Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010563
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010563.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému J. N. a spol. pre pokus zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné prejednal
na verejnom zasadnutí dňa 14. septembra 2016 odvolania obžalovaných J. N. a P. V. a prokurátora

Okresnej prokuratúry v Prievidzi v neprospech oboch obžalovaných podané proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 8. marca 2016, sp. zn. 3T/173/2015 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Prievidza zo dňa 10. júna 2016, sp. zn. 3T/173/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaných J. N. a P. V. zamietajú, pretože nie sú
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. marca 2016, sp. zn. 3T/173/2015 v spojení s opravným
uznesenímOkresnéhosúduPrievidzazodňa10.júna2016,sp.zn.3T/173/2015, boliuznanízavinných:

obžalovaný J. N. z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák.

a obžalovaný P. V. z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1, 2
písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
d/, e/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

dňa 14.10.2014 okolo 04.05 hod. pred S. N. v S., okres W., spoločným konaním obaja obvinení po
predchádzajúcom slovnom nedorozumení napadli poškodeného maloletého V. A.,nar. XX.XX.XXXX
tak, že k poškodenému pristúpil obvinený J. N., strčil do neho, pristúpil k nim obvinený P. V.,
ktorý poškodeného zvalil na zem, priľahol poškodeného a bránil mu vstať zo zeme, obvinený J. N.
poškodeného kopol do hlavy, zohol sa k nemu a bil ho päsťou do hlavy, potom sa obvinený J. N. postavil
adupolpoškodenémunahlavu,poodstúpilodležiacichpoškodenéhoaobvinenéhoP.V.,napriaholnohu

a kopol poškodeného do tváre, v dôsledku čoho poškodený maloletý V. A. utrpel zranenie - pomliaždenie
hlavy v temennej oblasti vľavo, v temennej oblasti vpravo a šije obojstranne, pomliaždenie tváre v
oblasti pravého oka, prasklinu klenby lebky v oblasti čelovej a temennej kosti vpravo, ľahký otras mozgu,
čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života v trvaní 21 dní, pričom pred konfliktom sestra
poškodeného P. A. upozorňovala obvineného P. V. na to, že brat - poškodený V. A. je maloletou osobou
a obvinený P. V. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného

súduPrievidzazodňa07.01.2014,sp.zn.3T/236/2013,právoplatného23.01.2014,zaprečinvýtržníctvapodľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a 11 mesiacov do 23.12.2015.

Za tieto trestné činy boli odsúdení:

Obžalovaný J. N. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere štyri a pol roka, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste uloženom obžalovanému J. N. rozsudkom
Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.1.2016, sp. zn. 38T/81/2015, právoplatným dňa 11.2.2016, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný P. V. podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a
§ 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému P. V. uložené
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným J. N. a P. V. uložená solidárna povinnosť nahradiť

poškodenému V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom S., ul. XX. P.a XX/XX, byt. č.X škodu vo výške 1.368,50
Eur a poškodenej M. zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom A., V. XX škodu vo výške 718,23 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o uložených trestoch
odňatia slobody a spôsobe ich výkonu, pretože ho v zákonnej 15 dňovej lehote včas podanými

odvolaniami napadli pre nesprávnosť uvedených výrokov obžalovaní J. N. a P. V., ako aj prokurátor
Okresnej prokuratúry v Prievidzi (ďalej len prokurátor) v neprospech obidvoch obžalovaných rovnako
pre nesprávnosť výrokov o trestoch odňatia slobody a spôsobe ich výkonu.

Obžalovaný J. N. svoje odvolanie bližšie písomne neodôvodnil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho

súdu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu
a uložiť mu miernejší trest s poukazom na to, že má rodinu a chce svoj čas venovať radšej rodine, než
ako ho tráviť „v base“.

