Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315214351
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4315214351.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľky: V. proti odporcom v 1. rade: W., o určenie výživného

a zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 1. rade j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 30
% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, a to vždy do 15-teho dňa
kal. mesiaca vopred, počnúc dňom 10.8.2015.

Zameškané výživné za obdobie od 10.8.2015 do 23.6.2016 vo výške 290,55 eur je odporkyňa v 1. rade
povinná k rukám navrhovateľky zaplatiť v mesačných splátkach po 10 eur, popri bežnom výživnom, pod

stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd nárok na určenie výživného zamieta.

Odporca v 2. rade j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 70 eur
mesačne a to vždy do 15-teho dňa kal. mesiaca vopred, počnúc dňom 10.8.2015.

Zameškané výživné za obdobie od 10. 8.2015 do 23.6.2016 vo výške 459,13 eur je odporca v 2. rade
povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok,
počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 9C/123/2008 zo dňa 18.6.2009, v
časti výživného zo strany odporcu v 2. rade voči navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka písomným návrhom doručeným súdu dňa 10.8.2015 žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu
v 1. rade prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne a odporcu v 2. rade prispievať na jej výživu
sumou 70 eur mesačne.

Navrhovateľka vo výpovedi na pojednávaní dňa 17.12.2015 uviedla, že na predmetnom návrhu trvá,
s tým, že predmetný návrh upresňuje v tom, že žiada, aby zo strany odporcu v 2. rade bola zvýšená
vyživovacia povinnosť na sumu 70 eur mesačne, nakoľko odporca v 2. rade bol zaviazaný prispievať na

jej výživu v konaní o rozvod manželstva č.k. 9C/123/2008, ktorým rozsudkom bola zverená na čas po
rozvode, ako mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu
minimálnym výživným v zmysle zákona. Vo výpovedi uviedla, že odporca si vyživovaciu povinnosť vôbec
neplní, odporkyňa v 1. rade jej uhradila výživné dňa 19.10.2015 vo výške 70 eur, dňa 18.9.2015 49eur, dňa 20.8.2015 26,13 eur, dňa 2.12.2015 30 eur a ešte pred podaním návrhu jej zaplatila dňa
20.5.201524euradňa21.7.2015 26eur,očompredložilafotokópiepoštovýchpoukážok.Poznamenala
vo výpovedi, že študuje na Strednej pedagogickej škole v Leviciach. V rozvodovom konaní bola zverená

do osobnej starostlivosti matky, avšak od roku 2010 býva u svojej tety N. ktorej však do náhradnej
osobnejstarostlivostizverenánebola.Poznamenala,žejejpotrebysúveľmivysokéato:potrebyspojené
so štúdiom, hradenie nákladov spojených so zabezpečením stravy, hygienických potrieb, na ktorých
nákladoch sa rodičia nepodieľali prakticky žiadnou sumou. Uviedla, že má vysoké náklady spojené so
zdravotným stavom, nakoľko trpí viacerými ochoreniami, skoliózou chrbtice, je sledovaná v ortopedickej

ambulancii, podrobuje sa rehabilitáciám, tieto náklady hradí zdravotná poisťovňa. Ďalej uviedla, že
má problémy so štítnou žľazou, bola na vyšetrení v Bratislave, pravdepodobne sa podrobí operačného
zákroku, tiež má hrčky na nohe, jej lekár tiež zvažuje operačný zákrok. Poznamenala, že od malička má
vážne problémy so zubami, v lete 2015 jej bola nasadená protéza na štyri horné zuby, náklady 50 eur
uhradila jej teda N., ostatné náklady spojené so stomatologickým zákrokom boli hradené zdravotnou
poisťovňou. Uviedla, že od roku 2010 býva u N., ktorá pracuje ako upratovačka, rodičia jej vôbec

neprispievajú na chod domácnosti, pričom s rodičmi nemá žiadny kontakt, títo neprejavujú o ňu žiadny
záujem. Uviedla, že o pomeroch na strane rodičov nemá žiadne vedomosti, vie len o tom, že matka je
na rodičovej dovolenke, narodili sa jej ďalšie štyri deti, otec má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Na pojednávaní dňa 23.6.2016 uviedla, že štúdium na strednej škole ukončila maturitnou skúškou v

