Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611210696
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4611210696.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J.
R. XXXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Q. F., zamestnankyňou Okresného

súdu Topoľčany, o zaplatenie 360,45 eur s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného:
Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO : 42 260 086, zastúpený: HKP
Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o odvolaní vedľajšieho účastníka
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/95/2012-34 zo dňa 23. apríla 2012 v napadnutej
vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh
navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi n e p r i z n á v náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ýzaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 41,03
eur eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 244,64 eur
s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.6.2007 až do zaplatenia a to všetko do 3-och dní od
právoplatnostirozsudku.Vozvyškusúdnávrh zamietol. Zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovináhradu
trov konania vo výške 127,86 eur do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu
žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodil s poukazom na ustanovenia § 23a ods.1,2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľom v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, § 2 písm. a), b),
3 ods.1,2, § 4 ods.1,2,3,5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, § 3, § 41, § 52 ods.1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods.2, § 517 ods.2
zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., článkom
3 ods.1,2, článkom 5, článkom 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, ako aj zisteným
skutkovým stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh žalobcu bol čiastočne dôvodne
podaný.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasapodanýmnávrhomdomáhalzaplatenia

sumy 360,45 eur na skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.
(ďalej len žalobca) uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške 244,64 eur. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil a splátky v zmysle úverovej zmluvyneuhrádzal. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo k 25.6.2007. Súd prvého stupňa mal na
základevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žedňa11.12.2006uzatvoriliúčastníciúverovúzmluvu
č. 3612151129, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 244,64 eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 14,87 eura, v počte splátok 24, s dohodnutou
konečnou výškou úveru 356,90 eura, RPMN 40,80 %, za účelom zakúpenia spotrebného tovaru za
predajnú cenu 244,64eura. Zo splátkového kalendára žalobcu mal za preukázané, že predpísané
splátky od dátumu prvej splátky 11.02.2007 mal žalovaný uhradiť 244,64 eur, z čoho však žalovaný
nič uhradil. Listom zo dňa 31.01.2011 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 494,83

eur (za neuhradený úver 356,90 eur, zmluvnú pokutu 28,55 eur, zmluvný úrok 109,38 eur). Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že návrh žalobcu bol dôvodne podaný v časti o zaplatenie sumy poskytnutého
úveru vo výške 244,64 eura, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach, ktorú povinnosť si žalovaný vôbec neplnil. Súd priznal žalobcovi z priznanej istiny tiež úrok z
omeškania odo dňa 26.6.2007 dôvodiac tým, že do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom
po zosplatnení úveru. Súd prvého stupňa návrh vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodný dôvodiac tým,

vdanomprípadeúverovúzmluvutrebapovažovaťzaspotrebiteľskúzmluvu,voprednaformulovanú,keď
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Predmetná úverová zmluva neupravuje náležitosti
o zmluvnej pokute, úroku z omeškania, ale iba odkazuje na všeobecné zmluvné
podmienky, ktoré sú však pripravené a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ďalej uviedol, že
zmluvnú pokutu, ako i úrok, uvedené iba v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú rovnako vopred

navrhovateľom pripravené, posúdil za nekalú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
bez možnosti zo strany žalovaného, aby ju mohol ovplyvniť. Takéto konanie súd posúdil za rozporné
s dobrými mravmi (§ 3 OZ), ktorú časť úverovej zmluvy súd považoval za neplatnú s poukazom na
ustanovenie § 41 OZ. Na základe uvedeného, ako aj s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd návrh žalobcu zamietol
vo zvyšku zamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a žalobcovi, ktorý mal
vo veci čiastočný úspech, priznal náhradu trov konania, ktorú si žalobca uplatnil za zaplatený súdny
poplatok vo výške 21,50 eura a titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie 35,74 % zo sumy

