Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105222555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4105222555.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, o zastavení exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 23Er/387/2005-18 zo dňa 08. apríla 2011,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 23Er/387/2005-18 zo dňa
8. apríla 2011 v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie
p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 23Er/387/2005-18 zo dňa 8. apríla 2011 v časti
náhrady trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.

Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, náhradu trov exekúcie vo
výške 75,05 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Zároveň rozhodol o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi,
so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, náhradu trov exekúcie vo výške 88,22 eura do

troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení
exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 240 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g),
§ 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“) a § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom

na ustanovenia § 196, § 199, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 27,
§ 2 , § 3, § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dospel k záveru, že
splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované

za neplatný právny úkon. Preto na jeho základe nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho
záväzku a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné
konanie. Z ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa
niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinného o
splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považuje súd za
konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a

splnomocnení Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla
povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra nataké právo a z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v
exekučnom titule. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle § 58
ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku o

neprípustnosti exekúcie a následne zastavení exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal sumu 88,22
eura na zaplatenie ktorej zaviazal oprávneného, nakoľko tento predložil návrh na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý je vydaný v rozpore so zákonom, teda je neplatný. Uviedol, že

súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 93,73 eura, pričom súd prvého stupňa mu priznal
sumu 88,22 eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky vo
výške 31,88 eura (26,56 eura a 20% DPH) za štyri hodiny exekučnej činnosti - žiadosť o udelenie
poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť opravný inšpektorát, REGOB - 2x,
príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí, spracovanie vzniknutých trov, z odmeny podľa § 14 ods.
1 písm. b) v spojení s ods. 3 a § 15 vyhlášky vo výške 15,92 eura (13,28 eura a 20% DPH) - získanie

poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného,
každé zisťovanie bydliska, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 41,98 eura -
poštovné 10,11 eura, spotrebný materiál 2,71 eura, cestovných náhrad vo výške 29,16 eura (24,30 eura
a 20% DPH) a z náhrady za stratu času podľa § 23 vyhlášky vo výške 3,95 eura (3,30 eura a 20% DPH).
Súdnemu exekútorovi súd prvého stupňa nepriznal 20% DPH z náhrady hotových výdavkov a náhrady

za stratu času vo výške 5,51 eura, nakoľko mal za to, že podľa § 196 Exekučného poriadku súdnemu
exekútorovi DPH k tejto položke nepatrí a jej priznanie by nebolo v súlade so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie.

Namietal, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Poukázal
na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom uviedol, že notárska zápisnica bola
predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom a preto
následne aj súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol, že predmetné

plnomocenstvo skúmal aj notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný
súd Nitra pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu
exekútorovi. Povinný mohol taktiež kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil. Oprávnený sa
nestotožnil s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho

výška a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na takéto
právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Možno síce uznať, že posudzovanie vykonateľnosti notárskej
zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom
nato,ženotárskejzápisniciakoexekučnémutitulunepredchádzasúdnepreskúmanieplatnostiprávnych
úkonov, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol

zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj
záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym
spôsobom.Vzáverepoukázalnaskutočnosť,ževzmysle§392ods.1Obchodnéhozákonníka,pripráve
na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s
jeho plnením. Z uvedeného vyplýva, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa exekúcia vyhlásila za

neprípustnú a zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového
ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený
už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná.
Oprávnený sa taktiež nestotožnil s výškou priznaných trov exekúcie, nakoľko podľa jeho názoru podľa
súdnej praxe, úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou a preto je neprípustné
tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto
úkony inak označia. Úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie
a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie
žiadosti na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie.

Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,
podľa ktorého oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby a dodanie tovaru, ktorý súvisí s
poskytovanou univerzálnou poštovou službou, čo vyplýva aj z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku.
Preto nemožno DPH priznať ani z cestovných náhrad ani z náhrady za stratu času. Pokiaľ sa jednaloo priznanú náhradu hotových výdavkov, oprávnený poukázal na ustanovenie § 25 vyhlášky, v zmysle
ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v
súvislosti s exekučnou činnosťou.

Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť v celom rozsahu podľa § 221 OSP.

Súdny exekútor ani povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že odvolanie oprávneného je dôvodné iba v časti výroku o náhrade trov exekúcie. Rozhodol tak
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.10.2005, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 10.10.2005 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 19.10.2005 vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi
Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, poverenie na vykonanie exekúcie na

podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača,
so sídlom Partizánske č.k. N 2449/2005, NZ 24015/2005 zo dňa 28.05.2005. Písomným podaním
zo dňa 18.11.2010 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora. Písomným podaním zo dňa
14.03.2011 podal súdny exekútor stanovisko k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
pričom s návrhom súhlasil a zároveň si uplatnil aj náhradu trov exekúcie. K predmetnému podaniu pripojil

aj vyúčtovanie vzniknutých trov exekúcie v sume 93,73 eura, na zaplatenie ktorých žiadal zaviazať
oprávneného. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že je vo výroku o vyslovení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie
vecne správne. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že notárska

zápisnica je ako exekučný titul uznaná predpismi procesného práva, t.j. jedná sa o procesno-právny
inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku,
kde nedostatok zákonom stanovených formálnych náležitostí spôsobuje, že listina označená ako
notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený
predpokladá podľa § 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)

