Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. január 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200922
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116200922.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci navrhovateľky: L.. G. O., D.. XX.X.XXXX, H. N. S. G.Š., O. XXXX/X,
prechodne bytom S. G., C. X, právne zastúpenej: JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom v Košiciach,
Moldavská cesta 21/A, proti odporcovi: N.. L.. F. O., D.. X.XX.XXXX, H. N. S. G., O. XXXX/X, v konaní
o nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Z a k a z u j e odporcovi vstupovať do obydlia, H. N. Č.. X, na X. A., vchod č. X nachádzajúceho sa v

bytovom dome vedenom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, ako obytný dom - O. Č..
X, č. súpisné XXXX, stojaci na parcele G. „. Č..: XXXX/XXX, okres: G. L., obec: G. - Ť.V., k. ú. Ť. až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania predmetného bytu.

Navrhovateľke u k l a d á , aby v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podala
návrh na začatie konania vo veci samej o vylúčenie odporcu z užívania trojizbového bytu č. X, na X.

poschodí, vchod č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome vedenom v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva Č.. XXXX, ako obytný dom - O. Č.. X, č. súpisné XXXX, stojaci na parcele G. „. Č..: XXXX/
XXX, okres: G.L. L., obec: G. - Ť., G.. Ú.. Ť..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2016 domáhala voči odporcovi
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi vstup do obydlia, trojizbového bytu

č. X, na X. poschodí, vchod č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome vedenom v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXXX, ako obytný dom - Madridská č. X, č. súpisné XXXX, stojaci na parcele KN
„C“ č.: XXXX/XXX, okres: G. L., obec: G. - Ť., k. ú. Ť., a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní
o vylúčení odporcu z užívania predmetného bytu.

Návrh odôvodnila tým, že spolu s odporcom uzavreli manželstvo dňa 11.10.2008, ktoré je zapísané v

knihe manželstiev matričného úradu G.Š. - R., zväzok č. XX, strana XXX, poradové číslo XXX. U oboch
ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa - Z. O. O., nar. XX.X.XXXX.

Obaja manželia sú štátni občania SR a ich posledné spoločné bydlisko je O. XXXX/X, G. - Ť., kde však
v súčasnosti býva iba odporca.

Dňa 18.12.2015 navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, kde bývala so svojím manželom F.
O., D.. X.XX.XXXX aj so spoločným maloletým synom O. O., D.. XX.X.XXXX a to z dôvodu, že dňa
15.12.2015 došlo k fyzickému násiliu voči navrhovateľke. V súčasnosti býva aj so svojim maloletým
synom O. u jej rodičov na X.. C. Č.. X, G..

Navrhovateľka dňa 19.1.2016 podala na Okresný súd Košice I návrh na začatie konania o rozvod

manželstva a úpravu rodičovských povinností k maloletému dieťaťu.Účastníci tohto konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi H. N. Č.. X, na X. A., vchod. X,
nachádzajúceho sa v bytovom dome vedenom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, ako
obytný dom - O. Č.. X, Č.. Z.. XXXX, stojaci na parcele KN „C“ Č..: XXXX/XXX, okres: G. L., obec: G.

- Ť., k. ú. Ť. (ďalej len „byt“).

U odporcu sa počas celého manželstva prejavovalo menšie fyzické násilie - bolo to strkanie, sácanie,
vyťahovanie z poste, chytanie oblečenia popod krk, dvíhanie rúk na navrhovateľku, aby ju zastrašil. Celé
manželstvo bolo o psychickom zastrašovaní, neumožnil navrhovateľke stretávanie s priateľmi, že vraj

neboli pre ňu vhodní, každý bol zlý, chce im zle, ich ohovára, závidí im, nik jej v živote nepomôže, iba on.
To bolo od samého začiatku. Nikto ku nim nechodil na návštevu, ani sociálne kontakty nemávali, všade
chodili sami, lebo odporca tvrdil, že im to stačí. Odporca nevychádzal ani s rodičmi navrhovateľky a
taktiež bráni navrhovateľke v styku s jej sestrou. Taktiež nedovolil navrhovateľke mať vlastný názor.

Odporca bol vždy plný hnevu a bol negativistický. Najťažšie obdobie bolo od 29.10.2015, od kedy už

každý deň vravel navrhovateľke, že jej zničí život, zisťoval ako sa správa v práci, s kým sa rozpráva,
kade chodí. Potom začal aj požívať alkoholické nápoje. Návrh navrhovateľky navštíviť manželskú
poradňu odmietol z dôvodu, že tam chodia iba debili. Odporca navrhovateľku permanentne ponižuje a
nepodporuje ju ani pri výchove syna.

