Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216737
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713216737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.
XXX, štátnemu občanovi H. republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna
pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová
2, Košice, o zaplatenie 1.109,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 17C/235/2013-49 zo dňa 15.04.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti okrem nepriznanej istiny 10,- Eur s uplatneným úrokom z omeškania 2,525 % p. a.

Čo do nepriznanej istiny vo výške 10,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 2,525 % p. a. a vo výroku o
trovách konania z r u š u j e rozsudok súdu 1. stupňa a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu137,03
eura so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525 % p. a. zo
sumy

- zo sumy 11,25 eur od 17.04.2011 do 12.05.2011,
- zo sumy 22,50 eur od 17.05.2011 do 09.06.2011,
- zo sumy 22,50 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011,
- zo sumy 36,97 eur od 17.05.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 36,97 eur od 17.06.2012 do zaplatenia,
- zo sumy 6,84 eur od 17.07.2012 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, hlavy I. článok 4
bod 2 písm. f); čl. 12, hlavy XI. článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 Smernice Rady

93/13/EHS, §§ 3 ods. 1; 39; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 4 písm. k); 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 25
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.Konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti uplatnenej istiny
137,03 eura titulom dlžnej úverovej istiny.

Účastníci konania uzatvorili dňa 22.12.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300032946, na základe
ktorejposkytolžalobcažalovanémuúvervovýške690,-eur.Poskytnutýúversažalovanýzaviazalsplatiť
v 42 mesačných splátkach, vrátane úrokov vo výške 36,97 eura.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3, napokon zaplatil len sumu

443,64 eura.

Pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bolo mu doručené oznámenie
o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania.

Dňa 19.08.2012 celková suma úveru žalovaného voči žalobcovi predstavovala súčet neuhradených

splátok vo výške 1.109,10 eura.

Žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku 14 ods. 14.1.
zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o.

Zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a karty klienta vyplýva, že žalovanému bola titulom
uzavretej sumy poskytnutá suma 580,67 eura. Z karty klienta je preukázané, že žalovaný doposiaľ
žalobcovi zaplatil sumu 443,64 eura.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je preto dôvodné zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 137,03

eura, ako rozdielu medzi skutočne vyplatenou sumou žalovanému 580,67 eura a vrátenou sumou
žalovaným vo výške 443,64 eura.

Pokiaľ žalobca uplatnil v konaní celkovo nárok na zaplatenie sumy 1.109,10 eura, suma nad výšku
137,03 eura predstavuje uplatnené úroky vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, a

to vo výške 76,40 % p. a.

Vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku z úveru súd aplikoval spotrebiteľské právo dôvodiac, že vzťah
medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že vzhľadom na charakter sporu práve spotrebiteľské právo
je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia
článku 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych

záujmov spotrebiteľov.

V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ
v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a
bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky

jednostranne cestou formulárových zmlúv.

Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný
moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť,
a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR).V danom prípade pri formulárovej zmluve sa žalovaný ako spotrebiteľ v porovnaní so žalobcom ako
dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred žalobcom bez toho, aby žalovaný mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.

Uplatnený úrok vo výške 76,40 % vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v žalobe
uplatnený je v rozpore s aplikovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane
vysoká.

Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v decembri 2010 na www.nbsr.sk
súd zistil ročnú percentuálnu mieru nákladov pri spotrebiteľských úveroch 15,35
% a úrokovú sadzbu 15,13 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky 76,40
%, tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách o viac ako 300 %.

Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka,

a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie.

Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako
poskytujú banky, ale výška úrokov nemôže byť neprimeraná.

Preto súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi právo na plnenie nad rámec sumy 137,03 eura.

Žalobcovi priznal uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne - 23,73 % p. a., ktorej výšku
považoval za nerozpornú so spotrebiteľským právom.

Zároveň priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal
do omeškania so zaplatením žalovanej istiny. Výšku úroku z omeškania 2,525 % p. a. považoval za
súladnú s právom.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.

Konštatoval,ževzhľadomnapomernýúspechúčastníkovkonaniažiadnyzúčastníkovnemánanáhradu
trov právo. Uvedené sa vzťahuje i na vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý bol taktiež
pomerne úspešným v konaní.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách
konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a vedľajší účastník proti výroku o trovách
konania.

Vedľajší účastník v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že úspech vedľajšieho
účastníka bol len čiastkový.

