Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110211214
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8110211214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny

Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka právnej veci žalobcov: 1. BENC, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, 080
05, Prešov, IČO: 36 506 451, 2. PONECO, s.r.o., so sídlom Jesenná 12, 080 05 Prešov, IČO: 36 707
996, 3. CORS, spol. s r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 467 057, 5. S. A. - CORYN, s
miestom podnikania A. XXXX/X, XXX XX S., IČO: 32 925 042, všetci právne zastúpení advokátom JUDr.
Michal Feciľákom, so sídlom 080 05 Prešov, Jesenná 8, proti žalovanému: Prešovský samosprávny
kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, za ktorý koná Správa a údržba ciest Prešovského
samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, 080 05 Prešov, IČO: 37 936 859, o náhradu za užívanie

nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/96/2010 - 274 zo
dňa 31. 5. 2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Návrh žalobcov na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti vydať bezdôvodné

obohatenie získané za obdobie od 2. 9. 2009 do 3. 5. 2010, a to žalovanému v 1. rade vo výške
1.654,13 eur, žalovanému v 2. rade vo výške 1.522,18 eur, žalovanému v 3. rade vo výške 1.807,25 eur
a žalovanému v 4. rade vo výške 1.675,81 eur s 9,25 % ročnými úrokmi z omeškania.

Ako dôvod uviedol, že pôvodný žalobca v 1. rade Coryn s.r.o. Prešov sa stal vlastníkom pôvodnej
parcely KN C 3292/2 k. ú. K. o výmere 2.935 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV
č. XXX, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so správcom konkurznej podstaty JUDr. A. R. úpadcu

Automobilové závody, a.s. v likvidácii zo dňa 13. 3. 2007. Vklad bol povolený dňa 17. 4. 2007. V tom čase
užnasúdeprvéhostupňaprebiehalokonaniesp.zn.17C/9/1999medzižalobcomAutomobilovézávody,
a.s. v likvidácii a žalovanými Mestom Prešov, Slovenskou správou ciest, Prešovským samosprávnym
krajom a Národnou diaľničnou spoločnosťou. Terajší žalobca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti vytvorenej z pôvodnej parcely KNC 3292/2, a to ku novovytvorenej parcele KN C 3292/6 a
žalobca v 2. rade novovytvorenej parcely KN C 3292/8 Kúpnou zmluvou zo dňa 13. 8. 2009. Žalobcovia
v 3. a 4. rade nadobudli svoje vlastníctvo k parcelám KN C 3292/12 a KN C 3292/10 Kúpnou zmluvou

zo dňa 14. 8. 2009. V rámci konania sp. zn. 17C/9/1999 bol vyhotovený aj znalecký posudok Ing. A.
C., ktorý zistil, že do majetku pôvodnej akciovej spoločnosti Automobilové závody bola vložená iba
parcela č. 3170 a na nej sa nachádzajúce stavby s príslušenstvom. Zápis vlastníckeho práva do LV č.
XXX pre Československý štát - Automobilové opravovne, n.p. v Prešove bol vykonaný ešte v r. 1969.V roku 1981 Československé automobilové opravovne, n.p. požiadali stredisko Geodézie v Prešove o
zmenu názvu spoločnosti a súčasne o zápis geometrického plánu z r. 1971, pričom tento vymedzuje
skutočný areál štátneho podniku. Obvod pôvodného areálu z r. 1971 sa zhoduje s obvodom areálu

v čase privatizácie. Podľa znalca sporné parcely KN C 3292/2 a KN C 3292/3 neboli v užívaní a v
správe Československých opravovní n.p.. Tieto parcely neboli v r. 1991 a v r. 1992 zapísané na LV č.
XXX v prospech podniku Československé automobilové opravovne, š.p. Košice. Neskôr došlo opätovne
k zmene na Automobilové závody a.s.. V rámci špecifikácie nehnuteľnosti do majetku tohto podniku
bola zahrnutá parcela č. 3170 o celkovej výmere 37.628 m2, pričom v takomto rozsahu nadobudla

a mala zapísané vlastnícke právo na základe privatizácie aj spoločnosť Automobilové závody a.s.
Prešov. Dňa 7. 3. 1997 táto spoločnosť požiadala o zápis do katastra nehnuteľnosti parciel KN C
3292/2 a KN C 3170/33. Tieto parcely nemali založené LV a neboli súčasťou LV č. XXX v k. ú. K.. Z
neznámeho dôvodu kataster nehnuteľnosti omylom zapísal vlastnícke právo k sporným parcelám do LV
č. XXX pre Automobilové závody, a.s. Prešov. Takto vykonaný zápis je hrubou chybou, pretože akciová
spoločnosť z privatizácie nemá právnu listinu na nadobudnutie a zápis vlastníckeho práva. Takýmto

nezákonným rozhodnutím parc. 3292/2 a 3170/3 boli formálne zapísané do LV č. XXX, pričom sa tak
stalo asi mesiac pred tým, než spoločnosť Automobilové závody, a.s. Prešov vstúpila do likvidácie.
V konaní sp. zn. 17C/9/1999 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a nepriznal nárok
správcovi konkurznej podstaty Automobilových závodov, a.s. v likvidácii, ktoré sa považovali za vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne bezdôvodné obohatenie. Ako dôvod uviedol, že Automobilové

závody, a.s. v likvidácii neboli vlastníkom predmetných nehnuteľností a na LV sa dostali ako vlastník
len z dôvodu chybného zápisu katastra. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 5. 2010. Z výpisov
z Obchodného registra súd zistil, že konateľom u všetkých žalobcov, ktoré sú právnickými osobami, je
žalobca v 4. rade. U pôvodného žalobcu v 1. rade je aj jediným spoločníkom. Hoci boli Automobilové
závody, a.s. v likvidácii zapísané ako vlastník v katastri nehnuteľností, nemali žiaden nadobúdací titul

k daným nehnuteľnostiam. Vzhľadom k tomu, že k zápisu predmetných nehnuteľností na LV č. XXX
došlo na základe žiadosti zo dňa 7. 3. 1997, teda niečo viac ako mesiac pred vstupom spoločnosti do
likvidácie, súd má za to, že táto snaha právneho predchodcu žalobcov bola výslovne účelová. Nie
je možné od tohto
chybného zápisu odvodzovať ani dobromyseľnú držbu právneho predchodcu žalobcov pre začatie