357,74 eur, teda vo výške 127, 86 eur (67,87 - 32,13).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu
zamietne a prizná mu náhradu trov konania, ktorá mu vznikla pred súdom prvého stupňa a v odvolacom

konaní. Uviedol, že v danej právnej veci je kauzálnym a skutkovým základom spotrebiteľský vzťah,
pričom zmluva, od ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky, obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska
požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. V danej veci sa jedná o formulárovú
(typovú, resp. štandardnú zmluvu vopred pripravenú právnym predchodcom žalobcu, ktorej obsah
pred jej uzavretím žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru

bola v čase uzavretia zmluvy obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Posudzovaný právny vzťah
účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny
predchodcažalobcuboloduzavretiazmluvyvpostavenídodávateľaažalovanývpostaveníspotrebiteľa.
Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase uzatvorenia zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom
a účelom európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných smerniciach. V tejto súvislosti

poukázal na to, že spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, pričom uvedené platí
bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom plnenia
je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5 M Cdo/20/2009. Ďalej

uviedol, že zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný OZ, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim
spotrebiteľskýchzmlúv.Účinnáochranaspotrebiteľasamôžedosiahnuťlenvtedy,keďsúdmáprávomoc
hodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, či určiť, či je podmienka nečestná. Iba takto

je možné ochrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke. V súdenej veci však nie
je potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky a to z dôvodu, že k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru došlo k 25.06.2007. S poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1, §
101 OZ a s poukazom na to, že splatnosť dlhu nastala dňa 25.06.2007 a žalobca podal návrh dňa29.12.2011, je celý nárok premlčaný podľa § 101 OZ. Preto vznáša námietku premlčania vo vzťahu k
nárokom uplatneným voči žalovanému.

Opatrovník žalovaného sa vyjadril, že sa pripája k oznámeniu vedľajšieho účastníka a taktiež vznáša
námietku premlčania uplatneného právneho nároku.

Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu. Navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie s poukazom
na ustanovenie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP. Uviedol, že vedľajší účastník nie je oprávnený

podať odvolanie vo veci, keďže vedľajší účastník vstúpil do konania až listom zo dňa 10.05.2012 a
súd vo veci vydal rozsudok dňa 23.04.2012, teda v čase, keď boli účastníkmi konania len žalobca a
žalovaný. Združenie nebolo vedľajším účastníkom konania v čase vyhlásenia rozsudku a súd nemal
povinnosť doručiť Združeniu predmetný rozsudok s poukazom na § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorého
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Vedľajší účastník má podľa § 201 OSP právo podať
odvolanielenvprípadoch,kedyzhmotnoprávnehopredpisuvyplývavýslovnespôsobvyrovnaniavzťahu

medzi ním a účastníkmi. Vzhľadom k tomu, že medzi žalovaným a Združením zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi nimi a odpor vedľajšieho účastníka možno
považovať ako za podaný neoprávnenou osobou. Vedľajší účastník môže podať odvolanie, iba takéto
právo má účastník, jeho lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže
podať odvolanie proti vôli účastníka. S poukazom na ustanovenia § 93 ods. 2 OSP a § 100 ods.

1, OZ uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenie na všetky procesné úkony ako účastník,
koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom
konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok
navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o
úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku

premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca, prípadne a prípadne ich právny zástupca. Vedľajší
účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý
vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Taktiež zo samotného znenia ustanovenia § 100 ods. 1 OZ je zrejmé,
že námietku premlčania môže účinne podať len dlžník, to znamená na námietku premlčania vznesenú
vedľajším účastníkom treba nazerať ako na neúčinne uplatnenú. Vzhľadom na uvedené mal za to, že

súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemal prihliadnuť, nakoľko ju uplatnila
neoprávnená osoba. K otázke náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka zastával názor,
že v prípade vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Zastáva názor, že ochrana práv žalovaného ako spotrebiteľa je dostatočne
zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následne

spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, nehospodárnosti konania, k zneužitiu
zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/188/2012-72 zo dňa 31.08.2012 odvolanie vedľajšieho

