Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/414/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412216051
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412216051.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd.
Sro., vložka číslo 15294/B, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. C., D. XX, v skutočnosti pobytom na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Evou Pivarčovou,

súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Zvolene, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov,
zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, o 3 079,06
eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Žiar nad Hronom, č. k. 4Cb/20/2013 - 70, zo dňa 10. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie, vrátil navrhovateľovi súdny poplatok
zaplatený v kolkoch za návrh vo výške 177,80 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, a
zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Zastavenie konania odôvodnil s poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľom v zmysle § 96 ods. 1 O.
s. p. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania, podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu. V odôvodnení odvolania
poukázal na to, že spotrebiteľ (odporca) bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho
účastníka z dôvodu, že pre navrhovateľa pôsobí odradzujúco už to, že vedľajší účastník vstúpil do
konania, pričom navrhovateľ uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku zobral svoj návrh
späť. Vedľajší účastník na základe toho žiadal priznať trovy konania vo výške 386,94 eur a v tomto
rozsahu zmeniť rozhodnutie okresného súdu.

Navrhovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie okresného súdu v
napadnutej časti potvrdiť, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 82,07 eur s DPH.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.
s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej

časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p.Okresný súd Žiar nad Hronom na základe podaného návrhu na začatie konania dňa 27. 11. 2012, vo
veci vydal platobný rozkaz č. k. 16Rob/1149/2012 - 30, zo dňa 06. 12. 2012.
Po vydaní platobného rozkazu v rámci tzv. skráteného konania, oznámil vstup do konania subjekt

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako vedľajší účastník podaním zo dňa 09. 01. 2013.
Po doručení návrhu a platobného rozkazu právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, tento podal
odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 07. 03. 2013. Odporcovi bol uznesením č. k. 4Cb/20/2013 - 59
zo dňa 05. 04. 2013 ustanovený opatrovník pre konanie podľa § 29 ods. 2 O. s. p., nakoľko jeho pobyt
nie je známy. Navrhovateľ zobral návrh späť podaním zo dňa 06. 06. 2013.

V zmysle § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi

buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p.). V konaní má
vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho
úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho

účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka
na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch
dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O. s. p. („Do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.“) možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším
účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého

z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom
štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore
niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho
účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v
ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie.

To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom
(rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz. Skrátené konanie
v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže
sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu rýchlosť
a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovanému zásada „bdelým patrí právo“. Pokiaľ žalovaný v

tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz sa vydáva spravidla bez jeho
vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa doručuje až spolu s platobným
rozkazom, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), a teda žalovaný v tomto štádiu konania neuplatňuje
svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do
konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva,

ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu
podaný odpor (porovnaj Občanský soudní řád, Komentář, I. díl, Panorama Praha 1985, str. 421).

Z chápania tvz. skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, ako zjednodušeného
konania umožňujúceho rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t. j.

nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. 12. 2006, ktorým sa
zavádza konanie o európskom platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie o európskom
platobnom rozkaze“). V tomto nariadení sa inak výslovne uvádza, že nenahrádza ani neharmonizuje(a teda nespochybňuje) existujúce mechanizmy vymáhania nesporných nárokov podľa vnútroštátneho
práva (bod 10 úvodnej časti).

Konanie, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom
(užšom) zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa
platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. I keď zákon vyžaduje odôvodnenie odporu,
neupravuje žiadne náležitosti tohto odôvodnenia. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho
konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za

splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po
takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok sporným
(odporujemu),môžebyťnaplnenýzmyselaobsahvedľajšiehoúčastníctva,pomáhaťvkonaníhlavnému
účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva
podľa § 93 ods. 2 O. s. p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O. s.

p.). Možnosť rýchlej a účinnej obrany žalovaného proti platobnému rozkazu v podobe podaného
odporu je realizáciou jeho zodpovednosti za naplnenie zásady "vigilantibus iura" (nech si
každý chráni/stráži svoje práva).

Z hľadiska historicko-právneho výkladu možno poukázať na názor právnej teórie týkajúci sa vzniku

účinkov vedľajšieho účastníctva v súvislosti s rozkazným konaním ako procesných inštitútov upravených
v § 84 až 88 a v § 585 až 605 Občianskeho sporového poriadku (Zák. čl. 1/1911). Podľa tohto názoru,
vedľajší účastník (intervenient) môže do sporu zasiahnuť v odpore proti platobnému rozkazu,
ktorý v zmysle § 595 tohto predpisu mohol podať len dlžník /porovnaj Občiansky sporový poriadok (Zák.
čl. 1/1911), druhé rozšírené a prepracované vydanie, vydaný Tlačou kníhtlačiarne Andreja, úč. spol. v

Bratislave, fil. v Žiline, rok 1943, str. 62.

Vyššieuvedenéznamená,žeoznámenímtretiehosubjektu,ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastník
na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so

zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu takýmto subjektom.

