Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209949
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614209949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej M. V. M.
nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. I. O.
pracoviskoQ.,K.X,dieťaťarodičovF.W.N.nar.XX.X.XXXXbývajúcejvN.I.M.Xzastúpenejadvokátom
Mgr. Tomášom Adamcom so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Levočskej 3 a otca
X. M. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. I. M. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Višňovskou so
sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Radničnom námestí 4 v konaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu

Spišská Nová Ves z 30.11.2015 č.k. 16P 165/2014-171 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. M. V.
M. nar. XX.XX.XXXX výživné 180 Eur mesačne od 4.6.2014 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci
dopredu matke maloletej.

Dlžné výživné 2.022 Eur za obdobie od 4.6.2014 do 30.11.2015 zaväzuje otca zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku matke maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 30.11.2015 č.k. 16P 165/2014-171 zveril maloletú M. V.

M. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu maloletej 110 Eur
mesačne od 1.6.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Dlžné výživné 780 Eur
za obdobie od 1.6.2014 do 30.11.2015 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach 20 Eur spolu s
bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Upravil styk otca s maloletou M. V. M. každý párny víkend v roku od
piatka 17:00 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku

maloletú v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a riadne ju pripraviť na styk s otcom a otec je povinný
v čase určenom ako koniec styku maloletú vrátiť matke v mieste bydliska matky. Zaviazal otca uhradiť
trovy štátu 18 Eur na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a
voči matke štát nemá právo na náhradu trov. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ako aj

odôvodnených potrieb dieťaťa a prihliadol na výkon osobnej starostlivosti matky o dieťa. Z odpisov
mzdových listov otca zistil, že jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 1.2.2014 do 31.1.2015 bol
951,32 Eur a od 1.9.2014 do 31.8.2015 mal čistý mesačný príjem 1.018,40 Eur. Zo správy okresného
dopravnéhoinšpektorátuzistil,žeotecjevlastníkomosobnéhomotorovéhovozidlazn.Š.T.od24.8.2011a na základe listu vlastníctva č. 1934 vedeného pre K.ú. Q. zistil, že je výlučným vlastníkom bytu č. 1 a
spoluvlastníckeho podielu prináležiacom k tomuto bytu na spoločných častiach, zariadeniach bytového
domu a pozemku, na ktorom stojí. Otec spláca hypotekárny úver 131,02 Eur mesačne a ďalšie úvery

spolu 239,49 Eur mesačne, platí daň z nehnuteľností 6,80 Eur ročne, poistenie profesijnej zodpovednosti
59,75 Eur ročne (B. F.), havarijné poistenie 104,39 Eur ročne (B. D.), povinné zmluvné poistenie 54 Eur
štvrťročne (B. J.) a platí výživné na maloletého syna J. 150 Eur mesačne na základe rozhodnutia súdu.
V súčasnosti neuhrádza náhrady bývania 190,06 Eur, nakoľko byt prenajal a výška nájmu pokrýva tieto
poplatky. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku 203,20 Eur, poberá rodinné přídavky na dve

deti 47,04 Eur a výživné na syna M. 150 Eur mesačne. Súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať
na výživu maloletej dcéry od prvého dňa mesiaca, v ktorom podala matka návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností a v súlade s návrhom matky s odôvodnením, že priznanie výživného od
1.6.2014nemožnoposudzovaťakozneužitieinštitútuopriznanievýživnéhopredpodanímnávrhu.Dlžné
výživné určil ako rozdiel medzi výživným, ktoré otec mal zaplatiť podľa rozhodnutia súdu od 1.6.2014
do 31.8.2015 spolu 1.980 Eur (110 Eur x 18 mesiacov) a výživným, ktoré otec zaplatil (od 1.6.2014 do

31.8.2014 zaplatil výživné 50 Eur a od 1.9.2014 do 30.11.2015 platil výživné po 70 Eur mesačne, teda
spolu zaplatil 1.200 Eur (50 Eur x 3 mesiace plus 70 Eur x 15 mesiacov). Dlžné výživné 780 Eur (1.980
Eur - 1.200 Eur za obdobie od 1.6.2014 do 30.11.2015) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
20 Eur výživné spolu s bežným výživným.

3. Proti výrokom rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom, ako aj o spôsobe jeho zaplatenia podala včas
odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. s návrhom, aby odvolací
súdrozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutýchvýrokochpodľa§221ods.1písm.f/O.s.p.zrušila
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo sám
vo veci rozhodol a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vyjadrila názor, že v priebehu konania dostatočne

preukázala odôvodnené potreby svojej maloletej dcéry a dôvodnosť navrhovanej výšky výživného.
Argumentáciu otca a jeho produkciu listinných dôkazov považuje za účelovú a tendenčnú so zámerom
obhajovať sa zbytočnými a nie nevyhnutnými výdavkami a nákladmi svojej réžie. Konštatovala, že
životná úroveň otca je nadštandardná a rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie výšky
výživného a spôsobu zaplatenia zaostalého výživného nezohľadňuje skutočnosť, že životná úroveň

