Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4202896525
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4202896525.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poľnohospodárske družstvo Sokolce, so sídlom
Roľnícka 64, Sokolce, IČO: 00 193 267, zastúpený: JUDr. Iveta Majlingová, advokátka so sídlom
Pohraničná 7, Komárno, proti povinnému: Tibor Katona, s miestom podnikania Erečská cesta 147/36,
Číčov, IČO: 37 195 590, o vymoženie príslušenstva pohľadávky vo výške 102,02 eura a trov exekúcie,
o odvolaniach povinného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 0Er/3989/2002-17 zo dňa 14.

augusta 2014 a proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 0Er/3989/2002-36 zo dňa
19. mája 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 0Er/3989/2002-17 zo dňa 14. augusta
2014 p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté opravné uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 0Er/3989/2002-36 zo dňa 19.

mája 2015 p o t v r d z u j e .

III. Oprávnenému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Napadnutým uznesením č.k. 0Er/3989/2002-17 zo dňa 14.08.2014 súd prvého stupňa zamietol

návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 17.01.2014 doručený súdu dňa 20.01.2014 vedenej pod sp.
zn. 0Er/3989/2002 (EX 825/2002) u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa, exekútorský úrad
Komárno, Palatínova č. 41, EX 825/2002. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia §
41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 238 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 71 ods. 3
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967

Zb. (správne malo byť § 13 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, § 110 ods. 1, § 112 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konštatoval, že
dňa 22.11.2002 vydal v konaní poverenie č. 5401 018820 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Szabóa. Exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp.zn.
5Rob 71/2002 zo dňa 20.08.2002. Povinný doručil súdu podanie ,,Návrh o preskúmanie prípustnosti
neprípustnosti exekúcie, žiadosť o vyhlásenie neprípustnosti a následné zastavenie exekúcie“ zo dňa

17.01.2014. Podľa obsahu posúdil súd podanie povinného ako návrh na zastavenie exekúcie, pričom
preskúmanímuvedenéhopodaniaakoajexekučnéhotituludospelkzáveru,žeexekučnýtituljeplatobný
rozkaz Okresného súdu Komárno, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2002, teda 10-ročná
premlčacia doba začala plynúť dňom 07.09.2002 a mala skončiť dňa 07.09.2012, avšak s poukazom na
ustanovenie § 112 ods. 1 OZ sa premlčacia doba prerušila dňom, ktorým bol podaný návrh na vykonanie
exekúcie. V danom prípade bol návrh podaný na exekútorskom úrade dňa 28.10.2002, teda od toho

dátumu premlčacia doba neplynie a preto súd nezistil dôvod na zastavenie exekúcie. Zároveň súd
poukázal na skutočnosť, že na uvedený prípad sa nevzťahuje § 71 ods. 3 Správneho poriadku, pretožeexekučným titulom je rozhodnutie súdu a tak isto sa nevzťahuje ani § 71 ods. 3 (správne malo byť § 13
ods. 2) zákona o súdnych poplatkoch, pretože exekučným titulom nie je ani súdny poplatok. Vzhľadom
na uvedené súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, domáhajúc sa ním jeho zrušenia.
Povinný v podanom odvolaní namietal, že v predmetnom konaní nejde o vymoženie pohľadávky v sume
16,50 eur (500,- Sk), ale o vymáhanie pohľadávky vo výške 3.630,- Sk (za prepravu tovaru), z ktorých
už pri začatí exekúcie bolo preukázateľne poštovou poukážkou uhradených 3600 Sk a k samotnej

exekúcii tak zostávala len pohľadávka vo výške 30 Sk (1 euro). Dodal, že súdny exekútor začal exekúciu
všetkými spôsobmi, ktoré umožňuje Exekučný poriadok, ale od roku 2003 sa v exekučnom konaní nič
neudialo. Ďalej namietal rozpor v odôvodnení, kde súd citoval § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. raz
ako zákon o správnom konaní a druhýkrát ako zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov. Okrem toho bol toho názoru, že exekúcia musí byť nielen začatá, ale aj ukončená v
procesnej lehote 3 rokov v zmysle § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Po uplynutí tejto lehoty nemožno

v exekúcii pokračovať a konaní musí byť zastavené. Zo zákonnej úpravy podľa povinného vyplýva, že
pre každý samostatný spôsob výkonu exekúcie platí procesno-právna lehota troch rokov a v exekúcii
možno v hmotnoprávnej premlčacej lehote pokračovať postupným uplatňovaním jednotlivých spôsobov
výkonu exekúcie. V danom prípade možno vo vymáhaní pohľadávky pokračovať len ďalším zákonným
spôsobom - konkurzom. Ďalej povinný namietal znenie poučenia poukazujúc na ust. § 57 ods. 1 písm.

