Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/98/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309209898
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4309209898.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobkyne: B.

W., R. B. XX, proti žalovanému v 1. rade: B.. Š. T., R. U., Š. XXX, F..Č.. B. Č.. XXX, v 2. rade: G. T., R.
U., Š. XXX, v konaní zast. žalovaným v 1. rade, v 3. rade: G. E. R. R. R., L. Z.. D. XXXX/XX, v 4. rade:
G. G., R. B. XX, v 5. rade: Ľ. Š.Á., R. R. Č.. XX, v 6. rade: E. G., R. M., Z.. Š. G. Č.. X, žalovaná v 5. a
6. rade zastúpené žalovanou v 4. rade, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 10.8.2009 ako i na výzvu súdu doplnenej žaloby doručenej súdu dňa

2.10.2009 žiadala, aby súd určil, že je v celosti vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej v Správe katastra
Levice v katastri nehnuteľností registra C pre katastrálne územie B.:
- na LV č. 301 parcela č 401/24, vedená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1090 m2, v podiele
141/1090 k celku,
- na LV č. 139 parcela č. 419/55, vedená ako záhrady o výmere 1647 m2, v podiele 300/1674 k celku,
- na LV č. 74 parcela č. 419/52, vedená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 729 m2, v podiele
300/729 k celku,

- parcela č. 419/51 registra C, ku ktorej zatiaľ nebol založený list vlastníctva, vedená ako záhrady o
výmere 1255 m2, v podiele 300/1255,
- parcela č. 419/89 registra C, ku ktorej zatiaľ nebol založený list vlastníctva, vedená ako ostatné plochy
o výmere 88 m2.

V písomnej žalobe ako i na pojednávaní uviedla, že na základe dedičského uznesenia č. D 3149/92

zdedila po svojej matke B. C. nehnuteľnosti v katastrálnom území Iňa, ktoré boli pôvodne vedené
v PKN vložke č. 152 ako parcely č. 412, 414 a 415. Počnúc rokom 1946 niektorí obyvatelia obce
B. iniciovali vznik novej ulice v lokalite „Zobor“, kde sa nachádzali aj predmetné nehnuteľnosti č.
412, 414, 415, ktoré sa spolu so susednými nehnuteľnosťami tiahli v úzkych pásoch šikmo na cestu
vedúcu z obce Iňa smerom do obce D.. Zámerom iniciatívy bolo odňať predmetné poľnohospodárske
nehnuteľnosti, pôvodným vlastníkom, vytvoriť z nich stavebné parcely orientované kolmo na tzv.
D. V. a prideliť ich novým užívateľom z obce B.. Vlastníci pôdy a uchádzači o stavebné pozemky

sa stretli dňa 2.2.1946 v Ini a uzavreli rámcovú dohodu, podľa ktorej mali vlastníci nehnuteľností
odstúpiť pôdu uchádzačom o stavebné pozemky a dostať ako náhradu za odňaté pozemky iné
poľnohospodárske nehnuteľnosti získané zoštátnením veľkostatkárskeho majetku v katastri. Ešte v
roku 1946 došlo k odňatiu pôdy pozemno-knižným vlastníkom a prideleniu vytvorených pozemkovnovým užívateľom. Nedošlo však ku geodetickému zameraniu nových pozemkov a majetkoprávnemu
vysporiadaniu predmetných nehnuteľností medzi pôvodnými vlastníkmi a novými užívateľmi pôdy.
Súčasne s touto aktivitou došlo k rozdeleniu zoštátneného veľkostatkárskeho majetku (rodiny W.), tento

však bol rozdelený medzi obyvateľov B. bez ohľadu na skutočnosť či im bola, resp. nebola odňatá iná
pôda, t.j. išlo o dve nezávislé aktivity. Noví držitelia pozemkov si na parcelách postavili domy, vytvorili
záhrady a užívali ich bez ohľadu na skutočnosť, že ide o cudzí nelegálne získaný majetok, stále vedený
na pôvodných pozemno-knižných vlastníkov. Okradnutí pozemno-knižný vlastníci neprejavovali voči
odňatiu majetku otvorený odpor, pretože išlo o majetnejších roľníkov (tzv. „kulakov“). Dňa 19.9.1953

došlonaMNVvB.kstretnutiu28-tichužívateľovnovovytvorenýchpozemkova2-ochpozemno-knižných
vlastníkov. Držitelia pozemkov deklarovali naliehavý záujem o doriešenie situácie formou vyhotovenia
geometrických plánov a majetko-právneho vysporiadania. Nedošlo však k pokroku v majetko-právnom
usporiadaní stavu. Napokon v roku 1970 vyšli s iniciatívou pozemno-knižní vlastníci pôdy, ktorý oslovili
Okresný národný výbor v Leviciach a žiadali o majetko-právne usporiadanie pôdy „Zobor“. Žiadosťou
sa zaoberala Komisia ľudovej kontroly ONV v M. a Obvodný úrad MNV v L. U. T.. Na základe stretnutia

so zainteresovanými osobami bolo dohodnuté, že užívatelia stavebných parciel uhradia pozemno-
knižným vlastníkom 4 Kčs za 1 m2 stavebného pozemku a 0,20 Kčs za 1 m2 záhrady ako predpokladu
pre majetko-právne vysporiadanie.

V roku 1989 si niektorí užívatelia stavebných pozemkov nezákonne získané užívanie pôdy zlegalizovali

určovacími žalobami, ktoré boli založené na titule vydržania.

Zlom nastal až v roku 2001, keď rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 7C 188/93 zo dňa 10.10.2001
zamietol rozsudok Okresného súdu v Leviciach, pretože vyhovel žalobe manželov I. (užívateľov parciel
v predmetnej lokalite), v ktorej sa domáhali vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.

Neskôr užívatelia pozemkov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam získali na základe notárskych zápisníc.

Uvedeným spôsobom získali vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam pôvodne žalovaní (v
1. až 10. rade):

X. B.. Š. T., parcelu č. 401/24 v podiele 2/3 k celku, ktorá vznikla z výmery: 129 m2, ako časti parcely
č. 412 PKN, 12 m2 ako časti parcely č. 414 PKN.
X. G. T., parcelu č. 401/24 v podiele 1/3 k celku, ktorá vznikla z výmery: 129 m2, ako časti parcely č.
412 PKN, 12 m2, ako časti parcely č. 414 PKN.
X. G. E., parcelu č. 419/55 v podiele 1/1 k celku, ktorá vznikla z výmery cca 300 m2, ako časti parcely

č. 415 PKN.
X. G. G., parcelu č. 419/53 v podiele 2/4 k celku, ktorá vznikla z výmery cca 300 m2, ako časti parcely
č. 415 PKN.
X. Ľ. Š., parcelu č. 419/53 v podiele 1 k celku, ktorá vznikla z výmery cca 300 m2, ako časti parcely
č. 415 PKN.