plynutia vydržacej doby k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Právny
predchodca žalobcov Automobilové závody, a.s. nemohol byť v omyle, ktorý by bol ospravedlniteľný.
Nemohol byť dobromyseľný ani zo subjektívneho hľadiska vzhľadom na formu, akou došlo k
uskutočneniu zápisu na LV č. XXX, teda len na základe žiadosti, bez toho, aby bol k nej pripojený
právny titul, ktorý by oprávňoval právneho predchodcu žalobcov, aby bola nehnuteľnosť na KN C 3292/2

zapísaná na LV. S poukazom na to správca konkurznej podstaty úpadcu Automobilové závody, a.s. v
likvidácii Prešov nemohol v mene úpadcu ako nevlastníka a ani ako oprávneného držiteľa previesť
kúpnou zmluvou vlastnícke právo k parcele KN C 3292/2 k.ú. K., chybne zapísanej na úpadcu na LV
č. XXX. Z toho dôvodu ani spoločnosť Coryn, s.r.o. Prešov, zastúpená konateľom S. A., nemohla sa
stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. K tvrdeniu žalobcov, že nehnuteľnosť je vydržaná neobstojí.

Automobilovým závodom, a.s. ako nedobromyseľnému držiteľovi nezačala plynúť vydržacia lehota
a ako takú si ju nemohol započítať kupujúci z kúpnej zmluvy 13. 3. 2007. Ak by súd pripustil, že
kupujúci zo zmluvy zo dňa 13. 3. 2007 nemal vedomosť o spochybnení vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti, hoci v tom čase už viac ako 8 rokov prebiehalo konanie ohľadne tejto nehnuteľnosti
a tieto skutočnosti v rámci daného konania boli zrejmé, potom lehota na vydržanie žalobcom začala

plynúť až zápisom vlastníckeho práva spoločnosti Coryn s.r.o., teda 17. 4. 2007. Do podania žaloby
10-ročná vydržacia lehota neuplynula. Aj keď táto nehnuteľnosť bola následne formálne rozdelená a
prevedená na rôzne subjekty, fakticky bola stále v dispozícii jedinej osoby, a to konateľa pôvodného
žalobcu v 1. rade, žalobcov v 2. až 4. rade, teda žalobcu v 5. rade. Argumentácia vo vzťahu k § 93
ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neobstojí. Toto zákonné ustanovenie nie je možné použiť

vzhľadom k tomu, že konkurz právneho predchodcu žalobcov bol započatý pred účinnosťou terajšieho
zákonaapodľa§206ods.1sapoužijúdoterajšiepredpisy.Tentovšakrovnakéustanovenianeobsahuje.
Keďže žalobcovia sa nestali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a je spochybnený aj zápis v katastri
nehnuteľností, nie sú žalobcovi aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby.

Ďalším výrokom rozsudku súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Tento výrok súd odôvodnil odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému by patrila
náhrada trov konania, ktorú si neuplatnil. Neúspešným žalobcom náhrada trov konania nepatrí.Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 4. rade. Navrhli rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod okrem iného uviedli, že na základe

vykonaného dokazovania dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra spoločnosť
AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY, a.s. Prešov, IČO: 31 651 763 bola založená zakladateľskou listinou Fondu
národného majetku z 24. 4. 1992. Z rozhodnutia o schválení privatizačného projektu zo dňa 4. 4. 1992
vyplýva, že do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje celý majetok podniku. Dňa 1. 5. 1992 uzavreli

účastníci Protokol o odovzdaní veci zahrnutých do privatizovaného majetku. Podľa čl. II. Fond odovzdal
obchodnej spoločnosti veci zahrnuté do privatizovaného majetku v súlade so schváleným privatizačným
Protokolom, ktorého špecifikácia bola upresnená súvahou ku dňu
30. 4. 1992 a doložená v prílohách. Predajom privatizovaného majetku prechádzajú na nového vlastníka
ku dňu účinnosti zmluvy o predaji všetky vlastnícke práva k veciam, ako aj práva a
záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych. Nový vlastník privatizovaného

majetku sa stáva právnym nástupcom privatizovaného subjektu a vstupuje ex lége do jeho práv a
záväzkov. Pokiaľ Fond národného majetku SR odovzdal spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s.
majetok zrušeného štátneho podniku Československé automobilové opravovne, štátny podnik Košice
a tento štátny podnik mal ku dňu prevodu majetku na Fond právo hospodárenia k parc. mpč 413/2
- stavebný pozemok o výmere 51.882 m2 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 428 k. ú. N., je

nesporné, že AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. nadobudli do svojho vlastníctva aj parcelu mpč 413/2,
z ktorej bola následne vytvorená parc. 3292/2 - zastavaná plochy o výmere 7.085 m2, a to aj napriek
skutočnosti, že parc. mpč 413/2, KN C 3292/2 o výmere 7.085 m2 nebola presne uvedená v prílohe,
resp. v súpise nehnuteľného majetku, ktorý bol súčasťou Protokolu. Vlastnícke právo nenadobudla
vkladom do katastra nehnuteľnosti, ale na základe § 19 ods. 3 zák. č. 92/1991 Zb. ku dňu prevzatiu

majetku, t.j. k 1. 5. 1992. Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti mal len deklaratórne
účinky. Súd sa mýli, že k zápisu spornej parcely KN C 3292/2 do katastra nehnuteľností bolo potrebné
pripojiť právny titul - kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu alebo rozhodnutie štátneho orgánu. Taktiež je
irelevantné tvrdenie znalca v posudku č. 43/2008, že sporná parcela mala byť zapísaná „avšak na
nový samostatný list vlastníctva podľa pozemkovej knihy pre vlastníka „Československý štát v správe

Československé automobilové závody, n.p. Prešov“. Štátny podnik ČSAO Košice, š.p. bol zrušený
prechodom majetku na Fond a spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii je univerzálnym
právnym nástupcom privatizovaného subjektu. Aj keď sporná parcela nebola zapísaná v privatizačnom
projekte, AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. nadobudli v zmysle § 15 ods. 1 a § 19 ods. 3 zák. č.
92/1991 Zb. ku dňu prevzatia majetku. Žalobcovia nesúhlasia ani s tvrdením, že nenadobudli pozemky

vydržaním. Tak žalobcovi, ako aj ich právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že im pozemky
patria. Spornú parcelu nadobudol ich právny predchodca vydržaním v dobrej viere, že mu vlastnícke
právo oprávnene patrí, pričom vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Právny
predchodca žalobcov spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY, a.s. ku dňu 1. 5. 1992 nadobudol do
vlastníctva celý majetok bývalého štátneho podniku ČSAO Košice, š.p. a tým aj spornú parcelu KN

