajú údaje o položkovitom rozpise jednotlivých splátok údaje o poplatkoch /za upomienky/, údaj
o úrokovej sadzbe, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok sankcie
účtované v dôsledku omeškania klienta. Preto v zmysle § 52 a nasl. O. z. ide o neprijateľné zmluvné
podmienky. Preto súd jeho návrh zamietol....(...)... Záver súdu vyššie označený ako A/ pokladá žalobca
za neuralgicky bod celého konania, absolútne sa s ním nestotožňuje a pokladá ho okrem iného za
nesprávne právne posúdenie veci.
III. S ohľadom na vyššie uvedené považuje za potrebné v tejto časti poukázať na absolútnu
inkoherentnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia predmetného rozsudku. Dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého
rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené,
má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu
povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa
javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne. Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Súd zamietnutie žalobného návrhu subsumuje pod „§ 52 a
nasl. O. z. ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Preto súd návrh zamietol“, ale tak ako vyplýva zo
strohého odôvodnenia rozsudku súd konštatuje „Chýbajú údaje o položkovitom rozpise jednotlivých
splátok " a takýto právny záver zakladá inú právnu fikciu v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.. Súd konštatuje:
„Chýbajú údaje o položkovitom rozpise jednotlivých splátok " , keďže absentuje konkrétne hmotnoprávne
posúdenie, je možné sa len domnievať, že súd chcel vec právne posúdiť v zmysle § 9 ods.2 písm. k) zák.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a preto v dôsledku
absencie týchto údajov je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1
písm. a/cit. zák. (t.j. žalovaný by mal údajne vrátiť len istinu úveru). Ak odvolací súd by chcel vec právne
posúdiť v zmysle naznačeného zák. ust., tak pokladá za nutné, aby odvolací súd vyzval účastníkov
konania, aby sa k možnému použitiu tohto ust. vyjadrili (§ 213 ods.2 O. s. p.). Ústavný súd SR už
vydal mnoho rozhodnutí, ktorými zrušil rozhodnutia všeobecných súdov z dôvodu, že boli nedostatočne
odôvodnené, a tým porušili základné právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR.
Podobne Európsky súd mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor") z dôvodu, že rozhodnutie
vnútroštátneho súdu neobsahovalo dostatočné odôvodnenie. Keďže podstatu odôvodnenia súdneho
rozhodnutia tvoria argumenty, ktorými súd podopiera svoj záver, požiadavky na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia sú vlastne požiadavkami na argumentáciu v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Treba si
uvedomiť, že ústavné požiadavky na argumentáciu sú len minimálnymi, resp. základnými kvalitatívnymi
požiadavkami na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Okrem ústavných požiadaviek možno formulovať
aj ďalšie požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napríklad požiadavky na prehľadnú štruktúru
odôvodnenia súdneho rozhodnutia alebo požiadavky na jazykový štýl odôvodnenia), ktoré však už
nemajú ústavný rozmer a ktorých nedodržanie neznamená porušenie ústavy. Ak v zmysle vyššie
uvedeného podrobíme odôvodnenie predmetného rozsudku, kvalitatívnemu rozboru, tak zastávame
právny názor, že predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti, tak ako sú uvedené v §
157 ods. 2 O.s.p. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia. (II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení.
Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov SR. Ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Odvolanie proti rozsudku v tejto
časti, odôvodňuje tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
keďže s ohľadom na nedodržanie § 157 ods.2 O.s.p. je okrem iného znemožnené pripraviť adekvátnu
procesnú obranu v odvolacom konaní.
IV. V odôvodnení absentuje, ako sa súd vysporiadal s tvrdením „Žalovaný potvrdil, že on uzavrel s
žalobcom úverovú zmluvu, ovšem on peniaze nedostal. Prišiel za ním jeden neznámy muž, ktorý mu dal
100 eur a zvyšok úveru si on zobral s tým, že úver bude splácať.", či toto tvrdenie žalovaného malo vplyv
na zamietnutie žalobného návrhu, keďže ako vyplýva z obsahu predmetného hmotnoprávneho úkonu
jedná sa o Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere na nákup tovaru a nie o hotovostný spotrebiteľský
úver t j. žalovaný dostal tovar a nie peniaze.
V. On (žalobca) poveril zastupovaním v tejto právnej veci Advokátsku kanceláriu GOLIAŠOVA
GABRIELA s.r.o., čím sa zvýšila hodnota príslušenstva vymáhanej pohľadávky o trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 166,68 eur s DPH, ktoré špecifikoval.
VI. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, predmetný rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Celková výška trov právneho zastúpenia bude vyčíslená do troch pracovných dní od dňa posledného
pojednávania v predmetnom konaní.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok zrušil podľa § 221 ods.1 O. s. p.,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani zmenu (§ 220) lebo zistil, že v konaní
došlo k vade uvedenej v § 205 ods.2 písm. f) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa § 221 ods.2 O. s. p. v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov. O.i. súd nevyhodnotil výpoveď žalovaného tak, že by malo ísť o viazaný úver, preto dostal
tovar a nie peniaze.
Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe, preto je nepreskúmateľný a tak musel byť zrušený a vec musela byť vrátená súdu na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, právne závery vykonané súdom sú
nejasné, nie je možné usúdiť, či súd zamietol žalobu pre neúplnú zmluvu, keďže citoval znenie § 9 zák. č.
129/2010 Z. z. v aktuálnom znení (nie v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy) alebo pre neprijateľné
zmluvné podmienky podľa § 52 a nasl. O. z.. Neuviedol, v čom, v ktorých bodoch zmluva nie je v súlade s
§ 9 zák. č. 129/2010 Z. z., aké následky z toho vyplynuli a ktoré časti zmluvy sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami a aké následky z toho vyplynuli, rovnako sa nesporiadal so skutkovými zisteniami, ktoré
vyplynuli z tvrdení žalovaného (napokon podľa žalobcu išlo o viazaný úver, žalovaný dostal tovar).
Súd v napadnutom rozsudku výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p.
a svoje úvahy, na základe ktorých dospel k právnym záverom, ničím neodôvodnil.
Po vrátení veci bude povinnosťou súdu vysporiadať sa s vytýkanými nedostatkami ako aj ostatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo
preskúmateľné. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. (§224 ods.3 O.
s. p.)

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.