Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/462/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813200728
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6813200728.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266,
právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, P. O.
BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: U. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XXX, XXX XX B., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka
Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 183,57 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti sumy 80,66 Eur, v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 102,91 Eur
od 24.11.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania odvodeného od zmluvnej pokuty a v časti úroku z
omeškania vo výške 1,25 % ročne zo sumy 112,91 Eur od 20.07.2012 do 22.08.2012, vo výške 1,25 %
ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012 do 19.09.2012, vo výške 1,25 % ročne zo sumy 102,91 Eur od
20.09.2012 do 23.11.2012 a vo výške 1,75 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 24.11.2012 do zaplatenia
zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 102,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 102,91 Eur od 28.11.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 112,91 Eur od 20.07.2012 do
22.08.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012 do 19.09.2012 a vo výške 8,75
% ročne zo sumy 102,91 Eur od 20.09.2012 do 27.11.2012 žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania spolu vo
výške 5,84 Eur pozostávajúce z pomernej časti trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, Advokátska kancelária
so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca - spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava,

IČO: 35 925 922 pôvodne žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 183,57 Eur,
zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 102,91 Eur od 24.11.2012 do zaplatenia a úroku z
omeškania vo výške:
10,50 % ročne zo sumy 112,91 Eur od 20.07.2012 do 22.08.2012,10,50 % ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012 do 19.09.2012,
10,50 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 20.09.2012 do 23.11.2012,
7,775 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 24.11.2012 do zaplatenia, tak, že úrok z omeškania a zmluvná

pokuta spolu neprevýšia sumu 564,30 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len
úroku z omeškania vo výške 10,50 % zo sumy 102,91 Eur do zaplatenia.

Dňa 04.06.2013 doručil pôvodný žalobca súdu podanie označené ako oprava žaloby, v ktorom uviedol,
že v dôsledku chyb v písaní zle označil uplatňovanú výšku úrokov. Preto žiadal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 183,57 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy
102,91 Eur od 24.11.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške:
10,00 % ročne zo sumy 112,91 Eur od 20.07.2012 do 22.08.2012,
10,00 % ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012 do 19.09.2012,
10,00 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 20.09.2012 do 23.11.2012,
6,275 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 24.11.2012 do zaplatenia, tak, že úrok z omeškania a zmluvná

pokuta spolu neprevýšia sumu 564,30 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len
úroku z omeškania vo výške 10,50 % zo sumy 102,91 Eur do zaplatenia.

Súd posúdil vyššie uvedené podanie podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby pôvodného žalobcu
a uznesením č. k. 7C/462/2013 - 62 zo dňa 06.02.2015 konanie v časti úroku z omeškania vo výške:

0,50 % ročne zo sumy 112,91 Eur od 20.07.2012 do 22.08.2012,
0,50 % ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012 do 19.09.2012,
0,50 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 20.09.2012 do 23.11.2012 a
1,500 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 24.11.2012 do zaplatenia zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.03.2015.

Dňa 20.06.2014 navrhol pôvodný žalobca so súhlasom terajšieho žalobcu pripustenie vstupu terajšieho
žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky. Súd pripustil
zmenu účastníka konania na strane žalobcu uznesením č. k. 7C/462/2013 - 48 zo dňa 07.07.2014.

Po posúdení obsahu ďalšieho podania doručeného súdu terajším žalobcom dňa 04.03.2015 súd dospel
k záveru, že terajší žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 80,66 Eur pozostávajúcej zo zmluvnej pokuty,
poplatkov, úrokov a vyčíslených úrokov, v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 102,91
Eur od 24.11.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania odvodeného od zmluvnej pokuty a v časti úroku
z omeškania vo výške 1,25 % ročne zo sumy 112,91 Eur od 20.07.2012 do 22.08.2012, vo výške 1,25 %

ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012 do 19.09.2012, vo výške 1,25 % ročne zo sumy 102,91 Eur od
20.09.2012 do 23.11.2012 a vo výške 1,75 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 24.11.2012 do zaplatenia.
Následnenazáveruvedenýžalobnýnávrhnezodpovedalčiastočnémuspäťvzatiužaloby,zrejmeprijeho
formulácii došlo k chybe v písaní, preto súd vychádzal z toho, čo bolo prejavom vôle žalobcu zamýšľané
v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby. Nakoľko aj k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred

začatím pojednávania vo veci, súd v zmysle § 96 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej
len „OSP“) konanie v ďalšej časti zastavil tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

Po uvedených čiastočných späťvzatiach žaloby si žalobca teda uplatňuje v tomto konaní voči
žalovanému zaplatenie sumy 102,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy

112,91 Eur od 20.07.2012 do 22.08.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012
do 19.09.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 20.09.2012 do zaplatenia.

Po čiastočných späťvzatiach žaloby zostávajúce nároky uplatnené v žalobe odôvodnil pôvodný žalobca
tým, že jeho právny predchodca - Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060

01 Kežmarok 1 (ďalej len „CFH“) uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 11156541, na základe ktorej
poskytol žalovanej úver vo výške 564,30 Eur. Zmluvou zo dňa 08.03.2012 postúpil CFH pohľadávku
s prísl. zo zmluvy o úvere na pôvodného žalobcu. Ku dňu postúpenia činila pohľadávka 144,66 Eur a
príslušenstvo pohľadávky je ďalej tvorené úrokom z omeškania. Pôvodný žalobca uzavrel so žalovanou
dňa 19.07.2012 dohodu o uznaní dlhu č. 6249638074, v ktorej žalovaná uznala svoj záväzok voči

pôvodnému žalobcovi vo výške 193,57 Eur pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru 112,91 Eur a zo
zmluvných pokút, poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody.
Žalovaná sa zaviazala splatiť uznaný záväzok v 19. mesačných splátkach po 10,19 Eur, splatných v
termínoch určených v dohode. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila dňa 23.08.2012 a 20.09.2012po5,-Eur,pretoistinaúveručiní102,91Eur.Nakoľkožalovanásadostalasadoomeškaniasosplácaním
splátky záväzku o viac ako tri mesiace, podľa článku 4.1. dohody sa stala pohľadávka s prísl. splatnou
naraz a žalobca si uplatňuje v dôsledku omeškania žalovanej s jej úhradou aj úrok z omeškania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Dňa 30.07.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovanej - právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na ust.

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že uznaním dlhu si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil
svoje postavenie, nakoľko bez uznania dlhu by tento bol premlčaný. Vyslovil domnienku, že sa dá
predpokladať, že je vylúčené, aby spotrebiteľ, ktorý by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na
uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty pri premlčanej pohľadávke, pokiaľ by o tom vedel.
Pohľadávka, ktorá bola postúpená od právneho predchodcu pôvodného žalobcu ako nepremlčaná sa
stala nečinnosťou pôvodného žalobcu premlčanou, pretože si ju neuplatnil včas v súdnom konaní

a následne vyhľadal dlžníčku a neprijateľným spôsobom jej podsunul na podpis formulár o uznaní
premlčaného záväzku. Podľa vedľajšieho účastníka je zjavné, že dodávateľovi išlo pod zámienkou
ponuky splátok dosiahnuť predĺženie premlčacej lehoty. Mal aj za to, že uzavretie takejto dohody je aj v
rozpore s dobrými mravmi, v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože
priuzatváranídohodyouznanízáväzkuaúhradepohľadávkynebolidodržanéprincípydobromyseľnosti,