Situácia sa vyostrila dňa 18.12.2015 na vianočnom posedení navrhovateľky z práce, kde odporca
prišiel za navrhovateľkou. Jeho správanie podľa výpovedí svedkov bolo viac než neprimerané.
Odporca navrhovateľku slovne napádal, ponižoval a celá situácia vyústila do fyzického napadnutia
navrhovateľkynho kolegu odporcom.

Dňa 23.12.2015 navrhovateľka podala na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície, ul.
Rampova č. 7, 040 81 Košice trestné oznámenie na odporcu o podozrení zo spáchania zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona vedené pod ČVS: P.-XXXX/X-S.-
G.-XXXX,zaúčelomoznámeniaskutočnostínasvedčujúcichtomu,žebolspáchanýtrestnýčinzdôvodu,
že dňa 15.12.2015 došlo zo strany odporcu k násiliu voči navrhovateľke. Ako uvádza navrhovateľka,

odporca ju začal niekoľkokrát fackovať, až kým nespadla, pričom si rozbila hlavu o dlažbu. Zranenie
bolo potrebné lekársky ošetriť piatimi stehmi na ľavej strane hlavy vo vlasatej časti.

V súčasnosti navrhovateľka žije u svojich rodičov v byte na C. Č.. X, S. G. kam odišla od odporcu zo
spoločnej domácnosti, potom čo sa situácia ostro vyhrotila. Odporca od tej doby žije v H. N. na O.

X. XXXX/X S. G. úplne sám, kým navrhovateľka so synom žijú v stiesnených podmienkach u rodičov
navrhovateľky, čo môže vývoj maloletého nepriaznivo narušiť.

Navrhovateľka má v danom prípade nespochybniteľný naliehavý záujem vylúčiť odporcu z užívania
predmetnéhobytu,ktorýmásnavrhovateľomvbezpodielovomspoluvlastníctveatozdôvodudomáceho

násilia, ktorého sa na nej odporca dopúšťa, pre ktoré sa ďalšie spolužitie účastníkov konania stalo
neznesiteľné. Konanie odporcu voči navrhovateľke má zároveň negatívny vplyv na ich spoločného
syna. Do vylúčenia užívania odporcu z predmetného bytu v konaní vo veci má navrhovateľka zároveň
naliehavý právny záujem riešiť vec vydaním predbežného opatrenia - dočasnou úpravou pomerov.

Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu spolu s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia aj listinné dôkazy a to sobášny list, list vlastníctva č. XXXX, návrh na rozvod
a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 20.1.2016, čestné vyhlásenie F. U., čestné
vyhlásenie O. N., lekársku správu zo dňa 15.12.2015, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 23.12.2015
a potvrdenie o podaní trestného oznámenia o podozrení zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 23.12.2015 č. ČVS: P.-XXXX/X-S.-G.-XXXX súd zistil, že
navrhovateľka sa dostavila na OR PZ, Odbor kriminálnej polície na Rampovej ulici č. 7 v Košiciach za
účelom podania trestného oznámenia, kde uviedla, že dňa 18.12.2015 odišla zo spoločnej domácnosti,

kde bývala spolu s manželom F. O. a ich spoločným synom O. O. a to z dôvodu, že dňa 15.12.2015
došlo zo strany odporcu k násiliu voči navrhovateľke. Odporca ju niekoľkokrát fackoval až kým nespadla
a nerozbila si hlavu o dlažbu, následne bola na lekárskom ošetrení, čo súd zistil aj z priloženej lekárskej
správy zo dňa 15.12.2015. Lekárovi na ošetrení však vzhľadom na to, že tam bol s ňou jej manžel,odporca, ktorý ju prosil, aby neuviedla, že jej tieto zranenia spôsobil on, iba to, že si udrela hlavu o
skriňu. V skutočnosti jej toto zranenie spôsobil odporca, následkom čoho má 5 stehov na ľavej strane
hlavy vo vlasatej časti. Ďalej do zápisnice uviedla, že predtým to bolo iba menšie fyzické násilie zo

strany odporcu a to strkanie, sácanie, vyťahovanie z postele, chytanie za oblečenie popod krk, dvíhanie
rúk na ňu, aby ju zastrašil. To sa dialo počas celého manželstva, keď mu pukli nervy. Celé manželstvo
bolo o psychickom zastrašovaní. Nedovolil jej mať kamarátov a kamarátky, nikto k nim nechodil na
návštevy. Všade chodievali iba sami. Taktiež odporca nenávidí matku navrhovateľky, ďalej poukazovala
na konflikty rodinné a zlý vzťah odporcu k jej rodičom. Problém medzi nimi vznikol aj ohľadom financií,