júni 2016, avšak chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že výšku výživného ponecháva na úvahu súdu, nakoľko v súčasnosti je
na materskej dovolenke s najmladšou dcérou W. a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k ďalším 4 deťom,
okrem navrhovateľky. Poznamenala, že dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Výživné, ktoré bolo určené na

navrhovateľku v rozvodovom konaní otec neplatí, toto dostáva formou náhradného výživného, následne
uvedené výživné posiela navrhovateľke. Poznamenala, že žije v spoločnej domácnosti s K. ktorý je
nezamestnaný.

Odporca v 2. rade uviedol, že súhlasí so zvýšeným výživného od 1.5.2016, nakoľko až od 30.1.2016

nastúpil do pracovného pomeru. Zatiaľ je len v skúšobnej dobe. Poznamenal, že
12C/100/2015

od nástupu do pracovného pomeru zarobil 621,76 eur, o čom predložil ako doklad výplatnú pásku,
pričom uviedol, že nevie sa vyjadriť, aký bude jeho skutočný príjem, keďže zamestnávateľ mu sľúbil, že

jeho príjem bude vyšší. Poznamenal, že od poslednej úpravy výživného na navrhovateľku mu pribudla
vyživovacia povinnosť k mal. I., pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. W. S matkou mal. I.
žije v spoločnej domácnosti v prenajatom byte, na základe nájomnej zmluvy. Poznamenal, že nevie
uviesť presný dátum uzatvorenia nájomnej zmluvy, avšak platí nájomné vo výške 150 eur, náklady s
odberom elektrickej energie predstavujú 50 eur mesačne, za vodu uhrádza 20 eur mesačne, káblovku

20 eur, internet 20 eur. Jeho dcéra I. ako ďalej uviedol, chodí do školy, platí jej obedy vo výške 21
eur mesačne, tiež dcére I. kupuje desiatu, čo predstavuje v priemere mesačne 150 eur. Jeho družka
poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti. Poznamenal, že predtým, ako nastúpil do
pracovného pomeru u súčasného zamestnávateľa bol zamestnaný v Zelkov, s.r.o. Levice, kde pracoval
dlhšiu dobu, robil však načierno, dňa 1.6.2015 pracovný pomer ukončil, potom bol nezamestnaný,

nepoberal žiadne dávky, keďže po skončení pracovného pomeru nemal žiadne finančné prostriedky,
zapožičal si peniaze do viacerých osôb, ktoré nepoznal, nakoľko si požičal sa vyjadriť nevedel, dlžný je
asi 1.000 eur. Poznamenal, že má vedomosť o tom, že navrhovateľka študuje na strednej škole a že
chce študovať ďalej na vysokej škole.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 9C /123/2008 - 41 bolo manželstvo odporcov v 1. a 2. rade
rozvedené, na čas po rozvode mal. deti V. boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého tohto dieťaťa výživným vo výške 30 % zo sumy

živného minima na neplnoleté dieťa. V uvedenom rozvodovom konaní bola do osobnej starostlivosti
matky zverená aj mal. J. na ktoré dieťa, ako vyplýva z rozsudku 9C/123/2008 - 41 zo dňa 8.6.2009
výživné určené nebolo.V čase rozvodového konania bol otec navrhovateľky nezamestnaný, ako vyplýva z jeho výpovede v
rozvodovom konaní, príležitostne si zarábal. Žil so svojou družkou, s ktorého vzťahu v tomto čase
pochádzalo jedno mal. dieťaťa. Matka v tomto čase maloletej V. bola na materskej dovolenke, jej príjem

predstavoval spolu s rodinnými prídavkami na tri mal. deti 5.700,- Sk. Žila v spoločnej domácnosti s
druhom, ktorý bol nezamestnaný. Maloletá V. v čase rozvodového konania bola žiačkou základnej školy.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona no rodine Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