X. E. G., parcelu č. 419/53 v podiele 1 k celku, ktorá vznikla z výmery cca 300 m2, ako časti parcely
č. 415 PKN.
X. K. D., parcelu č. 419/51 v podiele 1 k celku, ktorá vznikla z výmery 200 m2, ako časti parcely č. 415
PKN.
X. E. Š., parcelu č. 419/51 v podiele 1 k celku, ktorá vznikla z výmery 300 m2, ako časti parcely č. 415

PKN.
X. H. C., parcelu č. 419/89 v podiele 1/1 k celku, ktorá vznikla z výmery 123 m2, ako časti parcely č.
415 PKN.
XX. K. C., parcelu č. 419/89 v podiele 1/1 k celku, ktorá vznikla z výmery 123 m2, ako časti parcely
č. 415 PKN.

Žalobkyňa nezákonné získanie užívania predmetných nehnuteľností a nadobudnutie vlastníckych
práv k nim v žalobe odôvodnila v súlade s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí KS Nitra a to tak, že
predmetné pozemky neboli vyvlastnené štátom od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov tak, aby

mohli byť pridelené novým užívateľom ako stavebné parcely. Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia
od začiatku vedeli, že pozemky nie sú právne vysporiadané. Nedošlo k zámene pozemkov pôvodných
pozemno-knižných vlastníkov za skonfiškované pozemky majetku rodiny W.. Žalovaní, resp. ich právni
predchodcovia neboli dobromyseľní v tom, že im sporné pozemky vlastníckym právom patria. Nebolinaplnené podmienky potrebné na získanie vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe právneho titulu
vydržania. Prevod vlastníckych práv na žalovaných bol uskutočnený bez vedomia pôvodných pozemno-
knižných vlastníkov.

Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 23.9.2011 pod č.k. 7C/98/2009-268 podanú žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa
o tom, že nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a v tejto časti
označila odôvodnenie napadnutého rozsudku za zmätočné
a preukazujúce jednoznačný záujem súdu na konzervovaní nelegálne získaných vlastníckych práv
žalovaných na predmetných nehnuteľnostiach.

Krajský súd Nitra uznesením zo dňa 28.12.2012 pod č.k. 25Co/144/2012-350 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je (určovacej žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti , že účastníci majú vecnú legitimáciu a že
na určení je naliehavý záujem. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa

o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Uviedol, že určenie
vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva žalobkyne k sporom dotknutým nehnuteľnostiam
je totiž spôsobilé zlepšiť právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastníctvo preukazuje "na ňu
znejúcim" tzv. nadobúdacím titulom (dedičské rozhodnutie) a tvrdí, že dosiaľ nie je výslovne zapísaná
ako vlastníčka, resp. spoluvlastníčka sporných nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych vzťahov

k nehnuteľnostiam (v pozemkovej knihe, v evidencii vedenej strediskom geodézie a kartografie, či v
katastri nehnuteľností). Určením jej vlastníckeho práva sa v porovnaní s existujúcim stavom právne
postavenie žalobkyne takto zlepšuje a odstraňuje sa jej neistota v danom právnom vzťahu, čím sa
vytvára pevný základ jej právneho postavenia v uvedenom rámci. Dôvodnosť žaloby aj s ohľadom na
žalobkyňou požadované spoluvlastnícke podiely k označeným nehnuteľnostiam bude potrebné posúdiť

pri prejednaní veci samej. Taktiež uviedol, že je potrebné venovať pozornosť ozrejmeniu si vecnej
legitimácie t.j. okruhu účastníkov konania na strane žalovaných vo vzťahu k parc.č. 419/51 a 419/89,
ktoré podľa udania žalobkyne nie sú zapísané na liste vlastníctva, a ktoré v danej veci žalobkyňa učinila
predmetom určenia jej vlastníctva.

Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, súd vyzval žalobkyňu na ozrejmenie a označenie
okruhu účastníkov konania na strane žalovaných. Žalobkyňa podanú žalobu voči pôvodne žalovanému
v 7. rade, 8. rade, 9. rade a 10. rade zobrala späť. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 3.7.2013
pod č.k. 7C/98/2009-376 voči nim konanie zastavil. Takto sa predmetom konania nestali parc. č. 419/51
a parc. č. 419/89.

Žalobkyňa podaním zo dňa 24.8.2013 podala návrh na zmenu petitu a žiadala určiť, že nižšie uvedené
podiely na nehnuteľnostiach vedených Správou katastra Levice v katastri nehnuteľností registra C pre
katastrálne územie B., obec B.Ň. sú podielovým spoluvlastníctvom B. W. r.č. XXXXXX/XXX.

List vl. parcela register druh výmera podiel výmera kat.
číslo číslo pozemku parc. v m2 k celku podielu úz.
v m2

301 401/24 C-KN zast. plochy 1090 129/1090 129 Iňa
74 419/53 C-KN záhrady 1375 351/1379 351 Iňa
139 419/55 C-KN záhrady 1674 328/1674 328 Iňa
301 401/24 C-KN zast. plochy 1090 12/1090 12 Iňa

Zmenu petitu odôvodnila tým, že pôvodné nehnuteľnosti č. 412, 415 a 414 evidované podľa pozemkovej
knihy (ďalej aj „PKN“), ktoré vlastnila a zdedila po svojich právnych predchodcoch, a ktoré sú
predmetom žaloby, v súčasnosti nie sú zachytené v katastri nehnuteľností (katastrálnych mapách) vpôvodnej podobe. Následkom protiprávneho odňatia predmetných nehnuteľností zaniklo ich pôvodné
ohraničenie a došlo k ich fyzickému rozčleneniu na stavebné parcely a záhrady a neskôr v roku 1961
bolo toto nové členenie zachytené Geometrickým plánom č. 682 až 706-902-206-1961, následne aj

Geometrickýmplánomč.67/2005zodňa12.4.2005apremietnutédo katastrálnychmáp.Novovzniknuté
nehnuteľnosti sa na základe nového rozčlenenia pôdy v predmetnej lokalite skladajú z parciálnych častí
pôvodných parciel, ktoré vznikli prienikom pôvodného členenia (parciel 412, 415 a 414 podľa PKN) a
nového členenia (parciel 401/24, 419/53, 419/55 podľa katastra). Ohraničenie týchto parciálnych častí
pôvodných nehnuteľností nie je zachytené v katastrálnych mapách ani priamo v teréne, rovnako nie

je v podkladoch katastra (listoch vlastníctva) priamo vyčíslená ich výmera. Uvedená zmena členenia
predmetnej oblasti je zachytená iba Geometrickým plánom z roku 1961, resp. Geometrickým plánom
č. 67/2005.

Okresný súd Levice uznesením zo dňa 18.2.2014 pod č.k. 7C/98/2009-405 pripustil zmenu petitu žaloby
v zmysle návrhu žalobkyne.

Po doplnení dokazovania žalobkyňa zotrvala na svojich prednesoch.

Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali podanú žalobu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení ako i na
pojednávaní uviedli, že predmetná žaloba je takmer doslova skopírovaná zo žaloby 12C/14/2007-58

ktorú podala pani L. a spol. aj s chlpami t.j. žaloba si neuvedomuje, že v čase podania žaloby sa už
nepíše cena pozemkov v Sk ale v eurách. Pozastavuje sa nad tým, že ak je problém, tento sa rieši po 65
rokoch, keď už väčšina priamych účastníkov tejto doby nie je živá. Žaloba sa vyhovára na účinkovanie
totality, ktorá však skončila v 89 rokoch, od vtedy ubehlo 22 rokov, čiže dôvod tejto žaloby nepozná.
Rodičia žalovaného v 1. rade predmetné pozemky na základe príslušných dokumentov obdržali v r. 1946

a boli dobromyselní v tom, že sú vlastníci pridelených pozemkov. Po smrti svojej matky zdedil žalovaný
v 1. rade 1/3 nehnuteľnosti parc. č. 401/24 a parc.č. 401/25, darovacou zmluvou od dvoch sestier mu
boli pridelené aj ďalšie 2/3-iny a v súčasnosti manželke, žalovanej v 2. rade , 1/3-ina. Tieto nehnuteľnosti
jeho rodičom boli pridelené MNV. Ak žalobkyňa náhradnú pôdu zo zoštátnené majetky nedostala, mala
ich žiadať od MNV v spolupráci s JRD. Mala možnosť sa odvolať v prípade nevykonania zámeny pôdy do

určitého termínu, tak žalobkyňa neučinila. Uvedené pozemky zdedil, zveľaďuje ich v tom presvedčení,
že sú jeho a patria mu.

Žalovaný v 3. rade taktiež žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že jeho rodičom bol pridelený pozemok v
katastrálnom území obci B.. Jedná sa o parcely č. 419/54, 419/55 na základe prídelového konania č.

104/1945 Zb. SNR II. Pozemková reforma. Prídelová listina už v tom čase bola v zmysle § 11 zákona č.
90/1947 vkladovou listinou v pozemkovej knihe. Od toho času rodičia ako vlastníci nehnuteľnosť riadne
užívali a platili daň. Po smrti rodičov na základe Osvedčenia o dedičstve Okresným súdom v Leviciach,
konané 10.3.1997 D 1246/93, Dnot 1180/93 a 18.5.1999 2D 780/98, Dnot 221/98 zdedil časť
a na základe kúpno-predajnej zmluvy, ktorá bola spísaná dňa 26.4.1999 ďalšiu časť nehnuteľnosti. Vklad

bol povolený pod V 1520/99 dňa 3.9.1999 N 61/99 a N2 59/99. V tejto zmluve odkúpil ďalšie časti od
svojich súrodencov. Pozemok dostali pridelený druhou pozemkovou reformou a za
tento pozemok mali zaplatiť 1680,- Sk, ktorú sumu rodičia aj zaplatili. Poukázal predovšetkým na
zápisnicu o výmene pôdy z 2.2.1946, návrh prídelového plánu zo dňa 11.11.1947 o výmene pôdy, výmer
o vlastníctve pôdy zo dňa 22.3.1948, konečný prídelový plán zo dňa 1.10.1953 o pridelení stavebného

pozemku, záhrady, zápisnicu zo dňa 19.9.1953 spísanú v obci B. ako i zápisnicu spísanú 18.10.1953
na MNV v B. i zo dňa 20.7.1957, potvrdenia o zaplatení za pozemky. Uviedol, že žalobkyňa vyberá
iba tie zápisnice a rozhodnutie súdu, ktoré svedčia v jej prospech. Poukázal na rozhodnutie OS
Levice zo dňa 25.8.1989 pod č.k. 6C/224/89-33 v spojení s KS Nitra zo dňa 13.2.1989 pod č.k 8Co
395/89-52 ako i na rozsudok OS Levice 31.5.1989 pod č.k. 6C/139/89-21 v spojení s rozsudkom KS

Nitra zo dňa 27.9.1989 pod č.k. 8Co 286/89, ďalej rozsudok OS Levice zo dňa 1.9.1989 pod č.k. 6C
223/89-26, ktoré sa týkali určenia vlastníckeho práva a z ktorých vyplýva, že pozemky boli pridelené na
základe dobrovoľnej výmeny od bývalých spoluvlastníkov, a ktorí mali pridelené pozemky z toho titulu
z konfiškátu vo väčšej výmere. Týka sa to aj právnej predchodkyne žalobkyne a žalobkyne, ktorá bola
ako odporkyňa účastníčkou týchto konaní.

Žalovaná v 4. rade aj ako splnomocnená zástupkyňa žalovanej v 5. a 6. rade žiadala podanú žalobu
zamietnuť. Uviedla, že nehnuteľnosti v k.ú. B., parc.č. 419/52 zastavaná plocha a nádvorie a p.č. 419/53
záhrada - nadobudla jej matka vdova G. H., rod. F. na základe prídelového konania podľa nariadenia č.104/1945 Zb. n. SNR-II. pozemková reforma Prídelová listina už v tom čase bola v zmysle § 11 zákona
číslo 90/1947 Zb. zákonov vkladovou listinou v pozemkovej knihe. Od toho času, od r. 1948 matka ako
vlastníčka nehnuteľnosti riadne užívala a platila dane, (stala sa vlastníčkou aj z titulu vydržania). V roku

1979 spolu s manželom D. G. odkúpila od svojej matky vd. G.Á. H. celú domovú nehnuteľnosť spolu
s nádvorím a záhradou s ťarchou doživotného práva užívania jednej izby v prospech matky. Po smrti
manžela D. G. bola jeho čiastka (1/2) na základe Osvedčenia o dedičstve OS Levice zo dňa 7.2.1977
č. D 1191/95, Dnot 216/95, Z 1054/97 zo dňa 18.3.1997 prerozdelená v prospech dvoch dcér a to:
Ľ. Š., A.. G. K. E. T., A.. G., každá v čiastke po 1-ine. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia

sa stali spolu s ňou (jej čiastka 1)
právoplatnými vlastníčkami o čom svedčí aj list vlastníctva k.ú. B. č. LV 74. Dane za uvedené
nehnuteľnosti na Obecnom úrade v Ini riadne platí. Cíti sa oprávnenou vlastníčkou týchto pozemkov.
Keďže tieto nehnuteľnosti pridelil matke štát, nevidí dôvod jednania so žalobcami. Poukázala na
rozsudok OS Levice zo dňa 13.8.1979 pod č.k. 5C/74/79 kde súd určil, že jej matka je vlastníčkou
predmetných nehnuteľností v celosti.

Aj žalovaní po doplnení dokazovania zotrvali na svojich prednesoch.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Zo zápisnice napísanej na Miestnom národnom výbore v Ini zo dňa 2.2.1946 je zrejmé, že sa uzniesli
žiadateliastavebnýchpozemkovavlastnícipozemkov„idúcichpozdĺžpialskychcestáchpopravejstraňe
a po ľavej straňe idúcich pozemkov“, že žiadateľom stavebných pozemkov pridelia stavebné pozemky.
Pozemnoknižným vlastníkom sa za náhradu pridelia pozemky „z poštátnieho velkostatku, ktorý vlastník
koľko kvadrátnych siah

odovzda na pozemky toľko kvadratnych siah dostane z veľkostatku postatneneho“. K tejto dohode
pristúpila aj dňa 4.8.1946 Miestna roľnícka komisia (č.l. 120, 120 p.v. spisu).

