Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžo/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200753
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5015200753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobkyne
Q. Q., bytom J., právne zastúpenej: JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom Madačova 7,
034 01 Ružomberok, proti žalovanému Generálnemu štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, so
sídlom Kutuzovova 2, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka Generálneho
štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. KaGŠ-147/3-112/2015-PravO zo dňa 3. júna 2015, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/116/2015-68 zo dňa 16. decembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/116/2015-68 zo dňa 16.
decembra 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. KaGŠ-147/3-112/2015-PravO zo dňa 3. júna 2015, ktorým bol potvrdený personálny
rozkaz Riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 5 339 zo dňa 18. júna 2014,

ktorým bola žalobkyňa podľa § 70 ods. 1 písm. d) v spojení s § 70 ods. 4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z.
prepustená zo služobného pomeru profesionálnej vojačky z dôvodu, že závažným spôsobom porušila
základnú povinnosť ustanovenú zákonom tým, že dňa 16. mája 2014 v čase o 10.45 h. jej bola nameraná
hodnota 0,18 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 11.19 h. hodnota 0,12
mg/l alkoholu v dychu, teda vykonávala štátnu službu pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných
alebo psychotropných látok.

Na námietku žalobkyne, že sa jedná o disciplinárny delikt a že žalobkyňa bola v podstate postihnutá
dvakrát, jednak bola prepustená zo služobného pomeru a jednak disciplinárnym rozkazom č.
Oppr-6/2012 zo dňa 29.05.2014 bola uznaná vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia a bola
jej uložené disciplinárne opatrenie - pokarhanie, krajský súd uviedol, že predmetom preskúmania v
danej veci bolo rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k.
KaGŠ-147/3-112/2015-PravO zo dňa 3. júna 2015, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz Riaditeľa
personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 5 339 zo dňa 18. júna 2014, ktorým bola

žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d) v spojení s § 70 ods. 4 písm. a)
zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré je začlenené do tretej časti zákona č. 346/2005 Z.z., ktorá upravuje vznik,
zmenu a zánik služobného pomeru, z ktorého je zrejmé, že prepustenie zo služobného pomeru nie je
súčasťou podmienok výkonu štátnej služby stanovených v šiestej časti zákona č. 346/2005 Z.z. a jehošiestej hlavy s názvom Služobná disciplína. Prepustenie zo služobného pomeru nie je súčasťou ust. §
125 zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré stanovuje druhy disciplinárnych opatrení. Z uvedeného tak podľa
názoru krajského súdu vyplýva, že skončením služobného pomeru prepustením môže byť trestom za

disciplinárne previnenie. Krajský súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Na námietku žalobkyne, že došlo k zisteniu nesprávnych výsledkov pri dychovej skúške, a preto bolo
namieste vykonať skúšky z krvi, čo by potvrdilo alebo vyvrátilo požitie alkoholu krajský súd uviedol, že
dychová skúška bola vykonaná prístrojom Dräger Alcotest 7410 Plus, výrobné číslo: APvRB-0600, ktorý

bol riadne certifikovaný - jeho certifikát č. 1030/321.08/13 zo dňa 03.12.2013 bol platný do 06.06.2014.
Z uvedeného dôvodu preto krajský súd na takto zistené údaje o hladine alkoholu v dychu žalobkyne
považuje za objektívne a právne relevantné.

Krajský súd ďalej uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza úradný záznam o vykonaní dychovej
skúšky č. OVP-BB-141/2014-OPV zo dňa 16.05.2014, v ktorom je zaznamenané vyšetrenie na zistenie

alkoholu: 1. meranie o 10:45 hod. - 0,18 mg/l a opakované meranie o 11:19 hod. - 0,12 mg/l a zároveň je
v úradnom zázname uvedené, že osoba bola poučená o spôsobe vykonania dychovej skúšky prístrojom,
ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi a o práve požiadať vykonanie lekárskeho vyšetrenia
odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Žalobkyňa nepožiadala o
vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi.