g) a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých je odvolanie proti rozhodnutiu prípustné.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa č.k. 0Er/3989/2002-17 zo dňa 14.08.2014, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený doručil dňa 28.10.2002 súdnemu

exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
platobného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Rob 71/02 zo dňa 20.08.2002, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu 120,49 eur (3.630,- Sk) s príslušenstvom.
V návrhu na vykonanie exekúcie žiadal oprávnený vymôcť od povinného iba príslušenstvo pohľadávky
pozostávajúceztrovkonaniavovýške16,60eur(500,-Sk),trovprávnehozastúpeniavovýške43,15eur

(1.300,- Sk) a úrokov z omeškania vo výške 42,27 eur (1.273,38 Sk) spolu s trovami exekúcie s tým, že
povinnýistinuvcelkovejsume120,49eur(3.630,-Sk)zaplatildňa26.08.2002.Predloženýexekučnýtitul
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.09.2002. Súd prvého stupňa poveril dňa 22.11.2002
vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa. Dňa 20.01.2014 podal
povinnýnasúdprvéhostupňapodanieoznačenéako„Návrhopreskúmanieprípustnosti(neprípustnosti)

exekúcie, žiadosť o vyhlásenie neprípustnosti a následné zastavenie exekúcie“ zo dňa 17.01.2014,
ktoré súd prvého stupňa posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Následne súd prvého
stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným

titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené

alebo sa stalo neúčinným.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom
rozsahu odôvodnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto

rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že v danom prípade je
exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Komárno, teda nie rozhodnutie správneho orgánu
ako sa mylne domnieva povinný. Preto procesná lehota 3 rokov na vymoženie pohľadávky v zmysle

§ 71 ods. 3 Správneho poriadku (v znení účinnom do 31.12.2003) sa na uvedené exekučné konanie
nevzťahuje, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa v napadnutom uznesení. Je potrebné zdôrazniť,
že žiadne zákonné ustanovenie neurčuje prekluzívnu lehotu na vykonanie exekúcie vedenej na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie súdu, ako je tomu aj v prejednávanej veci.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Predpokladom na vedenie exekúcie voči

dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Právna
teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť
je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty

na plnenie a o podaní (alebo nepodaní) riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady
vykonateľnosti exekučného titulu sú napríklad, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú či sú
dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom je tiež vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia.
V prejednávanej veci neboli zistené ani preukázané žiadne nedostatky vo formálnej alebo materiálnej
stránke vykonateľnosti exekučného titulu.

K odvolacej námietke povinného týkajúcej sa nesprávnosti citovania príslušného zákonného
ustanovenia príslušného právneho predpisu odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom
uznesení nesprávne duplicitne citoval ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, keď z obsahu
odôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žepricitovanízákonaosúdnychpoplatkochsúdprvého

stupňa v skutočnosti uvádzal znenie § 13 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov. Uvedená vada však nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa a ani nedosahovala takú intenzitu, že by jej následkom bola zmätočnosť
rozhodnutia.

Vo vzťahu k ďalším námietkam odporcu uvedeným v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu odporcu nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo veci, preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k.
0Er/3989/2002-17 zo dňa 14.08.2014 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

II.
Predmetom odvolacieho konania je i opravné uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 0Er/3989/2002-36

zo dňa 19.05.2015, ktorým súd prvého stupňa opravil uznesenie Okresného súdu Komárno č.k.
0Er/3989/2002-17 zo dňa 14.08.2014, a to tak, že v časti záhlavia "o vymoženie pohľadávky v sume
16,50 eur (500,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie" zmenil na správne znenie "o vymoženie
príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z trov súdneho konania titulom zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16,60 Eur (500,- Sk), trov právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 43,15