Dňa 19.9.1953 na úrade MNV B. bola spísaná zápisnica vo veci stavebných pozemkov za účasti
prídelcov a majiteľov. V zápisnici je uvedené, že „dľa zápisnice zo dňa 2.2.1946 bolo na MNV v Ini

dohodnuté s majiteľmi pozemkov, že títo prepúšťajú na stavebné pozemky svoje vlastné a na miesto
toho dostávajú ako výmenu konfiškovaného majetku W.. Konštatuje sa, že doteraz v tejto veci nebolo
urobené žiadne opatrenie, prídelci si domy postavili. Pozemnoknižne vec ešte neni usporiadaná. „Preto
teraz pri príležitosti vyúčtovania konfiškovaného majetku W.j ide o to, žeby táto vec bola usporiadaná a
aby mohlo Povereníctvo pôdohospodárstva poz. reformy tieto stavebné pozemky vyúčtovať. Stavebníci

sa usnášajú na tom, a jednohlasne súhlasia s tým, že si vypracovať na svoje trovy geometrický plán
a na základe toho, žeby každého stavebný pozemok bol pozemnoknižne zaistený. Súhlasia s tým, že
stavebné pozemky sa oceňujú 0,80 Kčs za jeden meter štvorečný“ (č.l. 82 spisu).

Dňa 18.10.1953 sa uskutočnilo „jednanie“ na Miestnom národnom výbore v Ini vo veci konfiškovaného

majetku bývalého vlastníka vd. G.A. W. A.. B. - X. a spol. v kat. území obce B.. V zápisnici je okrem iného
uvedené: „Konštatuje sa, že v roku 1945 bol konfiškovaný majetok vd. G. W. a spol. v kat. území obce Iňa
o výmere 232.07.05 ha. Tento majetok bol rozdelený medzi kolonistov, deputátnikov, drobných roľníkov a
tiež medzi roľníkov, ktorí dali svoje pozemky prídelcom ako vhodné pre stavebné pozemky, teda previedli
výmenu svojich vlastných pozemkov vhodných na stavebné pozemky za pozemky konfiškované. V

bode 5 zápisnice sa uvádza: „V roku 1946 dňa 2. februára bola spísaná zápisnica za účasti MRK,
majiteľov súkr. pozemkov a prídelcov, ktorí si žiadali stavebné pozemky. Na konfiškovanom majetku
neboli vhodné pozemky ako stavebné pozemky a tak z tohoto dôvodu bola urobená dohoda medzi
MRK, prídelcami a súkromnými vlastníkmi stavebných pozemkov nachádzajúcich sa v intraviláne obce,
že títo svoje vlastné stav. pozemky zamenia za tú istú výmeru pôdy z konfiškovaného majetku G. W..

MRK a prídelci s týmto súhlasili a za stavebné pozemky bola vlastníkov pridelená pôda z konfiškátu. Po
dohode pozemky vlastníkov sa scelili a znovu rozdelili ako stavebné pozemky, na ktoré bol vyhotovený
geometrický plán Ing. Júliusom Štrofekom, z ktorého plánu sa však len jeden exemplár nachádza na
MNV v Ini. Stavebných pozemkov je 29, z ktorých je už 18 zastavaných. Prítomní členovia komisie
žiadajú túto vec urovnať podľa pôvodnej dohody medzi pôvodnými majiteľmi, prídelcami a MRK v B..

Prídelci týchto stavebných pozemkov sa zaväzujú dať si na vlastné trovy vypracovať nový geometrický
plán, v ktorom bude vyznačená presná výmera pôvodného majiteľa, ktorá výmera bola zamenená
za skonfiškované pozemky. Prídelci týchto takto zamenených stavebných pozemokv budú uvedení
v konečnom prídelovom pláne a majitelia, ktorí dostali náhradu za stavebné pozemky budú v rubrikepoznáma vyznačení slovom „výmena“. Výmera však nebude vyznačená, nakoľko táto t.č. sa nedá
zistiť a bude možné ju určiť jedine po vyhotovení geometrického plánu. V prípade, že pri vyhotovení
geometrického plánu by bola nezrovnalosť medzi výmerou pozemkov bývalých vlastníkov a konečnou

prídelovou listinou (plánom), že by nebol obdržal niektorý zámenu, má sa tak určiť dodatočne“ (č.l. 134,
135 spisu).

Dňa 20.7.1957 bola napísaná zápisnica v úradovni MNV v B. vo veci likvidovania konfiškovaného
majetku v kat. územ. obce B., kde bola prítomná ext. pracovníčka za ONV,

tajomník za MNV a predseda JRD. Konštatovali, že pri druhej revízii likvidovania konfiškovaných
majetkov v kat. územ. obce Iňa bolo zistené: pod bodom „23./ Y.
W. K. G.. A. A.. Č. č. 51 - roľa o výmere 0,5000 ha bola menovaného súkromným majetkom nakoľko
v roku 1947 s týchto rolí boli delene st. pozemky, ktoré prídelci splácajú ako rozdelené konfiškatom,
menovaný dostal výmenu za z konfiškovaného majetku za ktoru pridel neplati, výpíse z účtu v prílohe
vraciame.“ Pod bodom „46./ C. Š. K. G.. B. A.. C. Č.. XX, - jako pod bod č. 23“. Pod bodom „47./ C. B.

Č.. XX - jako pod bod. 23.“ V závere zápisnice je uvedené: „Stavebné pozemky vo výmere 7.1410 ha
sú rozdelené zo súkromného sektoru ktorý dostali výmeno z konfiškovaného majetku sú to pod bod č.
23, 24, 46, 47, 48, 49, 62, 64, 66, 67, týchto výpise z účtu v prilohe vraciame nakoľko prídelovú cenu
neplatia“. (č.l. 136, 137 spisu).

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“ v Bratislave pod č. 90/47 vydala
Návrh pridelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v kat. území Iňa v pol.
okrese Vráble bývalých H. W. G. A.. C. - X. K. E.. Vyhotovila ho Miestna roľnícka komisia v Ini dňa
nečitateľný mesiac november 1947, ktorý preskúmala a potvrdila Okresná roľnícka komisia vo H.Á.
nečitateľný dátum roku 1947 a bol preskúmaný a schválený Povereníctvom pôdohosp. a pozemkovej

reformy. Na návrhu je uvedené: „Návrh pridelového a grafického plánu bol jednomyselne schválený Iňa
20. januára 1948“. Pod bežným číslom 60 prídelového plánu je uvedená C. B. A.. C., B. Č.. XX, roľníčka,
s navrhovaným prídelom parc.č. 757/100 roľa o výmere 79 a 21 m2, pričom je uvedené, že dala 60 a 66
m2.Podbežnýmčíslom61prídelovéhoplánujeuvedenýC.Š.,B.Č..XX,B.A..C.,roľníksnavrhovaným
prídelom parc.č. 757/101 roľa o výmere 29 a 32 m2, pričom je uvedené, že dal 11 a 50 m2.

