Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/791/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109236986
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109236986.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu R.. V. N., bývajúceho O. N.R., F. XX, proti žalovanej X. N.,
bývajúcej O. N., F. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova
20, o určenie, že právo na bytovú náhradu nezaniklo, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Košice I zo dňa 10. apríla 2014 č.k. 10C/473/2009-121 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 10. apríla
2014 č.k. 10C/473/2009-121 zastavil konanie potom čo žalobu vzal žalobu v celom rozsahu späť počas
konania so súhlasom žalovanej podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p.. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu

z účastníkov náhradu konania nepriznal.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. za použitia § 150 ods. 1 O.s.p..
Uviedol, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť

o celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že právo na bytovú
náhradu nezaniklo, lebo mal za to, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uloženú rozsudkom, pretože
mu nezabezpečila zodpovedajúcu bytovú náhradu. Svoje tvrdenia „podložil“ aj priloženými listinnými
dôkazmi. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaná dňa 18. novembra 2009 ponúkla
žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy o nájme bytu č. XX I. H. XX, Košice, ktorého prenajímateľkou bola

dcéra účastníkov, (ktorá bola aj vlastníčkou predmetného bytu) a žalobcovi začala plynúť 30 dňová
lehota na uzatvorenie zmluvy dňa 8. decembra 2009. Prenajímateľka ale pred uplynutím 30 dňovej
lehotyuzatvorilanájomnúzmluvukpredmetnémubytustreťouosobou.Tietoskutočnostiprenajímateľka
nepoprela len uviedla, že v prípade, ak by žalobca podpísal nájomnú zmluvu, prikročila by k vyprataniu
bytu. Dohodu o ukončení nájmu s treťou osobou však uzavrela až 28. decembra 2009, teda potom, čo
jej bolo doručené odmietavé stanovisko zo strany žalovaného (správne malo byť žalobcu - poznámka

odvolacieho súdu). S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody žalobca podal dňa 23. decembra 2009
žalobu o určenie, že jeho právo na bytovú náhradu nezaniklo, lebo si žalovaná nesplnila svoju povinnosť
uloženú súdom. Žalobca v späťvzatí žaloby neuviedol dôvod, pre ktorý sa rozhodol vziať žalobu späť
v celom rozsahu. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby, ale uplatnila si náhradu trov konania podľa
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Žalobca svojim konaním zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, avšak
s prihliadnutím na zistené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu súd videl v okolnostiach danej veci. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla
zmeniť napadnutý výrok a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania

vo výške 312,58 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadala priznať náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 41,95 €. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že nesplnila
povinnosť zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu, lebo dňa 8. decembra 2009 bol žalobcovi doručený
list zo dňa 18. novembra 2009, v ktorom mu oznámila, že bol pre neho zabezpečený náhradný byt, a
zároveň mu bolo doručené aj vyhlásenie V. N. zo dňa 18. novembra 2009 spolu s návrhom zmluvy o

nájme, že V. N. ako prenajímateľka uzavrie so žalobcom (svojim otcom) zmluvu o nájme bytu v N., H.
XX, a to na dobu neurčitú. Žalovaná uviedla, že doručením predmetného vyhlásenia a návrhu zmluvy o
nájme si splnila súdom uloženú povinnosť zabezpečiť žalobcovi náhradný byt. Žalobcovi od doručenia
uvedených listín začala plynúť 30 dňová lehota na uzatvorenie zmluvy o nájme. Dňa 22. decembra
2009 bol jej právnej zástupkyni doručený list žalobcu zo dňa 19. decembra 2009, v ktorej jej oznámil,
že zmluvu o nájme, ktorá mala byť uzavretá medzi ním ako nájomcom a V. N. ako prenajímateľkou

nepodpísal, lebo V. N. predmetný byt prenajala tretej osobe - W. E.. Po citácii § 712c ods. 3 Občianskeho
zákonníka odvolateľka uviedla, že neuzavretie zmluvy žalobcom bolo treba považovať za bezdôvodné
a v dôsledku toho došlo k zániku práva žalobcu na bytovú náhradu. V čase plynutia lehoty na uzavretie
zmluvy o nájme V. N. prenajala byt tretej osobe, ale dohodla sa s treťou osobou (W. E.), že ak dôjde
zo strany žalobcu k podpísaniu zmluvy o nájme, dôjde aj k dohode o skončení nájmu V. N. s treťou