C 3292/2. Následne spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. vstúpila 22. 4. 1997 do likvidácie a
dňa 12. 11. 2002 bol na ňu vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu Košice č. k. 5K/169/2001
- 21. Sporná parcela KN C 392/2 - zastavané plochy a nádvoria bola zaradená do súpisu majetku
úpadcu. Spoločnosť Coryn s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k parcele od správcu konkurznej podstaty
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 3. 2007, žalobcovia v 2. až 5. rade (v súčasnosti v 1. až 4. rade)

nadobudli do vlastníctva parcely vytvorené z pôvodnej parcely KN C 3292/2 na základe kúpnych zmlúv
dňa 2. 9. 2009 a 3. 9. 2009. Spoločnosť Coryn s.r.o. nadobudla parcelu KN C 3292/2 v konkurze. V tejto
súvislosti platí stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 11. 1. 1974, publikované pod R 20/1974 Zbierky
súdnych rozhodnutí a stanovísk. Podľa neho platí, že pre exekúciu aj pre konkurzné konania platia
rovnaké zásady, a to, že žalobkyňa, ktorá nepodala žalobu na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia a vec

predal exekútor mimo dražbu, nemôže sa domáhať vydania tejto veci žalobou na ochranu vlastníckeho
práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka, ale iba vydania bezdôvodného obohatenia, a to voči osobe,
ktorej bol vyplatený výťažok z jej predaja. Ide o tzv. „žalobu z lepšieho práva“ podanú proti tomu, kto
získal výťažok z predaja veci. Vlastnícke právo žalobcov nebolo nikým spochybnené.
Mesto Prešov ako žalobca podalo žalobu na vylúčenie veci - parc. KN C 3292/2 zo súpisu podstaty,

neskôr zobralo žalobu späť a konanie bolo uznesením č. k. 20Cbi/59/2003 - 97 zo dňa10. 11.
2006 zastavené. Zaradenie veci do podstaty je právnym titulom na predaj majetku, pričom iba
podanie vylučovacej žaloby môže predaju zabrániť. Účinok predaja je však ten, že vlastnícke práva
dobromyseľného nadobúdateľa majetku nie je možné spochybniť ani v prípade, ak by správca predalvec ešte pred rozhodnutím o vylučovacej žalobe. Z ust. § 18 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
nie je možné vyvodiť, že počas alebo po ukončení konkurzu je možné spochybňovať oprávnenosť
zaradenia majetku do súpisu, ku ktorému počas celého konkurzu nikto neuplatňoval svoje práva a

bol bez pochybnosti vedený ako majetok úpadcu, ktorý bol oprávnene zahrnutý do súpisu podstaty.
Zákon o konkurze neumožňuje tretím osobám spochybňovať vlastnícke právo toho, kto kúpil vec zo
súpisu, pretože by to zásadným spôsobom spochybnilo právnu istotu kupujúceho, čím by sa otvoril
priestor pre špekulácie a v dôsledku toho by sa mohla výrazným spôsobom znížiť výťažnosť konkurzu.
Nadobúdateľa speňaženého majetku prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva založenej

na dôvodoch vylučujúcich súpis úspešne ohroziť nemožno (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Odo/394/2002 zo dňa 29. 7. 2004). Ďalej poukázali na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16. 12. 2002 sp. zn. Obpj 7/2002, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/285/99,
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2519/2006 zo dňa 25. 2. 2009. Žalobcovia nadobudli
sporné parcely v dobrej viere, že im vlastnícke právo patrí, keďže žalobca v 1. rade (správne Coryn
s.r.o. Prešov) nadobudol vlastníctvo v súlade so zákonom na základe kúpnej zmluvy a so súhlasom

súdu. Z dôvodu právnej istoty je neakceptovateľné pripustiť výklad o absolútnej neplatnosti právnych
úkonov. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere
(v posudzovanom prípade so súhlasom súdu) požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny a ústavnými
princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho
štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR nezaniká. Opačná interpretácia by narušila celý koncept právnej

istoty a ochrany nadobudnutých práv, pochopiteľne iba tých práv, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere,
keď dobrá viera vstupuje ako korektív všeobecne platný pre občianske právo. (Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS
165/11, Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 1747/2007 a Nález pléna ÚS ČR sp. zn. Pl.ÚS 78/06). Hodnovernosť
údajov katastra prakticky možno vyvrátiť len verejnou listinou, čo v praxi je vo veľkej väčšine rozsudok
súdu. Keďže je nesporné, že žalovaný nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva

k sporným parcelám, nemá ani naliehavý právny záujem na vyriešení tejto predbežnej otázky, že
žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemkov, užívanie ktorých bez právneho dôvodu je predmetom sporu v
tomto konaní. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka zvláštnym právnym
dôvodom v zmysle záväzkového právneho vzťahu. Žalovaný sa obohatil o sumu, ktorú by žalobcovia,
ako právoplatní vlastníci pozemkov získali ich prenájmom. V tejto súvislosti žalobcovi poukázali na

rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 1789/2000 zo dňa 2. 11. 2000, Nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 482/02,
Nález ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 237/09 zo dňa 16. 12. 2009, Nález pléna PL ÚS 19/09 zo dňa 26. 1.
2011. Žalobcovia poukázali na to, že napadnutým rozhodnutím nebolo vyriešené, či existuje obmedzenie
vlastníckeho práva žalobcov, ani o kompenzácii vzniknutého obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ
nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) medzi žalobcami a žalovaným upravené užívanie

súkromného majetku, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného plnením
bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože aj keď existuje dôvod na užívanie
komunikácie, nejde o titul, podľa ktorého by žalovanému vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo
strany
žalobcov bolo poskytované bezplatne. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou

vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné
aplikovať aj na tento prípad, čo súd zjavne opomenul. Rozsudok súdu vykazuje vysoký stupeň
arbitrárnosti. Súd neuvádza ani jedno konkrétne spochybnenie vlastníckych práv s preukázaním
naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu
ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom

predpokladanej kvalite. Súd interpretoval a aplikoval právne normy tak, že sú zjavne protirečivé,
popierajúpravidláformálnejaprávnejlogikyasúvextrémnomrozporesprincípmispravodlivosti.Postup
súdu, ktorý aplikuje „právo“ bez relevantných dôvodov a opory v zákone, v rozpore s konštantnou
rozhodovacou praxou, treba považovať za postup arbitrárny.