čestnosti a pôvodným žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného
záväzku spotrebiteľom a takúto dohodu je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva
k uzavretiu dohody nikdy nevychádzala od spotrebiteľa, čo je zrejmé zo záhlavia dohody o uznaní
dlhu. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.
11Co/37/2012-90zodňa07.06.2012.Vzhľadomnauvedenévzniesolnámietkupremlčaniadlhuažiadal,

aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej
len „OSP“) o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2 a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne
pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu termín verejného vyhlásenia rozsudku v

zmysle § 156 ods. 3 OSP.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP oboznámením sa s obsahom
spisu, a to žalobou a jej čiastočnými späťvzatiami, zmluvou o pôžičke č. 11156541 zo
dňa 03.01.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2012 a jej

prílohami,výpisompôvodnéhožalobcuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBratislavaI,oznámením
CFH o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2012 s prílohou na č. l. 11 súdneho spisu, kartou klienta
(žalovanej) zo dňa 13.01.2012, dohodou o uznaní dlhu č. 6249638074 so splátkovým kalendárom zo
dňa 23.07.2012, oznámením o zosplatnení dlhu zo dňa 06.12.2012, prehľadom úhrad pohľadávky zo
zmluvy o úvere na č. l. 30 - 33 súdneho spisu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 a

identifikáciou postúpenej pohľadávky.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 03.01.2007 uzatvorili CFH a žalovaná podľa označenia zmluvu o pôžičke, podľa obsahových

náležitostí však zmluvu o úvere, na základe ktorej CFH poskytol jednorázovo žalovanej úver na kúpu
tovaru uvedeného v zmluve o úvere. vo výške 564,30 Eur (17.000,- Sk) po zarátaní akontácie. Žalovaná
sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť v 24 mesačných splátkach po 680,- Eur (3.173,- Sk), pričom ročná
percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 27,26 %.

Dňa 08.03.2012 postúpil zmluvou CFH pohľadávku s príslušenstvom zo zmluvy o úvere na pôvodného
žalobcu a oznámil postúpenie žalovanej dňa 22.03.2012.

Dňa 23.07.2012 uzavreli žalobca a žalovaná formulárovú dohodu o uznaní dlhu so splátkovým
kalendárom, ktorou žalovaná uznala čo do právneho dôvodu a výšky zostávajúci záväzok vyplývajúci

zo zmluvy o úvere, pričom dlžná istina bola vyčíslená sumou 112,91 Eur a príslušenstvo pohľadávky
vrátane sankcií sumou 80,66 Eur. V zmysle článku 2.2 dohody žalovaná vyhlásila, že uznanie dlhu robí
s vedomím, že záväzok alebo jeho časť sú v čase uznania premlčané, je si vedomá, že premlčaním jej
záväzok nezanikol, trvá naďalej a chce celý záväzok uhradiť, je si vedomá právnych dôsledkov uznaniapremlčaného záväzku alebo jeho premlčanej časti. Sumu spolu 193,57 Eur sa žalovaná zaviazala
splácať v 19 mesačných splátkach po 10,19 Eur, vždy k 25. dňu v príslušnom mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po podpise dohody, t.j. 25.08.2012. Zároveň sa žalovaná s pôvodným žalobcom dohodli,

že v prípade omeškania žalovanej s úhradou splátky o viac ako tri mesiace sa stane splatným celý dlh.

Z takto uznaného dlhu žalovaná zaplatila žalobcovi doposiaľ spolu sumu 10 Eur, a to dňa 23.08.2012
sumu 5,- Eur a dňa 20.09.2012 sumu 5,- Eur. Uvedené žalovaná ani vedľajší účastník na strane
žalovanej nerozporovali, ani nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by žalovaná zaplatila vyššiu sumu.

Uvedené úhrady započítal žalobca na úhradu istiny. Doposiaľ teda žalovaná nezaplatila na istine sumu
102,91 Eur.

Zmluvou zo dňa 31.01.2014 pôvodný žalobca postúpil pohľadávku s príslušenstvom voči žalovanému
na terajšieho žalobcu.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len

„ObZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 (ďalej len
„OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa
§ 7a ods. 2.