Podľa vedľajšieho účastníka názor prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Úspech vedľajšieho účastníka bol síce čiastkový, keď súd zo žaloby vo výške 1.109,10 eura

zamietol len sumu 972,17 eura a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 137,03 eura s príslušenstvom,
ale pomer úspechu vedľajšieho účastníka bol taký výrazný - 87,65 % - že odôvodňuje priznanie náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník bol úspešný v rozsahu 87,65 %, preto mu
prináleží náhrada trov konania v rozsahu 75,30 % (úspech žalovaného 87,65 % - neúspech žalovaného
12,35 %) z vyúčtovaných trov konania. 75,30 % náhrada trov konania zo sumy 138,90 eura predstavuje

sumu 104,59 eura.

Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti
zmenil a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v sume 104,59
eura a trovy odvolacieho konania v sume 38,75 eura.

Žalobcavodvolanínamietalpostupsúdu,ktorývýškuúrokuporovnávalsúrokovousadzboubánk.Podľa
žalobcu takýto postup odporuje právnej úprave účinnej v čase uzavretia zmluvy a je vecne nedôvodný.
Otázka odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvnéhovzťahu medzi žalobcom a žalovaným výslovne upravená v ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam, ako sú dobré mravy. Z tohto ustanovenia
tiež vyplýva, že odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy sa

neporovnávajú len s odplatami bánk. Pri porovnaní sa má súčasne vziať do úvahy najmä finančná
situácia spotrebiteľa, miera a spôsob zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota
splatnosti. Súd prvého stupňa to nerešpektoval. Skutočnosť, že výška odplaty za úver na základe zmluvy
o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom, je možné vyvodiť porovnaním výšky
odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období

do 10.06.2010 stanovila pre rovnaký typ úveru, ako bol poskytnutý žalovanému, maximálnu odplatu v
hodnote 76 %. Podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. bola maximálna výška odplaty pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavreté od 16.05.2010 do 15.08.2010 vo výške 76 %. Javí sa pochybné prijať
záver, aby odplata podľa takejto regulácie bola primeraná a pre rovnaký spotrebiteľský úver poskytnutý
bezprostrednevnadväzujúcomobdobí(23.08.2010)byišloužoneprimeranúodplatu.Kzmenenemohlo
dôjsť za pár dní.

Podľa žalobcu vecná nedôvodnosť porovnávania úrokovej sadzby v zmluve s úrokovými sadzbami bánk
je daná aj tým, že súd by takéto porovnanie mohol spraviť len vtedy, ak by mal preukázané, za akú
reálnu úrokovú mieru by nejaká banka poskytla žalovanému úver. To preukázané nemal.

Nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa videl žalobca aj v tom, keď súd prvého stupňa vychádzal z
údajov o priemernej úrokovej sadzbe, ktoré sa ale nedá použiť na posúdenie vo vzťahu k žalovanému.
Priemernáúrokovámieravyjadrujelenúdajopriemernýchodplatáchajeurčenánazákladezohľadnenia
toho, že banka poskytuje klientom v závislosti od ich bonity, schopnosti splácať, miery zabezpečenia,
úver nielen za nižšiu úrokovú sadzbu, ale aj za vyššiu. Ak by aj po porovnaní s najvyššími úrokovými

sadzbami bánk bol namieste záver o tom, že dohodnutá výška úrokov ich podstatne prevyšuje, ani vtedy
niejemožnékonštatovať,žeceláodplata(úroky)jeneprimeranou.Postupsúdujenesprávnyajzdôvodu
rozporu ust. § 497 a § 502 Obchodného zákonníka. Zmluvne prejavenej vôle účastníkov konania by
zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške úrokov určil, aká výška je primeraná, aká už nie a na
základe takéhoto posúdenia rozhodol. Takýto postup by mal oporu v ust. § 502 Obchodného zákonníka.

Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach,
ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto
prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške
úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty a prepisovať vôľu zmluvných strán tak,

že pôjde o bezúročný úver.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil a
zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšných nárokov, ohľadne ktorých bola žaloba zamietnutá a k
náhrade trov konania, alternatívne aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 71,39 eura.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník.

Vo vyjadrení uviedol, že výška odplaty požadovaná žalobcom je síce formálne v súlade s nariadením
vlády, ale materiálne je v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčí aj dlhodobá judikatúra. žalovaný
bol zavádzaný o cene nákladov za poskytnutie úveru, keďže žalobca uviedol nepravdivý údaj o RPMN.
Konania žalobcu je hrubo nečestné, odporujúce pravidlám dobrých mravov a obchádzajúce zákon.

Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné
zamietol a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania celkom vo výške 103,22 eura.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §

10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhláseniarozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 18.08.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu je iba čiastočne
dôvodné a odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 22.12.2010, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 22.12.2010, neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 22.12.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 22.12.2010, ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného k 22.12.2010, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.10.2013 doručenou súdu prvého stupňa
dňa 15.11.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.109,10 eura so zmluvnou pokutou vo výške
0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 2,525 % ročne tak, ako to žalobca špecifikoval v žalobe,
trov právneho zastúpenia vo výške 165,70 eura a súdneho poplatku vo výške 66,50 eura, titulom zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 22.12.2010.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 690,- eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť žalobcovi v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 36,97 eura v termínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve.

Na základe žiadosti žalovaného sa účastníci dohodli na odklade splátok č. 13, 14, 15 a tieto sa žalovaný
zaviazal splatiť ako splátky č. 43, 44, 45.

Žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátok už pri 3. splátke. Napokon zaplatil len sumu 443,64
eura. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky viac ako 3 mesiace, doručil mu žalobca

oznámenie o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania.

Žalovaný svoj záväzok nesplnil.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úrok vo výške 76,40 % vyplývajúci zo zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru a uplatnený žalobcom je v rozpore so zákonom, dojednanú výšku
úroku považoval za neprimerane vysokú, pričom ju porovnal s úrokovými mierami pri poskytovaných
spotrebiteľských úveroch bankami v decembri 2010, v súvislosti s čím zistil ročnú percentuálnu mieru
nákladov pri spotrebiteľských úveroch vo výške 15,35 % a úrokovú sadzbu vo výške 15,13 % pri úveroch
na dobu od 1 do 5 rokov.

Na základe tohto porovnania konštatoval, že pokiaľ žalobca uplatňuje úroky 76,40 %, tieto sú
neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách o viac ako 300 %, takéto dojednanie o úrokoch
odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne neplatné
zmluvné dojednanie.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, s výnimkou uvedenia výšky úroku z
úveru, ktorý bol dohodnutý vo výške 76,21 eura, nie vo výške 76,40 eura, ako to uviedol súd prvého
stupňa. Uvedená nezrovnalosť však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vzhľadom nasvoju nepatrnosť podstatne neovplyvňuje správnosť rozhodnutia a záverov súdu prvého stupňa v časti,
v ktorej odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v jeho časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:

Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky
je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, ktoré sú predmetom voľného zmluvného dojednania
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo

ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také

konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.

Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (pozri rozsudok
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.04.2012).

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje správny právny záver prvostupňového súdu, že v

danom prípade výška úrokov z úveru 76,21 % (aj 76,40 %) ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru
požadovanú bankami v čase uzavretia zmluvy (22.12.2010).

Preto je dohoda o úrokoch z úveru v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov je správny záver súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého žalobca má nárok
iba na zaplatenie rozdielu sumy poskytnutého úveru vo výške 580,67 eura a plnením žalovaného, t.
j. sumou 443,64 eura, teda na zaplatenie sumy 137,03 eura spolu s úrokom z omeškania tak, ako je
špecifikovaný vo výroku rozsudku.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, že súd nesprávne výšku úroku porovnával s úrokovou
sadzbou bánk, že takýto postup odporuje právnej úprave účinnej v čase uzavretia zmluvy, je vecne
nedôvodný a že otázka odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase
uzavretia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným výslovne upravená v ust. § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka, ktoré je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam, ako sú dobré mravy, odvolací
súd konštatuje, že ide o nedôvodné odvolacie námietky.

Súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ úrok z úveru v danom prípade porovnával s úrokovými
sadzbami požadovanými v rozhodnom období bankami. Súd prvého stupňa sa orientoval na relevantné

subjekty a vychádzal z korektných údajov.

Pokiaľ súd prvého stupňa pri tomto porovnaní z relevantných zdrojov zistil, že úrokové miery pri
obdobných úveroch poskytovaných bankami v rozhodnom období boli vo výške 15,13 % ročne a úroky
dohodnuté medzi účastníkmi konania nepochybne prevyšujú úroky v bankách o viac ako 300 %, sú v

rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné. Úroky vo výške 76,21 % nie je možné považovať za súladné
s dobrými mravmi.

K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že pri porovnaní sa má súčasne vziať do úvahy najmä finančná
situácia spotrebiteľa, miera a spôsob zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota

splatnosti, odvolací súd konštatuje, že ani vyššia miera rizika, ktoré žalobca prípadne znáša, nezbavuje
ho povinnosti konať v súlade so zákonom a dobrými mravmi.Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi konania dňa 22.12.2010 už nebolo účinné nariadenie vlády 238/2008 Z.z., ktoré bolo zrušené
s účinnosťou od 11.06.2010 zákonom 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov.