Rozhodnutím Štátneho notárstva v Leviciach zo dňa 24.11.1992 pod č.k. D 3149/92-18 sa po poručiteľke
B. C. A.. C., Q.. X.XX.XXXX stala žalobkyňa okrem iného preberateľkou pozemkov v užívaní PD vedené
v PK vl.č. 152 p.č. 412, 414 a 415, pod B2 a pozemku nadobudnutého do vlastníctva a na základe
Výmeru v prídele do vlastníctva, č. 1983/60/48 v EN ako p.č. 757/100 o výmere 79 21m2, všetko kat.

úz. Iňa.

K žalovaným v 1. a 2. rade:

Z Konečného prídelového plánu Poverníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“

zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v kat. území Iňa v pol. okrese Vráble bývalých
vlastníkov vd. G. W. A.. C.-X. a spol. vyhotovený Okresným národným výborom vo Vrábloch dňa
1.X.1953, preskúmaný a potvrdený Miestnym národným výborom Iňa dňa 19.X.1953 je zrejmé, že
právny predchodca žalovaného v 1. rade T. Š. K. G.. G. A.. Č. Č..N.. XX sú uvedení ako prídelca pod
záhlavým Stavebné pozemky podľa poradia a to pod č. 5 ako konečný prídel stav. poz. výmera 10 a 00

m2, na zahr. výmera 14 a 10 m2. Konečný prídelový plán je opatrený pečiatkou Okresného národného
výboru vo H. a pečiatkou Miestneho národného výboru B. O.. H.. Taktiež sa tu nachádza zvýraznené
Upozornenie, kde je uvedené pod bodom 3. Deň prevzatia prídelu (vstupu do úžitku) 1. okt. 1946. Na
pridelených pozemkoch si v tomto období postavili rodinný dom.

Dňa 15.8.1961 bol Oblastným ústavom geodézie a kartografie Bratislava Okresné meračské
stredisko v Leviciach pre kat. územie B. vyhotovený Výkaz plôch ku geometrickému plánu čís..
649-682-706-920-206-61 z ktorého je zrejmé, že novovytvorená
parc.č. 401/24 ako dom, dvor o výmere 10 a 90 m2 bola vytvorená aj od par. č. 412 o výmere 129 m2,
od parc.č. 414 o výmere 12 m2. Taktiež je novovytvorená aj parc.č. 401/25 ako záhrada o výmere 10

a 92 m2. Ako držitelia parc.č. 401/24 a parc.č. 401/25 sú uvedení T. Š. 1. Ž.. G. A.. Č. 1. B.Ň. Č..N.. XX.

Stavebník Š. T., B. Č..N.. XX podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na legalizovanie čiernej
stavby v obci Iňa, pričom Rada Okresného národného výboru v Leviciach vyhovela žiadosti a odbor prevýstavbu rady ONV v Leviciach dňa 6.10.1961 pod zn: Výst/16-9690/1961 ev.č. 9/61 vydal rozhodnutie
a povolil v obci B. na pozemku parc.č. 401/24 novostavbu pozostávajúcu z dvoch izieb s príslušenstvom.

Z listu vlastníctva č. 301 pre kat. úz. B. vyplýva, že žalovaný v 1. rade je vedený ako vlastník v
spoluvlastníckom podiely 2/3 a žalovaná v 2. rade ako vlastníčka v spoluvlastníckom podiely 1/3 k
nehnuteľnosti zapísanej parc. reg. „C“ parc.č. 401/24 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1090 m2,
na ktorej parc.č. je vedený rodinný dom s.č. 14 a parc.č. 401/25-záhrady o výmere 1092 m2. Ako titul
nadobudnutia je u žalovaného v 1. rade uvedené 1. Osvedčenie o dedičstva č. 1D 363/97 Dnot 170/97,

-Z-4968/97, Osvedčenia o dedičstve č. 1D 945/96 Dnot 334/96, -Z-4955/97, -v.z. 27/98 a Darovacia
zmluvač.V-1857/99zodňa3.6.1999.Užalovanejv2.radeje akotitulnadobudnutiauvedenáDarovacia
zmluva č. V-1857/99 zo dňa 3.6.1999.

K žalovanému v 3. rade:

Z Konečného prídelového plánu Poverníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“
zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v kat. území Iňa v pol. okrese Vráble bývalých
vlastníkov vd. G. W. A.. C.-X. a spol. vyhotovený Okresným národným výborom vo Vrábľoch dňa
1.X.1953, preskúmaný a potvrdený Miestnym národným výborom Iňa dňa 19.X.1953, je zrejmé, že
právny predchodca žalovaného v 3. rade E. O. K. G.. B. A.. M. Č.. N.. XX sú uvedení ako prídelca pod

bežným číslom 21 stav. poz. výmera 10 a 00 m2, na zahr. výmera 11 a 00 m2. Konečná prídelová cena
je uvedená: 1689 Kčs. Konečný prídelový plán je opatrený pečiatkou Okresného národného výboru
vo Vrábľoch a pečiatkou Miestneho národného výboru B. O.. H.. Taktiež sa tu nachádza zvýraznené
Upozornenie, kde je uvedené pod bodom 3. Deň prevzatia prídelu (vstupu do úžitku) 1. okt. 1946. Na
pridelených pozemkoch si v tomto období postavili rodinný dom.

Dňa 23.3.1957 bol vyhotovený Výpis z účtu Štátnej sporiteľni v Bratislave, finančná a účtovná služba
Majetkovej podstaty pozemkových reforiem Bratislava, Štúrova ulica číslo 6 adresovaný O. E. K. G.. B.
A.. M., pod zn. 2332-151410-49, z ktorého je zrejmé, že majú zaplatiť za stav. pozemok prídelovú cenu
k.ú. Iňa 1680 Kčs, pričom dňa 26.11.1949 bola splátka 200 Kčs (nová mena), teda ešte zostáva uhradiť

1480 Kčs. Poštovými poukážkami pod podacím č. 204 - účel platby Za stav. poz. uhradili 1200 Kčs na
pošte F. a pod podacím č. 6040 - účel platby za stav. pozn. uhradili 280 Kčs na pošte
Levice. Týmto bola prídelová cena za stavebné pozemky uhradená. Úhrada prídelovej ceny vyplýva i z
Potvrdenia Okresného národného výboru pod č. 433/65-pôd. zo dňa 17. apríla 1965. Taktiež to vyplýva
aj z uznesenia Komisie pre výstavbu pri MNV v B. č. 4 zo dňa 4.3.1965 a č. 6/1965 zo dňa 22.5.1965,

ako i Úradného záznamu spísaného na Obvodnom úrade MNV v L. U. T. dňa 18.8.1970.

