Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. júl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202812
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116202812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava,

Michalská 18, IČO: 36 854 63, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Prievozská 4/B, proti žalovanému: E. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. - A., K. XX/XX, o zaplatenie 170,14
eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 170,14 eura s 8,25% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 152 eur od 01.12.2015 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanému dlžnú sumu splácať
v splátkach po 85,- eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci
august 2016 pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 4.2.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 170,14 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že dňa 28.1.2008 bola
uzatvorená Zmluva o bežnom účte, na základe ktorej zriadil a vedie žalovanému bežný účet a žalovaný
mohol prečerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu 250 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť

zostatok čerpaného úveru, úroky a príslušenstvo, výška minimálnej splátky bola 16,60 eura, žalovaný
nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, úver bol ku dňu 25.4.2014 vyhlásený splatným. Pohľadávka
vo výške 170,14 eura pozostáva zo sumy 113,07 eura, čo je istina, zo sumy 38,93 eura, čo je úrok ku
dňu 30.11.2015, zo sumy 18,14 eura, čo je úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 30.11.2015.

2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a
vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou

o bežnom účte zo dňa 28.1.2008, oznámením o poskytnutí úveru zo dňa 30.7.2012, obchodnými
podmienkami, oznámením o zosplatnení úveru, vyčíslením pohľadávky, úrokovými sadzbami a zistil
tento skutkový a právny stav:

3.Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.1.2008 uzatvorená Zmluva o bežnom účte a balíku
produktov a služieb ČSOB pohoda, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný mohol prečerpať

finančné prostriedky do výšky úverového limitu 250 eur a to na základe Oznámenia o poskytnutí úveru k
ČSOB Kreditnej karte zo dňa 30.7.2012, dohodnutý bol úrok vo výške 18,90 % ročne a debetný úrok vo
výške 30 % ročne. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, úver bol listom zo dňa 26.4.2014
vyhlásený splatným dňom 25.4.2014. Pohľadávka vo výške 170,14 eura pozostáva zo sumy 113,07eura, čo je istina, zo sumy 38,93 eura, čo je úrok ku dňu 30.11.2015, zo sumy 18,14 eura, čo je úrok
z omeškania vyčíslený ku dňu 30.11.2015.

4.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

5.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

10.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

11.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

15.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzistranamisporubolauzatvorenázmluva
o bežnom účte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet. Žalobca poskytol
peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte vo výšky úverového limitu
250 eur. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, došlo k zosplatneniu úveru dňom 25.4.2014.

Žalovaná suma 170,14 eura pozostáva zo sumy 113,07 eura, čo je istina, zo sumy 38,93 eura, čo
je úrok ku dňu 30.11.2015, zo sumy 18,14 eura, čo je úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 30.11.2015,
uvedené sumy vyplývajú z podanej žaloby a zo špecifikácie žalovanej sumy.17.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná

novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku
zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona

sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález

Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

18.V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom
účte, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 708 a nasl.
Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-
záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v

postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z

30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Podľa názoru
súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu.

19.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia mal súd za
preukázané, že žaloba bola sčasti podaná dôvodne a sčasti nedôvodne. Súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 170,14 eura, pričom vo vyššie opísanom skutkovom stave je rozpísané z čoho
žalovaná suma pozostáva a v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne, pretože žalobca zriadil pre
žalovaného účet, ktorý žalovaný prečerpal a ktorý je povinný vrátiť aj s dojednanými úrokmi a úrokmi
z omeškania. Súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,25 % - ným ročne zo
sumy 152 eur / nezaplatená istina + úrok / od 1.12.2015 do zaplatenia, keď výška úroku z omeškania

je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a to zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje
ECB, čo bolo v tom čase 0,25 % a počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni, ku ktorému bola
istina a úrok kontokorentného úveru vypočítané. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal za
platenia úroku vo výške 19,50 % ročne zo sumy 113,07 eura od 1.12.2015 súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, pretože nepriznal žalobcovi nárok na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa ustálenej

súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že
dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na
tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do

jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj
dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.
Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje

celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti
celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Pre rozpor s nariadením vlády č. 87/1995 Zz.
súd zamietol aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 8,75 %, ktorý si uplatňoval, pretože
súd nemôže priznať vyšší úrok z omeškania ako je stanovená sadzba úrokov z omeškania v občiansko

-právnych vzťahov, kde pre vzťahy vzniknuté pred 31.1.2013 platila v období 25.8.2015 sadzba 8,05
% ročne.

20.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom žalovaný na pojednávaní žiadal o možnosť

splácania žalovanej sumy v splátkach, súd preto žalovanému splátky v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil.

21.O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.