Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202672
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814202672.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: OFFICE Partner,

s.r.o., IČO: 46 300 597, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 30, právne zastúpený JUDr. Ľubicou
Blažejovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Krivánska 4 proti odporcovi: ONE Promotion,
s.r.o., IČO: 46 375 503, so sídlom Prievidza, Pribinovo námestie 3, právne zastúpený JUDr. Gabrielom
Olšovským, advokátom so sídlom v Prievidzi, Švéniho 6, v konaní o zaplatenie 891,- EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 110,50 EUR do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie 247,50 EUR zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

IV. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 891,- EUR. Návrh odôvodnil tým, že dňa 23.4.2012 uzatvoril s odporcom nájomnú

zmluvu, na základe ktorej mu prenechal do užívania kancelárske priestory so zariadením a parkovacie
miesta v nehnuteľnosti súp. číslo XXXX v G. G., K. cesta XX, zapísanej na X. vlastníctva č. XXXX v
katastrálnom území K.. V Článku IV. zmluvy bola dohodnutá výška pravidelných mesačných platieb a
to nájomného v sume 650,-EUR a zálohových platieb na plnenia spojené s užívaním prenajímaných
priestorov 100,- EUR + DPH (150,-EUR), t.j. spolu 900,-EUR. Splatnosť nájomného a záloh bola
dohodnutá v 14. deň v predchádzajúceho mesiaca. V článku IV. bod 4.5 zmluvy bolo dohodnuté, že
v prípade omeškania odporcu so zaplatením mesačného nájomného o viac ako 14 dní sa odporca

zaväzujezaplatiťprenajímateľovizmluvnúpokutuvovýške0,5%dlžnejčiastkyzakaždýdeňomeškania.
Odporca si od začiatku zmluvného vzťahu neplnil svoje záväzky včas a účelovo platil nájomné s
omeškaním tak, aby nemal povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Na sumu fakturovanú na základe faktúry
č. 16/2012 zo dňa 1.7.2012 so splatnosťou 14.7.2012 bola započítaná kaucia 1.000,-EUR. Navrhovateľ
listom zo dňa 13.6.2013 vyzval odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 891,-EUR (0,5% zo sumy
900,-EUR za 198 dní omeškania od 29.7.2012 do 11.2.2013)

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5Ro/43/2014-14 z 24.2.2014, ktorým zaviazal odporcu na úhradu
žalovanej sumy a trov konania.Odporca podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že dňa 4.3.2013
na pojednávaní pred Okresným súdom Prievidza došlo k súdnemu zmieru medzi navrhovateľom a
odporcom. Odporca sa zaviazal zaplatiť všetky nedoplatky a aj úroky z omeškania. Všetky tieto záväzky

boli riadne a v lehote splatnosti uhradené. Odporca považuje týmto celú vec za vyriešenú.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom konateľky navrhovateľa
a listinnými dôkazmi.

Konateľka navrhovateľa uviedla, že vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom už prebehlo jedno
súdne konanie sp.zn. 16C/212/2012, kde odporca uznal, že k započítaniu došlo dňa 12.2.2013 a
nedoplatok 89,14 EUR bol navrhovateľovi ochotný uhradiť. Zložená kaucia 1.000,- EUR mala slúžiť
na tieto účely, a preto mohla byť započítaná na úhrady až na začiatku roka 2013, kedy bolo známe
ročné vyúčtovanie za plnenia. Navrhovateľ vypracoval vyúčtovanie v lehote a na toto vyúčtovanie
bolo potrebné čakať, keďže mohol byť zistený nedoplatok na ročných plneniach. Kaucia slúžila na

úhradu všetkých nedoplatkov odporcu. Navrhovateľ pri jej použití postupoval podľa čl. IV. bod. 4.9 a k
započítaniu došlo až 12.2.2013.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní namietol, že nárok na zmluvnú pokutu je dôvodný len za
obdobie od vzniku omeškania s platbou nájomného do zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi, teda

do 31.8.2012. V nájomnej zmluve nie je žiadne ustanovenie o tom, že záväzok platiť zmluvnú pokutu
trvá aj po zániku právneho vzťahu. V čl. 4 bod. 4.5. nájomnej zmluvy, je uvedené, že nárok na zmluvnú
pokutu vzniká len za nájomné, pričom výška nájomného bola v sume 650,- EUR, takže uplatnená výška
zmluvnej pokuty nie je dôvodná. Poukázal aj na moderačné právo súdu s tým, že zmluvná pokuta je
takmer rovnaká ako záväzok, ktorý má zabezpečovať. Navrhovateľ disponoval kauciou 1.000,- EUR,

