Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sža/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202115
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1015202115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:
U. Q. U., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Somálskej federatívnej republiky, posledný
trvalý pobyt v krajine pôvodu v meste Q., toho času bytom Q., zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak
Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-122-31/PO-Ž-2014 zo dňa 11.11.2015, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/27/2015-25 zo dňa 2. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/27/2015-25 zo dňa
2. marca 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-122-31/PO-Ž-2014 zo dňa 11.11.2015
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 448,02 € titulom trov právneho
zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka vedenom
v W.., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: W.) do desiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-122-31/PO-Ž-2014 zo
dňa 11.11.2015, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o neudelení azylu navrhovateľovi. Zároveň krajský súd
navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil,
podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu odporcu ČAS: MU-122/PO-Ž-2014, ako aj
s predchádzajúcimi spismi: ČAS: MU-PO-114/2015-Ž, ČAS: MU-429/PO-Ž-2013, ČAS: MU-439/PO-
Ž-2012.

Krajský súd uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných

navrhovateľom a dospel k záveru, že ním prezentované námietky nie sú dôvodné a preto napadnuté
rozhodnutie odporcu potvrdil.K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že tieto
námietky nie sú dôvodné.
Podľa krajského súdu je skutočnosťou, že odporca do administratívneho spisu nezaložil príručku

UNHCR z januára 2014, avšak i napriek tomu zistenie stavu veci súd pokladá za dostatočné. Odporca
vyhľadal a do spisu založil, okrem iných relevantných informácií, stanovisko UNHCR z júna 2014 a
príslušnú časť správy EASO. Nakoľko povinnosťou odporcu je v konaní o udelenie azylu vykonať
dokazovaniesúvisiacesdôvodmižiadostioazylprezentovanýmižiadateľomatedanevyhľadávaťinéev.
dôvodyžiadostioazyl,rozsahvykonanéhodokazovaniaodporcomjepodľanázorusúduvdanomkonaní

dostatočným. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na navrhovateľom prezentované dôvody jeho
žiadosti o azyl, ktorými je iba všeobecný poukaz navrhovateľa na skutočnosť, že tento je príslušníkom
minoritného kmeňa, že jeho rodičia boli zabití a že raz bol v škole zbitý príslušníkom majoritného kmeňa.

Odporca v zmysle usmernenia obsiahnutom v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21.04.2015 zaujal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 3, 4 rozhodnutia) stanovisko k

navrhovateľom tvrdeným obavám v kontexte príručky UNHCR, pričom ako to vyplýva z textu jeho
odôvodnenia, do tohto stanoviska zapracoval a vyhodnotil aj informácie, získané tak zo správy EASO,
ako aj zo stanoviska UNHCR. I napriek uvedenému aj krajský súd pokladal za vhodné, aby odporca,
vyhodnocujúc obavy navrhovateľa, do spisu založil text príručky UNHCR (či jej relevantnej časti). Avšak
absencia nevykonania tohto dôkazu - založenie textu príručky UNHCR do spisu (ako to bude následne

odôvodnené) nemala podľa krajského súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľtakvaktuálnom,akoajvpredchádzajúcichazylovýchkonaniachodôvodňovalsvoježiadosti
o azyl všeobecne nepriaznivou situáciou menšinového klanu, príslušníkom ktorého (ako to prezentoval)
tým, že jeho rodičia boli zabití a tiež tým, že v škole bol raz zbitý príslušníkom majoritného kmeňa.

K dôvodu žiadosti navrhovateľa, týkajúceho sa postavenia jeho klanu, príslušníkom ktorého je, krajský
súd poukázal predovšetkým na skutočnosť, že iba všeobecne nepriaznivá situácia v krajine pôvodu
navrhovateľa (v danom prípade postavenie minoritného klanu) nemôže byť bez ďalšieho dôvodom
udelenia azylu postupom podľa ust. § 8 zákona o azyle. Je tomu tak preto, lebo ako to navrhovateľ

opakovane v jeho azylových konaniach uvádzal, okrem toho že bol v škole (najneskôr v roku 2009,
kedy ukončil 2-ročné štúdium na súkromnej škole) raz zbitý sa mu nič nestalo - nemal žiadne problémy.
Ak teda navrhovateľ nemal žiadne problémy, ktoré by súviseli s jeho klanovou príslušnosťou, podľa
názoru súdu nebolo dôvodu k tomu, aby bolo vykonávané dokazovanie v tomto smere. I napriek
tomu však odporca - zjavne aj s poukazom na usmernenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -

vykonal dokazovanie, zamerané na podstavenie menšinových klanov v krajine pôvodu navrhovateľa.
Nakoľkotedanavrhovateľneprezentovalžiadnuformujehoprenasledovania,čijehohrozbyvsúvislostis
klanovou príslušnosťou navrhovateľa, ktorá by smerovala priamo voči osobe navrhovateľa, rozhodnutie
o neudelení azylu (z dôvodu navrhovateľovej klanovej príslušnosti) je podľa krajského súdu správne,
pretože v tomto prípade neboli naplnené predpoklady udelenia azylu z dôvodu ust. § 8 zákona o azyle.