Podľa § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy ospotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ absolútnym obchodom. Z vykonaného
dokazovania má súd preukázané, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi veriteľom CFH v zmysle §
3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. na jednej strane, nakoľko súdu je z jeho úradnej činnosti vzhľadom na
množstvo spotrebiteľských sporov na ňom vedených známe, že právny predchodca žalobcu poskytoval
úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľkou na strane druhej, pretože žalovaná je

fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá 03.01.2007 (t.j. pred 01.01.2008), súd v zmysle prechodného
ustanovenia§879jOZpovažujezmluvuoúvere nielenzazmluvuospotrebiteľskomúverepodľazákona

č. 258/2001 Z.z., ale aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008.
To však nemení nič na tom, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom.

Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 4 vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z.z. platne.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis (Občiansky zákonník). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje
sa podľa osobitného predpisu (Občianskeho zákonníka).

Podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky

dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Nakoľko k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.uz. a s ust. §§
524 a 526 zmluvou zo dňa 08.03.2012 z CHF na pôvodného žalobcu a zmluvou zo dňa 31.01.2014 z

pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu, žalobca je aktívne vecne legitimovaým v tomto spore.

Pokiaľideovedľajšímúčastníkomnastranežalovanejnamietanépremlčanienárokužalobcuvdôsledku
neplatnosti dohody o uznaní dlhu, k tomu súd uvádza nasledovné:

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či uznanie záväzku, resp. dlhu spotrebiteľom vylučuje ust. § 54
ods. 1 OZ v zmysle výkladu prezentovaného vedľajším účastníkom na strane žalovaného. V dôsledku
uznania záväzku ako akcesorického zabezpečovacieho záväzku dochádza k posilneniu práva veriteľa

na plnenie pohľadávky v tom zmysle, že od uznania začína plynúť nová premlčacia doba na uplatnenie
práva na súde, teda k zhoršeniu procesného postavenia dlžníka v konaní pred súdom, nakoľko nemôže
namietať do uplynutia novej premlčacej doby premlčanie záväzku. Zhoršenie prcesného postavenia
v súdnom konaní však podľa názoru súdu nie je zároveň zhoršením hmotnoprávneho zmluvného
postavenia spotrebiteľa daného hlavným spotrebiteľským zmluvným vzťahom (zmluvou o úvere).

Zmluvné povinnosti zmluvných strán sa totiž nemenia. Záväzky zo zmlúv by sa mali plniť predovšetkým
dobrovoľne. Ochrana štátnej moci spočívajúca vo vymožiteľnosti záväzkov zo zmluvy nastupuje až
následne, v prípade, že záväzky zo zmluvy sú sporné, resp. nie sú plnené dobrovoľne. Premlčaním
teda právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka na plnenie dojednané v zmluve o úvere
nezaniká, tieto stále trvajú a dlžník - spotrebiteľ môže stále plniť dobrovoľne, právo nemožno len
priznať v súdnom konaní. Skutočnosť, že právo na plnenie je oslabené o nárok na jeho priznanie v

súdnom konaní a následne vymáhanie nemá nič spoločné s hmotnoprávnym postavením zmluvných
strán a ich právami a povinnosťami vyplývajúcimi z hlavného spotrebiteľského vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Súd sa nestotožnuje s domnienkou vyslovenou vedľajším účastníkom, že je vylúčené,
aby spotrebiteľ uvedomujúc si stav veci mal záujem na uznaní záväzku pri premlčanej pohľadávke.
Pri takejto domnienke by totiž platilo, že nie len spotrebiteľ, ale ktokoľvek znalý práva a veci by

nikdy nepristúpil k uznaniu dlhu. Takáto argumentácia postráda morálny aspekt spočívajúci v tom,
že dlžník uzná dlh uvedomujúc si svoj záväzok zo zmluvy, pretože chce napr. v záujme zachovania
dobrých vzťahov posilniť právo veriteľa na plnenie o nárok vymáhateľnosti. Do 01.05.2014 žiaden zákon
neobmedzoval zabezpečenie spotrebiteľského záväzku uznaním dlhu, teda súd rešpektuje zmluvnú
autonómiu zmluvných strán, nakoľko nebola v rozpore so zákonom.