Exekučného poriadku, čo je následne dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvého stupňa sa
správne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či

splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. Súd prvého stupňa správne
konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené
splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t.j. dlžník sa vopred vzdal svojho
práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške.
Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh
dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore
so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka) a to bez
ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Ďalej má odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že povinná zmluvu o úvere vrátane
splnomocnenia uzavrela dňa 14.10.2004, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere
aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným. Odvolací súd v tomto
smere poznamenáva to, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo
obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako
splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých
predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel
práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve

oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu
v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym
úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym
úkonom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že súd prvého stupňa bol povinný na zákonné prekážky
výkonu exekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať
pred súdom a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.
V exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný
poriadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený
a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj
bez návrhu (ustálená judikatúra Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010, č.k.
IV. ÚS 151/2011-14 zo dňa 15.04.2011 a č.k. II. ÚS 499/2010-12 zo dňa 25.11.2010). Z uvedeného

vyplýva aj nedôvodnosť námietky oprávneného týkajúcej sa toho, že súd posudzoval vec, o ktorej už
raz právoplatne rozhodol.

Súd prvého stupňa preto správne na podklade vyššie uvedených skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, nakoľko notárska

zápisnica nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného lebo pre neplatné splnomocnenie
účastníka nie je verejnou listinou a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto
a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena
podľa doterajších predpisov.

Podľa§14ods.1vyhláškyvzneníúčinnomdo30.04.2008,aksúdnyexekútorjevylúčenýzvykonávania

exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200,--Sk (6,64 Eur)
za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,--Sk

(3,32 Eur).

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa§23ods.1vyhlášky,náhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 20,--Sk (0,66 Eur) za každú aj len začatú

polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Pri vykonávaní exekúcie postupuje v súlade s článkom 2 ods. 2

ÚstavySlovenskejrepubliky.Týmtospôsobomsúdnyexekútorzabezpečujevykonateľnosťpráva.Výkon
verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora
sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Vyššie citované ustanovenia garantujú
súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu
času.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie a zistil, že
odvolanie je v tejto časti dôvodné. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa síce správne
na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, avšak v nesprávnej výške. O trovách exekúcie
odvolacísúdrozhodolvzmyslevyššiecitovanýchustanoveníExekučnéhoporiadku.Výškutrovsúdneho
exekútora odvolací súd vypočítal podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 vzhľadom

na začatie exekučného konania dňa 04.10.2005. Poverený súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v
sume 93,73 eura. Odvolací súd však po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu
exekútorovi vznikli preukázateľné a účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 75,05 eura.

Odvolací súd teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 75,05 eura, ktoré

pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), odsek 3, § 15 ods. 1 písm. a) za úkon získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, § 15
ods. 1 písm. g) každé zisťovanie bydliska povinného - Register obyvateľov SR dňa 24.11.2005, § 15 ods.
1 písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - žiadosť o súčinnosť DI, ktoré sú odmeňované
paušálnou sumou vo výške 3,32 eura za každý z týchto úkonov, teda spolu vo výške 4 x 3,32 eura, teda

13,28 eura a z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky za úkony - žiadosť o súčinnosť -
Register obyvateľov SR dňa 12.08.2009 20min. a príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon
súpisu hnuteľných vecí v trvaní 60 min., teda 2x 6,64 eura, vo výške 13,28 eura. Odvolací súd priznal
súdnemu exekútorovi podľa § 22 vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov titulom poštovného vo výške
10,11 eura, cestovné náhrady vo výške 29,16 eura, náhradu za stratu času vo výške 3,95 eura a 20%

DPH z odmeny vo výške 5,27 eura (20% z 26,56 eura), teda spolu náhradu trov exekúcie vo výške
75,05 eura.

Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2
vyhlášky za úkony - žiadosť o udelenie poverenia v trvaní 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie

v trvaní 40 min., žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát v trvaní 20 min., žiadosť o súčinnosť
- Register obyvateľov SR dňa 24.11.2005 a spracovanie vzniknutých trov exekúcie v trvaní 30 min.,
nakoľko úkon žiadosť o udelenie poverenia považoval za úkon, ktorý súvisí so získaním poverenia
a získanie poverenie je odmeňované podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky,
v opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora. Z rovnakého dôvodu

nepriznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony upovedomenie o začatí exekúcie,
žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát a žiadosť o súčinnosť - Register obyvateľov SR, pretože
za uvedené úkony bola priznaná odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky.
Taktiežodvolacísúdrovnakonepriznalsúdnemuexekútoroviodmenuzaúkon-spracovanievzniknutých
trov exekúcie, nakoľko tento nie je potrebný na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Exekučného

poriadku). Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za spotrebný
materiál vo výške 2,71 eura, nakoľko podľa § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.