K dôvodu žiadosti navrhovateľa, týkajúceho sa skutočnosti, že navrhovateľ bol v minulosti raz zbitý
spolužiakom, ktorý bol príslušníkom majoritného klanu krajský súd uviedol, že ak by sa táto udalosť aj
uskutočnila, ani jej existencia nemohla byť dôvodom udelenia azylu navrhovateľovi. Navrhovateľ nikdy
neprezentoval, že by dôvodom jeho zbitia bola navrhovateľova klanová príslušnosť. Naviac, keby tomu

aj tak bolo, navrhovateľ uviedol, že sa tak stalo počas návštevy školy. Nakoľko nikdy nespresnil kedy
k tejto bitke došlo, pričom však uviedol, že základnú školu ukončil v roku 2006, resp. 2007 a následne
študoval dva roky na súkromnej škole anglický jazyk, k tejto jeho bitke muselo dôjsť najneskôr v roku
2009. Navrhovateľ však krajinu svojho pôvodu opustil niekedy v máji 2012 (ako to vyplýva aj z jeho
výpovedí pred OA PZ Humenné z 20.7.2012), kedy vycestoval do Ugandy, odtiaľ do Turecka, Grécka,

Poľska a na Slovensko. Teda od tejto údajnej udalosti do termínu jeho odchodu zo Somálska uplynuli
najmenej 3 roky, čím je podstatným spôsobom naručená ev. časová súvislosť medzi touto udalosťou
(ako dôvodom odchodu z krajiny pôvodu) a samotným odchodom. Preto ani túto - naviac ojedinelú -
udalosť podľa krajského súdu nebolo možné kvalifikovať ako dôvod udelenia azylu.

K dôvodu žiadosti navrhovateľa, týkajúceho sa smrti jeho rodičov krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o
smrť matky navrhovateľa, došlo k nej v dôsledku náhodnej udalosti -výbuchu bomby, umiestnenej na
ulici v smetnom koši, keď sa v čase výbuchu v jeho blízkosti nachádzala matka navrhovateľa. Pokiaľ
k tejto udalosti došlo, išlo o náhodu a nie o úmysel, cielený voči matke navrhovateľa a už vôbec nievoči navrhovateľovi. Prípadnú ochranu navrhovateľa pred podobnými skutkami odporca zabezpečil
poskytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľovi.
Pokiaľ ide o smrť otca navrhovateľa, navrhovateľom opísaný príbeh smrti otca je podľa krajského

súdu nanajvýš nedôveryhodným, pričom krajský súd poukázal na narušenie ev. časovej súvislosti
medzi smrťou otca navrhovateľa (ako dôvodom odchodu z krajiny pôvodu) a samotným odchodom.
Navrhovateľ totižto v azylovom konaní ČAS: MU-439/PO-Ž-2012 jednoznačne uviedol, že jeho otec
zomrel v roku 2009 vo veku 60 rokov, keď mal byť zabitý príslušníkmi skupiny Al-Shabaab preto, lebo s
touto militantnou skupinou odmietol spolupracovať. V následných konaniach však uvádzal úplne odlišný

popis smrti otca - tento mal byť zabitý v roku 2007 vo veku 57 rokov príslušníkmi klanu Hawiya, pretože
príslušníci tohto klanu sa chceli zmocniť ich domu. Diametrálne rozpory v opise smrti otca navrhovateľa
navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neobjasnil. S poukazom na uvedené teda ani tento dôvod
podľa krajského súdu nemohol byť dôvodom na udelenie azylu postupom podľa ust. § 8 zákona o azyle.
Avšak ak by aj skutočne k smrti otca navrhovateľa niektorým z uvedených konaní došlo, udelenie azylu
navrhovateľovi nie je možné pre nenaplnenie predpokladu ust. § 8 zákona o azyle. Jednak z dôvodu

veľkéhočasovéhoodstupuodsmrtiotca(rok2007,resp.2009)poodchodnavrhovateľazkrajinypôvodu
(2012), jednak aj preto, lebo žiaden z týchto skutkov nebol namierený voči navrhovateľovi.

S poukazom uvedené podľa názoru krajského súdu nebol v žiadnom z navrhovateľom prezentovaných
dôvodov jeho žiadosti o azyl naplnený predpoklad udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. Krajský

súd súčasne poznamenal, že odporca posúdil navrhovateľovu žiadosť v intenciách posúdenia splnenia
či nesplnenia predpokladov udelenia azylu v zmysle zákona o azyle, súc viazaný platnou právnou
úpravou (ústavou, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná). Žiadne
iné dokumenty - odporučenia, príručky, správy, vyhodnotenia a pod. nemôžu nahradiť v danom prípade
ustanovenia zákona o azyle či Konvencie z roku 1951 opravnom postavení utečencov, ktoré upravujú

o. i. postup pri posudzovaní žiadostí o azyl.

I napriek skutočnosti, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nepoukázal na
nehodnovernosť navrhovateľa, krajský súd pokladal za svoju povinnosť poukázať na existenciu
významných rozporov v jednotlivých výpovediach navrhovateľa, ktoré v konečnom dôsledku zaraďujú

navrhovateľa do okruhu osôb nedôveryhodných. Tieto podľa krajského súdu nie zanedbateľné rozpory
(ako vyplývajú z obsahu všetkých pohovorov, vykonaných v uskutočnených azylových konaniach
navrhovateľa) sa týkajú napr.: - existencie klanovej príslušnosti navrhovateľa (navrhovateľ uviedol meno
lídra klanu inžinier); - roku a veku smrti matky navrhovateľa (2011, vek 45
rokov «-» 2010, vek 47 rokov); - mena a veku manželky navrhovateľa (Z., vek 28/29 rokov «-» W. Q. U.,

vek 26 rokov); - krajiny zoznámenia sa s manželkou navrhovateľa (Dánsko, Švédsko <-» mesto Kampala
v Ugande); - krajiny sobáša (Švédsko «-» Dánsko).