osobou. Dohodou zo dňa 28. decembra 2009 došlo k skončeniu nájmu predmetného bytu medzi V. N.
a treťou osobou. Po citácii § 150 ods. 1 O.s.p. odvolateľka konštatovala, že pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania a tiež okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konanie „o znížení vyživovacej

povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu“) sa povinnosť nahradiť trovy spravuje predovšetkým zásadou
úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania.
Vždy musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Keďže žalobca
bezdôvodne neuzavrel nájomnú zmluvu, došlo k zániku jeho práva na bytovú náhradu a neexistuje
(podľa odvolateľky) dôvod hodný osobitného zreteľa.

Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
účastníčka konania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201

O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu
uvedenom v § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania medzi žalobcom
a žalovanou je vecne správne, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolacie námietky žalovanej nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku a nie sú ani
spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalovanej.

Okresný súd výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou odôvodnil aplikáciou §

146 ods. 2 O.s.p. za použitia § 150 O.s.p..

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolností, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd konštatuje, že aj v prípade výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou podľa § 146 ods. 2 O.s.p. možno použiť ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p..

Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci
alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť na

odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa musí vychádza z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli účastníka konania k
uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, etc..

Odvolací súd zhodne ako okresný súd dospel k názoru, že aj napriek tomu, že žalovaná v predmetnom
konaní má nárok na náhradu trov konania, bol tu daný dôvod pre aplikáciu § 150 O.s.p. na nepriznanie
náhrady trov konania žalovanej. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade sú jednak
samotným charakterom konania a osobitne charakterom procesnej situácie s prihliadnutím na okolnosti,
ktoré viedli žalobcu k uplatneniu (svojho) práva na súde.

Medzi účastníkmi konania nie je spor o tom, že žalobcovi bola rozsudkom Okresného súdu Košice I
zo dňa 11. októbra 2006 č.k. 15C/427/2004-96 uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní od
zabezpečenia náhradného bytu X. N.. Nie je spor medzi účastníkmi konania ani o tom, že žalobcovi
bolo dňa 8. decembra 2009 doručené podanie - vyhlásenie V. N. (dcéry účastníkov konania), že uzavrie

so žalobcom nájomnú zmluvu k jednoizbovému bytu na prvom poschodí, U.. H. XX, N., ktorý je vo
vlastníctve V. N.. Žalobca sa zúčastnil ohliadky predmetného bytu dňa 14. decembra 2009 a pri tejto
ohliadke zistil, že v byte (reálne) býva W. E. na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi V. N. a W.W.
E.. Žalobca tvrdil počas konania, že predmetný byt nebol voľným bytom, a preto nepodpísal nájomnú
zmluvu s V. N., a podal žalobu o určenie, že právo žalobcu na náhradný byt mu nezaniklo. Skutočnosť,

že predmetný byt nebol voľným bytom v čase doručenia vyhlásenia V. N. a návrhu na uzavretie nájomnej
zmluvy, nebola medzi účastníkmi konania sporná.

Je pravdou, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a tak spôsobil zastavenie konania, a
mal by nahradiť trovy konania žalovanej.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že ak by v predmetnej veci bol žalobca zaviazaný nahradiť
trovy konania žalovanej, bolo by to nespravodlivé, lebo s prihliadnutím na všetky okolnosti daného
prípadu, skutočne žalobca mohol byť v presvedčení, že mu žalovaná nezabezpečila primeraný náhradný
byt, lebo ponúkaný byt bol v čase ohliadky dňa 14. decembra 2009 obsadený treťou osobou.

Ztýchtodôvodov,akoajzdôvodov,ktoréobsahujeuzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutomvýroku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrokonáhradetrovodvolaciehokonaniasazakladánaustanovení§224ods.1O.s.p.zapoužitia§142
ods. 1 O.s.p.. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí. Žalobca aj keď mal úspech v odvolacom konaní, nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho
konania, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.