Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/339/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110214339
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110214339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa:
J.S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Bratislava, V. XX, zastúpený advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom
Pecníkom, PhD., MBA, so sídlom Karloveská 3154/6C, Bratislava, proti odporcom: 1/ Dopravný podnik
Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 2.064,98 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. marca
2014, č. k. 11C 53/2010-303, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa v znení jeho
zmeny zo dňa 27.12.2013, pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13.1.2014 vyhlásenom
na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania, proti odporcom 1/, 2/, domáhal uloženia
povinnosti zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.064,98 Eur s príslušenstvom titulom zastavenia
uhrádzania liečebných nákladov od 17.6.2009 a doživotného uhrádzania všetkých nákladov spojených s

poškodeným zdravím následkom úrazu, ktorý utrpel v prostriedku mestskej hromadnej dopravy odporcu
1/ dňa 26.2.2003. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 427 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
101 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ počas dopravnej nehody dňa
26.2.2003 utrpel ako cestujúci v MHD pomliaždenie hlavy v spánkovo - klenbovej oblasti vpravo bez

otrasu mozgu, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu komplikované poúrazovým zápalovým stuhnutím
ramenného kĺbu periarthritis humeroscapularis, natrhnutie dvojhlavého svalu (bicepsu) ľavej hornej
končatiny a stuhnutie okolo chrbticového svalstva krčnej a driekovo-krížovej časti chrbtice, pričom
išlo o ľahké zranenia, prípadne zranenia, ktoré nie je možné hodnotiť ako vážnu poruchu zdravia. V
čase dopravnej nehody mal 69 rokov. Prvé lekárske vyšetrenia absolvoval nasledujúci deň po nehode
27.2.2003, následne asi 1 mesiac po nehode absolvoval chirurgické a neurologické vyšetrenia a kúpeľnú
liečbu. Zistil, že odporca 2/ navrhovateľovi dňa 7.9.2005 uhradil všetky náklady na liečbu v sume

minimálne 1.547,- Eur. Mal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa sa počas liečby zlepšoval
a po 7.9.2005 už odporca 2/ vzhľadom na vyjadrenie jeho zmluvného lekára prestal navrhovateľovi
preplácať náklady na liečbu, pretože už nesúvisela s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 a teda
absentovala priama príčinná súvislosť medzi zdravotným stavom navrhovateľa a úrazom utrpenýmpočas dopravnej nehody. Uviedol, že navrhovateľ si však naďalej uplatňoval refundáciu nových nákladov
na liečbu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C 59/2006 za obdobie od
20.7.2006, ktoré konanie je právoplatne skončené, a v konaní preskúmavanom za obdobie od 17.6.2009

vrátane doživotného uhrádzania nákladov jeho liečby.

Súd prvého stupňa mal zo znaleckých posudkov znalcov MUDr. W. K. č. 94/2003 zo dňa
31.12.2003 a MUDr. W. O., PhD. č. 913766 - 08/13 zo dňa 13.3.2013 za preukázané, že navrhovateľ
už pred dopravnou nehodou dňa 26.2.2003 trpel chronickými a dlhotrvajúcimi ochoreniami. Už v

roku 1998 sa liečil na poruchy metabolizmu purínových látok (dna), na dlhotrvajúce degeneratívne,
zápalovodystrofické ochorenie kĺbov, medzistavcových platničiek a bolesti chrbtice. Uviedol, že obaja
znalci konštatovali, že degeneratívne a chronické ochorenia pohybového aparátu navrhovateľa
nesúvisia so zraneniami utrpenými počas dopravnej nehody. Liečba zranení, ktoré mali priamu príčinnú
súvislosť s dopravnou nehodou, bola podľa súdu prvého stupňa znalcami určená na tri až štyri týždne
podľa znalca MUDr. K., prípadne dva až tri mesiace podľa znalca MUDr. O.. Podľa znalcov

po uplynutí uvedenej doby už zdravotné problémy navrhovateľa neboli v priamej príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 a so zraneniami pri nej utrpenými.