Ďalším podaním zo dňa 19. 9. 2013 žalobcovia doplnili dôvody svojho odvolania tým, že aj porovnaním
geometrického plánu zo dňa 24. 3.1961 predloženého žalobcami a porovnaním obrázku č. 1 znaleckého
posudku č. 43/2008 zo dňa 8. 2. 2009 možno vyvodiť záver, že sporná parcela KN C 3292/2 sa
nachádzala medzi oplotením ČSAO Košice, š.p. - obrázok č. 1 znaleckého posudku č. 43/2008 a
pôvodnou štátnou cestou - parc. č. 962/2 zakreslenou na geometrickom pláne zo dňa 24. 3. 1961.

Pokiaľ by aj sa pripustili úvahy, že parcela KN C 3292/2 nebola predmetom privatizácie, podľa ustálenej
judikatúry platí, že nadobúdateľ majetku privatizovaného podľa zák. č. 92/1991 Zb. je univerzálnym
právnym nástupcom privatizovaného subjektu. V tom prípade by parc. č. KN C 3292/2 tak či tak bola
vo vlastníctve spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. a v čase konkurzu vo vlastníctve úpadcuAUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii. Spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov nadobudla vlastnícke právo
k parcele od správcu konkurznej podstaty po tom, čo konkurzný súd vyslovil s predajom súhlas a uložil
správcovi uzavrieť so spoločnosťou Coryn s.r.o. kúpnu zmluvu. V bode 2 kúpnej zmluvy je uvedené, že

s predajom parc. KN C 3292/2 vyslovil krajský súd opatrením 5K/169/01 - 140 zo 7. 2. 2007 súhlas.
Podľa ustálenej judikatúry platí: K povahe opatrenia - súhlasu konkurzného súdu, aby správca podstaty
speňažil majetok predajom mimo dražbu (§ 27 ods. 2 ZKV), že takýto súhlas je predpokladom platnosti
právneho úkonu, ktorým správca konkurznej podstaty majetok podstaty uvedeným spôsobom speňažil.
Iba jeho absencia by mala za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka

pre rozpor s § 27 ods. 2. ZKV (uznesenie NS ČR sp. zn. 29Cdo/2960/2011, rozsudok NS ČR sp.
zn. 29Odo/31/2004). Pokiaľ spoločnosť Coryn s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva parcelu kúpou
od správcu konkurznej podstaty, a to na základe súhlasu Krajského súdu v Košiciach, súd prvého
stupňa mal túto otázku posúdiť ako otázku predbežnú. Tým, že zákonodarca neumožnil voči opatreniu
konkurzného súdu, ktorým už súd udeľuje súhlas s predajom majetku, podať opravný prostriedok, sa de
facto prelomuje zásada, podľa ktorej nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než sám má. Bolo

by predsa v rozpore s logikou a princípom právnej istoty, aby tak, ako je tomu v posudzovanej veci,
mohol všeobecný súd kedykoľvek následne vysloviť, že takýto právny úkon - kúpna zmluva uzavretá
so súhlasom konkurzného súdu, je neplatným právnym úkonom. Dobromyseľnosť spoločnosti Coryn
s.r.o. vychádzajúc z právneho titulu a z okolností, z ktorých pri rozumnej opatrnosti by vychádzal každý
(vlastník uvedený na liste vlastníctva) pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti od terajšieho vlastníka

kúpnou zmluvou a so súhlasom konkurzného súdu, teda od vlastníka, správcu konkurznej podstaty
úpadcu, ktorý sa ako vlastník aj správal dlhšiu dobu pred tým, ako ju spoločnosti Coryn s.r.o. odpredal,
mal mať súd za preukázanú mimo akejkoľvek pochybnosti.
Prerušením nepretržitého plynutia vydržacej lehoty v súvislosti s vedením súdneho konania pred
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 17C/9/1999 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia k tejto

nehnuteľnosti, je potrebné uviesť, že vedomosť o prebiehajúcom spore iných subjektov ako žalobcov,
resp. spoločnosti Coryn s.r.o., nemohla byť z toho dôvodu, že táto žaloba sama o sebe nemohla mať
za následok objektívne vyvolanie pochybnosti u spoločnosti Coryn s.r.o. o tom, či úpadca je vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, keďže spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii bola zapísaná
ako vlastník spornej nehnuteľnosti a kúpna zmluva bola uzavretá so súhlasom konkurzného súdu.

Súčasne navrhli prerušiť konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 10C/430/2012 v právnej veci žalobcu Coryn s.r.o. proti žalovaným Prešovský samosprávny kraj a
spol. o určenie vlastníckeho práva, keďže žalobkyňa má za to, že iba určovacou žalobou sa odstráni
stav neistoty v jej postavení.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Ako dôvod uviedol,
že predmetné sporné pozemky boli v súlade s príslušnými predpismi zastavané v rámci výstavby
inžinierskej stavby - cesty III. triedy S. - M. - F.. Stavba tejto cesty bola povolená na základe stavebného
povolenia zo dňa 14. 3. 1983. Vydaniu stavebného povolenia predchádzalo územné rozhodnutie o
umiestnení stavby zo dňa 24. 8. 1982. V tom čase vlastníkom pôvodného pozemku č. 3292/2 bol Čsl.