Pretože odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci a
pretože navrhovateľ nesplnil podmienky udelenia azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle krajský súd

dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

II.
Odvolanie navrhovateľa

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Podľa navrhovateľa krajský súd, rovnako ako odporca pred ním, zľahčuje celý prípad navrhovateľa, jeho
postavenie a predchádzajúce prenasledovanie. Navrhovateľ bol z dôvodu svojej príslušnosti ku klanu
Midgan opakovane prenasledovaný, zabili mu otca aj matku, prišiel o svoj dom.Poukázal na to, že nevyhnutnosť skúmať prípad navrhovateľa aj s ohľadom na jeho predchádzajúce
prenasledovanie zdôraznil aj najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, kde uviedol, že „záver ku ktorému
dospelodporcalennazákladevšeobecnýchinformácií,navyšestaršiehodáta,ženedošlokpreukázaniu

prenasledovania navrhovateľa z dôvodu jeho príslušnosti k minoritnému klanu, je predčasný a v rozpore
s požiadavkou presného a úplného zistenia skutkového stavu veci, najmä ak navrhovateľ prezentoval
vo svojich výpovediach skúsenosti s prenasledovaním v minulosti, čo tiež malo byť zohľadnené
pri posudzovaní rizikovosti ohrozenia navrhovateľa.“ Prípad navrhovateľa mal byť teda na základe
rozhodnutia Najvyššieho súdu posudzovaný s dôrazom na jeho predchádzajúce prenasledovanie a

tiež mala byť zohľadnená Príručka UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľudom,
ktorí utekajú z južného a stredného Somálska zo dňa 17.01.2014. Uvedenú Príručku UNHCR údajne
odporca využil na posúdenie prípadu navrhovateľa, dokonca ju cituje, avšak táto sa nenachádza medzi
využitými informáciami na strane 5 rozhodnutia odporcu. Túto skutočnosť namietal navrhovateľ v
opravnom prostriedku avšak krajský súd sa vyjadril, že „pokladá za vhodné, aby odporca, vyhodnocujúc
obavy navrhovateľa, do spisu založil text Príručky UNHCR. Avšak absencia nevykonania tohto dôkazu

- založenie textu príručky UNHCR do spisu nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“
Krajský súd sa podľa navrhovateľa mýli a má zato, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnenie informácií v nej obsiahnutých, ktoré hovoria o
prenasledovaní osôb, akými sú osoby z kmeňa Midgan, nepovažuje za nezákonnosť. Jedná o zásadný
dokument, ktorý hovorí o prenasledovaní príslušníkov menšinových klanov a o potrebe udeliť takýmto

osobám medzinárodnú ochranu. Odporca sa preto mal a musel s danou Príručkou UNHCR oboznámiť.
Tým,žesaodporcaspríručkouopäťneoboznámil,taknedostatočnezistilskutkovýstav,atedanemožno
súhlasiť s tvrdením súdu, že uvedené konanie odporcu nemalo vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia rozhodnutia.
V predmetnej Príručke UNHCR: Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľudom, ktorí utekajú

z južného a stredného Somálska zo dňa 17.01.2014 je uvedené: UNHCR sa domnieva, že osoby nižšie
uvedených profilov, alebo ich kombinácie, môžu byť v postavení osôb, ktorým je potrebné poskytnúť
medzinárodnú ochranu v zmysle Dohovoru o právnom postavení utečencov („Dohovor z roku 1951“).
Tam, kde je to relevantné, osobitnú pozornosť je potrebné venovať akémukoľvek predchádzajúcemu
prenasledovaniu, ktorému boli alebo môžu byť vystavení žiadatelia o azyl. Vo svetle histórie násilného

konfliktu a porušovania ľudských práv v Somálsku, môže byť potrebné zvážiť použiteľnosť vylučujúcich
klauzúl. Tu uvedené profily nie sú uvedené nevyhnutne všetky, sú založené na informáciách dostupných
preUNHCRvčasepísania.Pretobyžiadosťnemalabyťodmietnutáibazdôvodu,ženepatrídožiadnych
z uvedených profilov.
Potenciálne rizikové profily:

Osoby spájané s alebo (vnímané ako) podporujúce SFG a medzinárodné spoločenstvo, vrátane síl
AMISOM;
Jednotlivci (vnímaní ako) porušujúci islamské právo šaría a nariadenia Al-Shabaab, vrátane konvertitov
od islamu, iní „odpadlíci“ a umiernení islamskí učenci, ktorí kritizovali extrémizmus Al-Shabaabu;
Jednotlivci (vnímaní ako) odporcovia SFG (somálska federálna vláda) a súvisiacich záujmov a jednotlivci

(podozrievaníz) podporujúci ozbrojené protivládnych skupiny;
Jednotlivci v niektorých profesiách, ako sú novinári, členovia justície, humanitárni pracovníci a
ľudskoprávni aktivisti, učitelia a pracovníci školských zariadení, podnikatelia a iní zabezpečení ľudia
(považovaní za zabezpečených);
Jednotlivci (s rizikom, že budú) násilne naverbovaní;

Členovia menšinových skupín, ako sú členovia kresťanských náboženských menšín a príslušníci
menšinových klanov;
Osoby, ktoré patria do klanu angažovaných v krvných pomstách;
Ženy a dievčatá