12C/100/2015

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.
Nazákladevykonanéhodokazovaniabolopreukázané,ženávrhnavrhovateľkyourčenievýživnéhovoči

odporkyni v 1. rade a o zvýšenie výživného voči odporcovi v 2. rade bol podaný dôvodne. Vyživovacia
povinnosť otca voči navrhovateľke bola naposledy upravená v rozvodovom konaní č.k. 9C/123/2008 -
41 zo dňa 18.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.6.2009. V čase úpravy vyživovacej povinnosti
otca voči mal. dieťaťu mal. navštevovala základnú školu a jej osobnú starostlivosť vykonávala matka,
ktorej mal. V. bola zverená do osobnej starostlivosti. Od rozvodového konania však došlo k zmene v

tom, že od roku 2010 osobnú starostlivosť o navrhovateľku matka nevykonávala, túto zabezpečovala
teta N., ktorej však rozhodnutím súdu navrhovateľka do náhradnej osobnej starostlivosti zverená nebola.
Naďalejvšaktrvalavyživovaciapovinnosťotcavočinavrhovateľke.Tútosiotecneplnil,čouviedlamatka,
ktorú skutočnosť otec ani nespochybnil, matka navrhovateľky poberala náhradné výživné, ktoré bolo
určené na navrhovateľku a následne toto aj keď nie v celom rozsahu, uhrádzala navrhovateľke. Zo

12C/100/2015strany matky však vyživovacia povinnosť plnená nebola, ako matka sa mylne domnievala, nakoľko táto,
akoužbolouvedené,zasielalanavrhovateľkelenvýživné,ktorépoberalaformounáhradnéhovýživného,
teda jednalo sa o výživné zo strany otca.

Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu v 1. rade prispievať na jej výživu od podania návrhu
sumou 70 eur mesačne. Ako už bolo uvedené, návrh o určenie výživného zo strany odporkyne v 1.
rade bol podaný dôvodne a teda v zmysle zákona prináleží navrhovateľke výživné zo strany odporkyne
v 1. rade - jej matky, keďže navrhovateľka preukázala v čase podania návrhu dňa 10.8.2015, že sa

pripravuje štúdiom na svoje povolanie na strednej škole. Pri určovaní výživného zo strany matky, teda
odporkyne v 1. rade, súd zohľadnil osobné, majetkové pomery na strane odporkyne v 1. rade, ako
aj jej zárobkové možnosti a schopnosti. Odporkyňa v 1. rade je v súčasnosti na materskej dovolenke,
poberá rodičovský príspevok, pričom táto má vyživovaciu povinnosť k ďalším štyrom mal. deťom. V
rozvodovom konaní bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne v 1. rade aj syn Y. na ktorého bol
otec zaviazaný platiť výživné tiež v minimálnom rozsahu, ktorá vyživovacia povinnosť však odpadla,

nakoľko Y. v súčasnosti je už plnoletý, nepripravuje sa štúdiom na budúce povolenia, čo doznala sama
matka dieťaťa, a je nezamestnaný. Matke tak odpadla vyživovacia povinnosť k synovi Y. táto odpadla aj
odporcovi v 2. rade. S poukazom na preukázané zárobkové možnosti a schopnosti na strane matky,
berúc do úvahy jej veľmi slabé sociálne pomery, ako aj počet vyživovacích povinností, okrem vyživovacej
povinnostiknavrhovateľke,súdvzmyslecitovanéhoustanovenia§62ods. 3Zákonanorodine zaviazal

odporkyňu v 1. rade prispievať na výživu navrhovateľky výživným v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorá výška výživného
predstavuje 27,13 eur mesačne.

Súd s poukazom na preukázané možnosti a schopnosti na strane matky určil teda výživné len v

minimálnom rozsahu, aj keď je nepochybné, že náklady navrhovateľky sú veľmi vysoké a to nielen
so zabezpečením navrhovateľkiných odôvodených potrieb, ako strava, ošatenie, hygienické potreby,
ale aj náklady spojené so študijným procesom, náklady spojené so zdravotným stavom navrhovateľky,
ktoré navrhovateľka preukázala v tomto konaní, ktorých časť nie je hradená z verejného zdravotného
poistenia. Súd poukazuje na skutočnosť, že matka síce dokladovala , že vyživovaciu povinnosť si

plnila, avšak nejednalo sa o výživné uhrádzané zo strany matky voči navrhovateľke, ale len o platbu
náhradnéhovýživného,ktorépoberalamatkaodštátu, keďžeotec-tedaodporcav2.radesivyživovaciu
povinnosť v zmysle rozvodového rozsudku riadne neplnil.