štát v správe Československých automobilových opravovní, n.p. v Prešove. Pozemná komunikácia
tak bola postavená na štátnom pozemku. K zastavaniu pozemku došlo v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi, čo vyplýva aj z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 12. 2. 1992. AUTOMOBILOVÉ
ZÁVODY a.s. Prešov, právny predchodca žalobcov, sa nikdy nestali vlastníkmi pôvodnej parcely č.
3292/2, keďže na takýto prevod mala byť predložená právna listina o prevode vlastníckeho práva,

pričom sa tak nestalo. V rokoch 1991 a 1992 nebola pôvodná parcela č. KN C 3292/2 zapísaná
na LV č. XXX v prospech ČSAO Košice. Pozemná komunikácia v čase schvaľovania privatizačného
projektu (rozhodnutie o schválení privatizačného projektu š. p. ČSAO Košice zo dňa 4. 4. 1992) bola už
skolaudovaná a odovzdaná do správy Okresnej správy ciest Prešov a Správe mestských komunikácií
Prešov (kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12. 2. 1992). Akciová spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY

so sídlom v Prešove bola založená na základe privatizačného projektu a privatizačného rozhodnutia zo
štátneho podniku ČSAO so sídlom v Košiciach. O tom bola spísaná notárska zápisnica, ktorej súčasťou
je aj zakladateľská listina, Stanovy a špecifikácia nehnuteľností vložených do AUTOMOBILOVÝCH
ZÁVODOV a.s. Prešov. V špecifikácii nehnuteľnosti nie je uvádzaná žiadna nehnuteľnosť v k. ú. K., ani
parcelné číslo KN 3292/2 o výmere 7.085 m2. Táto nehnuteľnosť nie je uvádzaná ani v privatizačnom

projekte. Pozemná komunikácia bola realizovaná v čase, keď sporné pozemky boli vo vlastníctve štátu.
V žiadnom prípade pozemnou komunikáciou zastavený pozemok nemohol podľa zákona č. 92/1991 Zb.
prejsťdovlastníctvaAUTOMOBILOVÝCHZÁVODOVa.s.,pretožedotejtoobchodnejspoločnostimohol
byť vložený len majetok súvisiaci s podnikaním privatizovaného štátneho podniku, t.j. areál bývaléhoČSAO Košice. Nie je možné uvažovať ani o nadobudnutí vlastníctva titulom vydržania. Chýba faktické
ovládanie veci vzhľadom na skutočnosť, že dané pozemky sú zastavané pozemnou komunikáciou,
a to vzhľadom na

samotné začatie s výstavbou na základe rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 24. 8. 1982.
Podnik ČSAO Košice nemohol a ani nenakladal so sporným pozemkom. V súčasnej dobe Prešovský
samosprávny kraj nie je vlastníkom pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na sporných pozemkoch.
Rozhodnutím o usporiadaní cestnej siete zo dňa 23. 4. 2012 došlo
k pretriedeniu pozemnej komunikácie na pozemnú komunikáciu vyššej kategórie, a to Privádzač diaľnice

D-1, ktoré sú vo vlastníctve štátu.

Odvolací súd rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, preto
rozhodoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).
Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku
uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri

preskúmavaní odvolaním napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania
dotejmiery,ženeboloprávnenýpreskúmavaťtentorozsudokzinýchdôvodov,nežktoréboliuvedenévo
včas podanom odvolaní. Podobne nemohol prihliadať ani na dôkazy predložené až po uplynutí odvolacej
lehoty. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. Prvostupňový
súd vykonal vo veci dokazovanie v navrhovanom rozsahu a v konečnom dôsledku rozhodol aj vecne
správne.

Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné, aby si súdy objasnili, či spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY

a.s. Prešov v likvidácii skutočne nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. KN C 3292/2 o
výmere 2.935 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX k. ú. K.. V prípade, že sa
tak nestalo, bolo povinnosťou súdu zistiť, či napriek tomu spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov nenadobudla
vlastnícke právo v súlade s § 19 Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. - ďalej len ZKV. Ako
tretí titul originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva tvrdili žalobcovia vydržanie podľa § 134 a násl.

Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym a skutkovým záverom napadnutého rozsudku, že spoločnosť
Coryn s.r.o. Prešov nenadobudla vlastnícke právo kúpnou zmluvou uzavretou v skutočnosti s
nevlastníkom nehnuteľností. Spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov v likvidácii bola síce

zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti, avšak tento zápis bol vykonaný v rozpore so zákonom.

Ku dňu vzniku spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. so sídlom v Prešove, Petrovanská cesta
36 predmetná nehnuteľnosť nebola uvedená v špecifikácii nehnuteľnosti vkladaných do majetku
tejto spoločnosti. To uznávajú aj samotní žalobcovia. Nehnuteľnosť už v tom čase tvorila súčasť

pozemnejkomunikácie,ktorábolapodľatvrdeniažalovanéhoskolaudovanádňa4.4.1992kolaudačným
rozhodnutím zo dňa 12. 2. 1992. Tak v čase začatia výstavby tejto komunikácie, ako aj v čase jej
kolaudácie, išlo o stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu. Skutočnosť, že sporný pozemok tvoril súčasť
pozemnej komunikácie, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve štátu vylučuje možnosť, že by ku dňu 1. 5.
1992, kedy vznikla spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov, mohla byť táto nehnuteľnosť

prevedená do vlastníctva uvedenej akciovej spoločnosti. V čase začatia výstavby tejto časti pozemnej
komunikácie, ale aj v čase jej kolaudácie, nebolo pochybnosti o tom, že stavebník staval na základe
časovo neobmedzeného práva. Neexistoval a ani neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého
by pozemky, ktorými je zastavaná pozemná komunikácia, obe vo vlastníctve štátu, boli prevedené do
vlastníctva niekoho iného, v dôsledku čoho by vlastníkom pozemku sa stala iná osoba, ako vlastník

stavby pozemnej komunikácie. Aj zo znaleckého
posudku č. 13/2009 vypracovaného na objednávku žalobcov Ing. A. U. PhD. vyplýva, že predmetný
pozemok je využívaný ako hlavná príjazdová a prístupová komunikácia, je teda zastavaný líniovými
stavbami a iné využitie sa nedá predpokladať.