maloletého dieťaťa je nepomerne na nižšej úrovni, ako životná úroveň jeho otca, čo je v rozpore s
predpokladaným zámerom právnej normy (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), ako aj s právami a oprávnenými
záujmami dieťaťa. V tejto súvislosti uviedla, že absentuje procesná aktivita súdu prvej inštancie na
preukázanie rozdielnosti životnej úrovne dieťaťa a otca v neprospech maloletého dieťaťa. Poukázala aj
na to, že opakovane bolo súdu prvej inštancie tlmočené a poukazované na to, že niektoré výdavky otca

nie sú nevyhnutné a že pri hospodárnosti niektorých nákladov by sa otec dieťaťa mohol bez akýchkoľvek
problémovpodieľaťnavýživnomtak,akotožiada.Jetohonázoru,žeotecdieťaťauprednostňujeviaceré
výdavky na úkor výživného na maloleté dieťa, pričom v konaní nebolo preukázané zo strany otca,
aby pri absencii týchto nie nevyhnutných výdavkov bola ohrozená jeho existencia, prípadne, aby mal
vážne problémy so svojou vlastnou výživou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania,

ktoré považuje za nedostatočné, nesprávne právne vec posúdil, keď rozhodol o výrokoch, proti ktorým
odvolanie smeruje.

4. Otec dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

5. Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu
prvej inštancie aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
matky je čiastočne opodstatnené, preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o výživnom zmenil.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4, pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto

zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení súd výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o výživnom dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah
výživného a rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca od 1.6.2014, preto podľa § 388 CSP zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej

M. V. 180 Eur mesačne od podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu 4.6.2014. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie
o výživnom, v súlade s § 191 CSP dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, ale nesprávne určil rozsah výživného, pretože nedostatočne zohľadnil možnosti a schopnosti

otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, čím bolo porušené právo maloletého dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výživné určené súdom prvej inštancie nezodpovedá
ani rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odvolací súd preto vychádzajúc zo skutočného
stavu zisteného súdom prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry 180 Eur
mesačne, ktoré výživné považuje za primerané reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ako aj

odôvodneným potrebám dieťaťa, nota bene zodpovedá v tomto prípade zákonným kritériám určovania
rozsahu výživného a pokrýva len časť odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorých zostávajúcu časť musí
matka dopĺňať osobnou starostlivosťou o dieťa, pretože jej príjem neumožňuje plniť si vyživovaciu
povinnosť maloletej inak ako touto formou, čím sa jej vyživovacia povinnosť kompenzuje. Odvolací súd
dodáva, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov

a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, preto odvolací súd neprihliadol na výdavky
otca súvisiace so splátkami úverov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že otec mal byť pri
uzatváraní úverov opatrnejší práve so zreteľom na zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu a zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami a zároveň konštatuje, že výška

splátky úveru (134,51 Eur ) a pôžičky (239,49 Eur) spolu 374 Eur je takmer 40% z príjmu otca, kým
výživné určené súdom prvej inštancie tvorí len 11% z jeho príjmu. Vychádzajúc z úvahy, podľa ktorého
je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, odvolací súd nezohľadnil záväzky otca vyplývajúce z úverovejzmluvy a zmluvy o pôžičke, resp. vyporiadanie pôžičky môže byť relevantné pre iné konanie (ak v rámci
tejto pôžičky sa spláca aj pôžička matky). Argumentácia otca rozsahom nevyhnutných výdavkov pôsobí
vo faktickej aj právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu nevyvážene,

ak len paušál v prospech mobilnej siete M. G., a.s. platí XX,XX Eur. Odvolací súd odlišne ako súd
prvej inštancie určil počiatok vyživovacej povinnosti otca, pretože na priznanie výživného od prvého dňa
mesiaca, v ktorom bol návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu doručený na súd, nebol zákonný podklad. Odvolací súd poukazuje na § 77 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, z čoho nepochybne

vyplýva, že ak dôjde návrh súdu v priebehu mesiaca a ku dňu jeho podania sú splnené podmienky
na priznanie výživného, za tento mesiac súd prizná alikvotnú sumu určeného mesačného výživného.
Za minulý čas však možno výživné priznať len výnimočne, najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, a to len pre maloleté dieťa, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V
preskúmavanom prípade odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce
spätné priznanie výživného, preto určil počiatok vyživovacej povinnosti otca voči maloletej M. V. odo dňa

podania návrhu, t.j. 4.6.2014.

15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom od otca pre
maloletú M. V., preto podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom

výživnom od priznania nároku 4.6.2014 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 30.11.2015. Otec dieťaťa
mal za toto obdobie zaplatiť 3.222 Eur (180 Eur x 17 mesiacov a za 27 dní v júni 2014 pri výživnom
6 Eur na deň 162 Eur), z čoho odpočítal preukázané plnenia 1.200 Eur a výšku dlžného výživného
pre maloleté dieťa ustálil na 2.022 Eur (3.222 Eur - 1.200 Eur). Podľa § 232 ods. 3 CSP odvolací súd
zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku a konštatuje, že vzhľadom

k charakteru predmetu konania, t.j. určenie výživného pre maloleté dieťa, by nebolo spravodlivé a ani
v záujme dieťaťa, priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti predovšetkým z dôvodu, že
ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Určenie vyživovacej
povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na
výživnom odkladaním časti príjmu. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom

prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená splátkami,
ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné
bolo zaplatené naraz, čo umožňuje jeho lepšie využitie v prospech maloletého dieťaťa.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).