ObžalovanýP.V.vosvojompísomnomodôvodneníodvolania,akoajnaverejnomzasadnutíodvolacieho

súdu tiež namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste, ktorý považoval za neprimerane
prísny. Poukazoval na to, že priznal svoju vinu, úprimne oľutoval čin, spolupracoval pri jeho objasňovaní
a na základe uvedomenia si spáchaného činu, ktoré ním otriaslo, zmenil svoje správanie. Uviedol ďalej,
že najviac ho mrzí, že svojím konaním ohrozil z následne hroziacej straty bývania existenčne svoju
rodinu - družku a dve maloleté deti, ako aj 76 - ročnú matku s vážnym zdravotným stavom, ktorá s nimi

býva. Poukazoval tiež na to, že si uvedomuje svoj problém s alkoholom, ktorý považuje za prvotnú a
vlastne jedinú príčinu svojho správania v minulosti i v čase spáchania skutku a že v plnej miere akceptuje
uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou. Na základe uvedených dôvodov
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť mu alternatívny druh trestu s jeho výkonom
v domácom prostredí, kde by mal možnosť udržať si prácu, ozdravovať a upevňovať vzťahy v rodine a

starať sa o matku, pričom jeho rodina by neprišla o bývanie a nebola existenčne ohrozená. Alternatívne,
pre prípad neprijateľnosti uloženia alternatívneho druhu trestu, navrhol zvážiť uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody.

Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovaných J. N. a P. V. namietal správnosť

napadnutéhorozsudkuvovýrokochotrestochodňatiaslobodyuloženýchobžalovaným,ktorépovažoval
za neprimerane mierny a uložený pritom podľa jeho názoru v rozpore s ustanoveniami trestného
zákona upravujúcimi ukladanie trestu. Namietal, že okresný súd priznal obom obžalovaným poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že napomáhali pri objasňovaní trestnejčinnosti príslušným orgánom. Podľa jeho názoru obžalovaní žiadnym spôsobom nenapomáhali pri
objasňovaní trestnej činnosti a v prípravnom konaní sa priznali až pod vplyvom ostatných okolností -
videa, ktoré zachytáva priebeh skutku. Preto bolo zrejmé, že nie je možné sa z trestnej činnosti vyviniť

tak,akosapôvodnesnažiliaobžalovanípodtlakomuvedenýchokolnostíurobilinahlavnompojednávaní
dňa 8.3.2016 vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. Podľa názoru
prokurátora by obžalovaní napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom v prípade,
ak by o ich trestnej činnosti neexistovali priame dôkazy a práve oni by svojím priznaním napomohli k
získaniu takýchto dôkazov, čo sa v danom prípade nestalo, nakoľko ich trestná činnosť bola spoľahlivo

preukázaná inými vykonanými dôkazmi a až na základe týchto sa obžalovaní k trestnej činnosti priznali.

U obžalovaného J. N. znamenalo použitie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák.
následnú úpravu pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v tom zmysle, že okresný súd nepoužil
ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. (zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu), ale len ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. Prokurátor považoval preto trest uložený tomuto

obžalovanému za nezákonný s poukazom na to, že podľa jeho názoru za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák.
mal byť obžalovanému J. N. ukladaný trest v trestnej sadzbe 6 rokov až 10 rokov.

Podľa prokurátora obžalovanému P. V. okresný súd rovnako nesprávne priznal poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák., v dôsledku čoho u neho následne použil aj ustanovenie §

38 ods. 3 Tr. zák. a nie § 38 ods. 2 Tr. zák., navyše vôbec nezohľadnil priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 písm. h/ Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov, pričom s poukazom na túto okolnosť ukladal
obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody.

Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o trestoch uložených obom obžalovaným a aby následne za použitia §
322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému J. N. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr.
zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., aby zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr.

zák. zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému J. N. rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa
26.1.2016, sp. zn. 38T/81/2015, právoplatným dňa 11.2.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
aby obžalovanému P. V. uložil podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm.
l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v

prvej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,, aby mu zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.
zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a aby oboch
obžalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť škodu poškodenému
V. A. vo výške 1.368,50 Eur a poškodenej M. D. a. s. vo výške XXX,XX Eur.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných J. N.
a P. V., ako aj prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené
dňa 28. júla 2016, vykonal dňa 14. septembra 2016 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1

Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovanými a prokurátorom napadnutých výrokov
rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaných J. N. a P. V.
nie sú dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenia obžalovaných J. N. a P. V. o
vine sú neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd
nemohol preskúmavať, nepochybil vo výrokoch o trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade zo spáchaných zbiehajúcich sa
trestných činov je najprísnejšie trestný zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 Tr. zák., za ktorý v ods.
1 je stanovená trestná sadzba na štyri až desať rokov odňatia slobody (obžalovaný J. N.) a v ods. 2 jestanovená trestná sadzba na päť až dvanásť rokov odňatia slobody (obžalovaný P. V.). Vzhľadom na
prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr.
zák. (zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu) hrozil obžalovanému

P. V. trest odňatia slobody od 5 rokov do 9 rokov a 8 mesiacov a obžalovanému J. N. pri vyrovnanom
pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri aplikácii ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa
zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. (ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami) a následnej úprave - zvýšení hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z

nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, hrozil trest odňatia slobody v rozpätí od 4 rokov do 13 rokov
a 4 mesiace. V posudzovanom prípade u spáchaného skutku nedošlo k dokonaniu činu, poškodenému
nebola spôsobená ťažká ujma na zdraví a konanie obžalovaných bolo preto posúdené len ako pokus
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1 Tr. zák. u obžalovaného Ivana N.
a ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. u
obžalovaného P. V.. Obžalovaným J. N. a P. V. pritom poľahčovalo nielen to, že sa priznali k spáchaniu

trestnej činnosti a že trestné činy úprimne oľutovali, ale aj to, že napomáhali pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Obidvom obžalovaným poľahčovali teda dve poľahčujúce okolnosti v
zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák., pričom u obžalovaného J. N. boli zároveň zistené dve priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. spočívajúce v tom, že spáchal viac trestných činov a že
bol už za trestný čin odsúdený, naproti tomu u obžalovaného P. V. priťažujúca okolnosť bola zistená len

jedna v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. a spočívala v spáchaní viac trestných činov tak ako na to dôvodne
poukázal v odvolaní prokurátor.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k trestom
uloženým obidvom obžalovaným považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni

svoj záujem na ochrane ľudského života a zdravia a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich
také protiprávne konanie, akého sa dopustili obžalovaní, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie.
Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34
ods. 1 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať
nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale
aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené.

V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi
vplyv na potrestanie obžalovaných J. N. a P. V., vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaní sa
priznali k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhali tak príslušným orgánom pri
objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdili vyhlásením o
vinepredsúdomprvéhostupňa.Uobžalovanýchnebolatedazistenálenjednapoľahčujúcaokolnosťako

sa mylne domnieval v odvolaní prokurátor, ale okresným súdom boli správne zistené dve poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. ( priznali sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin
úprimne oľutovali a tiež napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom).

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca

v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,
ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1
Tr. por.) a súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.), pričom aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, možno priznať aj v
prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Najmä

od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene v posudzovaní
obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo k významnému
posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie
pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7
Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom
umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované
s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaní tým, že pred súdom urobili vyhlásenieo vine, podstatne teda uľahčili súdu dokazovanie ich trestnej činnosti, preto takýto postoj obžalovaných
J. N. a P. V. bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť.

Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaných ako páchateľov postačujú aj tresty odňatia slobody uložené pri dolnej hranici stanovenej
a v súlade so zákonom u oboch upravenej trestnej sadzby, s prihliadnutím aj na tresty odňatia slobody
uložené obžalovaným v iných trestných veciach, u ktorých možno dôvodne predpokladať ich výkon

(trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia uložený obžalovanému J.i N. trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa
17.6.2016, sp. zn. 0T/29/2016, právoplatným 17.6.2016 a trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok a 11 mesiacov do 23.12.2015 uložený
obžalovanémuP.V.trestnýmrozkazomOkresnéhosúduPrievidzazodňa7.1.2014,sp.zn.3T/236/2013,
u ktorého možno predpokladať nariadenie jeho výkonu vzhľadom na to, že teraz posudzované trestné

činy spáchal práve v skúšobnej dobe uvedeného podmienečného odsúdenia).

