Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011546
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115011546.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.7.2016, v
trestnej veci proti obžalovanému W. S. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu W. sp. zn.
5T/141/15 zo dňa 19.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd W. uznal obž. W. S. vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
-dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. v B., po tom čo požil alkoholické nápoje s hladinou najmenej
1,42 mg/l vydychovaného vzduchu viedol po ceste I/68 osobné motorové vozidlo značky Opel Combo,

EVČ: SB XXXAN, kde na križovatke s ulicou W. zapríčinil nehodu.

Za to mu podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, výkon tohto trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 1 roka (§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.). Súčasne podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. mu
súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o možnosti podania opravného prostriedku
zahlásil odvolanie, čo do výroku o treste, okresný prokurátor, ktoré následne písomne odôvodnil. V
písomných dôvodoch odvolania pri citácii výroku rozsudku o treste konštatuje, že trest odňatia slobody,
ktorý súd uložil, považuje za primeraný, má však za to, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá,
ktoré súd uložil, je veľmi mierny, a teda neprimeraný. Cituje ďalej ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., uzatvára,

že podľa jeho názoru, sa súd týmto ustanovením pri ukladaní trestu zákazu činnosti dôsledne neriadil,
obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, v prípravnom konaní uviedol, že alkoholické
nápoje začal požívať už počas večera a taktiež ráno, ale nevie uviesť kedy. Začal piť doma

nejaké to pivo, potom počas dňa nejaké to poldeci vodky. Na obed išiel rozvážať obedy. Prečo narazil
do stĺpa, to si už nepamätá, pretože mal dosť vypité. Poukazuje ďalej na vyjadrenie obžalovaného,

z ktorého plynie, ľahostajný postoj k rešpektovaniu zákonov. Aj keď si bol vedomý, že bude viesť
motorové vozidlo v zamestnaní, alkohol začal požívať už vo večerných hodinách a požíval ho, podľa
názoru prokurátora, aj v pracovnej dobe, tým sa dostal do ťažkého stupňa opilosti. V čase dopravnej
špičky viedol vozidlo, pričom spôsobil dopravnú nehodu, a len vďaka zhluku okolností nespôsobil ťažký,
resp. nenapraviteľný následok. Domnieva sa, že účel trestu u neho splní len uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pri polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom

poukazuje aj na individuálnu a generálnu prevenciu. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok
okresného súdu W. sp. zn. 5T XXX/XX zo dňa 19.5.2016 vo výroku o treste a uložil obžalovanémutrest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pri polovici trestnej sadzby, za súčasného
zachovania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý okresný súd uložil.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom postupoval krajský súd
podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také pochybenia, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku rozpísal, ktoré skutočnosti vzal do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na účel trestu vyplývajúci z ust. § 34
ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí
iných od páchania trestných činov, vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, ako aj na

jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., kde je potrebné spomenúť
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ale tiež skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Správne súd prvého stupňa ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil, že pred spáchaním žalovanej trestnej
činnostiviedolriadnyživot(§36písm.j/Tr.zák.),keďžezodpisuregistratrestovjezrejmé,žeobžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, v mieste trvalého bydliska je hodnotený kladne. Poľahčovalo mu tiež, že
sa k spáchaniu trestného činu priznal, trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). V súvislosti
s hodnotením osoby obžalovaného, ktorý sa dopustil trestného činu na úseku dopravy, nebolo možné

prehliadnuť, že obžalovaný získal vodičské oprávnenie 5.3.1996, vodičom bol teda ku dňu spáchania
žalovaného skutku takmer 20 rokov a za túto dobu sa podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča nedopustil
žiadneho priestupku na úseku dopravy, teda je potrebné konštatovať, že v osobe obžalovaného ide o
veľmi disciplinovaného vodiča.

Priťažujúce okolnosti, ktoré by vyplývali z ust. § 37 Tr. zák. v prejednávanej veci rovnako ako súd
prvého stupňa ani krajský súd nezistil, a preto bolo potrebné konštatovať u neho prevahu poľahčujúcich
okolností, pri neexistencii okolností priťažujúcich.