Eur (1.300,- Sk) a úroku z omeškania za obdobie od 1.7.2000 do 26.8.2002 vo výške 42,27 Eur
(1.273,38 Sk) a trov exekúcie.", s tým, že v zostávajúcej časti uznesenie nemenil. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 164, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a tým, že Okresný súd Komárno vydal dňa 14.08.2014 uznesenieč.k. 0Er/3989/2002-17 zo dňa 14.08.2014, v ktorom zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
Nakoľko však došlo pri vyhotovovaní uznesenia k chybe v písaní a to v časti záhlavia v časti predmetu
exekučného konania, bolo potrebné danú nesprávnosť opraviť. S poukazom na citované zákonné

ustanovenia vydal súd opravné uznesenie, v ktorom opravil zrejmú nesprávnosť v časti záhlavia v časti
označenia predmetu exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, namietajúc, že poukázal na
skutočnosť, že exekvované pohľadávky boli už dávno zaplatené poštovými poukážkami a tieto boli

predložené súdnemu exekútorovi. Dodal, že o opravovanie podstaty na dodatočné novovytvorené
rozhodnutieniktonežiadal.Navydanienapadnutéhoopravnéhouznesenianevidelžiadnyprávnydôvod.
Dodal, že vymáhanie poplatkov patrí do kompetencie Justičnej pokladnice. Poukázal na to, že blokácie
motorových vozidiel na Okresnom riaditeľstve PZ v Komárne boli dávno odvolané, ale sa zabudlo na
zastavenie neopodstatnených exekúcií a odblokovanie záložných práv v katastri nehnuteľností.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu povinného podané nebolo.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
povinného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd /§ 10 ods. 1 OSP/ preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že napadnuté opravné uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 0Er/3989/2002-36 zo dňa
19.05.2015 je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvého stupňa v záhlaví svojho uznesenia č. k. 0Er/3989/2002-17 zo
dňa 14.08.2014, nesprávne uviedol, že predmetom konania je vymoženie pohľadávky v sume 16,50
eur (500,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom ako vyplýva zo žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, z návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj z poverenia na vykonanie exekúcie,

oprávnený sa domáhal vymoženia príslušenstva pohľadávky pozostávajúceho z nákladov súdneho
konania (súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia) a úrokov z omeškania. Uvedený nedostatok
napádal aj samotný povinný vo svojom odvolaní proti predmetnému uzneseniu zo dňa 16.09.2014 (č.l.
19 spisu). Na základe toho súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté
opravné uznesenie.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 164 OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým
opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Opraviť rozhodnutie súdu (rozsudok či uznesenie) v zmysle § 164 OSP je možné len v prípadoch, že ide
o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti obdobného pôvodu
ako chyby v písaní a počítaní, t.j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či

mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozhodnutia, a ktoré
sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozhodnutia s jeho
odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí. V danom prípade niet pochýb o tom, že išlo o zrejmú
nesprávnosť, chybu v písaní pri písomnom vyhotovení uznesenia súdu prvého stupňa, a to v jeho záhlavípri vymedzení predmetu konania, čo v konečnom dôsledku namietal aj sám povinný vo svojom odvolaní
zo dňa 16.09.2014. Preto súd prvého stupňa v súlade s ust. § 164 OSP v rozsahu existujúcej chyby,
svoje uznesenie č.k. 0Er/3989/2002-17 zo dňa 14.08.2014 opravil napadnutým opravným uznesením.

Odvolacienámietkypovinnéhosavšaknetýkajúdôvodovodvolanímnapadnutéhoopravnéhouznesenia
(podľa ods. 1 § 212 OSP odvolaciemu súdu prináleží preskúmavať rozhodnutie prvostupňového súdu v
rozsahu dôvodov odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia). Povinný
v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na
výsledok rozhodnutia o oprave uznesenia.

Preto odvolací súd opravné uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 0Er/3989/2002-36 zo dňa 19.05.2015
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia súd
prvého stupňa.

Dňa 07.06.2016 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie povinného označené ako „žiadosť o

zastavenie exekúcie“, ku ktorému povinný doložil aj fotokópiu poštovej poukážky o úhrade 120,49 eur
(3.630,- Sk) oprávnenému. K tomu odvolací súd dodáva, že predmetné podanie nemalo žiadny vplyv
na rozhodnutie o napadnutých uzneseniach súdu prvého stupňa, pretože sa netýka tohto exekučného
konania. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nejde o vymáhanie
istiny vo výške 120,49 eur (3.630,- Sk), na ktorú povinný opakovane poukazuje, ale o vymoženie

príslušenstva pohľadávky (trov konania, trov právneho zastúpenia a úrokov z omeškania).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
oprávnenému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si náhradu trov neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.