Dňa 15.8.1961 bol Oblastným ústavom geodézie a kartografie Bratislava Okresné meračské
stredisko v Leviciach pre kat. územie B. vyhotovený Výkaz plôch ku geometrickému plánu č.
649-682-706-920-206-61, z ktorého je zrejmé, že novovytvorená parc.č. 419/55 ako záhr. o výmere 16

a 74 m2 bola vytvorená aj od parc.č. 415 o výmere 328 m2. Taktiež je aj novovytvorená parc.č.
419/54 ako dom, dvor o výmere 5 a 57 m2. Ako držitelia parc.č. 419/54 a prac.č. 419/55 sú uvedení
E. O. 1. Ž.. B. A.. M. 1. B.Ň. Č.. XX.

Na Okresnom súde v Leviciach pod sp.zn. 6C/139/89 sa viedlo konanie v právnej veci navrhovateľa v

1. rade O. E., U.. X.XX.XXXX, R. B. Č.. XX, v 2. rade B. E. A.. M., U.. X.X.XXXX, R. B. Č.. XX proti
odporcom v I. rade W. C., R. B. Č.. XX K. E., kde ako odporkyňa v VIII. rade vystupovala B. C., R. B.
Č.. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa
31.5.1989 pod č.k. 6C/139/89-21 bolo vyhovené podanému návrhu a určené, že časti nehnuteľnosti,
vedené v poz. knihe kat. úz. Iňa vo vložkách a pod parc. číslami ako sú uvedené vo výrokovej časti

rozsudku (medzi nimi aj pozkn. vl.č. 152 parc.č. 415 roľa Zobor 3194 m2), ktoré sú vykazované na
geometrickom pláne Geodézie n.p. odd. v Leviciach z 20.3.1989 č. 244-243-811-88 pod EN parc.č.l
419/54 zastavaná plocha 557 m2, parc.č. 419/55 záhrada 1674 m2 sú spoluvlastníctvom navrhovateľov.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia v 1. a 9. rade. Krajský súd v
Bratislave rozsudkom zo dňa 27.9.1989 pod č.k. 8Co 286/89 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.10.1989 (č.l. 172, 174 spisu).

Z listu vlastníctva č. 139 pre kat. úz. Iňa vyplýva, že žalovaný v 3. rade je vedený ako vlastník v
spoluvlastníckom podiely 1/1 nehnuteľnosti zapísanej parc.reg. „C“ parc.č. 419/54 zastavané plochy anádvoria o výmere 557 m2, na ktorej parc.č. je vedený rodinný dom s.č. 82 a parc.č. 419/55-záhrady
o výmere 1674 m2. Ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve OS Levice zo dňa
10.3.1997 č. D 1246/93, Dnot 1180/93, Z 1097/97 zo dňa 19.3.1997, Osvedčenie o dedičstve č. 2D

780/98, Dnot 221/98 zo dňa 18.5.1999, Z-2475/99 zo dňa 8.6.1999, Not. záp. - kúpna zmluva č. N
61/99, Nz 59/99, V-1520/99 zo dňa 3.9.1999.

K žalovanej v 4. rade, 5. rade a 6. rade:

Z Konečného prídelového plánu Poverníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“
zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v kat. území Iňa v pol. okrese Vráble bývalých
vlastníkov vd. G. W. A.. C.-X. a spol. vyhotovený Okresným národným výborom vo Vrábľoch dňa
1.X.1953, preskúmaný a potvrdený Miestnym národným výborom Iňa dňa 19.X.1953, je zrejmé, že
právny predchodca žalovaného v 4., 5. a 6. rade H. G. H.. A.. F. Č..N.. XX je uvedená ako prídelca
pod bežným číslom 22 ako konečný prídel stav. poz. výmera 10 a 00 m2, na zahr. výmera 10 a 00 m2.

Konečná prídelová cena je uvedená: 1600 Kčs. Konečný prídelový plán je
opatrený pečiatkou Okresného národného výboru vo H. a pečiatkou Miestneho národného výboru B.K.
O.. H.. Taktiež sa tu nachádza zvýraznené Upozornenie, kde je uvedené pod bodom 3. Deň prevzatia
prídelu (vstupu do úžitku) 1. okt. 1946. Na pridelených pozemkoch si v tomto období postavila rodinný
dom.

Dňa 15.8.1961 bol Oblastným ústavom geodézie a kartografie Bratislava Okresné meračské
stredisko v Leviciach pre kat. územie B. vyhotovený Výkaz plôch ku geometrickému plánu č.
649-682-706-920-206-61, z ktorého je zrejmé, že novovytvorená parc.č. 419/53 ako záhrady bola
vytvorená aj od parc.č. 414 o výmere 351 m2.

Dňa 23.3.1957 bol vytvorený výpis z účtu Štátnej sporiteľni v Bratislave, finančná a účtovná služba
Majetkovej podstaty pozemkových reforiem Bratislava, Štúrova ulica číslo 6 adresovaný vd. H. G. A..
F., B. XX/XX pod zn. 2332-151410-35, z ktorého je zrejmé, že má zaplatiť za stav. pozemok 1600
Kčs, pričom dňa 2.4.1948 bola uhradená splátka 500 Kčs a dňa 26.11.1949 splátka 500 Kčs ( v starej

mene), teda v novej mene 200 Kčs a ešte zostáva uhradiť 1400 Kčs. Z Úradného záznamu spísanom na
Obvodnom úrade MNV v L. U. T. dňa 18.8.1970 je uvedené, že G. H., čiastočne uhradila prídel. Úhrada
celej prídelovej ceny bola preukázaná zloženkami v konaní vedenom na OS Levice pod sp.zn. 5C/74/79.

Na Okresnom súde v Leviciach pod sp.zn. 5C/74/79 sa viedlo konanie v právnej veci navrhovateľky G.

H., A.. F., R. B. Č.. XX proti odporcovi: ONV - Odbor poľnohospodárstva a lesného hosp. v Leviciach
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 13.8.1979 pod č.k.
5C/74/79-11 bolo určené, že nehnuteľnosti vykazované v EN-SG Levice v k.ú. B. na evidenčnom liste č.
72 pod parc.č. 419/52 ako dom o výmere 729 m2 a parc.č. 419/53 ako záhrada o výmere 1375 m2 sú v
celosti vlastníctvom navrhovateľky G. H. A.. F.F., U.. XX.X.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňom 7.11.1979.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.1979 vyplýva, že G. H. A.. F., U.. XX.X.XXXX ako predávajúca odpredala
D. G., U.. X.X.XXXX K. G.. G. A.. H., U.. XX.XX.XXXX ako kupujúcim nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
kat. úz. Iňa na evid. liste č. 72 pod parc.č. 419/52, 419/53 ako dom 729 m2, záhrada 1375 m2. Kúpna

zmluva bola registrovaná býv. Štátnym notárstvom v Leviciach dňa 5. februára 1980 pod č. Reg. I.
6/80.