Súd prvého stupňa ďalej zistil, že odporca v prvom rade má uzatvorené povinné zmluvné poistenie u
odporcu v druhom rade v zmysle § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Zhrnul, že v predmetnej právnej veci je konaním nehodový dej dopravnej nehody zo dňa 26.2.2003, pri
ktorej navrhovateľ utrpel zranenia, keď vodič autobusu MHD prudko zabrzdil po tom, čo mu do jazdnej
dráhy vošiel osobný automobil. Následkom (škodou) bolo poškodenie zdravia navrhovateľa, pričom
podľa súdu prvého stupňa je potrebné rozlišovať medzi poškodením zdravia navrhovateľa v dôsledku

dopravnej nehody zo dňa 26.2.2003 a súčasným zdravotným stavom navrhovateľa od 17.6.2009,
odkedy si uplatňuje nárok a náhradu liečenia. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ v priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou utrpel nasledujúce zranenia: pomliaždenie hlavy v spánkovo - klenbovej
oblasti vpravo bez otrasu mozgu, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu komplikované poúrazovým
zápalovým stuhnutím ramenného kĺbu periarthritis humeroscapularis, natrhnutie dvojhlavého svalu

(bicepsu) ľavej hornej končatiny a stuhnutie okolo chrbticového svalstva krčnej a driekovo-krížovej časti
chrbtice. Mal za to, že len tieto zranenia môžu byť škodou v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vek navrhovateľa prihliadol na dlhšiu dobu liečenia uvedených zranení v zmysle záverov
znaleckého posudku znalca MUDr. O., a teda liečenie trvalo maximálne do konca mája 2003. U
viedol, že po tejto dobe zdravotný stav navrhovateľa už nebol v priamej príčinnej súvislosti s úrazom

utrpeným počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003, resp. nebol touto dopravnou nehodou vyvolaný,
ale súvisel s nepriaznivým zdravotným stavom navrhovateľa, ktorý mal už pred dopravnou nehodou.
Mal za to, že aktuálny zdravotný stav navrhovateľa nemožno považovať za škodu podľa § 427 OZ,
pretože navrhovateľ sa už od roku 1998 liečil na poruchy metabolizmu purínových látok (dna), na
dlhotrvajúce degeneratívne a zápalovodystrofické ochorenie kĺbov, medzistavcových platničiek a bolesti

chrbtice, ktorý záver nevyplýva len zo znaleckého posudku MUDr. O. ustanoveného súdom, ale aj
zo znaleckého posudku znalca MUDr. K. predloženého navrhovateľom. Podľa súdu prvého stupňa z
uvedeného nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že navrhovateľov aktuálny stav od 17.6.2009 nesúvisí
s úrazom utrpeným počas dopravnej nehody dňa 26.2.2003 a medzi aktuálnym zdravotným stavom
navrhovateľa a dopravnou nehodou neexistuje príčinná súvislosť. Z uvedeného dôvodu mal za to,

že navrhovateľov súčasný zdravotný stav nebol vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku, keď je potom podľa súdu prvého stupňa vylúčená zodpovednosť odporcov za škodu v
zmysle § 427 ods. 1 OZ. Uviedol, že v právnom slova zmysle navrhovateľovi žiadna škoda v podobe
jeho aktuálneho zdravotného stavu skúmaného za obdobie od 17.6.2009 do vyhlásenia napadnutého
rozsudku v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 nevznikla. Táto mu podľa súdu prvého

stupňa vznikla len do obdobia maximálne troch mesiacov po úraze, ktorú mu odporca 2/ uhradil dňa
7.9.2005. Jeho nárok na náhradu škody bol už teda uspokojený. Z daného dôvodu preto podľa
súdu prvého stupňa ani nemohlo na strane druhej dôjsť k premlčaniu tohto neexistujúceho nároku
navrhovateľa. Mal za to, že tento bol podaný v rámci trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, keď
prvýkrát k jeho uplatneniu mohlo dôjsť dňa 17.6.2009 a žaloba bola podaná dňa 24.3.2010. O náhrade

trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom
priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom preddavku na trovy znaleckého dokazovania.
O náhrade trov štátu titulom vyplateného znalečného rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., veta prvá.Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol mu, že nenariadil
vo veci kontrolné znalecké dokazovanie, hoci znalecký posudok predložený navrhovateľom mal len

charakterlistinnéhodôkazuapoukázalnavzájomnúrozpornosťznaleckýchposudkovMUDr.K.aMUDr.
O.. Uviedol, že znalec MUDr. O. je znalcom v odbore chirurgia a traumatológia a preto namietol jeho
odbornosťohľadomporuchymetabolizmupurínovýchlátok,ochoreniakĺbov,medzistavcovýchplatničiek
a bolestí chrbtice. Mal ta to, že poškodené zdravie jeho osoby nemožno spájať len s jeho vekom.
Trval na rekonštrukcii dopravnej nehody zo dňa 26.2.2003 za účelom plastického zdokumentovania

vzniku úrazu. Znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. K. zdôraznil potrebu jeho sústavnej
liečby, keď rovnako sa vyjadrila i jeho ošetrujúca lekárka MUDr. O.. Mal za to, že jeho poškodený
zdravotný stav je v príčinnej súvislosti s relevantnou dopravnou nehodou. Poukázal na skutočnosť, že v
uznesení o nariadení znaleckého dokazovania bolo uvedené, že bol sediaci cestujúci, hoci v skutočnosti
v dopravnom prostriedku stál. Namietal správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa ohľadom jeho
poškodenia zdravia pokiaľ ide o poruchu dna, ochorenie kĺbov a chrbtice, uviedol, že biceps na ľavej ruke

mal poškodený pri úraze a nie po ňom, tak ako aj ostatné zdravotné poškodenia. Súdu prvého stupňa
vytkol, že na pojednávaní konanom dňa 5.3.2014 sa nemohol dostatočne právne brániť k skutkovým
okolnostiam uplatneného nároku. Zdravotný stav sa mu zhoršil odvtedy, čo mu odporca 2/ prestal
preplácať výdavky na liečbu, pretože na liečbu tak nemá dostatok finančných prostriedkov.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca 1/ žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na znalecký posudok znalca MUDr. K. vypracovaný v
rámci trestného konania ČTS-21/DI-DN-2003, na znalecký posudok MUDr. X. vypracovaný v súvisiacom
súdnom konaní Okresného súdu Bratislava I so sp. zn. 12C 59/2006, predmetom ktorého bolo

taktiež zaplatenie nákladov na liečbu úrazu, ktoré oba znalecké posudky vylúčili príčinnú súvislosť
zdravotného poškodenia navrhovateľa s dopravnou nehodou, od ktorej nárok odvíja. Uviedol, že
po preplácaní nákladov liečby odporcom 2/ jeho zmluvný lekár po oboznámení sa s dokladmi a
zdravotnou kartou navrhovateľa dospel k záveru o nedôvodnosti ďalšieho preplácania. Taktiež v zmysle
znaleckého posudku MUDr. O. zdravotné problémy navrhovateľa nemajú pôvod a príčinu v relevantnej

dopravnej nehode. Mal za to, že vzhľadom na existenciu troch znaleckých posudkov kontrolné znalecké
dokazovanie nebolo potrebné, rovnako ani rekonštrukcia dopravnej nehody. Namietal existenciu
základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu na zdraví, a to priamu príčinnú súvislosť medzi
poškodením zdravia navrhovateľa a dopravnou nehodou. Mal za to, že za súčasný zdravotný stav
navrhovateľa nezodpovedá.

Odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označil napadnutý rozsudok za
vecne správny a navrhol ho potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok verejne vyhlásil
za použitia § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný
pre právne posúdene veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal
náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade

s ust. § 132 O.s.p.dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj
správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a
svoje závery vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav
odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady

majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, že
by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého
stupňa ich posúdil súhrnne a aj ich podrobne vyhodnotil. Vyslovené argumenty súdu prvého stupňa
podporujú príslušný záver o nedôvodnosti a absencii uplatneného nároku navrhovateľa. Rozsudok

je dostatočne presvedčivý a súd prvého stupňa v ňom dal dostatočne kvalifikovanú argumentáciu
o nepreukázanosti nároku navrhovateľa na náhradu škody spočívajúcej v liečebných nákladoch za
obdobieod17.6.2009zdôvoduabsenciepríčinnejsúvislostiaktuálnehozdravotnéhostavunavrhovateľa
s dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoréby mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo
ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné

právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia stotožňuje a v
podrobnostiach na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody alebo

ušlého zisku a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou alebo ujmou.
K porušeniu povinnosti môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade
s právom vykonané. Vzťah príčiny a následku znamená, že dôvodom vzniku škody je výlučne len
označené porušenie právnej povinnosti.

Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431

Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa
nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o
zodpovednosť objektívnu. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť,
že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené
zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené

riziko vzniku škôd pre prepravované osoby a pre okolie.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu spôsobenú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

V prípade škody (ujmy) na zdraví do kategórie skutočnej škody patria aj náklady vynaložené na liečenie.

Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú účelné náklady spojené
s liečením.

Podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka náklady na liečenie a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu,
kto ich vynaložil.

Z citovaných právnych ustanovení vyplýva a v posudzovanej právnej veci nebola ani medzi účastníkmi
konania sporná otázka aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, rovnako ani otázka existencie
pasívnej legitimácie odporcu 1/ ako prevádzkovateľa dopravného prostriedku, ktorým bola škoda na
zdraví spôsobená, a odporcu 2/ ako subjektu poistenia odporcu 1/.

V danom prípade teda nebol sporný vznik zodpovednostného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom
1/, spornou otázkou zostala len otázka posúdenia príčinnej súvislosti ako základného predpokladu
nároku na náhradu škody na zdraví medzi aktuálnym zdravotným stavom navrhovateľa a dopravnou
nehodou, od ktorej nárok na náhradu liečebných nákladov za obdobie od 17.6.2009 odvíja.

V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním (v danom prípade dopravnou nehodou) a
škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je primárne otázkou právnou, ide o skutkovú otázku,
ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vyriešenie tejto otázky nemôže byť uložené
znalcovi, ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci
vychádza. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou ako následkom a akou skutočnosťou
ako príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

škodu izolovať zo všetkých súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Nie je pritom rozhodujúce
časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite, keď atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok,pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť teda priamy, bezprostredný, neprerušený (napr. 5Cdo 126/2009).

V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ,
nesúci v danom sporovom konaní povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach,
v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi jeho aktuálnym zdravotným poškodením
a dopravnou nehodou zo dňa 26.2.2003 a uvedenú skutočnosť by nebolo potrebné zisťovať ani
navrhovaným kontrolným znaleckým dokazovaní, keď ako už bolo spomenuté vyššie, zisťovanie

existencie príčinnej súvislosti je úlohou súdu. V konaní použité znalecké posudky vypracované znalcom
v zmysle uznesenia súdu prvého stupňa o nariadení znaleckého dokazovania, alebo použité ako
listinné dôkazy, rovnako aj realizovaný výsluch znalca za účelom poskytnutia ďalších vysvetlení
odôvodňujúcich znalecké závery, poskytli dostatočný okruh skutkových okolností pre právne posúdenie
súdu prvého stupňa o absencii tejto príčinnej súvislosti ako jedného zo základných predpokladov
vzniku zodpovednostného vzťahu a povinnosti odporcov navrhovateľovi liečebné náklady za obdobie

od 17.6.2009 preplácať, keď v konaní vypočutý znalec sa vyjadril i k neopodstatnenosti navrhovateľovej
námietky o tom, že počas dopravnej nehody nebol sediacim cestujúcim. Rovnako potom by bola
nadbytočná i rekonštrukcia dopravnej nehody, nakoľko pre posúdenie otázky existencie príčinnej
súvislosti by bola dôkazom irelevantným.

Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Ohľadom náhrady trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., avšak v odvolacom

konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ju neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.