Súd vyčíslil zameškané výživné zo strany matky a to od podania návrhu, t.j. od 10.8.2015 do 23.6.2016

v celkovej výške 290,55 eur ( za august 2015 27,13 eur : 31 dní x 22 dní = 19,25 eur + zameškané
výživné za mesiace september 2015 - jún 2016 vrátane, = 27,13 eur x 10 mesiacov = 271,30 eur), ktoré
súd matke, t.j. odporkyni v 1. rade povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur, popri
bežnomvýživnompodstratouvýhodysplátokatopočnúcvýživnýmsplatnýmvmesiacinasledujúcompo
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky o určenie výživného voči odporkyni

v 1. rade zamietol.

Súd mal za to, že aj návrh navrhovateľky o zvýšenie výživného voči odporcovi v 2. rade bol podaný tiež
dôvodne. Ako už bolo uvedené v čase rozvodového konania, kedy

12C/100/2015

naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke, ktorá v čase rozvodového konania
bola maloletá, došlo k výraznej zmene pomerov predovšetkým na strane navrhovateľky. V čase
rozvodového konania navrhovateľka bola žiačkou základnej školy, v čase podania predmetného návrhu

bola študentkou posledného, maturitného ročníka na strednej škole, ktoré v čase rozhodovania súdu
ukončila maturitnou skúškou. Odporca v 2. rade bol zaviazaný v rozvodovom konaní platiť výživné v
minimálnom rozsahu, v zmysle zákona. Túto vyživovaciu povinnosť si však odporca v 2. rade riadne
neplnil, matka navrhovateľky z tohto dôvodu poberala náhradné výživné. Navrhovateľka i napriek tomu,
že bola zverená do osobnej starostlivosti matky, od roku 2010 v osobnej starostlivosti matky nebola,

keďže túto zabezpečovala jej teda N., ktorá dlhodobo hradila všetky náklady spojené so zabezpečením
potrieb navrhovateľky, bez akejkoľvek účasti rodičov. I napriek tomu, že osobnú starostlivosť rodičia
nezabezpečovali, naďalej však trvala ich vyživovacia povinnosť, teda otec bol naďalej povinný platiť
riadne výživné určené na navrhovateľku v rozvodovom konaní. V čase rozvodového konania bolotec nezamestnaný, ako vyplýva z jeho výpovede v rozvodovom konaní, príležitostne si privyrábal,
pracoval „ načierno“, mal vyživovaciu povinnosť okrem mal. V. a mal. Y. aj vyživovaciu povinnosť
k ďalšiemu dieťaťu, ktoré v čase rozvodového konania sa narodilo z jeho vzťahu s jeho družkou.

Odporca v 2. rade v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, vyživovacia povinnosť
k synovi Y. mu zanikla zo zákona a má ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom a to
k dcéram I. a W. ktoré pochádzajú z jeho vzťahu s H., s ktorou odporca v 2. rade žije v spoločnej
domácnosti. Odporca v 2. rade v čase podania predmetného návrhu bol zamestnaný u zamestnávateľa
Zelkov s.r.o., do ktorého pracovného pomeru nastúpil, ako vyplýva zo mzdového listu 27.6.2014. Podľa

potvrdenia uvedeného zamestnávateľa odporca v 2. rade pracoval v spoločnosti Zelkov, s.r.o. na
základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá bola ukončená 30.6.2015, príjem odporcu v 2. rade
za posledných 12 kalendárnych mesiacov u tohto zamestnávateľa predstavoval 41,99 eur mesačne.
Podľa oznámenia úradu práce odporca v 2. rade nie je, ani nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, poberal dávku v hmotnej núdzi spolu s posudzovanou osobou H. od 1.8.2015 do
31.10.2015 , ktorá dávka v hmotnej núdzi bola ukončená z dôvodu poberania rodičovského príspevku