Navrhovateľ teda ako príslušník menšinového klanu spadá medzi rizikové skupiny a spolu s
predchádzajúcim prenasledovaním jeho osoby spĺňa podmienky pre udelenie azylu. A teda nie, ako to
odporca uviedol v rozhodnutí, že jeho obavy je možno považovať za neopodstatnené nakoľko absentuje
objektívny prvok. Následne uviedol na strane 4, že „k tomuto záveru dospel migračný úrad na základe
analýzy výpovede menovaného, v ktorej absentuje súvislosť jeho rasy, náboženstva alebo politického

presvedčenia.“ Takéto tvrdenie je nelogické, nakoľko navrhovateľ poukazoval na jeho ohrozenie z
dôvodu jeho príslušnosti k etnickej menšine, nie rasy, náboženstva alebo politického presvedčenia.Krajský súd na strane 7 uvádza, že „iba všeobecne nepriaznivá situácia v krajine pôvodu navrhovateľa,
nemôže byť bez ďalšieho dôvodom udelenia azylu postupom podľa ust. § 8 zákona o azyle.“ Avšak v
prípade navrhovateľa sa nejedná iba o všeobecnú nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu. Navrhovateľ

už čelil opakovanému prenasledovaniu z dôvodu svojej príslušnosti ku klanu Midgan, zabili mu otca aj
matku a prišiel o svoj dom. Nejedná sa preto len o všeobecne nepriaznivú situáciu, ktorou trpia všetci
obyvatelia krajiny. Má preto za to, že krajský súd prípad navrhovateľa nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľ poukázal na fakt, že si odporca zámerne vybral len určité state zo Správy EASO o krajine

pôvodu - Južné a Stredné Somálsko, časť 2. Klanový systém a etnické skupiny a ďalšie, ktoré hovoria o
porušovaní práv profesných menšín nevzal do úvahy. Ako napr. profesijné skupiny sú vo všeobecnosti
viac diskriminované ako etnické menšiny - 2.2.3, str. 135 administratívneho spisu. Pri citácii skončil pri
vete,žepríslušnícimenšinovýchskupínsúčastopredmetomporušovaniaľudskýchprávadiskriminácie,
pričomrozsahdiskrimináciezávisíodmenšiny.Prečonepokračovalvcitáciiďalej,kdeprávenasledovala
informácia o väčšej miere diskriminácie profesijných skupín, kam patrí aj navrhovateľ. Rovnako text, z

ktorého v krátkosti odporca citoval, pokračuje odkazom na oddiel 4.3.1., ktorý však už nebol súčasťou
spisového materiálu. V časti 4.3.1 sa je možné dočítať, že Tieto skupiny často čelia diskriminácii a
sociálnej stigmatizácii z dôvodu svojich profesií.

Ak odporca nezohľadňoval kompletné informácie, tak nemohol dostatočne zistiť skutkový stav a preto

sú podľa navrhovateľa tvrdenia krajského súdu, že odporca vykonal náležité dokazovanie, nesprávne.
Preto má zato, že v tomto prípade krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ poukázal na to, že v prípade azylového konania je nevyhnutné posudzovať žiadosť

navrhovateľa z hľadiska prospektívnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že bolo Najvyšším súdom
Slovenskej republiky judikované, že v konaní o azyle ide o prospektívne rozhodovanie, a je teda
nutné posúdiť prípadné hrozby v budúcnosti. Krajský súd z tohto pohľadu prípad navrhovateľa vôbec
neposudzoval, nezaoberal sa hrozbami, ktorým by bol navrhovateľ v budúcnosti vystavený. Týmto
konaním súd neúplné zistil skutkový stav veci.

Krajský súd ďalej na strane 7 rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ „okrem toho, že bol v škole raz
zbitý sa mu nič viac nestalo - nemal žiadne problémy. Ak teda navrhovateľ nemal žiadne problémy,
ktoré by súviseli s jeho klanovou príslušnosťou, podľa názoru súdu nebolo dôvodu k tomu, aby bolo
vykonané dokazovanie v tomto smere.“ S týmto navrhovateľ vyjadril nesúhlas. Navrhovateľ uviedol, že

malproblémyzdôvodusvojejklanovejpríslušnosti.Poútokuvškoleproblémynavrhovateľapokračovali,
neskôr mu zabili otca a aj matku a prišiel o dom. Smrť matky bola posledným impulzom na odchod z
krajiny pôvodu. Všetky problémy navrhovateľa boli z dôvodu jeho príslušnosti k menšinovému klanu.
Aj dôvodom bitky v škole bola navrhovateľova príslušnosť k minoritnému klanu, tak ako to uvádzal pri
pohovoroch pred odporcom, nie ako tvrdí súd na strane 8 rozhodnutia „navrhovateľ nikdy neprezentoval,

žeby dôvodom jeho zbitia bola navrhovateľova klanová príslušnosť.“ Skutočnosť, že išlo o etnicky
motivovaný čin bola odporcovi známa a mala byť známa aj súdu.

V rozhodnutí krajského súdu je ďalej spochybnená dôveryhodnosť navrhovateľa. Doteraz odporca ani
najvyšší súd nenamietal nedôveryhodnosť navrhovateľa, až v tomto rozsudku. Nie je správne, aby bez

toho, aby sa súd pokúsil odstrániť nezrovnalosti (napr. výsluchom účastníka na pojednávaní), vyhlásil
osobu za nedôveryhodnú. Ak teda mal krajský súd pochybnosti o dôveryhodnosti navrhovateľa, bolo
potrebné, aby sa v konaní odstránili nezrovnalosti.