Krajský súd skonštatoval, že ust. § 70 ods. 1 písm. d) v spojení s § 70 ods. 4 písm. a) zákona
č. 346/2005 Z.z. kogentne ustanovuje prísny právny režim, v dôsledku ktorého výkon štátnej služby
pod vplyvom alkoholu je bezvýnimočné obligatórnym dôvodom na skončenie služobného pomeru
profesionálneho vojaka prepustením. Vzhľadom na tento prísny režim musia byť zodpovedajúce tomu

vykladané jednotlivé pojmy zákona. V danom prípade je rozhodujúci výklad pojmu výkon štátnej služby.
Rozhodujúcou skutočnosťou je teda, či alkohol u žalobkyne bol zistený počas výkonu štátnej služby.
Dychová skúška na prítomnosť alkoholu vdychu bola u žalobkyne vykonaná dňa 16. mája 2014, ktorý
pripadol na kalendárny deň piatok, pričom prvé meranie bolo skutočne v čase výkonu štátnej služby o
10:45 hod. a opakované meranie bolo uskutočnené v čase výkonu štátnej služby o 11:19 hod.. Podľa

právneho poriadku Opravárenského práporu v Martine č. Oppr-664/2014 z 1. apríla 2014 vyplýva, že
čas zamestnania pre profesionálnych vojakov, a teda v služobný čas bol veliteľom Vojenského útvaru
8809 Martin na uvedený kalendárny deň piatok určený so začiatkom o 06:30 hod. a končil o 13:00 hod..

Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so

zákonom, námietky žalobkyne nespochybňovali zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto krajský
súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni trovy
konania nepriznal.

Vo včas podanom odvolaní žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského
súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobkyňa
považujerozhodnutiekrajskéhosúduzanezákonné.Nezákonnosťvidívtom,žejenepreskúmateľnépre
nedostatok dôvodov. Má tiež za to, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odôvodnení odvolania uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v žalobe ako aj v podaniach
adresovaných správnym orgánom. Žalobkyňa trvá na názore, že pokiaľ ide o výklad ustanovenia §
70 ods. 4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. nie je možné stotožniť sa skonštatovaním uvedeným v

odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu o tom, že správny orgán nemá možnosť rozhodnúť inak,
ako prepustiť vojaka zo služobného pomeru. Takýto výklad nie je možné považovať za ústavný a
zákonný, naopak, tento výklad je neprimerane reštriktívny a vychádza čisto z gramatického výkladu
znenia dotknutého ustanovenia, čo je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR neprípustné.
Ústavný súd SR konštantné judikuje, že orgán aplikácie práva sa môže, ba dokonca sa musí od

doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy), viď napr. III. ÚS 341/07. Rovnako tak
poukazuje opätovne na Nález Ústavného súdu Českej republiky PI. ÚS 33/97.Krajský súd síce v časti dôvody uvádzané žalobkyňou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol (resp. citoval), bližšie sa však podstatnou časťou žalobkyňou uvádzaných argumentov vôbec

nezaoberal, čím žalobkyni bola odňatá možnosť efektívne argumentovať proti tomuto rozhodnutiu.

Žalobkyňa má za to, že krajský súd mal na zistený skutkový stav aplikovať ustanovenia § 250j ods. 2
písm. c), písm. d), písm. e) O. s. p., čo však neurobil, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento záver právne odôvodňuje tým, že dôvodom

na zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vrátenie veci tomuto orgánu na ďalšie konanie
podľa § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. je, že krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v medziach žaloby dospeje k záveru, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom je
nedostačujúce na posúdenie veci. V danom prípade boli podľa názoru žalobkyne naplnené všetky
zákonné podmienky na aplikáciu v tomto odseku citovaného ustanovenia O. s. p. konajúcim súdom,
k čomu však nedošlo, hoci správny orgán nevykonal žiadne dôkazy k odstráneniu pochybností a ani

nenariadil vo veci vykonať znalecké dokazovanie, hoci to žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach
navrhla. Správny orgán v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nepostupoval
v zmysle zásad uvedených v zákone, a preto skutkový stav ním zistený nemožno hodnotiť inak, ako
nezákonný. Krajský súd mal vzhľadom na takto opísané pochybenia správneho orgánu pred vydaním
napadnutého rozsudku aplikovať ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O. s. p., a napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu zrušiť - takto však krajský súd nepostupoval, čím vec nesprávne právne
posúdil.

Žalobkyňa namietala aj že, krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal
so všetkými relevantnými dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uvádzanými

žalobkyňou resp. krajský súd nevenoval samotnému odôvodneniu náležitú pozornosť.