ktorá bola zložená za účelom úhrady omeškaného nájomného, pričom podľa vedomostí odporcu táto
kaucia mala byť aj použitá na neuhradené nájomné. Odporca sa aj podľa ústnej dohody pri skončení
nájomnej zmluvy domnieval, že kaucia bude použitá na úhradu jeho nedoplatkov. Nájomné za ten istý
mesiac bolo fakturované dvakrát a to faktúrou č. 16/2012 a potom aj faktúrou č. 1/2013. Navrhovateľ
to podľa neho urobil preto, aby si raz mohol uplatniť úrok z omeškania a potom zase nárok na zmluvnú

pokutu. Priznanie navrhovanej zmluvnej pokuty by bolo zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s
dobrými mravmi videl v tom, že kaucia v sume 1.000,- EUR bola odporcom zložená bezúročne, pričom
navrhovateľ mohol touto sumou disponovať ale záväzky odporcu boli zaťažené všetkými možnými
príslušenstvami teda zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Zmluvná pokuta je subsidiárny záväzok,
ktorý trvá dovtedy, pokým trvá zmluvný vzťah medzi účastníkmi. Zmluvná pokuta má plnenie záväzku

zabezpečovať primerane, pričom v danom prípade primeranosť nie je daná. Bol známy termín, kedy
bol odporca v omeškaní s platbou nájomného, a preto bolo možné nedoplatok nájomného na kauciu
zaúčtovať. Kaucia slúžila aj na zaúčtovanie nedoplatku nájomného.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že záväzok platiť zmluvnú pokutu vznikol už pri uzavretí

zmluvy a súvisel s hlavným zmluvným vzťahom. Aj v predchádzajúcom súdnom konaní bolo uzavreté, že
odporca svoj záväzok uhradil až 12.2.2013. Odporca so zmluvnou pokutou pri uzavretí zmluvy súhlasil.
Spôsob, ako platil nájomné, teda že ho platil s omeškaním, avšak nie tak, aby mu vznikla povinnosť
platiť zmluvnú pokutu svedčí o tom, že zmluvná pokuta plnila svoj účel, teda preventívnu a donucovaciu
funkciu, pričom odporca jej výšku poznal a uvedomoval si ju. Žalovaný nárok vznikol z platnej zmluvy

a naďalej trvá. Zložená kaucia primárne slúžila na náhradu škody a k jej započítaniu mohlo dôjsť až
po realizácii riadneho zaúčtovania. Nájomné bolo fakturované faktúrou č. 16/2012, odporca nájomné
v lehote nezaplatil, avšak až po ukončení roka 2012 a po zúčtovaní všetkých platieb za média, napr.
elektrinu bolo možné vykonať ročné zúčtovanie a to bolo vykonané až druhou faktúrou, a teda faktúrou č.
1/2013, ktorá obsahuje náklady na vyúčtovanie aj nájomné a zaúčtovanie kaucie. Z uvedených dôvodov

sa odporca nemal dôvod domnievať, že zložená kaucia bude použitá na úhradu nájomného.

Navrhovateľkanazákladenámietkyodporcu,žezmluvnápokutaboladojednanálenzvýškynájomného,
sa ďalej sa v konaní domáhala len sumy 643,50 EUR, ktorá zodpovedá zmluvnej pokute vypočítanej z
nájomného v sume 650,- EUR. V prevyšujúcej časti zobrala návrh späť.

Právny zástupca odporcu nesúhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu. Žiadal, aby súd rozhodol o celom
pôvodne uplatnenom návrhu a aby výsledok konania zohľadnil ako úspech v spore.Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením obsahu týchto listín: nájomná zmluva zo dňa 23.4.2012,
faktúra č. 16/2012, zápisnica o pojednávaní sp. zn. 16C/212/2012, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty
zo dňa 13.6.2013, faktúra č. 01/2013, výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 26.6.2012.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Navrhovateľ s odporcom
uzatvorili dňa 23.4.2012 nájomnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ prenechal odporcovi do
užívania kancelárske priestory so zariadením a parkovacie miesta v nehnuteľnosti súp. číslo 3668
v Banskej Bystrici. Odporca pri uzavretí zmluvy zaplatil navrhovateľovi kauciu v sume 1.000,-EUR.