Ak súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z domnienky, že je navrhovateľ nedôveryhodnou osobou a

opieralotosvojerozhodnutie,mázato,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávne
rozhodnutie vo veci.

Má za to, že krajský súd prípad navrhovateľa nesprávne právne posúdil, keď hrozby prezentované
navrhovateľom nepovažoval za také, ktoré by naplnili pojmové znaky pre udelenie azylu. S týmto vyjadril

nesúhlas a uviedol nasledovné:

K prenasledovaniu:Navrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním spočívajúcom v použití fyzického alebo
psychického násilia, a to zo strany majoritného kmeňa, či zo strany Al-Shabaab.

K pôvodcovi prenasledovania:
Pôvodcom prenasledovania by boli neštátni aktéri, avšak nemožno vylúčiť ani ohrozenia zo strany štátu.

K dôvodu prenasledovania:
Dôvodmi, prečo navrhovateľovi hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu prenasledovanie, sú jednak

dôvody príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako aj národnostné dôvody.

Objektívnosť obáv:
Objektívnosť obáv z prenasledovania potvrdzujú jednak správy založené v spise, ako aj mnohé ďalšie
správy, ktoré sú dostupné vo verejných zdrojoch. Je pravdou, že: príslušníci minoritných klanov sú
zneužívaní a vystavení zaobchádzaniu, ktoré môže mať charakter perzekúcie, UNHCR považuje

osoby patriace medzi príslušníkov menšinových klanov medzi rizikové profily s odporúčaním udelenia
azylu, navrhovateľ je príslušníkom menšinového klanu, bol v minulosti už vystavený útokom z dôvodu
jeho príslušnosti k menšinovému klanu. Celá rodina musela opustiť domov, matka umrela a otec bol
zavraždený väčšinovým klanom.
Mázato,žekrajskýsúd prisvojomrozhodovaníonávrhunavrhovateľanepostupovalvsúladesplatnými

predpismi a pri svojom konaní sa dopustil pochybení uvedených vyššie.
Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu v časti o
neudelení azylu zmenil tak, že rozhodnutie odporu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Pre prípad
úspechu si uplatnil trovy konania.

III.
Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odporca uviedol, že pri rozhodovaní žiadosti o udelenie azylu vychádzal z objektívne zistených
skutočností a všeobecne dostupných informácií o navrhovateľovej krajine pôvodu, ktoré boli založené do
spisu CAS: MU-122/PO-Ž-2014. Poznamenal, že v navrhovateľovom prípade ide o jeho štvrtú žiadosť
o udelenie azylu. Prvýkrát požiadal o udelenie azylu dňa 20.7.2012. Navrhovateľ, ako bolo zistené,
nebol nikdy väznený alebo perzekvovaný štátnymi orgánmi, nebolo proti nemu vedené trestné stíhanie

a žiadne problémy so štátnou mocou ani políciou nemal. Taktiež nebol vystavený žiadnemu mučeniu,
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Nedopustil sa žiadneho trestného činu,
za ktorý by mu po návrate do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti
alebo jeho výkonu. Všeobecne deklarované príčiny ním uvedených subjektívnych obáv z možnej
ujmy v prípade návratu do krajiny jeho pôvodu nemajú akúkoľvek objektívnu príčinu opodstatnenosti

jeho strachu - v danom prípade absentuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by malo dôjsť k
hroziacejujme.Trebapoznamenať,žeodôvodnenýstrachzprenasledovaniasataktiežmusítýkaťjednej
alebo viacerých príčin uvedených v zákone o azyle a v Ženevskom dohovore z roku 1951, t. j. rasy,
náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru, čo sa však v navrhovateľovom
prípade taktiež nepotvrdilo.

Odporca poznamenal, že incident, ktorý mal mať navrhovateľ ešte ako žiak v škole, keď mal byť zbitý
iným žiakom z klanu Hawiye, pričom sa domnieval, že sa tak stalo kvôli tomu, že pochádza z minoritného
klanu Midgan, že išlo v jeho prípade o ojedinelý incident, ktorý sa už viac neopakoval. Do styku s ním
uvedenou osobou sa už viac nedostal. Taktiež, ako uviedol, bola jeho matka obeťou útoku príslušníkov
Al-Shabaabu, ktorí ju mali podľa jeho výpovede zabiť. Ďalej však uviedol, že sa tak malo stať, keď pri

práci, ako upratovačka na ulici, ju mala zabiť nálož umiestnená v odpadkovom koši.
Odporca poukázal na to, že v danom prípade nešlo o útok namierený proti jeho rodine, ako sa to snažil
navrhovateľprezentovať,aleonešťastnúzhodunáhod.Podľaspoločnejdánsko-nórskozisťovacejmisii
v Somálsku v apríli a máji roku 2013 boli príslušníci tejto misie informovaní medzinárodnou mimovládnou
organizáciou, že v meste Mogadišu nie je už dôležitá klanová ochrana, pretože tu nie sú žiadne klanové