S poukazom na uvedené okolnosti súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému J. N. podľa §
155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. vo výmere štyri a pol roka so súčasne zrušeným výrokom

o treste uloženom obžalovanému J. N. rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.1.2016, sp.zn.
38T/81/2015, právoplatným dňa 11.2.2016 a úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému P. V.
podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák.
vo výmere päť rokov so súčasne uloženým ochranným protialkoholickým liečením ambulantnou formou
sú trestami primeranými.

Zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák.,
konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu
spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaných a
možnostiam ich nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak ako

na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, pričom uložené tresty odňatia slobody v
takto stanovených výmerách sú súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaných
spoločnosťou. Tresty odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovaným J. N. a P. V. okresným súdom
zodpovedajú podľa zistenia odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestov - ich
primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzujú ostatných potenciálnych páchateľov od páchania

trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňujú pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto
môžu v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu. Okresný súd u
obžalovaného Aleša V. správne zistil prevažujúci pomer poľahčujúcich okolnosti a pri určení druhu
trestu a jeho výmery správne aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., preto okolnosť, že vo
výroku rozsudku neuviedol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. oproti dvom správne

uvedeným poľahčujúcim okolnostiam podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., nemala vplyv na vecnú správnosť
výroku o treste u tohto obžalovaného a nebola dôvodom ani na zmenu napadnutého rozsudku v
uvedenom smere.

Odvolací súd nezistil pritom ani zákonné podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., teda na

mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby ani u jedného z obžalovaných
(neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti prípadu a ani pomery páchateľa pre mimoriadne zníženie
trestu) a teda ani na uloženie alternatívnych druhov trestov alebo podmienečných trestov. Vychádzajúc
z dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovenej v § 155 Tr. zák. (štyri roky v ods. 1 a
päť rokov v ods. 2) uložené tresty u obžalovaných museli byť nevyhnutne nepodmienečné, preto postup,

ktorého sa odvolaním domáhali, t. j. uloženie alternatívnych druhov trestov alebo podmienečných trestov
bol zo zákona vylúčený a v uvedenom smere pri aplikácii zákonných ustanovení postupoval správne
už okresný súd.

Vecnesprávnyavsúladesustanovením§48ods.2písm.b/Tr.zák.jeajvýrokozaradeníobžalovaného

J. N. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, ako aj výrok, ktorým bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste uloženom
obžalovanému J. N. rozsudkom Y. súdu Pezinok zo dňa 26.1.2016, sp.zn. 38T/81/2015, právoplatným
dňa 11.2.201, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadomna zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného P. V. na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech a
ani v neprospech obžalovaných J. N. a P. V. vo vzťahu k výrokom o trestoch odňatia slobody a o
spôsobochichvýkonu, pretovtomtosmereodvolacienámietkyobžalovanýchiprokurátoranepovažoval
za dôvodné a neakceptoval ich. Navyše odvolací návrh prokurátora, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok aj vo výroku o uloženom ochrannom liečení u obžalovaného P. V. a tiež vo výroku o obom
obžalovaným uloženej povinnosti na náhradu škody a aby o týchto výrokoch opätovne sám rozhodol,
bol vo vzájomnom rozpore s odvolaním prokurátora, ktorým napadol len správnosť výrokov o uložených
trestoch odňatia slobody a spôsobe ich výkonu, a preto aj z tohto dôvodu neopodstatnený.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe

náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaných J. N.
a P., ako aj prokurátora v ich neprospech ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.