V druhom rade sa súd zaoberal námietkou vedľajšieho účastníka, že uznanie dlhu spojené s dohodou o
splátkach je v rozpore s dobrými mravmi, resp. nekalou obchodnou praktikou poukazujúc na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/37/2012-90 zo dňa 07.06.2012. Závery vyslovené v predmetnom
rozhodnutí obstoja, iba ak má súd domnienky vyslovené vedľajším účastníkom v súvislosti s procesom

uzatvárania dohody a tým, čo mu predchádzalo preukázané, teda nemožno ich zovšeobecňovať pre
každý jednotlivý prípad. Súd nemal v tomto konaní preukázané, že bol zo strany žalobcu na žalovanú
pri uzatvorení dohody vyvíjaný nejaký nátlak, alebo bola použitá zo strany žalobcu nekalá obchodná
praktika v podobe zavádzania žalovanej ako spotrebiteľa ohľadne obsahu uznania dlhu a dohody o
splátkach. Uvedené tvrdenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej o vynútenej návšteve a klamaní

spotrebiteľa o obsahu dohody v podobe zatajovania uznania záväzku a zdôrazňovania len dohody o
uzavretí splátkového kalendára nemal súd v tomto konaní taktiež preukázané. To, že tomu tak mohlo byť
vinýchprípadochautomatickyneznamená,žetomutakboloajvtomtoprípade.Súdtotižvždyposudzuje
konkrétne okolnosti prípadu. Len domnienky vedľajšieho účastníka na strane žalovanej hoc ako vysoko
pravdepodobné neobstoja, ten totiž nebol pri uzavieraní danej dohody, teda jedine žalovaná osobne by

sa mohla vyjadriť ku skutkovému stavu, či tomu tak bolo, alebo nie. Žalovaná však proces uzatvárania
dohody, resp. nepravdivosť tam uvedených skutočností, resp. vyvíjanie nátlaku na ňu, či zastieranie
dohody o uznaní dlhu splátkovým kalendárom nenamietala, k žalobe sa nijako nevyjadrila. Uvedené
tvrdenia by však aj tak bolo potrebné preukázať (napr. výpoveďami svedkov prítomných pri podpisovaní
dohody, napr. osôb žijúcich v spoločnej domácnosti a pod.), pretože zo žiadneho ustanovenia vtedy

účinného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) nevyplýva, že by sa dôkazné bremeno ohľadne tvrdení spotrebiteľa o použití nekalých
obchodných praktík dodávateľom presúvalo na dodávateľa, veriteľa (žalobcu). Uvedené skutočnosti
majúce vplyv na platnosť dohody v zmysle § 37 ods. 1 OZ a § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa

v spojení s § 39 OZ však v tomto konaní preukázané neboli. Napokon je irelevantné, z koho iniciatívy
došlo k uznaniu dlhu a uzavretiu dohody o splátkach. Podľa názoru súdu, len skutočnosť, že sú na
formulárovom tlačive, sama o sebe nesvedčí o tom, že snahu uznať dlh a dohodnúť nové splátky dlhu
nemohla mať aj žalovaná, svedčí len o tom, že veriteľ v danom odvetví spotrebiteľských úverov podniká,
a preto má pripravené formuláre na riešenie takejto situácie.