pretože jej odporca prikázal, aby zo svojej výplaty, ktorá jej príde na účet vo výške cca 700,- € trvalým
príkazom 600,- € previedla na spoločný účet, pričom jej z výplaty zostane iba 100,- €, čo je málo na jej
osobné potreby. Je to z toho dôvodu, že odporca tvrdí, že nasporené peniaze sú výsledkom jeho práce,
pretože on zarába viac, taktiež aj to, že predmetný byt, ktorý si kúpili je len vďaka jeho rodičom, ktorý mu
dali viac peňazí ako ona, ktorá prišla údajne s holým zadkom, a jej rodičia neposkytli tiež nič. Už predtým,
než došlo k fyzickému násiliu dňa 15.12.2015 tomu predchádzali nadávky typu fľandra, kurva, nestarám

s o rodinu, postará sa o to, že mi zničí život, aby ju vyhodili zo zamestnania, aby jej nikto neveril, aby
si všetci mysleli, že je falošná klamárka. A to všetko vykrikoval pred synom. Taktiež jej nedal v noci
spať, pretože bol žiarlivý a vymýšľal si, že má kontakty s inými mužmi. A keď sa bránila a obhajovala sa
tvrdil, že to nie je pravda. A keď bola ticho tak tvrdil tiež, že je to pravda. Od 29.10. odporca každý deň
navrhovateľke vravel, že jej zničí život. Zisťoval si ako sa správa v práci, s kým sa rozpráva, kde chodí.

Začal aj popíjať a nalievať si sám. Odmietol ísť do manželskej poradne z dôvodu, že tam chodia iba
debili. Taktiež tvrdila, že odporca ju neustále ponižuje, a že má z neho strach. Po fyzickom napadnutí
dňa 15.12., kedy ju odporca fackoval s bránila, no vošiel medzi nich maloletý Maroš, ktorý sa snažil
odporcu zastaviť. Potom však navrhovateľku odporca sotil na dlažbu a zistila, že krváca. Otvorila dvere
na chodbu a klopala susedovi, ktorý býva vedľa, pričom bolo to ráno, on jej otvoril dvere a požiadala

ho o pomoc, aby zavolal sanitku a políciu. Sused zavolal sanitku, avšak políciu volať nechcel, pretože
tvrdil, že si to majú oni mladí vyriešiť doma. Neskôr zrušil aj tú sanitku, pretože za ním vošiel odporca a
začal ju ošetrovať. Keď sa však susedka spýtala mal. Maroša, či zbil tatko mamu, syn odpovedal, áno
zbil. Taktiež toto správanie, ktoré trvá zo strany odporcu približne 3 mesiace sa prejavilo aj na správaní
maloletého syna, ktorý vždy v deň, keď bola nejaká hádky medzi nimi sa v noci pomočil. Mal nepokojný

spánok, je agresívnejší, kričí, bije sa, je nezvládnuteľný. Spočiatku nechcela podať na odporcu trestné
oznámenie, avšak keď odporca vyhľadal jej kolegu, ktorému ju opísal ako klamárku, ohľadom toho ako
došlo k úrazu a taktiež opisoval aká je zlá matka, a že syn s ňou nechce byť atď., tak sa rozhodla podať
trestné oznámenie. Dňa 18.12.2015 odišla bývať ku rodičom aj s maloletým synom. Skutočnosť, že
medzi nimi boli hádky, môžu dosvedčiť susedia, ktoré tieto hádky počuli aj o polnoci a taktiež modriny

na rukách, ktoré sa u nej objavili od októbra 2015, môžu potvrdiť aj kolegyne navrhovateľky.

Z čestného prehlásenia kolegov navrhovateľky F. U. a O. N. súd zistil, že dňa 18.12.2015 sa konal
firemný vianočný večierok, kedy prišiel za navrhovateľkou odporca, pričom jeho správanie voči nej bolo
neprimerané. Choval sa k nej majetnícky, osočoval ju a nakoniec jeho správanie vyústilo do fyzického

napadnutia kolegu F. U., ktorý musel následne vyhľadať lekársku pomoc, nakoľko mal bolesti hlavy a
krčnej chrbtice, čo aj RTG potvrdilo. Avšak u lekára zamlčal osobu, ktorá mu to spôsobila, pretože chcel
chrániť navrhovateľku. Obaja kolegovia potvrdili, že vzhľadom na to, že sa púšťal odporca do bitku a
choval sa k navrhovateľke agresívne, odporučili jej, aby išla k rodičom a nie domov, čo aj nakoniec
spravila.

