Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200341
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7012200341.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AGRO - LADMOVCE s.r.o., so sídlom
Ladmovce 4, IČO: 43 997 261, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1040505/50/2012/5081 zo dňa 20. Januára 2012, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach č.k. 7S/33/2012-37 zo dňa 11. marca 2014 , takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/33/2012-37
zo dňa 11. marca 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozhodnutím Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zastavil konanie podľa

ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd výzvou zo dňa 25.02.2013, doručenou právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 11.04.2013, vyzval žalobcu zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške
66,- € podľa pol. 10a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení platnom do 30.09.2012, v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. V ustanovenej 10-
dňovej lehote súdny poplatok zaplatený nebol a preto krajský súd dňa 11.03.2014 uznesením č.k.:
7S/33/2012-37 konanie v tejto veci zastavil podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona. O trovách konania

rozhodol krajský súd v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Na túto skutočnosť reagoval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním odvolania
proti uzneseniu o zastavení súdneho konania a návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa
11.04.2014. Majúc jednoznačne za to, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako

aj rozhodnutie správcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné, poukázal na to, že patrí do
skupiny spoločností personálne spojených s p. U. X., z ktorého dôvodu sú tieto spoločnosti účastníkmi
niekoľko desiatok (až stovák) súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu
ako aj rozhodnutí daňových úradov, pričom ani jedna z vyššie uvedených súdnych vecí podľa informácií,
ktorými disponuje žalobca, nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Takto podľa
žalobcu nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva.

Poukázal tiež na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s p. U. X. zo
strany daňových úradov, pokračovanie v daňových kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, nezákonného zadržiavania finančných prostriedkov patriacich
spoločnostiam spojených s p. U. X. zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom
rade aj z dôvodu negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu

neviny), spoločnosti spojené s p. U. X. nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z týchto
dôvodovsaspoločnostidostalidofinančnejtiesneažalobcanedisponuježiadnoufinančnouhotovosťou,s ktorou by mohla voľne disponovať. Taktiež žalobca nemá žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok
relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým môže disponovať.

Žalobca ďalej uviedol, že súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobkyni prakticky
znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou (žalobca nemá finančné prostriedky na
ich úhradu), ktoré prestavuje jeho právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Súhlasil síce, že výška
súdneho poplatku nepredstavuje príliš vysokú čiastku, ale pre žalobcu je aj táto suma v súčasnosti
vysoká, no spoločnosti personálne spojené s p. U. X. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov, a tak

celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené, predstavujú sumy až niekoľko
desiatok tisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky pritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobkyňa môže uplatniť právo na svoju
ochranu v danej veci.

Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že sú u neho splnené podmienky na jeho oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov a preto žiadal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Žalobca
taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/39/2012-135, ktorým priznal
žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedol žalobca.

Krajský súd predložil spis spolu s opravným prostriedkom najvyššiemu súdu na rozhodnutie žalobcu o

odvolaní proti uzneseniu krajského súdu č.k. 7S/33/2012-37 z 11. marca 2014. Najvyšší súd vrátil spis
krajskému súdu bez vydania rozhodnutia vo veci, pretože odvolanie bolo najvyššiemu súdu predložené
predčasne. Najvyšší súd zdôraznil, že pokiaľ súd nerozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych
poplatkov, nemožno vydať uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V
opačnom prípade by mohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi, ktorému vznikla

poplatková povinnosť a požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po tom ako krajský súd doručí
uznesenie o zastavení konania, rozhodne o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138
ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a po doručení tohto rozhodnutia a po vykázanom doručení
predloží jeho odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Dodal,
že tento postup krajský súd uplatní bez ohľadu na to, či žalobca súdny poplatok zaplatí alebo nie.

Krajský súd výzvou z 20.06.2014 vyzval žalobcu na preukázanie svojich majetkových pomerov v zmysle
§ 138 ods. 2 OSP doručením tlačiva na zdokladovanie majetkových pomerov, ktoré tvorilo prílohu
výzvy. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená 04.07.2014. Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu oznámil podaním zo 17.10.2014, že nemá súdom požadované informácie potrebné

na vyplnenie tlačiva a ďalšie uvedené doklady. Okrem skutočností tvrdených v odvolaní proti uzneseniu
o zastavení konania a návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov uviedla, že celá účtovná a ostatná
agenda žalobcu, ktorá je nevyhnutná pre zdokladovanie majetkových pomerov žalobcu, bola zaistená
orgánmi činnými v trestnom konaní ešte v marci 2011. Zdôraznil, že uvedená situácia spôsobuje
mimoriadnu dôkaznú tieseň žalobcu v rámci prebiehajúcich daňových kontrol ako aj v priebehu súdnych

konaní. Ďalej uviedol, že žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, s ktorou by mohol voľne
disponovať a žalobkyňa nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by
bolo možné speňažiť.

Krajský súd uznesením č.k. 7S/33/2012-55 zo dňa 19.11.2014 nepriznal žalobcovi oslobodenie od

súdnych poplatkov, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych
poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP. Uznesenie č.k. 7S/33/2012-55 zo dňa 19.11.2014 nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.12.2014. Najvyšší súd konštatuje, že žalobca aj napriek
zamietnutiu návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov mal dodatočnú lehotu na zaplatenie súdneho
poplatku, ktorú však nevyužil.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2OSP)preskúmalnapadnutérozhodnutie
v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez
nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP) a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP).Podaním žaloby vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo výške 66,- €, splatný dňom
vzniku poplatkovej povinnosti. Krajský súd výzvou z 25.02.2013 vyzval žalobcu na zaplatenie tohto

súdneho poplatku v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva zároveň obsahovala aj poučenie o
tom, že ak nebude poplatok zaplatený v určenej dobe, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb). Uvedená výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola najprv predchádzajúcemu právnemu
zástupcovi žalobcu doručená 11.04.2013. Po tom, ako bolo krajskému súdu doručené plnomocenstvo
JUDr. Gombosa na zastupovanie v predmetnom konaní, krajský súd opätovne doručoval výzvu na

zaplatenie súdneho poplatku tomuto zvolenému právnemu zástupcovi. Výzva na zaplatenie súdneho
poplatku bola právnemu zástupcovi doručená dňa 04.07.2014. Právny zástupca ani žalobca na túto
výzvu v stanovenej lehote nereagovali, v dôsledku čoho prvostupňový súd konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku napadnutým uznesením zastavil.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania

a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 10 ods. 1 ZSP ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v

lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd
konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve
poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi
pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a
rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto

lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Krajský súd postupoval v súlade s § 10 ods. 1 ZSP a žalobcu, keďže nezaplatil súdny poplatok za žalobu
súčasne s jej podaním, výzvou z 25. februára 2013 ho vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok
za žalobu v sume 66 eur podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP. Súčasne ho

poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví.

Žalobca súdny poplatok za žalobu doteraz nezaplatil.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa

250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po vecnej
i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdneho
poplatku maximálne rešpektoval a chránil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu

nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250k OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.