Nakoľko súd posudzuje úkony podľa ich obsahu a nie formálneho označenia, napokon sa zaoberal
otázkou, či dohoda je skutočne dohodou o uznaní dlhu podľa § 558 OZ, alebo dohodou o uznaní záväzku
podľa § 323 ObZ.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 4 ObZ touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia
záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich

odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné
právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa

bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 392 ods. 1 ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal
záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa § 392 ods. 2 ObZ pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové

plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok,
plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 402 ObZ premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia
svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne
konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 407 ods. 1 ObZ, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba

od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Súd je vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu názoru, že ohľadne posudzovania, či došlo so
strany spotrebiteľa k uznaniu záväzku podľa § 323 ObZ alebo uznaniu dlhu podľa § 558 OZ a z
toho vyplyvajúce premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie nezaplatenej istiny úveru zosplatnenej dňa

27.11.2012 sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Totiž až ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v znení
účinnom od 01.04.2015 prelomilo zásadu prednosti aplikácie Obchodného zákonníka pred Občianskym
zákonníkom vyjadrenú v ust. § 1 ods. 2 ObZ. K ustanoveniu § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od
01.04.2015 neexistuje žiadne prechodné ustanovenie ohľadne jeho aplikácie na vzťahy vzniknuté predjeho účinnosťou, jedná sa o hmotnoprávne ustanovenie a v zmysle teórie občianskeho hmotného práva,
ak nie je ustanovené inak, spravuje sa právny vzťah ustanoveniami hmotného práva účinnými v čase
jeho vzniku, t.j. aplikácia ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 na právne vzťahy vzniknuté

na základe zmluvy o úvere a dohody uzavretých pred 01.04.2015 je vylúčená. Táto tzv. zásada zákazu
retroaktivity právnym noriem zodpovedá v právnom štáte princípu právnej istoty, t.j. aby strana zmluvy
mala v čase jej uzavretia istotu, že jej práva a povinnosti zo zmluvy sa budú aj do budúcna spravovať
právnymi normami účinnými v čase jej uzavretia. Pokiaľ ide o ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom
od 01.01.2008 do 31.03.2015, časť súdnej praxe zaujala vo svojich rozhodnutiach názor, že aj podľa

tohto znenia mala v spotrebiteľských vzťahoch v otázke posudzovania premlčania zmluvných záväzkov
prednosť aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka a
novela ust. § 52 ods. 2 OZ účinná od 01.04.2015 toto ustanovenie len sprecizovala, upresnila kvôli
nejednotnosti výkladu ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.2015. Súd si dovolí s týmto názorom
nesúhlasiť. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom na definíciu spotrebiteľskej zmluvy
neustanovuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú len zmluvy upravené v Občianskom zákonníku a teda

nevylučuje,žespotrebiteľskýmizmluvamisúajzmluvyupravenévObchodnomzákonníku.Ust.§52ods.
2 OZ v znení účinnom do 31.03.2015 vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka nijako
neriešilo, riešilo len vzťah zmluvných dojednaní vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, nie konkurenciu
dvoch zákonov. Preto je súd toho názoru, že pri právnych vzťahoch vzniknutých do 31.03.2015 treba
aj v spotrebiteľských vzťahoch rešpektovať hierarchiu prednostnej aplikácie Obchodného zákonníka a

podpornej aplikácie Občianskeho zákonníka, ak Obchodný zákonník určitú otázku nerieši v zmysle §
1 ods. 2 ObZ a ohľadne akcesorických zabezpečovacích záväzkov, akým je aj uznanie zävazku aj v
zmysle § 261 ods. 4 ObZ. Navyše v tomto prípade je to z hľadiska premlčania práva veriteľa na plnenie
pre spotrebiteľa priaznivejšie, lebo premlčacia doba v dôsledku uznania záväzku je len štvorročná, nie
desaťročná.

Nakoľko na rozdiel od uznania dlhu podľa § 558 OZ sa pri uznaní zväzku podľa § 323 ObZ nevyžaduje
vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu, námietka vedľajšieho účastníka, že žalovaná v čase uznania o
premlčaní pohľadávky nevedela je bez právneho významu. Existencia samotného dlhu čo do dôvodu a
výšky sa v oboch prípadoch predpokladá, netreba ju dokazovať. Naopak dlžník musí preukázať, že dlh

v čase uznania ani len neexistoval. V tomto konaní existenciu dlhu v čase uznania žiaden z účastníkov
nenamietal.