účastníka na starne žalovaného odmietol s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. b/ OSP. O
trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 224 ods.1 a § 146 ods.1 OSP tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Cdo 283/2013 zo dňa 30. marca 2013, na

dovolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre
z 31. augusta 2012 sp. zn. 8Co 188/2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd nesprávnym rozhodnutím o odmietnutí odvolania odňal
vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 1 a 3 OSP) viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1, prihliadajúc i na prípadné vady konania pred
súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - § 212 ods. 3) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné podľa ustanovenia

§ 220 OSP zmeniť a návrh zamietnuť ako nedôvodný, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie
(§219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1).Odvolací súd v danej odvolacej veci postupoval v súlade s ustanovením § 213 ods.2 OSP, keďže bol
názoru, že na danú právnu vec sa vzťahujú ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (účinného od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinného od 1. apríla 2015), § 100
ods.1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci
neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce a vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k
množnému použitiu tohto ustanovenia.

Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods.2 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.3 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.2 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, ustanovenie odseku 1 sa
nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods.3 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods.4 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods.2 OZ účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods.1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods.2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania bolo
nespornepreukázané,žemedziúčastníkmikonaniabolauzatvorenáspotrebiteľskázmluvaatoÚverovázmluva zo dňa 11.12.2006 č. 3612151129, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 244,64 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 14,87 eur, v počte
splátok 24, s dohodnutou končenou výškou úveru 356,90 eur, RPMN 40,80 %, za účelom zakúpenia

spotrebného tovaru za predajnú cenu 244,64 eur. Zo splátkového kalendára žalobcu mal za preukázané,
že predpísané splátky žalovaný neuhradil. Z obsahu spisu a to z prílohy Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 05.09.2008 (č.l. 5 spisu) ďalej vyplýva dátum zosplatnenia úveru 25.06.2007, ktorú skutočnosť
deklaroval aj žalobca v návrhu. Vedľajší účastník na strane žalovaného, ako aj opatrovníčka žalovaného
v odvolacom konaní namietali premlčanie uplatneného právneho nároku s príslušenstvom.

Z obsahu spisu v danej prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere
vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu
štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že

spotrebiteľspravidlajejobsahnemení,pričomvšeobecnéobchodnépodmienkysúpriamoprílohoutakto
uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými
znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku
alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S
poukazom na vyššie uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za
zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis
obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou
úpravou v prejednávanej veci zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie

§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá
má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a
preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, keď medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda aj otázka premlčania nároku

navrhovateľa sa posudzuje podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ďalej
uvádza, že na daný spotrebiteľský charakter /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/ zmluvy o úvere
je teda potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v otázke posúdenia premlčania práv
z daného právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, i keď podľa Obchodného zákonníka ide o
absolútny obchod podľa § 497 a nasl. Obchodného Zákonníka.

Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa
právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda
zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má tie právne
dôsledky, že súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať, lebo
vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku a súd musí žalobu veriteľa, ktorou sa
tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť

subjektívne právo vynútiteľné.

Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch,
keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná
premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa

právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. Actio nata nastáva
vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp.
začať s jeho plnením.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od
1. mája 2014), účinného v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nárokupredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo iný
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. apríla 2015) Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

S poukazom na vyššie citované zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (účinné od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinné od 1. apríla 2015) a po

ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a ktoré nemajú prechodné
ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. apríla 2015.

Odvolací súd v danej právnej veci (v napadnutej vyhovujúcej časti) s poukazom na ustanovenia §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinné od 1. mája 2014) a § 52 ods.
2 OZ (účinné od 1. apríla 2015), prihliadnuc na premlčanie uplatneného nároku, dospel k záveru,

že návrh žalobcu je nedôvodne podaný. Naviac i vedľajší účastník na strane žalovaného a žalovaný
dôvodne uplatnili námietku premlčania uplatneného právneho nároku, keď vzniesli námietku premlčania
po márnom uplynutí premlčacej doby, čo malo ten právny dôsledok, že žalobca sa nemohol dôvodne
domáhať zaplatenia dlžných splátok úveru a potom súd nemohol žalobcovi premlčané právo priznať,
lebo vznesením námietky premlčania došlo k zániku uplatneného právneho nároku. Odvolací súd s

poukazom na zosplatenie úveru k 25.06.2007 a dátum podania žaloby dňa 29.12.2011 preto zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodne
podanú s prihliadnutím na ustanovenia § 100 ods.1 a § 101 OZ.