Preto v prejednávanej veci uplatnenie vyššie uvedeného nariadenia neprichádza do úvahy. Priemerná
hodnota RPMN pre spotrebiteľské úvery v decembri 2010 pri spotrebiteľských úveroch na dobu od 1 do
5 rokov, ako to správne zistil súd prvého stupňa na vyššie uvedenej internetovej stránke, bola vo výške

15,35 %, pričom v porovnaní s RPMN v zmysle zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, t.j. 68,44
% výška tejto odplaty podstatne prevyšuje priemernú hodnotu RPMN, a teda nepochybne je rovnako v
rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatná.

Úrok vo výške 76,21 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je uzatvorená zmluva o
úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

K odvolacej námietke žalobcu, že postup súdu je tiež v rozpore s §§ 497 a 502 Obchodného zákonníka a
zmluvne prejavenej vôli účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške úrokov,
a teda čo je už podstatné prevýšenie, určil, aká výška je primeraná, aká už nie a na základe takéhoto
posúdenia rozhodol, odvolací súd konštatuje, že úroky sú neplatné v celom rozsahu a nemožno ich

moderovať (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-618/10, Banco Espanol).

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že výška úrokovej sadzby je
obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere uzatváranej so spotrebiteľom, preto takéto jej dojednanie musí
spĺňať požiadavku primeranosti.

Ajzapodmienky,ževdanomprípadebybolomožnéposudzovaťvýškuodplatyzaposkytnutýúverpodľa
nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., na ktoré poukázal žalobca, platí, že išlo o podzákonnú normu, ktorá
upravovalavýškuodplatyzaposkytnutieúveru.Majúcatakútovlastnosť(nižšiuprávnusilu)všaknemôže
limitovať posudzovanie platnosti zmluvy podľa noriem súkromného práva, Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľa je občianskoprávna úprava výhodnejšia v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou s
poukazom na ust. § 54 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala platné dojednanie o obligatórnej

náležitosti zmluvy o úvere, a to o úrokoch za poskytnutie úveru, bol daný dôvod kvalifikovať uvedenú
spotrebiteľskú zmluvu o úvere ako absolútne neplatnú.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú
okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie rozsudku okrem nepriznanej istiny vo výške 10 Eur

s uplatneným úrokom z omeškania 2,525 % p.a.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že po preskúmaní napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa
nesprávne ustálil skutočnú výšku úveru, ktorá bola žalovanému poskytnutá.

Z karty klienta (č. l. 9) nepochybne vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 590,67 eura,
pričom súd prvého stupňa konštatoval, že išlo o sumu 580,67 eura.

Vychádzajúc z tejto nesprávne zistenej sumy potom súd prvého stupňa nesprávne priznal žalobcovi
nárok v rozsahu 137,03 eura, miesto správne mu patriaceho nároku na sumu 147,03 eura.

Aj keď I. výrok rozsudku odvolaním nebol napadnutý, vyššie uvedená nesprávnosť sa premietla do
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania.

Vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka odvolací súd konštatuje, že odvolanie je dôvodné.

Súdprvéhostupňarozhodnutieotrováchkonaniaprávneodôvodnilpodľaust.§142ods.2Občianskeho
súdneho poriadku, pričom konštatoval, že tak rozhodol vzhľadom na pomerný úspech účastníkovkonania, pričom uvedené sa vzťahuje aj na vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý bol tiež
pomerne úspešným v konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.109,10 eura
s príslušenstvom a bol úspešný v časti 137,03 eura (správne 147,03 eura), je dôvodnou odvolacia
námietka vedľajšieho účastníka, že jeho úspech bol síce len čiastkový, ale pomer jeho úspechu bol
vo výške 87,65 % a ide o úspech taký výrazný, že odôvodňuje priznanie trov konania vedľajšiemu
účastníkovi.

Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky vedľajšieho účastníka za dôvodné v celom rozsahu a
rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka za nesprávne.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku v jeho
napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, okrem nepriznanej istiny 10,-

eur s uplatneným úrokom z omeškania 2,525 % ročne ako vecne správny potvrdil a čo do nepriznanej
istiny vo výške 10,- eur s úrokom z omeškania vo výške 2,525 % ročne a vo výroku o trovách konania
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) a f) v spojení
s ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní rozhodnúť o nároku žalobcu čo do istiny 10,- eur s
príslušenstvom a o trovách konania, pričom v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.