Právny názor, podľa ktorého v tzv. skrátenom konaní nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
tretieho subjektu na strane žalovaného, vyslovil Najvyšší súd už v uznesení z 10. októbra 2012

sp. zn. 6 Cdo 207/2011 a následne aj v uzneseniach z 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013
a z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012 (dostupné na www.najpravo.sk
- judikatúra).

Pripustenie vzniku vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného už v skrátenom konaní by vyvolalo

viaceré právne otázky, napr. otázku, či sa aj vedľajšiemu účastníkovi má doručiť platobný rozkaz do
vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia, či sa mu vôbec má doručiť platobný rozkaz, ak
oznámil vstup do konania až po jeho vydaní (vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z § 154 ods. 1 O.
s. p., v zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia či vydania rozhodnutia),
či má právo podať odpor, ak ustanovenie § 174 ods. 2 výslovne priznáva právo podať odpor len

odporcovi, odkedy mu plynie lehota na podanie odporu, či ním podaný odpor má rovnaké účinky
ako odpor podaný odporcom, t. j. zrušenie platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta O. s. p.
Podľanázorudovolaciehosúdukladnáodpoveďnatietootázkybyznamenalatvorbunovýchprocesných
pravidiel súdom, ktorá by presiahla rámec prípustného sudcovského dotvárania práva, najmä ak O. s. p.
je právnym predpisom verejnoprávnej povahy. Došlo by tým k neprípustnému narušenia princípu deľby

moci ako jednej zo základných charakteristík právneho štátu.

Realizáciou ochrany spotrebiteľa, zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie § 172
ods. 9 O. s. p., podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje

neprijateľné podmienky. Prípadné nerešpektovanie tohto zákazu súdom nemožno riešiť neprípustným
(princípu deľby moci odporujúcim) vytváraním nových procesných pravidiel meniacich zmysel inštitútu
vedľajšieho účastníctva. Je vecou zákonodarcu, aby zvážil rozšírenie ochrany spotrebiteľa v skrátenomkonaní napr. zavedením inštitútu prieskumu platobného rozkazu v spotrebiteľskej veci obdobne ako túto
možnosť upravuje už spomínané Nariadenie o európskom platobnom rozkaze.

Aj v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt považovaný za vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného už v štádiu skráteného konania, nebol by oprávnenou
osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t.
j. právo urobiť uplatnený nárok sporným, má v zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. výslovne len odporca
(žalovaný). Ide o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad

občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporu
odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa
prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného.
Na rozdiel od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie odporu okamžité
a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá O. s. p.). V prípade

podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska
žalovaného stalo bezpredmetné. Žalovaný by už totiž účinky podaného odporu nemohol
zvrátiť (žiadne takéto pravidlo O. s. p. neobsahuje). V dôsledku toho právna úprava ako aj závery súdnej
praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi
ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie

odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 6 MCdo 3/2014 zo dňa 21. augusta 2014).

Tak, ako to vyplýva aj zo záverov uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, oznámením subjektu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník

na strane odporcu v štádiu skráteného (rozkazného konania) nenastali účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tohto subjektu. Rovnako uvedený subjekt nemá právo podať odpor proti vydanému
platobnému rozkazu. Z tohto hľadiska preto zo strany uvedeného subjektu nedošlo a ani nemohlo dôjsť
k účinnému uplatneniu alebo bráneniu práva, ktoré by malo za následok právo na náhradu trov konania
v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. resp. pri späťvzatí návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa v

zmysle § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p.

Z uvedeného hľadiska preto nie je možné prihliadnuť ani na konštrukciu predpokladanú v odvolaní
vedľajšieho účastníka, že k späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu odradzujúceho pôsobenia združenia.
Nakoľko k zastaveniu konania došlo ešte pred prvým pojednávaním o veci samej, bez toho aby zo

strany združenia mohlo dôjsť k účinnej ochrane spotrebiteľa, pokiaľ okresný súd žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal, jeho rozhodnutie je správne. Odvolaciemu súdu nezostala iná
možnosť, než uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdiť.

Navrhovateľoviodvolacísúdnáhradutrovodvolaciehokonanianepriznalvzmysle §224 ods.1O.s.

p. v nadväznosti na § 142 ods. 1 O. s. p. nakoľko zo strany navrhovateľa nedošlo k účelnému uplatneniu
alebo bráneniu práva v rámci podaného vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka. Vyjadrenie k
odvolaniu vedľajšieho účastníka podané navrhovateľom je koncipované všeobecne, navrhovateľ v ňom
poukazuje len na tú skutočnosť, že pre vstup vedľajšieho účastníka nebol dôvod, iba zbytočne navyšuje
trovy konania, účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, pričom jeho vyjadrenie nie je založené

na skutočnosti, že vstupom združenia v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastali účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, že takýto subjekt nemohol podať ani odpor proti platobnému
rozkazu a preto jeho vstup do konania nemohol naplniť účel združenia a to ochranu práv spotrebiteľa
(odporcu). Navrhovateľovo vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka nenaplnilo zmysel účelnej
obrany, preto nie je zákonný dôvod za takýto úkon priznávať trovy odvolacieho konania pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia, ako trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, tak ako
to predpokladá ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.