O trovách konania účastníkov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 OSP a § 142 ods. 1

OSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože mu trovy
konania nevznikli.

O trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd
rozhodol podľa § 224 ods.2 OSP a § 142 ods. 1 OSP a vedľajšiemu účastníkovi konania na strane

žalovaného, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal len náhradu trov dovolacieho konania, ktorá
spočívala v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby- podanie dovolania zo dňa
25.10.2012 á 26,56 eur a režijný paušál 7,63 eur, spolu 34,19 eur + 20 % DPH, celkom 41,03 eur v
súlade s § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. e/, 16 ods.3, § 18 ods.3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ako účelne vynaložených, keďže v dovolacom

konanímuselbyťvedľajšíúčastníkzastúpenýadvokátomspoukazomnaustanovenie§241ods.1druhá
veta OSP.

Odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznal trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní ako neúčelne vynaložené z

dôvodov, že účastníci konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom, avšak majú právo len na
náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania
individuálne rozhodovať zhľadiska ich účelnosti. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že
vedľajšíúčastníknastranežalovanéhodobrovoľnevstúpildokonania,pričomnekontaktovalžalovaného

a nepoznal ani predmet konania. Vedľajší účastník ako i v iných obdobných prípadoch vstúpil do
predmetného konania, vzniesol námietku premlčania a uplatnil si aj nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia. Vzhľadom na cieľ a úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné
predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva, preto jespôsobilýmsamostatneochraňovaťspotrebiteľa.Nutnosťaopodstatnenosťsvojhoprávnehozastúpenia
vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací
súd mal za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie

všeobecnej plnej moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí nemôže byť prejavom
naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež
to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka
navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľov, ale záujmom
advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní, do ktorého vstupuje

automaticky, vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Odvolací súd v súvislosti s nepriznaním
náhrady trov konania (právneho zastúpenia) vedľajšiemu účastníkovi uvádza, že v danom prípade
nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov garantovaného čl. 47 ods. 2, 3
Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy neboli účelne vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s
procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Teda nie je vylúčené právne zastúpenie
vedľajšiehoúčastníka-združenianaochranuspotrebiteľov,avšaktrovytohtozastúpeniatrebavkaždom

konaní posudzovať z hľadiska účelnosti ich vynaloženia, nakoľko účastníkovi (i vedľajšiemu) konania
patrí len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 OSP).
Pokiaľ mal vedľajší účastník na strane žalovaného poznatky zo svojej činnosti o premlčaní nárokov
uplatňovaných žalobcom (a o tom, že po vznesení námietky premlčania berie návrhy späť), resp. pri
vstupovaní do konania (bez kontaktovania žalovaného) nemal o veci žiadne informácie (návrh žiadal

doručiť po vstupe do konania), nemožno v prípade jeho právneho zastúpenia vzhliadnuť účelnosť tohto
zastúpenia,keďnámietkupremlčaniamoholvzniesťajsám(akmalpoznatokopremlčaníuplatňovaného
nároku) alebo (ak takýto poznatok a informácie o konkrétnej veci nemal a teda otázku potrebnosti
- nevyhnutnosti svojho právneho zastúpenia ešte posúdiť nevedel) mal posúdiť svoje zastúpenie až
podľaznalostikonkrétnejveciaprípadnejneschopnostikvalifikovanéhokonaniaprostredníctvomsvojich

zástupcov (členov, zamestnancov). Združenie na ochranu práv spotrebiteľov by malo svoju činnosť, pre
ktorú vzniklo, vykonávať primárne prostredníctvom svojich zástupcov (členov, zamestnancov) a teda
jeho činnosť by nemala spočívať len v tom, že udelí všeobecné plnomocenstvo advokátovi (advokátskej
spoločnosti), ktorý bude suplovať činnosti prináležiace združeniu.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.