Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113211897
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:1113211897.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811
06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XX, O., o vymoženie sumy 1.101,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 12Er/542/2013-26 zo dňa 16.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Kamila Líšku, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Ul. 29. augusta 2, 811 07
Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súdny exekútor podal na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške

1.101,01 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie. Ako exekučný titul
bol predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, sp. zn. II/2011-8158 zo dňa 23.04.2012. Zamietnutie žiadosti
súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Keďže oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdy
pritom nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale realizujú len svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať,
ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky; takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad

materiálnej vykonateľnosti. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikynapr.sp.zn. 6Cdo105/2011,3Cdo122/2011,3Cdo146/2011.Rozhodcovskýrozsudokvydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy tzv.
spotrebiteľského práva; týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach

založených spotrebiteľskou zmluvou na škodu spotrebiteľa. Súd konštatoval, že účastníci uzavreli dňa
29.09.2008 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0001030911
a súčasťou zmluvy boli aj príslušné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., pre medzinárodné kreditné
karty. V článku VIII. bod 9 zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory budú
riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej Bankovej Asociácie v
Bratislave podľa základných platných vnútorných predpisov. Dlžník mal právo písomne odstúpiť od takto

dohodnutej rozhodcovskej doložky v lehote 30 dní od podpisu zmluvy.V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (platného v čase uzavretia predmetnej

zmluvy o úvere), § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,§52ods.1,3,4,§53ods.1,5,§54
ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka s konštatovaním, že vzťah účastníkov je vzťahom spotrebiteľským.
Rozhodcovská doložka uzavretá medzi nimi nie je platná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi

zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ zároveň osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na to, že zmluvné
podmienky v nej boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Táto
doložka nebola dojednaná individuálne, do zmluvných podmienok bola zaradená veriteľom ešte pred
uzavretím samotnej úverovej zmluvy a spotrebiteľovi znemožňuje vyriešiť spor medzi účastníkmi inak,

ako v rozhodcovskom konaní. Z takéhoto spôsobu dojednania rozhodcovskej doložky nevyplýva, že
spotrebiteľ by si bol vedomý jej významu. Nešlo teda o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré
by bol spotrebiteľ zvlášť upozornený, ktoré by s ním bolo zvlášť dojednané, on by bol s ním súhlasil
a svoj súhlas by prejavil podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou; na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a

individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Doložka vytvorila nerovnováhu práv a povinností
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa aj z toho dôvodu, že v jej dôsledku sa mu
odoprela ochrana poskytovaná ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá
žalobu na rozhodcovský súd, ktorý si v predtlačenom formulári úverovej zmluvy prakticky sám zvolil.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je absolútne neplatnou, výkon
práv a povinností z nej odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, pričom nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom. Exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Exekúcia na jeho základe je teda neprípustná a to je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekučného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvého stupňa zmeniť a súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveriť. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci, poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a dôvodovú
správu k nemu, ako aj na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/1991 Zb. o bankách (správne č.
483/2001 Z. z.), na základe ktorého oprávnený ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy (doložky) a povinný s ňou súhlasil; ak by s ňou nesúhlasil, mohol ju do 30 dní vypovedať,
čo však neurobil. Svoje odvolanie odôvodňoval rozborom právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských
zmlúv do 31.12.2007. Vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach.
Podľa názoru oprávneného v danom prípade nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje

neprijateľnúpodmienku,nedochádzatutedakvymáhaniuplneniavrozporesdobrýmimravmianávrhna
vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným
a vykonateľným rozsudkom. Rozsudok rozhodcovského súdu sa stal právoplatný a vykonateľný, pretože
povinný nepodal ani opravný prostriedok a ani žalobu na jeho zrušenie.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods.1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

OSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sastotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením; súd urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 29.09.2008 (t. j. po 1.1.2008) zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0001030911, predmetom ktorej bolo okrem
iného najmä poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru 30.000 Sk (995,82 eura) s dojednanými
17,9% úrokmi ako aj ďalšími poplatkami, s RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 25,67 % a s
priemernou RPMN 61,36 %. Povinný sa v zmluve zaviazal dlh splácať v 60 mesačných splátkach po 770

Sk (25,56 eura). Priamo v zmluve - v čl. VIII. Záverečné ustanovenia, v bode 9. je uvedené, že veriteľ a
dlžník sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti so zmluvou,
alebo zo zabezpečovacích inštitútov, vrátane sporov o ich platnosť, výklad a zrušenie budú riešené a
vyriešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
v Bratislave. V tomto bode sa uvádza aj to, že dlžník má právo písomne odstúpiť od takto dohodnutej
rozhodcovskej doložky a veriteľovi ho doručiť do 30 dní od podpisu zmluvy. Je zrejmé, že k sporu došlo

z dôvodu, že povinný úver riadne nesplácal, a oprávnený podal žalobu na dohodnutý rozhodcovský súd,
pred ktorým si uplatnil svoju pohľadávku voči povinnému, a na základe ním vydaného rozhodcovského
rozsudku podal návrh na exekúciu. Povinný proti rozsudku rozhodcovského súdu odvolanie nepodal
a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie. Táto skutočnosť nezbavila súd povinnosti skúmať, či
dojednaná rozhodcovská doložka obsiahnutá v dojednanej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru

nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda či nie je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku
uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi
účastníkmi z rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi oprávneným a povinným v rámci zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd prvého stupňa na
základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala vyššie citovaným

zákonným podmienkam § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zhodne
so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinného bolo
uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú
doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude

uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom
pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu.
Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany
podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský
súd. Z rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o

následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť.
Oprávnený tieto skutočnosti nedoložil ani k návrhu na exekúciu a ani v priebehu odvolacieho konania;
namiesto toho sa v odvolaní irelevantne venoval rozboru právnej úpravy v čase (do 31.12.2007), ktorý
predchádzal času uzavretia zmluvy (29.09.2008). Skutočnosť, že po urobení právneho úkonu uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vrátane rozhodcovskej doložky povinný mohol odstúpiť od uvedeného

dojednania, nemení nič na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,4
písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený v konaní nepreukázal, že dané zmluvné dojednanie
obsahujúce rozhodcovskú doložku bolo dojednané individuálne, preto sa v súlade s ustanovením
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodcovská doložka za individuálne dojednanú nepovažuje.Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo oprávneného povinnosti predložiť povinnému návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v

rozhodcovskom konaní, a tiež, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo
znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Ak oprávnený takto nepostupoval, resp. ak
takýtopostupneboloprávnenýmdoloženýlistinamipripojenýmiknávrhunaexekúciu,súdprvéhostupňa
správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená.

Odvolacísúdvýkonprávoprávnenéhopodľapredmetnejrozhodcovskejzmluvypovažujezanezlučiteľný
s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V danom prípade súdny exekútor žiadal
vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú

rozhodcovskú zmluvu nemal byť vydaný, lebo rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.