V odvolaní ďalej uviedla, že je názoru, že pre posúdenie dôvodnosti vydania žalobou napadnutých
rozhodnutí, a teda prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru, je rozhodujúca ako otázka skutkových
zistení, tak aj otázka právneho posúdenia veci. Podotýka, že žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach

nevysporiadal s argumentmi uvádzanými žalobkyňou a takisto sa s nimi nevysporiadal ani krajský
súd. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, toto nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čo je
rozporné s ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Tiež žalovaný vôbec neposúdil skutočnosti, že žalobkyňa
si v inkriminovaný deň, a to od rána 6.30 hod. až do 13.00 hod. plnila svoje služobné povinnosti, t.j.
aj po uskutočnení dychovej skúšky. Neboli zistené žiadne závady vo výkone služobných povinností

žalobkyne v čase od 6.30 hod. inkriminovaného dňa, do 10.45 hod. /prvá dychová skúška/, čo je viac
ako 4 hodiny. V tomto čase si žalobkyňa bežným spôsobom plnila svoje služobné povinnosti a robila
tak aj po uskutočnení dychovej skúšky. Podľa názoru žalobkyne je potrebné podotknúť, že došlo k
pochybeniam pri samotnom vykonávaní dychovej skúšky, kde k uskutočneniu dychovej skúšky došlo po
dopoludňajšej prestávke, keď žalobkyňa fajčila, a tiež opakovaná skúška bola uskutočnená po tom, čo

jej bolo povedané, že si môže dať cigaretu, pričom osoby, ktoré dychovú skúšku u žalobkyne realizovali,
vôbec túto neupozornili, že fajčenie krátko pred dychovou skúškou môže skresliť výsledok - hoci takéto
upozornenie sa na manuáli k predmetnému alkotesteru nachádza; do úvahy tiež nebola vzatá tolerancia
prístroja. Je toho názoru, že „výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu“ nebol u navrhovateľky riadne
a nespochybniteľné preukázaný, o to viac, že pri plnení svojich služobných povinností zotrvala až

do popoludnia toho dňa. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo/256/2010, kedy
NS SR vyslovil názor a záver, že výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu musí byť preukázaný
nespochybniteľné, a akákoľvek pochybnosť musí byť vyvrátená vierohodnými dôkazmi, keďže má za
následok závažnú ujmu v podobe prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Tu
však žiadnymi vierohodnými dôkazmi správny orgán nepreukázal výkon štátnej služby žalobkyňou pod

vplyvom alkoholu a ani sa nijako nezaoberal pochybnosťami pri vykonávaní dychovej skúšky, na ktoré
poukázala žalobkyňa ešte v štádiu konania pred podaním žaloby. Tiež sa týmito argumentmi nezaoberal
v súdnom konaní ani samotný súd.

Záverom žalobkyňa uviedla, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, pri vydávaní napadnutého

rozhodnutia a ani krajský súd pri jeho preskúmaní nevenovali takú pozornosť skutkovému a právnemu
posúdeniu veci, aká bola potrebná. Nerozhodovali na základe skutočného stavu a nevysporiadali
sa riadne so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou, najmä listinnými dôkazmi, ako ani
skutočnosťami uvedenými žalobkyňou na pojednávaní. Žalobkyňa uvádzala, že bola postihnutá zatú istú vec dva krát, s čím sa krajský súd podľa jej názoru nedostatočne zaoberal, keď len stručne
uviedol že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Opätovne poukazuje na stranu 7 bod 1. veta prvá
žalobou napadnutého rozhodnutia, kde je uvedené, že : „...veriteľ útvaru sa rozhodol neuplatniť svoju

disciplinárnu právomoc v zmysle § 126 a nasl. zákona...“, hoci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalobkyňa bola v danej veci postihnutá dvakrát, t. j. veriteľ útvaru svoju disciplinárnu právomoc uplatnil.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa v plnej miere pridržiava svojich písomných i ústnych

vyjadrení prezentovaných v priebehu konania pred súdom prvého stupňa.

Žalovaný, poukazujúc na žalobkyňou v odvolaní uvádzané skutočnosti, konštatuje, že mu je zjavne
nezrozumiteľné v čom sa má napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu prvého stupňa považovať za
nesprávny a taktiež zrušenia akého rozhodnutia ktorého správneho orgánu sa domáha.