Prihliadajúc teda na vyššie vyjadrený účel trestu a na jednotlivé hľadiská jeho ukladania, a to najmä na
relatívne priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, prameniacu z jeho doterajšieho spôsobu života,
odrážajúceho skutočnosť, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného činu, nedopustil sa
žiadneho priestupku, ani priestupku na úseku dopravy, dávalo možnosť uvažovať o priaznivej prognóze
nápravy obžalovaného vo vzťahu k možnosti recidívy spáchania trestného činu, zohľadňujúc zistenú

prevahu poľahčujúcich okolností a skutočnosť, že v prejednávanej veci obžalovaný síce naplnil znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu z hľadiska ovplyvnenia alkoholom už intenzívnejším
spôsobom (1,42 mg/l), čo je ale do určitej miery vyvažované tým, že jeho konaním nedošlo k spôsobeniu
žiadneho závažného následku, aj krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a na
ochranu spoločnosti, teda tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, bude dostatočne

pôsobiť trest uložený súdom prvého stupňa, a to aj v časti ukladania trestu zákazu činnosti. Napokon s
uloženým trestom odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom, teda aj s jeho výškou sa stotožnil
aj odvolateľ, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti výroku o treste ani nenamietal.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, dolnou hranicou pre jeho uloženie, vychádzajúc z ust. § 61 ods.

2 Tr. zák., je 1 rok a jeho hornou hranicou 10 rokov. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti na dobu 18 mesiacov, teda nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby,
pričom odvolateľ požadoval práve s ohľadom na zistenú hladinu alkoholu vo vydychovanom vzduchu uobžalovaného, teda vzhľadom na úroveň ovplyvnenia alkoholom, trest zákazu činnosti v strede zákonom
stanovenej trestnej sadzby.

Odvolateľovi je potrebné prisvedčiť, že okolnosti, za ktorých malo dôjsť k dopravnej nehode, najmä
spôsobamnožstvopožitiaalkoholickýchnápojovpreddopravnounehodou,pôsobiavsmerezvyšovania
výmery trestu zákazu činnosti, v smere ale jej zníženia pôsobia okolnosti spočívajúce v tom, že
spáchaným trestným činom nebol spôsobený žiaden závažný následok, obžalovaný sa od počiatku k
spáchaniu trestného činu priznáva, jeho spáchania ľutuje, doposiaľ sa nedopustil žiadneho trestného

činu ani priestupku spojeného s užívaním alkoholu a navyše doposiaľ na obžalovaného trestom zákazu
činnosti ešte pôsobené nebolo. Celkom bez významu nie sú ani konštatovania obžalovaného, že
hneď po spáchaní trestného činu sa sám dobrovoľne prihlásil na protialkoholické liečenie, ktoré aj
v súčasnej dobe ambulantne vykonáva. Stará sa o svoju invalidnú matku, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti a ktorá sa tiež podrobuje pravidelne ambulantným liečeniam. Prehliadnuť nemožno ani
skutočnosť, že v dôsledku konania, pre ktoré je teraz obžalovaný stíhaný, prišiel tento aj o prácu,

spôsobil svojmu zamestnávateľovi škodu, ktorú, ako to vyplýva zo spisu, chce čím skôr uhradiť. Všetky
tieto vyššie rozpísané okolnosti v súhrne svedčiace v prospech obžalovaného nemohli bez ďalšieho
vyvážiť tú skutočnosť, že práve vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je mnohokrát príčinou
spôsobenia závažných, ťažko odstrániteľných, či nenapraviteľných následkov na životoch a zdraví ľudí,
či majetku, no v každom prípade dotvárajú obraz okolností pôsobiacich v smere nižšej výmery trestu

zákazu činnosti.