Podľa znaleckého posudku č. 43/2008 znalca Ing. A. C. vypracovaného vo veci Okresného súdu Prešov
sp.zn.17C/9/1999,ajpovznikuspoločnostiAUTOMOBILOVÉZÁVODYa.s.Prešovbolaspornáparcela
súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 413/2 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 428 k. ú.
N. v prospech Československého štátu v správe Československé automobilové opravovne, n.p. Prešov.Parcelympč.3170/2a3292/2nemalizaloženýlistvlastníctva,atedanebolianisúčasťoulistuvlastníctva
č. XXX k.ú. K.. K zápisu na list vlastníctva došlo až na základe žiadosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY
a.s. Prešov zo dňa 7. 3. 1997 odkazujúcej na geometrický plán č. 14317176-1/97 zo dňa 10. 2. 1997

vyhotoveným Ing. L.. K požadovanej zmene vlastníckeho práva mala byť priložená právna listina o
prevode vlastníckeho práva, čo splnené nebolo. Podľa znalca AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov
parc. č. 3292/2 o výmere 2.935 m2 a č. 3292/3 o výmere 4.197 m2 nenadobudla v rámci privatizácie,
nebola ich riadnym vlastníkom a zápis v katastri je „chybným postupom bez právnej listiny“.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 17C/9/1999 zo dňa 17. 3. 2010 bola zamietnutá žaloba
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 132.002,03 eur za obdobie od 1. 5. 1992 do 31. 12.
1998. Predpokladom pre rozhodnutie súdu v tejto veci bolo vyriešenie predbežnej otázky, či žalobca
AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii Prešov bol v preskúmavanom období vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Takéto právoplatné rozhodnutie na plnenie by predstavovalo prekážku rozhodnutej veci
(§ 159 ods. 3 O.s.p.), pre žalobu na určenie z dôvodu, že ním bola súčasne posúdená existencia či

neexistencia určitého právneho vzťahu, z ktorého bolo žalované o plnenie (Zbierka Ústavného súdu
ČR, zv. 2, č. 5 str. 205).

V preskúmavanej veci je iný okruh účastníkov konania, iné obdobie, za ktoré sa požaduje vydanie
bezdôvodného obohatenia a zmenený skutkový stav v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva

spoločnosťou Coryn s.r.o. Prešov a žalobcami v 1. až 4. rade. Preto takáto prekážka rozsúdenej veci
neexistuje.

Na tom nemení nič skutočnosť, že žalobcovia spolu so spoločnosťou Coryn s.r.o. Prešov sú právnymi
nástupcami spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY, a.s. Prešov a že žalovaný bol účastníkom aj v

predchádzajúcom konaní sp. zn. 17C/9/1999.

Zásadný rozdiel v skutkovom stave spočíva v tom, že žalobcovia si svoj právny nárok odvodzujú
od nadobudnutia vlastníckeho práva kúpnou zmluvou uzavretou v priebehu konkurzného konania so
správcom konkurznej podstaty.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym a skutkovým záverom preskúmavaného rozsudku, že v tejto veci,
ale ani vo veci sp. zn. 17C/9/1999, v ktorej boli uplatňované tie isté nároky z toho istého právneho dôvodu
len za iné obdobie, nebolo preukázané, na základe akého právneho dôvodu došlo k zápisu vlastníckeho
práva spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii so sídlom v Prešove k parc. KN C 3292/2.

Spoločnosť Coryn, s.r.o. Prešov, ani žalobcovia v 1. až 4. rade, nenadobudli vlastnícke právo k
predmetnýmnehnuteľnostiamvydržaním.Vydržaťvlastníckeprávoknehnuteľnostimohollenoprávnený
držiteľ, ktorý mal nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov (§ 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov neboli nikdy držiteľom parcely KN C 3292/2, pretože s ňou
nikdy nenakladali ako s vlastnou vecou (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takto s nehnuteľnosťou
nedisponovala ani spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov, ani žiadny zo žalobcov. Preto vydržacia doba
nezačala plynúť ani týmto účastníkom, ani ich právnym predchodcom.

V zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), údaje katastra sa považujú za hodnoverné, kým sa nepreukáže
opak.Odvolacísúdjetohonázoru,žedokazovanímvykonanýmprvostupňovýmsúdombolapreukázaná
neopodstatnenosť zápisu vlastníckeho práva v spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii

v Prešove k nehnuteľnosti - parc. KN C 3292/2, v tom čase vo výmere 3.935 m2, ktorá bola zapísaná na
LV č. XXX k. ú. K.. Právnym dôsledkom takéhoto záveru je, že takýto zapísaný vlastník nemôže platne
previesť na niekoho iného takto nadobudnuté vlastnícke právo.

Aj preto sa podstata právneho zdôvodnenia žalobcov sústredila na tvrdenie, že ich bezprostredný

právny predchodca, spoločnosť Coryn s.r.o., nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v
konkurznom konaní započatom proti spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii, so sídlom
v Prešove uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 5K/169/01 - 21 zo dňa 12. 11. 2002. Vzhľadom
k takémuto dátumu začatia konkurzného konania musia byť právne účinky uzavretej kúpnej zmluvy zodňa 13. 3. 2007 posudzované podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (§ 206 ods. 1 zák.
č. 7/2005 Z. z.).

V tejto súvislosti Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18. 12. 2012 sp. zn. 2M Cdo/20/2011 vyslovil názor,
podľa ktorého ust. § 93 ods. 3 teraz platného zák. č. 7/2005 Z. z. predstavuje zákonnú výnimku zo
zásady, že ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod
vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom.

Zákon o konkurze a vyrovnaní takúto výslovnú zákonnú úpravu neobsahoval. Súdna prax vykladala
však ustanovenie § 19 os. 2 ZKV v konečnom dôsledku rovnako, aká je úprava v teraz platnom § 93
ods. 3 ZoKR.

Podľa § 19 ods. 2 ZKV súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemá do súpisu zaradiť, aby v lehote
určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je

podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Pokiaľ dotknutá osoba neuplatnila námietky a súd jej neurčil lehotu na podanie žaloby, resp. súd tak
urobilažalobanebolapodanávôbec,alebonebolapodanávčas,nebolo vylúčené,žežalobou o určenie
vlastníckeho práva, o ktorej nerozhodoval konkurzný súd,

bude rozhodnuté, že vec nepatrí úpadcovi. Po vyhlásení konkurzu však určovací spor bolo možné začať
len na návrh správcu alebo proti správcovi s jeho súhlasom. Pokiaľ po vyhlásení konkurzu, ale ešte pred
podaním vylučovacej žaloby správca scudzil danú vec v rámci speňažovania podstaty, osobe, ktorá by
mala právo podať vylučovaciu žalobu, vznikol len náhradný nárok na to, aby z podstaty bola vylúčená
peňažná odplata, ktorá bola prijatá za takto scudzenú vec.

