Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/570/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234196
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a

členovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JozefaTurzu,vprávnejvecinavrhovateľky:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 27C/283/2012-40 zo dňa 11.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku zamietol návrh, aby odporkyňa bola povinná zaplatiť
navrhovateľke z titulu majetkovej škody sumu 2.736,24 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 547,25
Eur a v II. výroku nepriznal odporkyni náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka
podaným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 27.09.2012 sa proti odporkyni domáhala zaplatenia
náhrady majetkovej škody vo výške 2.736,24 Eur a sumy 547,25 Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Škoda
podľa uvedenia navrhovateľky vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup

súdu spočíval v prieťahoch v konaní (k rozhodnutiu o žiadosti došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby, s omeškaním viac ako 322 dní) a vo vydaní nezákonného rozhodnutia - žiadosť o vydanie
poverenia bola zamietnutá, súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie
rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 2Er/188/2011 mal súd zistené, že dňa 03.08.2011 bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX 8484/11, a to na základe exekučného
titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 01911/11 zo dňa 07.04.2011. Uznesením č.k.

2Er/188/2011-22 zo dňa 02.04.2012 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2012. V prípade, že súd zistí rozpor so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia zamietne. V takom prípade nie je stanovená lehota. Tá je stanovená iba
v prípade, že nie je rozpor a teda pre prípad udelenia poverenia, pokiaľ nejde o výnimku podľa § 41
ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o
vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Ak exekučný súd vydal uznesenie cca po 322 dňoch
od podania žiadosti, nemožno to hodnotiť vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerané. Za splnenia

zákonnýchpodmienokpodľa§6ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.rozhodnutiesúduozamietnutížiadosti
o vydanie poverenia by bolo možné skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti, takto však navrhovateľka
návrh skutkovo nevymedzila, netvrdila ani nepreukázala, že predmetné rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia bolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom.Navrhovateľka ani nepodala proti uvedenému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Nezákonnosť
rozhodnutia nie je účelné a dokonca ani možné preskúmať v samotnom konaní o náhradu škody.
Pre konanie o náhradu škody platí, že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase prejednávania nároku

poškodeného subjektu už vysloviť príslušný orgán, ktorý je v zmysle príslušných procesných predpisov
oprávnený nezákonné rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Potom nevyhnutne platí, že súd rozhodujúci
o uplatnenom nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať zákonnosť (nezákonnosť)
rozhodnutia, v ktorého dôsledku došlo k vzniku škody. Túto otázku nemôže riešiť ani ako predbežnú,
keďže tú už dostatočne preukázane vyriešil orgán určený platnými právnymi predpismi, ktorého autoritu

musí rešpektovať aj súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody. V zásade platí, že právo na náhradu
škody je možné uplatniť až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušil
alebo zmenil pre jeho nezákonnosť príslušný orgán. Účelom predmetného konania teda nie je
preskúmať a revidovať vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie v danom exekučnom konaní, ktoré je
záväzné.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľke
priznať uplatňované peňažné plnenie majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu na jej tvrdenom skutkovom
základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný postup ako jeden z
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
taktiež nemal za preukázané nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľka nesplnila už prvú podmienku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď v konaní nepreukázala
nesprávny úradný postup. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené
kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné
a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok a to k vzniku škody ako
majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto
neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej

lehote odvolanie. Odvolanie odôvodnila tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a), v spojení § 221 ods. 1 písm. f), b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p -
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení § 221 ods. 1 písm. g), c) v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), d) súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205 ods.
2 písm. c), e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f). K dôvodom odvolania bližšie uviedla, že pokiaľ z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporkyne (správne zrejme
má byť navrhovateľky pozn. krajského súdu) a jej splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O.s.p., pretože sa navrhovateľka bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila, tak poukazuje
na to, že podala súdu návrh na zrušenie pojednávania a uviedla dôležité dôvody a predložila súdu

listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľka uskutočnila podanie obsiahnuté v texte návrhu,
ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľky a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za

nestranného.Jetomutakajpreto(okremdôvodovoznačenýchvnávrhu),žerozhodnutiekrajskéhosúdu
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach. Súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej

ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie na ktorom
za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že návrh trvá
na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené
nestranným sudcom na nestrannom súde.Navrhovateľka tiež tvrdila, že nemala možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala možnosť

sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situáciedošlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniuprávanavrhovateľkynasúdnuochranu,
akoajkodňatiujejmožnostikonaťpredsúdom.Ďalejtvrdila,ženebolaoboznámenásobsahomdôkazov
a prednesov, nemala možnosť sa k týmto vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie keď bolo

potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu keď sa odporkyňa
nevyjadrila k návrhu a ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu aby predložila písomné vyjadrenie,
mal súd rozhodnúť podľa § 153b O.s.p.. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd zrušil rozsudok
okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§201O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2,§156ods.3O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)

a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľky nedostatočne oboznámil s
podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie)
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez
oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľky meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom

zdôrazňovalo, že navrhovateľka trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní,
avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemala
možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady

kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľky na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti
konať pred súdom, odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza:

Preskúmaním spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho, bolo zistené, že na deň 11.12.2013 vo
veci súd nariadil pojednávanie. Navrhovateľ prevzal predvolanie dňa 28.08.2013 a právny zástupca

navrhovateľa dňa 30.08.2013, pričom neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Na základe tohto okresný
súd konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. aj v neprítomnosti účastníkov konania a právneho
zástupcu navrhovateľa. Okresný súd následne vyzval navrhovateľku, aby odstránila vady podania, a to
výslovne uviedla či opisom skutkových tvrdení v návrhu uplatnila námietku zaujatosti. Navrhovateľka v
odpovedi doručenom okresnému súdu dňa 13.09.2013 uviedla, že nepodáva námietku zaujatosti podľa

ust. § 15a ods. 1 O.s.p.. Nakoľko neboli v prejednávanej veci zistené okolnosti, ktoré by predstavovali
relevantné dôvody na vylúčenie konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v súdenej veci,
odvolací súd uvedené odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné.K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jej neprítomnosti pričom uskutočnila podania (obsiahnuté
v texte návrhu), ktorým upovedomila súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania

vylúčiť, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky ktorá na výzvu súdu uviedla, že námietku
zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. nepodala.

K skutočnosti, že navrhovateľka sa nemala možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, odvolací súd
uvádza, že toto sa ukázalo nepravdivým, nakoľko vyjadrenie odporkyne bolo splnomocnenému

právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené dňa 26.09.2013 (č.l. 33) a teda navrhovateľka, resp. jej
právny zástupca mali možnosť vyjadriť sa k podanému vyjadreniu odporkyne.

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O.s.p. je potrebné
uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 11.12.2013. Právny zástupca navrhovateľky,
predvolanie prevzal 30.08.2013 (č.l. 20). Tým, že na pojednávanie sa navrhovateľka ani jej právny

zástupca nedostavili potom neobstojí jej námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby jej
umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľky
a jej právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 11.12.2013 prejednal a o nej
rozhodol, neodňal tým navrhovateľke možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sama

zbavila tým, že sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola na pojednávanie včas predvolaná viac ako 5
dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým súdom
toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľkou nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre
odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Tým, že sa navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca na
pojednávanie nedostavili si sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia,

a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany,
právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré sa
realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom). Odňatím možnosti konať pred
súdom podľa ustanovenia § 221 písm. f) O.s.p. je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci,
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v

konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V
zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný
zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O.s.p.).

V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným ustanovením § 101

ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho
prekážku na jej strane brániacej jej v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1-3 O.s.p.), požiadala o zrušenie
pojednávania z dôvodu, že vo veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené
vyššie) nebol dôvodný. Taktiež k námietkam o majetkovej škode a nemajetkovej ujme, odvolací súd
uvádza, že s nimi sa už podrobne vysporiadal okresný súd a z tohto dôvodu ich nepovažuje za dôvodné.

K odvolacej námietke navrhovateľky, že v konaní pred súdom hodlala prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku, čo
jej okresný súd zmaril, nakoľko pojednávanie neodročil, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka
nepredložila vypracovaný znalecký posudok nie len v konaní pred súdom prvého stupňa, rovnako ho
však nepredložila ani v odvolacom konaní, t.j. neboli dodržané podmienky ustanovené v § 205a O.s.p..

K samotnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odvolací súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02,
I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), keď samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od
ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej
predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne
učinil v tomto konaní aj okresný súd.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol

krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.