Súd je preto toho názoru, že uznanie záväzku žalovanou a dohoda o splátkovom kalendári sú platné, a
preto nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru vo výške 102,91 Eur stačilo uplatniť na súde v štvorročnej

premlčacej dobe od uznania, t.j. do 23.07.2016. Nárok bol na súde uplatnený včas, nakoľko žaloba došla
na súd dňa 07.02.2013, týmto dňom sa v zmysle § 82 ods. 1 OSP začalo súdne konanie a žalobca v ňom
riadne až do vyhlásenia rozsudku pokračoval. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru teda premlčaný
nie je.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podporne (len vzhľadom na nejednotnosť súdnej praxe ohľadne výkladu ust. § 52 ods. 2 OZ v znení
účinnom do 31.03.2015) súd uvádza, že aj keby sa tento nárok žalobcu spravoval ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o uznaní dlhu, uznanie dlhu by bolo platné aj podľa OZ. Tu sa síce vyžaduje
vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v čase jeho uznania, dohoda o uznaní dlhu so splátkovým
kalendárom však jednoznačne v článku 2.2 stanovuje túto vedomosť žalovanej. Dohoda obsahuje
klauzulu, že jej účastníci ju uzatvorili podľa svojej slobodnej vôle, nie pod nátlakom, v tiesni ani za
inak nevýhodných podmienok a na dôkaz súhlasu so všetkými ustanoveniami dohody pripájajú svoje

podpisy. Súd si uvedomuje, že sa jedná o formulárové tlačivo, nevidí však nič neprijateľné na takýchto
klauzulách, najmä ak zodpovedali skutočnosti. Žalovaná v konaní pravdivosť týchto skutočností nijako
nespochybnila, neuvádzala, že v skutočnosti to tak nebolo a nevedela o premlčaní dlhu. Súd preto
vychádzal z toho, že mala vedomosť o prípadnom premlčaní dlhu alebo jeho časti, a preto ani v tejto
súvislosti neskúmal, či bol dlh v čase uznania premlčaný alebo nie, nakoľko by to bolo bez právneho

významu.Súd teda uzavrel, že žalovaná účinne uznala záväzok zo zmluvy o úvere podľa § 323 ObZ, v konaní
uznaniu neodporovala, uznaný záväzok vo výške 193,57 Eur riadne a včas nesplácala, doteraz z neho
zaplatila len 10 Eur, čím stratila výhodu splátok.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením zvyšku 1.
splátky vo výške 5,19 Eur dňom 26.08.2012, z čoho 5 Eur bolo zaplatených dňa 19.09.2012, teda
žalovaná bola v omeškaní už len so zvyškom 1. splátky vo výške 0,19 Eur od 26.08.2012, t.j. v omeškaní
s ňou viac ako tri mesiace bola až najskôr 27.11.2012 (dňa 26.11.2012 bola v omeškaní presne tri
mesiace) a teda až daného dňa došlo v zmysle dohody k zosplatneniu neuhradenej istiny vo výške

102,91 Eur. Žalobca má teda právo požadovať vrátenie celej zostávajúcej istiny uznaného záväzku vo
výške 102,91 Eur. Preto súd zaviazal žalovanú na úhradu tejto sumy.

Podľa § 768k ods. 2 ObZ práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 768k ods. 3 ObZ ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné
ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b),
ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej
obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred
1. februárom 2013.