Z ust. § 27 ZKV okrem iného vyplýva, že majetok z konkurznej podstaty možno speňažiť predajom veci
na dražbe spôsobom ustanoveným v nasledujúcich ustanoveniach alebo predajom mimo dražby. Predaj
mimo dražby uskutočňuje správca so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných
veriteľov.

Podľa stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zodňa 17. 6. 1998
čpjn. 19/98, uverejneného pod č. 52/1998, tvorí súpis podstaty právny podklad pre speňaženie majetku
patriaceho do podstaty. Speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný a správca je povinný
speňažiť všetok zapísaný majetok, iba že by bol zo súpisu zákonom stanoveným spôsobom vylúčený.

Súpis majetku podstaty predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty preukazuje (napr. v konaní
o zápise vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti), že je oprávnený
so spísaným majetkom pri jeho speňažení nakladať. ...“ak osoba, ktorá tvrdí, že vec, právo alebo iná
majetková hodnota do konkurznej podstaty nepatrí, môže podať vylučovaciu žalobu bez ohľadu na
to, či k jej podaniu bola konkurzným súdom vyzvaná. Legitimácia k vylučovacej žalobe je daná už

tým, že vec bola správcom zaradená (zapísaná) do súpisu podstaty. Súd v zmysle ust. § 19 ods. 2
ZKV uloží tejto osobe podať vylučovaciu žalobu vtedy, ak tak dovtedy neurobila z vlastnej iniciatívy.
Právna úprava tým sleduje, aby ten, kto uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do súpisu, bol o
nutnosti podať vylučovaciu žalobu (ak chce dosiahnuť vylúčenie veci zo súpisu podstaty) poučený.
Márne uplynutie stanovenej lehoty potom má za následok nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že vec

bola zahrnutá do súpisu oprávnene, a že teda môže byť bez ohľadu na pôvodné pochybnosti, či patrí
do podstaty, ako súčasť konkurznej podstaty speňažená“. ...“ak nastane v zhode s podaným výkladom
nevyvrátiteľná domnienka správnosti súpisu veci, práv alebo iných majetkových hodnôt do konkurznej
podstaty, je správca konkurznej podstaty osobou oprávnenou takýto majetok speňažiť“. ...“ak osoba,
ktorá tvrdí, že jej vlastnícke právo k spísanému majetku vylučuje príslušnosť tohto majetku ku konkurznej

podstate, v hmotnoprávnej lehote určenej súdom vo výzve podľa § 19 ods. 2 ZKV nepodala vylučovaciu
žalobu, alebo ak o vylučovacej žalobe tejto osoby súd právoplatne rozhodol inak než tak, že žalobe
vyhovel (že príslušný majetok konkurznej podstaty úpadcu vylúčil), potom platí, že z titulu tohto svojho
práva už nemôže vznášať žiadne nároky (presadzovať svoje vlastnícke právo k dotknutému majetku)
voči osobe, ktorá následne tento majetok nadobudla od správcu konkurznej podstaty v dôsledku jeho

speňaženia (porovnaj § 27 ZKV). Ide o jeden z prípadov, keď zákon konštrukciou vyššie popísanej
nevyvrátiteľnej domnienky prelomuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
má sám (nemo plus iuris ad alium transfere potest, qeuam ibse habet).“ ...“osoba..., na ktorú správca
konkurznej podstaty... v rámci speňažovania previedol majetok spísaný do konkurznej podstaty, sa totižstáva vlastníkom takéhoto majetku bez ohľadu k tomu, čo neskôr vyšlo najavo, že spísaný a neskôr i
speňažený majetok (alebo jeho zodpovedajúca časť) v dobe speňaženia vlastnícky patril osobám iným...
Stretvčasenerealizovaného(jeľahostajnézakéhodôvodu) nároku vlastníka (tretejosoby) navylúčení

jej majetku z konkurznej podstaty s nárokom osoby, ktorá takýto majetok nadobudla za trvania konkurzu
jeho speňažením podľa ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní (porovnaj opäť § 27 ZKV), tu musí
byť riešený v prospech nadobúdateľa majetku“.

Podobný názor vyplýva aj zo stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2002

sp. zn. Obpj 7/2002. V tomto stanovisku okrem iného je uvedené: „Nepodanie tzv. vylučovacej žaloby
zakladá domnienku, že vec bola do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 druhá veta ZKV). Znamená
to, že s takou vecou sa bude, bez ohľadu na to, či skutočne patrila úpadcovi, v konkurze nakladať, ako
keby patrila do podstaty, teda bude predmetom speňaženia“.

V konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5K 169/01 na majetok úpadcu

AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov podalo Mesto Prešov dňa 5. 12. 2003 návrh na vylúčenie
zo súpisu majetku v konkurznej podstate parcelu KN C 3292/2. Táto vec bola vedená pod sp. zn.
20Cbi/59/2003. Uznesením o dňa 10. 11. 2006 č. k. 20Cbi/59/2003-97 došlo k zastaveniu konania
o tomto návrhu z dôvodu jeho späťvzatia, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.
11. 2006. Počnúc nasledujúcim dňom vznikla nevyvrátiteľná domnienka, že predmetná nehnuteľnosť

bola zahrnutá do súpisu oprávnene a že správca konkurznej podstaty je oprávnený ju speňažiť. Toto
speňaženie sa zrealizovalo formou kúpnej zmluvy zo dňa 13. 3. 2007, ku ktorej dal konkurzný súd súhlas
opatrením č. k. 5K 169/01-140 zo dňa 7.2.2007, keď kupujúcim bola spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov. Tak
voči tomuto kupujúcemu, ako aj voči jeho právnym nástupcom si nemôže pôvodný vlastník nehnuteľnosti
uplatňovať nároky vyplývajúce z jeho pôvodného vlastníckeho práva.

Nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti však nezakladá vznik práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie tohoto pozemku pozemnou komunikáciou, ktorá bola
v rozhodnom období vo vlastníctve žalovaného Prešovského samosprávneho kraja. Stavba pozemnej
komunikácie sa začala dňa 14. 3. 1983 na pozemku, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu

a bola aj dokončená kolaudačným rozhodnutím zo dňa 12. 2. 1992 taktiež na pozemku vo vlastníctve
štátu. O toto vlastníctvo prišiel dovtedajší vlastník jednak nekompetentným jednaním správy katastra,
ako aj následne samotného vlastníka v priebehu konkurzného konania. Spoločnosť Coryn, s.r.o. Prešov
predmetnú nehnuteľnosť kupovala s plným vedomím, že kupuje nehnuteľnosť zastavanú pozemnou
komunikáciou, ktorú nebude môcť nikdy v budúcnosti reálne užívať, mať v držbe, ani požívať z nej úžitky,

ktoré nebol oprávnený poberať jeho právny predchodca.

V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Tieto práva má vlastník len „v medziach zákona“. Niektoré obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajú
„z povahy veci“ a zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Preto sa označujú za
pojmové obmedzenia vlastníctva (napr. povinnosť nezasahovať bez právneho dôvodu do práv druhých,
nešikanovať ich pri výkone vlastníckeho práva, vykonávať toto právo v súlade s dobrými mravmi).
Osobitné obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajú z konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka

a iných predpisov.

Vlastnícke právo je obmedzené predovšetkým právami ostatných vlastníkov. Výkon vlastníckeho práva
preto nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do výkonu práv ostatných vlastníkov a ostatných osôb.
Listina základných práv a slobôd výslovne zakazuje zneužitie vlastníckeho práva (čl. 11 ods. 3) a

umožňuje za určitých podmienok jeho vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie (čl. 11 ods. 4). Hranice
výkonu vlastníckeho práva sú dané aj Občianskym zákonníkom, a to normami susedského práva (§
127) a vecnými právami k veci cudzej (§ 151 a nasl.).

Medze výkonu vlastníckeho práva sú dané aj v mnohých zákonoch verejnoprávnej povahy. Súčasná

spoločnosť sa bez takýchto obmedzení neobíde. Rozsah týchto obmedzení sa postupne zvyšuje.
Spočívajú spravidla v povinnosti vlastníka niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, poprípade aj niečo
konať.Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva je priznávaná vlastníkovi spravidla v prípadoch, keď
ide o trvalé obmedzenie vlastníckeho práva tým spôsobom, že okrem vlastníka môžu vec užívať
aj iné osoby. Jedná sa spravidla o užívanie pozemkov zodpovedajúce ich účelovému určeniu

vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. V tejto súvislosti je treba rozlišovať medzi prípadmi
zriadenia pozemnej komunikácie bez súhlasu vlastníka pozemku a medzi postavením takejto pozemnej
komunikácie na pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, pričom až následne po ukončení stavby,
a teda po bezodplatnom užívaní pozemku vlastníkom stavby, dôjde k zmene vlastníctva pozemku
jeho prevodom na inú osobu. Nový vlastník pozemku nemôže nadobudnúť k tomuto pozemku viacej

práv, ako mal predchádzajúci vlastník. Preto pokiaľ pôvodný vlastník pozemku sám postavil stavbu
pozemnej komunikácie, ktorá je na ďalej v jeho vlastníctve, resp. vo vlastníctve jeho právneho
nástupcu, pričom tento pozemok sám zastaval a umožnil ho užívať iným osobám bez uplatnenia si
akejkoľvek náhrady, nemôže si takéto práva uplatňovať ani nový vlastník pozemku, ktorý vlastnícke
právo nadobudol následne. Súdne rozhodnutia, na ktoré odkazujú žalobcovia v podanom odvolaní,
riešia poskytovanie náhrady za užívanie pozemkov vo vlastníctve iného subjektu, než akým je vlastník

pozemnej komunikácie postavenej na takomto pozemku, pričom vlastník stavby nebol v minulosti
vlastníkom takto zastavaného pozemku a k zastavaniu pozemku komunikáciou došlo bez súhlasu
vlastníka pozemku.

V preskúmavanej veci pôvodný vlastník pozemku - štát, nemal právo požadovať od vlastníka stavby

pozemnej komunikácie, ktorým bol ten istý štát, bezdôvodné obohatenie a nemal právo ani sám so
sebou uzavrieť nájomnú zmluvu. Nadobudnutím vlastníctva k takémuto pozemku sa nerozšíril okruh
práv nadobúdateľa.

Zmena vlastníka pozemku nie je dôvodom na vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za

nemožnosť užívania pozemku terajším vlastníkom pozemku, pokiaľ vlastník stavby ju postavil v súlade
so zákonom na pozemku, ktorého bol v tom čase vlastníkom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny.

Žalobcovia podaním došlým súdu dňa 23. 9. 2013 navrhli prerušiť konanie do konečného rozhodnutia
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
10C/430/2012 v právnej veci žalobkyne Coryn s.r.o. proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj a
spol. o určenie vlastníckeho práva, keďže spoločnosť Coryn s.r.o. má za

to, že iba určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty v jej postavení. Rozhodnutie o určovacej žalobe
vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov aj tohto konania.

Z pripojených príloh tohto podania žalobcov vyplýva, že ešte dňa 5. 12. 2012 podala spoločnosť Coryn
s.r.o. Prešov žalobu proti Prešovskému samosprávnemu kraju so sídlom v Prešove, Mestu Prešov a

Slovenskej republike - Slovenská správa ciest Bratislava žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou
žiadala určiť, že ku dňu 18. 4. 2007 bola vlastníčkou parcely KNC 3292/2 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 2935 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., zapísanej na LV č. XXXX. Túto žalobu
pozmenila tým, že ju rozšírila podaním zo dňa 24.7.2013.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom je riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal k takémuto konaniu podnet.

Dôvodom pre vyhovenie takémuto návrhu býva predovšetkým hospodárnosť konania. Otázku, či

spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov nadobudla na základe kúpnej zmluvy vlastnícke práv k spornej
nehnuteľnosti, riešil v období od 15. 7. 1999 do 17. 3. 2010 súd v konaní pod sp. zn. 17C/9/1999
ako predbežnú otázku. Tá istá predbežná otázka bola predmetom skúmania a rozhodovania aj v
preskúmavanej veci sp. zn. 25C/96/2010. V oboch prípadoch pojednávajúce súdy túto otázku riešili a
podľa svojich zistení aj vyriešili. Preto napriek skutočnosti, že návrh na prerušenie konania je možné

podať aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel.Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Tomuto v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Žalovaný si však náhradu takýchto trov
neuplatnil. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.