Z listu vlastníctva č. 74 pre kat. úz. B. vyplýva, že žalovaná v 4. rade je vedená ako vlastníčka v
spoluvlastníckom podiely 2/4, žalovaná v 5. rade a 6. rade v spoluvlastníckom podiely po 1/4-ine

nehnuteľnosti zapísanej parc. reg. „C“ parc.č. 419/52-zastavené plochy a nádvoria o výmere 729 m2,
na ktorej parc.č. je vedený rodinný dom s. č. 83 a parc.č. 419/53 - záhrady o výmere 1375 m2. Ako titul
nadobudnutia u žalovanej v 4. rade je kúpa RI. 6/80, u žalovanej v 5. a 6. rade je uvedené Osvedčenie o
dedičstve OS Levice zo dňa 7.2.1997 č. D 1191/95, Dnot 216/95, Z 1054/97 zo dňa 18.3.1997.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva treba vychádzať z
rozhodnutia Krajského súdu Nitra zo dňa 28.12.2012 pod č.k. 25Co/144/2012-350, z ktorého vyplýva, že
žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva resp. spoluvlastníckeho práva

k sporom dotknutým nehnuteľnostiam, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre
uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

Podľa § 13 ods. 3 nariadenia č. 104/1945 S.n. SNR (ďalej len „nariadenia“), miestna roľnícka komisia
vypracuje prídelový plán s návrhom na prídelovú cenu a predloží ho na schválenie okresnej roľníckej

komisii.

Podľa § 13 ods. 4 nariadenia, Okresná roľnícka komisia preskúma predložené prídelové plány a návrhy
na prídelovú cenu a na ich základe vypracuje prídelový plán a rozvrh prídelových cien pre celý okres.
Ak nie sú rozpory medzi prídelovými plánmi a návrhmi na prídelovú cenu, predloženými miestnymi
roľníckymi komisiami, alebo ak dôjde medzi nimi k dohode, má sa okresný prídelový plán a rozvrh

prídelových cien pokladať za konečný, ak je v súhlase s ustanoveniami tohto nariadenia.

Podľa § 17 ods. 2 nariadenia, pozemnoknižné prevedenie prídelu obstará Povereníctvo Slovenskej
národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy.

Podľa § 27 nariadenia, toto nariadenie platí odo dňa 1. marca 1945; vykoná ho povereník Slovenskej
národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so zúčastnenými povereníkmi.

Žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala určenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na
tom základe, že jej matka bola pôvodným pozemnoknižným vlastníkom pkn. parcely č. 412, 414 a 415

v pzkn. vl. č. 152 kat. úz. B., ktoré zdedila na základe dedičského rozhodnutia č. D 3149/92, a ku časti
ktorým bolo vlastníctvo zapísané v prospech právnych predchodcov žalovaných. Žalobkyňa spochybnila
titulnadobudnutia-zámenunehnuteľnostíakoajdobromyseľnosťdržby.Uviedla,žeprevodvlastníckych
práv bol uskutočnený bez vedomia pôvodných pozemnoknižných vlastníkov, následkom protiprávneho
odňatia.

Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že dňa 2.2.1946 sa na Miestnom národnom
výbore v Ini uzniesli žiadatelia stavebných pozemkov a vlastníci pozemkov, že žiadateľom sa pridelia
stavebné pozemky, ktoré patria pozemnoknižným vlastníkom v lokalite „Zobor“, ktorým sa za náhradu
pridelia pozemky „z poštátnieho velkostatku“. K tejto dohode pristúpila aj miestna roľnícka komisia

dňa 4.8.1946. V prospech toho, že došlo ku skutočnej zámene vlastníctva svedčia aj dokumenty z
neskoršieho obdobia. V mesiaci november 1947 bol vyhotovený Miestnou roľníckou komisiou Návrh
prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov po bývalých H. W. G. A.. C. - X.
a spol., ktorým pod bežným číslom 60 a 61 boli pridelené parcely aj právnej predchodkyne žalobkyne
bez navrhovanej prídelovej ceny. To, že ide o trvalú zmenu vlastníctva - zámenu pozemkov dosvedčuje

i zápis z „jednania“ na Miestnom národnom výbore v Ini dňa 18.10.1953, kde je jednoznačne uvedené,
že konfiškovaný majetok bývalého vlastníka vd. G. W. bol rozdelený i medzi roľníkov, ktorí dali
svoje pozemky prídelcom ako vhodné pre stavebné pozemky, teda previedli výmenu svojich vlastných
pozemkov vhodných na stavebné pozemky za pozemky konfiškované. Tvrdenie žalobkyne, že nedošlo
k zámene pozemkov pôvodných pozemno-knižných vlastníkov za skonfiškované pozemky majetku W.

vyvracia aj ďalšia zápisnica napísaná v úradovni MNV v B. dňa 20.7.1957, z ktorej vyplýva, že roľa
právneho predchodcu žalobkyne (bod 47) bola „menovaného súkromným majetkom, nakoľko v roku
1947 z týchto rolí boli delené st. pozemky, ktoré prídelci splácajú ako rozdelené Konfiškátom, menovaný
dostal výmenu za z konfiškovaného majetku za ktorú pridel neplati, výpis z účtu vraciame“.

Z vykonaného dokazovania súd mal ďalej preukázané, že Konečným prídelovým plánom Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia „B“ v Bratislave vyhotoveným 1.X.1953 boli právnym
predchodcom žalovaných pridelené predmetné stavebné pozemky a záhrady, bola stanovená prídelová
cena, pričom prídelci prevzali prídel (vstúpili do úžitku) 1. októbra 1946.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 4Cdo 123/2003 vyslovil názor, že výmery a
prídelové listiny, ako verejné listiny, boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam a sú vkladnoschopnými listinami, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd
nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať len so zreteľomna to, či ide o akt nulitný (ničotný), ako i to, že nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne
vecne nepríslušným správnym orgánom.

Súd je toho názoru, že predmetné Konečné prídelové plány majú charakter verejnej listiny, boli vydané
orgánom na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho právomoci, je právoplatné a vykonateľné,
a preto ho treba považovať za právne perfektné, a to bez ohľadu na prípadnú vecnú nesprávnosť,
ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom; u predmetného rozhodnutia platí, že sa
prezumuje jeho správnosť.

Od prevzatia prídelu t.j. od 1.10.1946 sa uskutočňovali rôzne jednania, zasadnutia na príslušných
orgánoch, z ktorých boli spísané zápisnice, a ktoré sú podrobne vyššie uvedené. Ich predmetom
bolo vysporiadanie majetkových vzťahov k pozemkom prídelcov, ktoré malo obstarať Povereníctvo
SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a o čo mali záujem aj samotní prídelci pozemkov,
nakoľko skutočný vlastnícky stav nebol v súlade s evidenčným. Súd je toho názoru, na rozdiel od

tvrdenia žalobkyne, že táto snaha dať do súladu majetkoprávne usporiadanie, nesvedčí o zbavení, či
odňatí vlastníctva prídelcov. Ani iné, v konaní žalobkyňou tvrdené skutočnosti nesvedčia o tom, že by
prídelcovia prišli o vlastníctvo nadobudnuté prídelom. Z týchto zápisov nevyplýva právna skutočnosť
alebo právny úkon o tom, že by prídelcom bol prídel odňatý. Nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne,
že predmetné pozemky právni predchodcovia žalovaných získali nelegálne.

Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Stredný občiansky zákonník alebo
aj SOZ) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v
socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 SOZ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a
nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 132 ods. 1 SOZ vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho
vlastník vzdá.

Podľa § 143 SOZ držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 144 SOZ držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 145 ods. 1, 2 SOZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 562 SOZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne
pomery vzniknuté pred 1. januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.

Podľa § 566 ods. 1,2 SOZ lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951 sa skončí, ak tento zákon
určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak
určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté
platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Až do konca roku 1950 platilo na Slovensku obyčajové právo. Vydržanie bolo právnymi inštitútom,
ktorý umožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy, a to aj proti
jej vlastníkovi, ktorý bol v pozemkovej knihe zapísaný. Podľa obyčajového práva vlastnícke právo k
nehnuteľnosti vydržaním nadobudol ten, kto mal v pokojnej držbe nehnuteľnosť ako svoju po dobu 32

rokov. Vlastnícke právo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, teda kto už na počiatku svojej
držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez právneho titulu
alebo vedel, že patrí inému. Do nadobudnutia účinnosti Stredného občianskeho zákonníka držiteľom
pozemkov v k. ú. Iňa vydržacia doba neuplynula. Podľa Stredného občianskeho zákonníka z roku 1950
bolo možné vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene

držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov. Oprávneným držiteľom bol ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že
držba je oprávnená. Obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a Občiansky
zákonník z roku 1950 vyžadoval dobromyseľnosť počas celého plynutia vydržacej doby. Existenciadobromyseľnosti sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho, osobného presvedčenia
samotného držiteľa. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav, ktorý nemožno vždy priamo dokázať.
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby smerujúce k

vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočností, že stav vzniknutý v dôsledku ujatia sa držby nebol
v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, prípade v inej verejnej listine, o ktorých sa držiteľ
nepresvedčil. Je treba
brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých sa držitelia držby ujali, a za ktorých následne vydržacia doba
plynula.

Súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalovaných sa ujali držby stavebných pozemkov a
záhrad dňa 1.10.1946. Tento dátum je uvedený na Konečnom prídelovom pláne a preto nie je ho
možné spochybniť. Právni predchodcovia žalovaných nemali dôvodné pochybnosti o tom, že predmetné
pozemky im boli dané do vlastníctva, do oprávnenej držby už i s poukazom na zápisnicu napísanú
na Miestnom národnom výbore v B. dňa 2.2.1946. Od uvedenej doby tieto nehnuteľnosti ako svoje

vlastníctvo dobromyseľne užívali, na pridelených stavebných pozemkoch si postavili rodinné domčeky.
Bolo preukázané, že nerušene užívali predmetné pozemky bez toho, aby do ich užívacieho práva niekto
zasahoval a domáhal sa od nich vydania nehnuteľnosti. Žalobkyňa až skoro po 60 rokoch sa dožaduje
určenia podielu na nehnuteľnostiach toho času patriacich žalovaným. Súd i v tejto súvislosti opakuje,
že snaha doriešiť majetkové usporiadanie nebola spôsobilá narušiť dobromyseľnosť k pozemkom, ktoré

žalobkyňa spochybňovala s poukazom na jednotlivé jednania. Ich vlastnícke právo bolo rešpektované,
ani z jednej zápisnice nevyplýva opak, len nebolo administratívne dotiahnuté. Rozhodne však zo
zápisníc nevyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne žiadala o vrátenie alebo vydanie vymenených
pozemkov, ktoré z jej strany boli odovzdané na stavebné pozemky žiadateľom. Nebolo preukázané, že
právni predchodcovia žalovaných sa predmetných pozemkov ujali svojvoľne.

Ako bolo hore uvedené, právni predchodcovia žalovaných nehnuteľnosti nadobudli do oprávnenej držby
1.10.1946 a od tej doby je potrebné počítať lehotu po právnej stránke relevantnú pre vydržanie.
V tom čase podľa obecného občianskeho zákonníka z roku 1811 platila vydržacia lehota pre veci
nehnuteľné 32 rokov. Od 1.1.1952 nadobudol účinnosť Občiansky zákonník zák. č 141/1950 Sb., ktorý

stanovil 10 ročnú lehotu relevantnú pre vydržanie nehnuteľnosti a v § 566 stanovil, že lehota, ktorá
začala plynúť pred účinnosťou tohto zákona sa skončí, ak zákon určuje kratšiu lehotu, najneskôr
uplynutím tejto kratšej lehoty, ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo
dňa, keď lehota začala plynúť najneskôr do 31.12.1960. V danom prípade právny predchodcovia
žalovaných nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním najneskôr k 1.1.1961,

keďževydržaciadobazačalaplynúťeštepred1.1.1951.Nazákladeuvedenéhokvydržaniuvlastníckeho
práva došlo za účinnosti Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1951. Ako už bolo vyššie uvedené,
až do nadobudnutia účinnosti občianskeho zákonníka v roku 1964 sa v pochybnostiach predpokladalo,
že držba je oprávnená, teda na pochybnosti, ktoré mala v danom prípade žalobkyňa, nebolo možné
prihliadnuť. Ako bolo už uvedené, vzhľadom ku všetkým okolnostiam danej veci boli ako držitelia v dobrej

viere, že im pozemky patria.

Súd poukazuje i na to, že nielen z výsledkov vykonaného dokazovania v tomto konaní, ale aj z
predchádzajúcich súdnych konaní vedených na Okresnom súde Levice pod sp.zn. 6C/139/89 a sp.zn.
5C/74/79 bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že právni predchodcovia žalovaného v 3. rade,

ako aj právny predchodca žalovaného v 4., 5. a 6. rade sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností
z titulu vydržania podľa § 115 a nasl. Obč.
zákonníka z roku 1950 v znení ust. § 498 OZ. V konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod
sp.zn. 6C/139/89 dokonca sama žalobkyňa bola v postavení žalovaného v 8. rade a užívanie týchto
nehnuteľností nenamietala.

Žalobkyňa sa v konaní opiera o rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 10.10.2001 pod č.k. 7Co
495/98-236, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu levice zo dňa 5.2.1997 pod č.k. 7C
188/93-176 tak, že žalobu zamietol. V tomto konaní sa však prejednávali iné pozemnoknižné vložky a
účastníci tohto konania nie sú účastníkmi v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu súd na argumenty

týkajúce sa uvádzaného rozhodnutia zo strany žalobkyne neprihliadol.

Na základe prevedeného dokazovania je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa, ktorú zaťažovalo
dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutkových tvrdení, dôkazné bremeno neuniesla.Neunesenie dôkazného bremena vyúsťuje do neúspechu účastníka o podanej žalobe, a preto súd
podanú žalobu zamietol.

Súd vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to v
súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 17. marca 2014