milície a osoby vracajúce sa zo zahraničia nie sú osobitne ohrozované kvôli ich klanovej príslušnosti. V
Mogadišu už neexistujú nijaké konflikty súvisiace s klanovou príslušnosťou a ľudia sa môžu pohybovať
kdekoľvek v tomto meste bez ohľadu na ich príslušnosť k tomu, či onomu klanu. Nízke postavenie klanumenovaného sa síce potvrdilo, avšak nebolo ničím potvrdené, že by boli jeho členovia v Somálsku
nejakým spôsobom prenasledovaní.
Preto bola aj jeho kmeňová príslušnosť z hľadiska udelenia, resp. neudelenia azylu irelevantná. Taktiež,

ak menovaný opustil krajinu pôvodu z dôvodu nepriaznivej všeobecnej situácie, táto sama nezakladá
relevantný dôvod na udelenie azylu. K otázke udelenia azylu menovanému z humanitných dôvodov
odporca uviedol, že podľa § 9 zákona o azyle je poskytnutie azylu z tohto dôvodu vecou voľnej úvahy
správneho orgánu, pričom navrhovateľ na udelenie azylu z humanitného dôvodu nemá právny nárok, a
to či migračný úrad azyl z tohto dôvodu azyl udelí alebo nie, záleží na jeho úvahe (v prípade, ak žiadateľ

o udelenie azylu nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle). Z dikcie uvedeného
paragrafutedavyplýva,ženiejepovinnosťousprávnehoorgánuazylzhumanitnýchdôvodovžiadateľovi
o udelenie azylu udeliť. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu migračný úrad navrhovateľovi azyl podľa
§ 9 zákona o azyle neudelil.
Odporca sa však v prípade navrhovateľa pri posudzovaní ním uvedených dôvodov a tiež zo všeobecne
dostupných informácií o krajine jeho pôvodu priklonil k záveru, že v prípade návratu menovaného

do Somálska nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo
nedotknuteľnosť jeho osoby z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie, prípadne, že by nebol
vystavený nediskriminačnému násiliu vzhľadom na pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt.
Odporcamázato,ževMogadišu,ktoréjemomentálnepodkontrolouvládnychjednotiekpodporovaných
jednotkami AMISOMU, teroristická organizácia Al-Shabaab opakovane preukazuje svoju schopnosť

uskutočňovať smrtiace útoky, pričom boje medzi provládnymi jednotkami a členmi tejto organizácie aj
naďalej pokračujú v strednom a južnom Somálsku, pričom situácia, či už v týchto oblastiach alebo v
samotnom Mogadišu, je v súčasnom období značne riziková. Na základe týchto skutočností má odporca
za to, že v prípade navrhovateľovho nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu - do Mogadiša, by
tento mohol byť skutočne vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia a preto je potrebné poskytnúť

navrhovateľovi doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle {rozhodnutím migračného
úradu ČAS: MU-PO-114-10/2015-Z zo dňa 21.7.2015 bola navrhovateľovi predĺžená doplnková ochrana
na dobu dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, t. j. do 23.7.2017).

Odporcauviedol,žepostupovalprirozhodovaníoudeleníazyluvecnesprávne,pričomvychádzalhlavne

z výpovedí menovaného a z objektívne zistených skutočností, čo potvrdil rozsudkom aj krajský súd.
Podľa názoru odporcu nedošlo v prvostupňovom správnom konaní k žiadnemu pochybeniu zo strany
odporcu, pretože menovanému bolo umožnené, aby sám uviedol všetko, čo považuje za dôvody svojho
odchodu z krajiny pôvodu, o čom bol aj riadne poučený.

Odporca uviedol, že navrhovateľovi neudelil azyl preto, lebo počas celého azylového konania sa mu
hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej
krajine. Proti menovanému nebolo nikdy vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný,
nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu, nebol vystavený mučeniu, neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z dôvodov, ktoré opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu

z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republike, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o
azyle. Odporca je toho názoru, že pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z právnej
úpravy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach Slovenskej republiky. Ide hlavne o zákon o
azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Správny orgán však v
prvostupňovom konaní zistil, že žiadateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho prípade

sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský
dohovor, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Odporca preto považuje napadnuté
rozhodnutie, a tým aj rozsudok krajského súdu, v celom rozsahu za správne a vydané v súlade so
zákonom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského
súdu potvrdil.

IV.
Argumentácia rozhodnutia odporcu

Odporca rozhodnutím ČAS: MU-122-31/PO-Ž-2014 zo dňa 11.11.2015 v zmysle § 13 ods. 1 zákona

č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“). V rozhodnutí o neudelení azylu odporca dôvodil, že v navrhovateľovom prípade nebol
preukázaný objektívny prvok obavy z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti alebopríslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastavania politických názorov. Vyhodnotil postavenie
navrhovateľa ako príslušníka menšinového klanu a to aj z pohľadu regiónu pôvodu navrhovateľa (mesto
Mogadišo), pričom posúdil navrhovateľom prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl jednak z pohľadu

uplynutia času od udalostí, na ktoré navrhovateľ poukázal ako na dôvody svojej žiadosti o azyl, jednak aj
zpohľadutoho,čitietoudalostibolinamierenévočiosobenavrhovateľa.Následneodporcaskonštatoval,
že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky -predpoklady udelenia azylu.

V.

Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

S poukazom na ustanovenie § 492 odsek 1, odsek 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
znení od 01.07.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v

zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v
spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja
ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 27.07.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie
azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v
ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov

zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania
za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť
do tohto štátu.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa §10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a

azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej

starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského
súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu. Navrhovateľ napadol rozhodnutie
odporcu o neudelení azylu, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie odporcu najmä z toho pohľadu, či sa krajský
súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd vo svojom
rozsudku spochybnil dôveryhodnosť navrhovateľa, hoci doteraz odporca ani najvyšší súd nenamietal
dôveryhodnosť navrhovateľa. Podľa navrhovateľa nie je správne, aby bez toho, aby sa súd pokúsil
odstrániť nezrovnalosti (napr. výsluchom účastníka na pojednávaní), vyhlásil osobu za nedôveryhodnú.Ak teda mal krajský súd pochybnosti o dôveryhodnosti navrhovateľa, bolo potrebné, aby sa v konaní
odstránili nezrovnalosti.

Uvedenú námietku vyhodnotil najvyšší súd ako dôvodnú. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach
medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl
a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť. Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť
jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013 zo

dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby
preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.
Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/73/2008 zo dňa 27. mája 2008,
v ktorom uviedol, že „dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok
listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal
pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie

navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať
predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú
protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na
spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.“

Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,
ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.
Rovnako nie je povinnosťou žiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny
dôvod v zmysle zákona o azyle. To je úlohou posúdenia správneho orgánu.

Najvyšší súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že konanie o medzinárodnej ochrane
je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky
Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j . 2 AZS 100/2007 - 64 , a z 27.03.2008 , č . j . 4 AZS
103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o
prospektívnerozhodovania(t.j.posudzujesaopodstatneniastrachuzprenasledovaniačirizikovážneho

bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.

Týmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného
bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno
tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu.

Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by
potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,
potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.

V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod

taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom
je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického
prostredia v krajine pôvodu žiadateľa.

Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu

a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je
povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a
informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.

V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie

je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym
presvedčivýmdôkazom,vtakýchprípadochzostávajedinýmdôkaznýmprostriedkomvýpoveďžiadateľa
a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k
udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.

Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli
nasvedčovaťzáveru,žeopustilkrajinupôvodupreniektorýzdôvodovuvedenýchv§8zákonaoazyle,je
povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené
nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o
krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení

daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú
ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k
porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na
postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď.,
dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti

byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech
žiadateľa o azyl.

Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej
dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú
a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede

vychádzať.Najvyššísúdpoukazujenarozsudoksp.zn.1Sža4/2012zodňa28.2.2012,vktoromuviedol,
že „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho
procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti
ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami
o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré

nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné
rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.“

Týmito požiadavkami sa odporca riadil len čiastočne. Hoci výpoveď navrhovateľa nepovažoval za
nedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o strachu z prenasledovania z dôvodu obáv pred Al-Shabaab, ako aj

predmajoritnýmkmeňomHawiye(máosobnúskúsenosťscielenýmfyzickýmnásilím-zavraždenieotca,
vyhrážky majúce za následok opustenie pôvodného bydliska, jeho matka sa stala obeťou granátového
útoku, on sám žil istú dobu v utečeneckom tábore v Ugande) sa dostatočne nezaoberal a nedal odpoveď
na otázku, či navrhovateľom vyjadrené obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.
Odvolaciu námietku navrhovateľa, že odporca nevykonal dostatočným spôsobom dokazovanie ohľadne

možného prenasledovania spočívajúcom v použití fyzického alebo psychického násilia navrhovateľa v
krajine pôvodu zo strany majoritného kmeňa, či zo strany Al-Shabaab, keď sa nedostatočne vysporiadal
s vyhodnotením objektívnej stránky obáv z prenasledovania, bola podľa odvolacieho súdu dôvodná.
Podľa odvolacieho súdu pri posúdení objektívnosti obáv z možného prenasledovania zo strany
majoritného kmeňa bolo rozhodujúce posúdenie, či incidenty, ktoré navrhovateľ popísal na ozrejmenie

dôvodov, z ktorých vyplývajú jeho obavy z prenasledovania boli (s poukazom na informácie, ktorými
odporca disponoval) reálne možné a či v nadväznosti na dejovú líniu prenasledovania, ktorá mala
stupňujúcu tendenciu, možno tieto považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu.
Odporcataktozjavnenepostupoval,keďosobnému incidentu,ktorýsamalodohrať počasjehoštúdiana
súkromnej škole, keď mal byť zbitý iným žiakom z klanu Hawiye, neprikladal vážnosť najmä s poukazom

nafakt,žeincidentsamalodohraťvminulosti(najneskôrvroku2009),ažeišlovjehoprípadeoojedinelý
incident, ktorý sa už viac neopakoval.
Pre posúdenie dôvodnosti obáv z možného prenasledovania spočívajúcom v použití fyzického alebo
psychického násilia navrhovateľa zo strany majoritného klanu, či zo strany Al-Shabaab bolo však
potrebné posúdiť, tieto jeho obavy v kontexte navrhovateľom načrtnutej dejovej línie, ktorá mala

stupňujúcu tendenciu, (navrhovateľ sa v minulosti stal sám terčom útoku člena majoritného klanu,
neskôr, celárodinamuselaopustiťdomov, otecbolzavraždenýväčšinovýmklanomčlenmiAl-Shabaabu
a napokon obeťou útoku príslušníkov Al-Shabaabu sa mala stať aj jeho matka), a to najmä s poukazom
na informácie o krajine pôvodu, ktorými odporca disponoval (str. 135 administratívneho spisu- 2.2.3
Diskriminácia menšinových skupín) ako aj s poukazom na stanovisko UNHCR obsiahnuté v Príručke:

Stanovisko k medzinárodnej ochrane vo vzťahu k ľudom, ktorí utekajú z južného a stredného Somálska
zo dňa 17.01.2014, ktoré považuje osoby patriace medzi príslušníkov menšinových klanov medzi
rizikové profily s odporúčaním udelenia azylu.

Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa, že odporca selektívne vybral len určité

state zo Správy EASO o krajine pôvodu - Južné a Stredné Somálsko, časť 2. Klanový systém a etnické
skupiny, pričom ďalšie správy, ktoré sa venujú porušovaniu práv profesných menšín nevzal do úvahy,
resp. ich nespomenul.Ako príklad môže slúžiť (ako namietal navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku), že na str. 135
administratívneho spisu profesijné skupiny sú vo všeobecnosti viac diskriminované ako etnické menšiny
- 2.2.3,. Pri citácii odporca skončil pri vete, že príslušníci menšinových skupín sú často predmetom

porušovania ľudských práv a diskriminácie, pričom rozsah diskriminácie závisí od menšiny.

Nie je pritom zrejmé, prečo odporca nepokračoval v citácii ďalej, kde práve nasledovala informácia o
väčšej miere diskriminácie profesijných skupín, kam podľa tvrdení navrhovateľa patrí aj navrhovateľ.

Odporcovi bolo možné teda vytknúť, že nezohľadnil komplexné informácie o krajine pôvodu, ktorými
disponoval tak aby mohol dostatočne zistiť skutkový stav. Preto záver krajského súdu, že odporca
vykonal náležité dokazovanie, nemohol odvolací súd považovať za udržateľný.

Odporcovi bolo možné podľa odvolacieho súdu vyčítať, že vykonané dôkazy hodnotil selektívne a v
tomto zmysle dospel k záveru o nesplnení podmienok pre udelenie azylu, s ktorým nebolo možné

súhlasiť.

Už uvedené nedostatky v hodnotení dôkazov vykonaných odporcom samy o sebe boli spôsobilé
spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a odvolací súd sa domnieva, že krajský súd
mal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajskému súdu bolo možné vytknúť, že hoci nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a
nepokúsil sa odstrániť nejasnosti na ktoré upriamuje pozornosť v dôvodoch rozsudku, učinil záver o
nedôveryhodnosti navrhovateľa, hoci dôveryhodnosť navrhovateľa nebola spochybnená ani samotným
odporcom.

Podľa odvolacieho súdu však rozpory spočívajúce v nepresnom určení dátumu, ukončenia školy, resp.
dátumu smrti rodičov a sobáša nemožno považovať za zásadné rozpory, ktoré by mohli spochybniť
dôveryhodnosť navrhovateľa, resp. jeho príbehu.

Výpoveď navrhovateľa bola podľa odvolacieho súdu konzistentná, bez vnútorných rozporov a súladná s
dostupnými informáciami o krajine pôvodu, preto bolo potrebné z takejto výpovede vychádzať. Napokon
ani odporca (napriek nepresnostiam v dátumoch) nepovažoval osobu navrhovateľa za nedôveryhodnú a
jehodôvodmižiadostioazylsazaoberal,hocispôsobom(nedostatočnezistenýskutkovýstav,selektívny
výber informácií o krajine pôvode), pre ktorý odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku

krajského súdu, tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nebolo teda účelné,
rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ale odvolací súd dospel k záveru
o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu.

O udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať náležité

dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti žiadosti navrhovateľa o azyl. Nevykonaním dôkazov,
ktoré boli založené do administratívneho spisu odporcu, resp. ich selektívnym výberom bez zohľadnenia
tých, ktoré sú v prospech tvrdenia navrhovateľa o možnom prenasledovaní z dôvodu príslušnosti k
minoritnému klanu totiž odporca nezistil dostatočne skutkový stav veci. Preto bude jeho úlohou v
ďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa nie len z hľadiska správ, ktorými

odporca disponoval v čase rozhodovania o žiadosti o azyl, ale aj doplniť dokazovanie o ďalšie
skutočnosti týkajúce sa prípadnej podstatnej zmeny okolností situácie v krajine pôvodu, ktorá nastala
po predchádzajúcom rozhodnutí odporcu o neudelení azylu.

Odporca preto v ďalšom konaní zaujme stanovisko k navrhovateľom tvrdenej obave, ktorú uvádza od

samého začiatku administratívneho konania a posúdi ju so situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa aj v
kontexte Posúdenia medzinárodnej ochrany s ohľadom na ľudí utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky
z októbra 2014 ako aj Príručky UNHCR.

V ďalšom konaní bude podľa názoru Najvyššieho súdu potrebné, aby odporca rozhodol o udelení/

neudelení azylu po doplnení dokazovania uvedeným smerom a po zvážení všetkých vyššie uvedených
skutočností.Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny
rozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, že rozhodnutie odporcu v napadnutej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov
konania v celkovej výške 448,02 €, pozostávajúce z náhrady trov prvostupňového konania v celkovej
výške 296,44 € a náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 151,58 €.

Náhrada trov prvostupňového konania pozostáva z náhrady za: 1. príprava a prevzatie veci vo výške
139,83 €, 2. podanie opravného prostriedku vo výške 139,83 €, 3. režijný paušál vo výške 16,78 € (2
x 8,39 €),
Náhrada trov odvolacieho konania pozostáva z náhrady: 1. podanie odvolania vo výške 143 €, 2. režijný
paušál vo výške 8,58 € (1 x 8,58 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.