Žalobkyňa, vyjmúc tvrdenie, že k uskutočneniu dychovej skúšky u jej osoby došlo po dopoludňajšej
prestávke, keď fajčila, čo malo viesť ku skresleniu výsledkov dychovej skúšky, vo svojom odvolaní
neuvádza žiadne relevantné odvolacie dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého
stupňa súdom odvolacím konvalidovať.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, ktoré sa týka skreslenia dychovej skúšky v dôsledku fajčenia, žalovaný
podotýka, že ide o skutočnosť, ktorá mohla a mala byť žalobkyňou uplatnená pred súdom prvého stupňa,
a teda nie je možné na ňu prihliadať v intenciách ustanovenia § 205a ods. 1 písm. d) O. s. p.

Žalovaný je názoru, že krajský súd dostatočne a úplne zistil skutkový stav predmetnej veci, vec správne

právne posúdil a rozhodol v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

S poukazom na ustanovenie § 492 odsek 1, odsek 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení od 01.07.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v
zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v
spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja
ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 27.07.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve
preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O. s. p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je

predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí
prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo

porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 70 ods. 4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. závažný spôsob porušenia základnej povinnosti
podľa odseku 1 písm. d) je výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo
psychotropných látok.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského
súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
KaGŠ-147/3-112/2015-PravO zo dňa 3. júna 2015, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz Riaditeľa
personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 5 339 zo dňa 18. júna 2014, preto primárne v

medziachodvolaniaNajvyššísúdSlovenskejrepubliky,akosúdodvolací,preskúmalrozsudokkrajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne
v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí
správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd

stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení
uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom
spise.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe

ktorých krajský súd rozhodol.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného najvyšší súd dospel k rovnakému
záveru ako krajský súd, a to že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

Na námietku žalobkyne týkajúcej sa toho, že bola za tú istú vec postihnutá dvakrát sa najvyšší súd
stotožnil s názorom krajského súdu a rovnako aj poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v
rozsudku sp. zn. 4Sžo/3/2012 zo dňa 20.03.2012 uviedol, že „už systematické začlenenie prepustenia
zo služobného pomeru do III. časti zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov,
ktorá upravuje vznik, zmenu a zánik služobného pomeru potvrdzuje, že prepustenie nie je súčasťou

podmienok výkonu služby stanovených v IV. časti zákona a jeho 6. hlavy s názvom Služobná disciplína.
Prepustenie zo služobného pomeru nie je súčasťou ustanovenia § 125 zákona, ktoré stanovuje druhy
disciplinárnych opatrení.“

Naviac odvolací súd dodáva, že podmienky prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 70

ods.1písm.d)vspojenís§70ods.4písm.a)zákonač.346/2005Z.z.bolivdanomprípadenepochybne
preukázané, a to dychovou skúškou zo dňa 16.05.2014, ktorá bola vykonaná certifikovaným prístrojom
Dräger Alcotest 7410 Plus, výrobne číslo: ARRB-0600, certifikát č. 1030/321.08/13 zo dňa 03.12.2013,
ktoroubolaužalobkynenameranáhodnota0,18mg/lalkoholuvdychuapriopakovanejdychovejskúške
v čase o 11.19 h. hodnota 0,12 mg/l alkoholu v dychu.

Skutočnosť, že žalobkyňa pod vplyvom alkoholu vykonávala štátnu službu je z vykonaného dokazovania
teda nesporná. Zákon č. 346/2005 Z.z. jednoznačne stanovuje ako podmienku prepustenia zo
služobného pomeru porušenie základnej povinnosti závažným spôsobom, ktoré je podľa § 70 ods. 4
písm. a) zákona, výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo omamných alebo psychotropných
látok.

Disciplinárne konanie podľa § 122 a nasl. zákona č. 346/2005 Z.z. a konanie o prepustení
profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70 zákona č. 346/2005 Z.z. sú po obsahovej
právnej stránke dvomi odlišnými typmi konaní, ktorých výsledkom sú rozhodnutia nemajúce znaky
duplicitného administratívneho trestania.

Vo vzťahu k námietke žalobkyne, ktorá sa týkala skreslenia dychovej skúšky v dôsledku fajčenia,
najvyšší súd udáva, že túto skutočnosť žalobkyňa nenamietala počas konania pred správnymi orgánmi
a ani v konaní pred súdom prvého stupňa. S poukazom na § 205a ods. 1 O. s. p. najvyšší súd uvádza,že účastník konania zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol
uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti
nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.

Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že ďalšie námietky žalobkyne sú
všeobecné, ktoré nevytýkajú napadnutému rozhodnutiu krajského súdu konkrétnu vadu, a preto tieto
námietky vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozhodnutia.

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1
O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a §
224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní nemala úspech

a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.