Z pripojeného návrhu na začatie konania zo dňa 20.1.2016 súd zistil, že navrhovateľka podala návrh na
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu O. O. na tunajšom súde,
ktoré je vedené pod sp. zn. 18P/9/2016.

Podľa § 75 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh
nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 5 veta druhá, štvrtá Občianskeho súdneho poriadku, ak súd rozhoduje o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od
doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota,

nedeľa alebo sviatok. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné
dňom jeho nariadenia.
Podľa § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení
aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.Podľa § 75 ods. 8 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o nariadení predbežného opatrenia
rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd uložiť
účastníkovi, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivý z násilia.

Podľa § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí
uvádzať.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, ale je povinnosťou
navrhovateľa predbežného opatrenia právo ochrany, ktorého sa domáha, osvedčiť.

Povinnosťou súdu je pri vydávaní predbežného opatrenia skúmať všetky aspekty jeho nariadenia a
teda dôkladne skúmať a zvažovať, najmä či je nárok účastníka na nariadenie predbežného opatrenia
osvedčený a či je naliehavá potreba okamžitého zásahu zo strany súdu, t.j. či je naliehavá potreba
nariadiť takéto opatrenie.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Ohrozenie musí byť konkrétne a oprávnený
účastník ho musí navyše ešte osvedčiť. Skutočnosti, ktoré majú preukazovať nutnosť potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia nemusia byť preukázané, stačí, ak

sú pravdepodobné. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých
bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Z citovaného ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2003 (novelou O.s.p.
vykonanou zákonom č. 424/2002 Zb.) je upravené predbežné opatrenie, ktorým možno účastníkovi
uložiť, aby nevstupoval dočasne do domu, alebo do bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej

je dôvodne podozrivý z násilia. Pri predbežnom opatrení vydanom z tohto dôvodu nie je rozhodujúce,
aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu, alebo domu; dôležité je, že v ňom býva
obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť a preto je v tomto smere potrebné dočasne upraviť aj pomery
účastníkov. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú je potrebné v tomto prípade skúmať je dôvodnosť
podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického,

či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania. Násilím je akýkoľvek akt, alebo
zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý
závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (rada Európy 1986). Domáce násilie vzniká v súkromí rodiny,
môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodinu, ku ktorémukoľvek inému členovi rodiny; môže sa ho
dopúšťať muž na žene, rodič na dieťati, aj dieťa na rodičovi, brat na sestre a podobne.

Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia dospel k záveru, že v uvedenom prípade sú
splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Ochrana
psychickej a fyzickej integrity navrhovateľky a predovšetkým aj jej maloletého syna má prednosť pred
ochranou užívacieho práva odporcu. Správanie odporcu by podľa názoru súdu mohlo spôsobiť vážne a

ťažkoodstrániteľnédôsledkynapsychikenavrhovateľkyakoajmaloletéhosyna.To,žesanavrhovateľka
snažila vyriešiť danú situáciu tým, že sa odsťahovala aj s maloletým synom z predmetného bytu
ku svojim rodičom, aby zamedzila ďalším nepredvídateľným konfliktov a fyzickým útokom zo strany
odporcu, len svedčí o tom, že správanie odporcu je neadekvátne a pre ňu a maloleté dieťa neznesiteľné.
Existuje tu teda obava z psychického a fyzického násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke. Odchod

navrhovateľky z predmetného bytu aj s maloletým synom však súd nepovažuje za adekvátne riešenie
danej situácie, pretože to nie je predovšetkým v záujme maloletého syna, ktorý v predmetnom byte
má vytvorené podmienky pre živobytie, nakoľko do času, kým navrhovateľka tento byt neopustila tam
spoločne žili všetci v spoločnej domácnosti. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhuna nariadenie predbežného opatrenia a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Potencionálne ohrozenie
zdravia či už fyzického alebo psychického navrhovateľky má prednosť pred vlastníckym právom
odporcu.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka doposiaľ nepodala návrh na začatie konania vo veci samej o vylúčení
odporcu z užívania predmetného bytu, súd jej uložil, aby takýto návrh podala v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. V opačnom prípade predbežné opatrenie zanikne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.