H.. Odporca v 2. rade na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.1.2016 nastúpil do pracovného pomeru u
zamestnávateľa TaM tranz spedition s.r.o. Šárovce, ktorý pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa jeho priemerný mesačný príjem od nástupu do pracovného pomeru
ku dňu rozhodnutia súdu predstavoval 662,64 eur mesačne. Odporca v 2. rade , ako sám pred súdom
doznal, finančné prostriedky si zabezpečoval aj prostredníctvom pracovného pomeru, bez pracovnej

zmluvy,čojenepochybné,ajspoukazomnaskutočnosť,odporcav2.radespolusosvojoudružkoubýva
v prenajatom rodinnom dome, na základe nájomnej zmluvy, uzatvorenej na dobu určitú od 1.12.2015 do
1.12.2016, kde náklady spojené s bývaním predstavujú len nájomné vo výške 150 eur mesačne, ostatné
náklady 70 eur mesačne. Odporca v 2. rade sám doznal, že platí aj ďalšie náklady spojené s užívaním
káblovej televízie, internetu. Z uvedeného je nepochybné, že i pred nástupom do pracovného pomeru u

súčasného zamestnávateľa, príjem odporcu v 2. rade bol nepomerne vyšší, ako jeho príjem vykázaný
na základe dohody o pracovnej činnosti, resp. že príjem odporca v 2. rade dosahoval aj v období, keď
nebol zaradený do žiadneho pracovného pomeru. Skutočnosti uvedené odporcom v 2. rade, že jeho
nepriaznivé finančné pomery riešil formou pôžičiek, súd vyhodnotil ako účelové, keďže odporca v 2. rade
nevedel vôbec uviesť ani veriteľov, ktorým má uvedené pôžičky splácať, ani samotnú výšku tohto jeho

dlhu. Berúc do úvahy výraznú
12C/100/2015

zmenu pomerov na strane navrhovateľky, náklady spojené so štúdiom, náklady spojené so zdravotným
stavom, o ktoré sa odporca v 2. rade dlhodobo ani nezaujíma, mal súd za to, že i napriek ďalším dvom

vyživovacím povinnostiam je odporca v 2. rade schopný prispievať od podania návrhu na navrhovateľku
zvýšeným výživným vo výške 70 eur mesačne, s ktorou výškou výživného nakoniec odporca v 2. rade
aj súhlasil, avšak žiadal určiť počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti nie od podania návrhu, ale až
od 1.5.2016. Súd zároveň vyčíslil zameškané výživné odporcu v 2. rade a to od podania predmetného
návrhu , t.j. od 10.8.2015 , v celkovej výške 459,13 eur. Zameškané výživné 459,13 eur ( 70 eur x

10 mesiacov= 700 eur + 70 eur : 31 dní x 22 dní= 49,68 eur- 27,13 eur x 10 mesiacov = 271,30 eur +
27,13 eur : 31 dní x 22 dní = 19,55 eur, = 290,55 eur , t.j. 749,68 eur - 290,55 eur = 459,13 eur), čo
predstavuje zameškané výživné za obdobie od 10.8.2015 do 23.6.2016. Súd však zohľadnil, že družka
odporcu v 2 rade je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok, odporca má vyživovaciu
povinnosť k ďalším dvom mal. deťom, z tohto dôvodu súd povolil odporcovi v 2. rade zameškané výživné

zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur, popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok, počnúc
výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 9C/123/2008 zo dňa
18.6.2009 v časti výživného zo strany odporcu v 2. rade voči navrhovateľke.

Podľa §142ods.1O.s.p.Účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľka mala úspech vo veci čiastočný v časti uplatneného nároku o určenie výživného, v časti
nároku o zvýšenie výživného mala navrhovateľka úspech v plnom rozsahu, ale nakoľko navrhovateľka
si náhradu trov konania neuplatňovala, náhradu trov konania si neuplatnil ani odporca v 2. rade, súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

12C/100/2015

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O. s. p.)