Výška nájomného bola 650,-EUR mesačne, zálohové platby boli vo výške 100,-EUR mesačne. Uvedené
sumy sa platili s DPH. Splatnosť nájomného bola do 14. dňa predchádzajúceho mesiaca. Výpoveďou
prenajímateľa dňa 26.6.2012 nájomná zmluva ku dňu 31.8.2012 zanikla. Odporca nezaplatil nájomné
za mesiac august 2012, vyúčtované faktúrou č. 16/2012, splatnou 14.7.2012. V konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn. 16C/212/2012 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 900,-EUR z
titulu dlhu na nájomnom a úhradách za plnenia s DPH za mesiac august 2012. Účastníci uzatvorili na

pojednávaní dňa 4.3.2013 zmier s tým, že nedoplatok odporcu na nájomnom, úhradách za plnenia na
základe vyúčtovania zálohových platieb spolu v sume 1089,14 EUR (na základe faktúry 1/2013) sa
započítal so zloženou kauciou 1.000,-EUR a odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 89,14 EUR s
príslušenstvom.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v
Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom
zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 720 OZ nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca")

zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

Podľa § 3 ods. 3 prvej vety zákona č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na
neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia

porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastník môže za konania vziať návrh
na jeho začatie späť, a to sčasti alebo celkom; ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 OSP nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Obaja účastníci konania sú obchodnými spoločnosťami, teda podnikateľmi. Uzatvorili medzi sebou
nájomnú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v Občianskom zákonníku. V súlade s citovaným
ustanovením § 261 ods. 9 ObZ sa právny vzťah účastníkov vzniknutý uzavretím nájomnej zmluvy
spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a v ostatných otázkach

ich záväzkového vzťahu (teda aj pri zmluvnej pokute) sa spravuje Obchodným zákonníkom. Zmluvná
pokuta je ako inštitút upravená v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník obsahuje len „niektoré
ustanovenia o zmluvnej pokute“, ktoré majú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu špeciálnej
úpravy. Takto osobitne je upravené aj moderačné právo súdu vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku. Jednou z jej základných čŕt je

akcesorická (závislá) povaha. Teda z hľadiska vzniku a trvania je záväzok z dohody o zmluvnej pokute
závislý od hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku. Teda ak nevznikne hlavný záväzok, nemôže nastať
ani porušenie povinnosti, ktorá je obsahom hlavného záväzku. Následne preto neprichádza do úvahy ani
vzniknárokunazmluvnúpokutu.Zároveňdôsledkomakcesorickejpovahyzmluvnejpokutyjeto,žetento
vedľajší záväzok trvá len počas trvania hlavného záväzku. Zmluvná pokuta však nie je príslušenstvom

pohľadávky a ako nárok je samostatne vymáhateľná. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká porušením
zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Zánikom hlavného záväzku zaniká zabezpečená
povinnosť a preto nemôže pokračovať ani omeškanie s plnením tejto povinnosti. Ak nárok na zmluvnú
pokutu v období do zániku hlavného záväzku už vznikol, zánik hlavného záväzkového vzťahu existenciu
tohto samostatného nároku neovplyvňuje.

Z uvedeného vyplýva, že záväzok odporcu vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute v prípade porušenia
vymedzených zmluvných povinností, teda meškania s platbou nájomného, trval len počas existencie
hlavného záväzku, čiže nájomnej zmluvy. Po zániku nájomnej zmluvy dňa 31.8.2012 už odporcovi z
tejto zmluvy žiadne povinnosti nevyplývali a preto ich ani nemohol porušiť. Avšak už vzniknutý nárok na

zmluvnúpokutu,ododňaporušeniapovinnostidňa29.7.2013dozánikunájomnejzmluvydňa31.8.2012,
vo výške 110,50 EUR je navrhovateľ oprávnený od odporcu požadovať. Suma 110,50 EUR pozostáva
z 0,5% mesačného nájomného 650,-EUR (3,25 EUR), násobeného 34, teda počtom dní od vzniku
omeškania odporcu až do zániku záväzku.

V uvedenej časti považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný, v tomto rozsahu mu preto vyhovel a
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 110,50 EUR.

Navrhovateľ zobral na pojednávaní návrh späť v časti o zaplatenie 247,50 EUR. Súd preto konanie v
tejto časti zastavil.

Odporcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunapojednávanínesúhlasilsčiastočnýmspäťvzatím
návrhu, žiadal rozhodnúť o celom predmete konania a výsledok zohľadniť ako úspech v spore. Podľa
názoru súdu, odporca neuviedol žiaden vážny dôvod svojho nesúhlasu so späťvzatím časti návrhu
na začatie konania tak ako to má na mysli § 96 ods. 2 OSP. Preto nebolo ani potrebné rozhodovať

uznesením o tom, či súd späťvzatie nepripustí. Súd poznamenáva, že podľa § 146 ods. 2 prvá veta,
trovy konania v prípade zatavenia konania je povinný nahradiť ten účastník, ktorý späťvzatie zavinil.
Takéto zavinenie sa posudzuje z procesného hľadiska a týka sa aj čiastočného späťvzatia návrhu. Platí
zásada, že ak nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, platí, že späťvzatie zavinil navrhovateľ a
preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

Navrhovateľ sa v konaní po čiastočnom späťvzatí domáhal už len zmluvnej pokuty vo výške 643,50
EUR, vypočítanej z mesačného nájomného 650,-EUR za 198 dní omeškania. Keďže ako bolo uvedené,
súd považoval za dôvodné priznať zmluvnú pokutu len za obdobie do 31.8.2014 v sume 110,50 EUR,
vo zvyšnej časti, teda 533,-EUR (obdobie od 1.9.2012 do 11.2.2013) návrh navrhovateľa zamietol.

Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uplatnil svoje moderačné
právoazmluvnúpokutuznížil,keďžesamuvovzťahukzabezpečovanémuzáväzkuvidelaneprimeraná.Podľa nájomnej zmluvy bola výška zmluvnej pokuty 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania,
pričom povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikla až od 15. dňa od omeškania s platením mesačného
nájomného. Súd takto dohodnutú zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimeranú hodnote a významu

zabezpečovanej povinnosti. Podstatnou okolnosťou bolo, že suma zmluvnej pokuty narastala postupne,
každým dňom omeškania. Teda jej výška závisela od doby, počas ktorej si odporca neplnil svoju zmluvnú
povinnosť. Ak by súd takto naakumulovanú sumu znížil, zvýhodnil by dlžníka. Čím dlhšie by totiž neplatil,
týmviacbybolzvýhodnenýoprotiveriteľovi.Zuvedenýchdôvodovnebolomožnévýškuzmluvnejpokuty
moderovať. Námietka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však napokon ani nebola opodstatnená,

keďže súd považoval zmluvnú pokutu v časti prevyšujúcej sumu 110,50 EUR za nedôvodnú.

Odporca žiadal návrh zamietnuť aj preto, že domáhanie sa zmluvnej pokuty zo strany navrhovateľa
považovalzavrozporesdobrýmimravmi.Poukázalnakauciu1.000,-EUR,ktorábolazloženáodporcom
pri podpise nájomnej zmluvy za účelom úhrady omeškaného nájomného, pričom podľa vedomostí
odporcu táto kaucia mala byť aj použitá na úhradu nezaplateného nájomného. Odporca sa preto pri

skončení nájomnej zmluvy domnieval, že bude použitá na úhradu jeho nedoplatkov.

Súd k tomu uvádza, že podľa Čl. IV., bod 4.9 nájomnej zmluvy počas trvania nájomného vzťahu mohol
prenajímateľ použiť zloženú kauciu na náhradu škody spôsobenej odporcom ako nájomcom alebo na
úhradu nedoplatkov podľa nájomnej zmluvy. Bolo teda na ňom, na aký účel ju použije. Po skončení

nájmu a vyúčtovaní zálohových platieb bol prenajímateľ povinný nájomcovi vrátiť kauciu zníženú o sumy,
ktoré si podľa tohto zmluvného ustanovenia započítal. Navrhovateľ v konečnom dôsledku tento postup
aj dodržal, čo je zrejmé z faktúry č. 01/2013 a z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
16C/212/2012. Nárok na zmluvnú pokutu bol ustanovený v nájomnej zmluve a odporca ako zmluvná
strana obsah zmluvy poznal mal si byť vedomý aj možnosti uplatnenia takejto zmluvnej sankcie zo strany

navrhovateľa. Z uvedených dôvodov súd nedospel k názoru, že postup navrhovateľa bol v rozpore s
dobrými mravmi.

Podľa § 151 ods. 3 prvej vety OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe citovaného ustanovenia, ponechal súd rozhodnutie o trovách konania samostatnému

uzneseniu po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.