Tu je potrebné opakovane zdôrazniť, že obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného skutku už v prípravnom

konaní priznal, s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval a tak boli v prejednávanej veci
splnené všetky podmienky pre konanie o dohode o vine a treste v zmysle § 232 Tr. por. a § 3,4 vyhlášky
MS SR z 20.12.2005 č. 619/2005 Z.z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o
uznaní viny a prijatí trestu. K takémuto postupu však prokurátor v danom prípade nepristúpil, a to bez
toho, aby bolo zo spisu zrejmé, prečo tak, keďže všetky podmienky pre začatie takéhoto konania mal

splnené, neurobil.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Z
tohto ustanovenia, ako aj skutočnosti, že všeobecné podmienky mimoriadneho zníženia trestu upravuje

Trestný zákon v odseku 1 citovaného §-u 39, potom vyplýva, že ochota obvineného ukončiť jeho trestnú
vec v rámci konania o dohode o vine a treste, a tým vzdanie sa práva na verejné prejednanie jeho
veci pred súdom, zjednodušenie trestného procesu v takejto veci v dôsledku spomínaného konania a
v neposlednom rade aj ušetrenie nákladov štátu na prejednanie veci uvedeným spôsobom, je takou
mimoriadnou okolnosťou, ktorá mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby odôvodňuje. Trestný poriadok aj citovaná vyhláška však stanovuje len pravidlá, za
ktorých prokurátor môže k takémuto konaniu pristúpiť, no nestanovuje, že by tak prokurátor, aj keď má
splnené všetky podmienky, urobiť musel. Podľa čl. 12 ods. 1, veta prvá, Ústavy SR (Ústavný zákon č.
460/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov) ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti i v právach,
čo znamená, že všetci obvinení sú si rovní a patrí im právo na rovnaké zaobchádzanie. Bezdôvodné

odopretie konania o dohode o vine a treste za situácie, že všetky podmienky pre jeho vykonanie boli
splnené a v presne rovnakom prípade, no iného obvineného prokurátor dohodu o vine a treste uzavrel,
napĺňaniu spomínaného práva nenasvedčuje.

V tomto konkrétnom prípade treba ešte zdôrazniť, že už v prípravnom konaní pred svojím výsluchom

obžalovaný bol poučený o možnosti konania o dohode o vine a treste, jeho vyjadrenie však v zápisnici
o jeho výsluchu zaznamenané nie je. Napriek tomu k takémuto konaniu prokurátor nepristúpil. V konaní
pred súdom na hlavnom pojednávaní sa prokurátor vyjadril, že nechce v tomto štádiu uzavrieť dohodu
o vine a treste, no toto svoje vyjadrenie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Následne po tomto vyjadrení
prokurátora obžalovaný vyhlásil v zmysle § 257 Tr. por., že je vinný a toto vyhlásenie po splnení

zákonnýchpodmienoksúdprijal.Bezakýchkoľvekpochybnostítedavkonkrétnomprípadebolinaplnené
všetky podmienky uvádzané v § 232 Tr. por. a v citovanej vyhláške č. 619/2005 Z.z. v § 4 ods. 1 písm.
a/ až l/ a v odseku 2 písm. a/ až d/, no napriek tomu z dôvodov súdu neznámych, prokurátor ku konaniu
o dohode o vine a treste v danej veci nepristúpil.Krajský súd preto pri posudzovaní primeranosti výmery trestu zákazu činnosti uloženého obžalovanému,
vychádzajúc zo všetkých vyššie rozpísaných skutočností, musel zohľadniť aj okolnosť, že prokurátor s

obžalovaným nezačal konanie o dohode o vine a treste, kde by sa obžalovaný bol dostal do podstatne
priaznivejšej pozície vo vzťahu k ukladanému trestu a vážiac potom okolnosti svedčiace v smere
zvýšenia výmery trestu zákazu činnosti, ale aj jej zníženia, ktorých je nepochybne viac a sú vo svojom
súhrne minimálne rovnako závažné, ako tie, ktoré svedčia v smere zvýšenia, dospel krajský súd k
záveru, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov je trestom tak na ochranu

spoločnosti, ako aj nápravu obžalovaného, primeraným.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.