Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/289/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215166
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214215166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. splnomocnenkyňou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., AK
so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanej: M. S., nar. XX. V. XXXX, bytom N.
S. XX, o 492,03 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda č. k. 6C/409/2014-42 zo dňa 23. októbra 2014 v časti zamietnutia návrhu, určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky a náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, v časti
určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol, že I/ žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 263,03 eur spolu s 8,5 %

ročným úrokom z omeškania od 28.6.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II/
vo zvyšku návrh zamietol, III/ určil, že zmluvná podmienka dojednaná v čl. 2 ods. 2.5 Dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb medzi účastníkmi konania v znení: „Ak účastník počas doby viazanosti
uvedenej v čl. 2 bod 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo
povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a
riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o

peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom
podniku), alebo ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon,
ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo
Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku
alebo Zmluvy), je povinný účastník uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 229 eur“, je neplatná z

dôvodu jej neprijateľnosti a IV/ o trovách rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o
pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2013 Z.z. zo dňa 22.5.2012 v znení jej Dodatku. Zo zmluvy
vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala žalovanej zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť
súvisiaceslužbyvzmysledohodnutýchúčastníckychprogramovarozsahuslužieb.Vzmyslepredmetnej
zmluvy žalobkyňa zapožičala žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať telekomunikačné služby

poskytovanéžalobkyňou apriuzatváraníDodatkukzmluvežalobkyňažalovanejodpredalamobilný
telefón zn. SONY Xperia J white za kúpnu cenu uvedenú v Dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou
pokutou 229 eur. Predmetná zmluva má charakter Zmluvy spotrebiteľskej, keď slovenský právnyporiadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne : zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007 nadobudol účinnosť
novýZákonoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.,ktorývostatnomznenímáv§3ods.3zakotvené,že

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
- Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do
31.12.2004arozdielnevobdobíod1.1.2008,súčinnosťouod1.1.2008Občianskyzákonníkv§52ods.1
spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ustanovenia je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ustanovenia je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah
medzi účastníkmi konania bol založený Zmluvou o pripojení, pričom žalobkyňa túto zmluvu uzatvárala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako dodávateľ a na druhej strane žalovaná ako spotrebiteľ.
Jedná sa teda o spotrebiteľský vzťah a predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, preto na ňu

treba aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 O.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetných zmlúv spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie ods. 1 sa
nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniťichobsah.Zods.3potomzákonodarcademonštratívnevymenúva,ktoréustanoveniauvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania a jej Dodatku vyplýva, že text zmluvy a Dodatku bol vopred pripravený dodávateľom

pre neurčený počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne
formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej Dodatku sa dopisovali iba
údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenia, účastnícky
program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné

dojednania obsiahnuté v uvedenej Zmluve a Dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 O.z.
i čl. III. bod 2 Smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ,
teda žalovaná nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok
odmietnuťalebojuprijaťapodrobiťsatedatakdodávateľomnanútenémudojednaniuozmluvnejpokute.

Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v
zmysle § 53 ods. 3 O.z. (i čl. III. bod 2 Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobkyni ako dodávateľovi, ktorá
však v tomto konaní individuálne dojednanie zmluvných pokút nepreukázala a preto bolo nevyhnutým v
súlade s ust. § 53 ods. 3 O.z. predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
Podstatným totiž je, že v daných uzavretých spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka o zmluvnej

pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou
pred podpisom zmluvy, nemal a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a
dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, prípadne aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných
podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec. Návrh žalobkyne bol dôvodný len čiastočne a to v
časti zaplatenia 263,03 eur a to z neuhradenej ceny poskytnutých služieb vyfakturovaných za mesiace

januáražmáj2013.Vtejtočastisúdnávrhuvyhovel,pretožežalovanáporušilasvojuzákladnúpovinnosť
zo zmluvy a to riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. S poukazom na § 517 ods. 2 O.z. v tejto
časti súd priznal žalobkyni aj uplatnený úrok z omeškania od 28.6.2013 až do zaplatenia. Ohľadom
dojednanej zmluvnej pokuty súd návrh považoval za nedôvodný a vo zvyšku o zaplatenie 229 eur tento
návrh zamietol. Okrem uvedeného v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami v predmetnej veci poukázal

aj na použité písmo v týchto spotrebiteľských zmluvách s tým, že s poukazom na 2. vetu § 53 C O.z.,
v zmysle ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných
obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou
zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom ako ustanoví
vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Podľa § 153 ods.

3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej
zmluve. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluvealebo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, ale bola mu na základe takejto podmienky
súdom uložená povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa si
v konaní uplatnila istinu 492,03 eur, z ktorej jej bolo priznaných 263,03 eur, preto vyslovil, že žiadny z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolanie v časti, o ktorej sa rozhodlo v druhom, treťom a štvrtom výroku rozhodnutia súdu prvého
stupňa podala žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenkyne a to z dôvodu, že jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,

postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu
vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne voči napadnutým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 6C/409/2014 je uloženie povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobkyni 492,03 eur a príslušenstvo, z titulu nezaplatenia ceny poskytnutých služieb
a zmluvnej pokuty.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým vo zvyšku návrh zamietol ako aj v závislom výroku o trovách konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho
súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho
právnyzáverspoukazomnaustanovenie§219ods.2O.s.p.akoodvolacísúdodkazujenaodôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v
odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
správne rozhodol aj o náhrade trov konania keď mal za to, že účastníci mali v konaní úspech pomerný.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti, časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti náhrady trov
konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za

použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko si túto neuplatnil a ani mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.