Podľa § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 platnom znení
úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie
peňažného záväzku.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“), výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pretože zmluva o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá a k uznaniu záväzku došlo pred
31.01.2013, súd použil ohľadne omeškania žalovanej so zaplatením dlhu ustanovenia Občianskeho
zákonníka a vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013 (v zmysle
prechodného ustanovenia § 10c cit. nariadenia vlády). Pretože žalovaná nesplnila svoj záväzok riadne
a včas, nakoľko k jeho zosplatneniu v zmysle vyššie uvedeného došlo až dňom 27.11.2012, dostala

sa do omeškania so zaplatením nasledujúcim dňom, t.j. 28.11.2012. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú
percentuálnu sadzbu úroku z omeškania, táto je v súlade s cit. právnou úpravou, nakoľko základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 28.11.2012 činila 0,75 %. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 28.11.2012
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy

112,91 Eur od 20.07.2012 do 22.08.2012, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012 do
19.09.2012 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 20.09.2012 do 27.11.2012 žalobu zamietol
ako nedôvodnú.Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je

povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 142 ods. 2 OSP, nakoľko žalobca a žalovaný mali
úspech vo veci len čiastočný a ich neúspech nespočíval len v nepatrnej časti. Žalobca vzal v časti
vyššie uvedených zmluvnej pokuty a úroku z omeškania žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím zavinil
zastavenie konania v tejto časti, a preto má v tejto časti neúspech. Taktiež má neúspech v časti úroku
z omeškania, v ktorej bola žaloba zamietnutá.

Pánom sporu, teda tým, kto určuje predmet konania, je žalobca. Vedľajší účastník, aj keď koná iba sám
za seba, má v zmysle § 93 ods. 4 OSP v konaní rovnaké práva a povinnosti ako (hlavný) účastník, popri
ktorom v konaní vystupuje (zúčastňuje sa konania). Preto mal aj vedľajší účastník na strane žalovanej,
rovnako ako žalovaná vo veci úspech len čiastočný a jeho neúspech nespočíval len v nepatrnej časti. Ku

dňu vyhlásenia rozsudku činí celková priznaná suma pohľadávky s prísl. sumu 135,25 Eur (istina 102,91
Eur + úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 28.11.2012 do 30.06.2016, t.j.
32,34 Eur) z pôvodne pôvodným žalobcom uplatňovanej sumy 304,27 Eur (istina 102,91 Eur + zmluvná
pokuta, poplatky, úroky a úrok z omeškania vo výške 80,66 Eur + (zmluvná pokuta vo výške 0,065 %
dennezosumy102,91Eurod24.11.2012do30.06.2016,t.j.87,98Eur+úrokzomeškaniavovýške10,5

% ročne zo sumy 112,91 Eur od 20.07.2012 do 22.08.2012, t.j. 1,10 Eur + úrok z omeškania vo výške
10,5 % ročne zo sumy 107,91 Eur od 23.08.2012 do 19.09.2012, t.j. 0,86 Eur + úrok z omeškania vo
výške 10,5 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 20.09.2012 do 23.11.2012, t.j. 1,92 Eur + úrok z omeškania
vo výške 7,775 % ročne zo sumy 102,91 Eur od 24.11.2012 do 30.06.2016, t.j. 28,84 Eur = spolu
120,70 Eur, čo je menej ako 564,30 Eur)), čo predstavuje pomer 44,45 % úspechu žalobcu ku 55,55

% úspechu žalovanej a teda aj vedľajšieho účastníka na jej strane. Po započítaní úspechu žalobcu
do úspechu žalovaného (55,55 % - 44,45 %) činí rozdiel 11,10 %. Súd preto čiastočne úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal proti žalobcovi pomernú náhradu trov konania spolu
vo výške 66,11 Eur pozostávajúcu z pomernej časti trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. v platnom znení vo výške 5,84 Eur (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie k
žalobe) po 18,26 Eur a 2 x uplatnený režijný paušál po 8,04 Eur, t.j. 52,60 Eur x 11,10 %).

Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrad týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného súd uložil žalobcovi v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.

Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a žiadne trovy jej vzhľadom na jej pasivitu v konaní

ani nevznikli, súd v zmysle § 151 ods. 1 OSP vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a abykaždý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).