Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213878
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614213878.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnému N. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX A. W., vedenej pod sp. zn. EX/25639/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD. so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 309,38 eur

s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č. k. 13Er/781/2014-16,
zo dňa 27. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie sp. zn. EX/25639/14 zo dňa 27.08.2014 zamietol, podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V exekučnej
veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
20.12.2005, právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu spotrebiteľského práva. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ),
nie je dojednaná individuálne. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa
podmienku písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov zo zmluvy, napriek jej formulácii však nebola skutočnou alternatívou výberu medzi
rozhodcovským a civilným súdom. Formulácia rozhodcovskej doložky sleduje, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý vyberie dodávateľ a ktorý sa nachádza v mieste
sídla dodávateľa, za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Spotrebiteľ s prihliadnutím na značnú vzdialenosť miesta konania a jeho majetkové a zárobkové

pomery sa nemá ako relevantne brániť proti návrhu - žalobe dodávateľa. V konečnom dôsledku právo
voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude mať takmer vždy dodávateľ, miera jeho práv
voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa zabezpečuje takmer úplnú
dominanciu dodávateľa v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany
spotrebiteľa. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je preto neprijateľná, prieči sa dobrým mravom.
Ak rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z takejto doložky, nemožno jeho rozhodnutie považovať

za vydané oprávnenou osobou.Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný (exekučný) súd udelil exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu podanej žiadosti.

Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., že súd neprávne právne posúdil vec. Exekučný
súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 ZoRK. Formálne preskúmanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, pričom formálna

vykonateľnosť je vyjadrená doložkou vykonateľnosti. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd
zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s
dobrými mravmi) a v tomto zmysle má skúmať iba plnenie vyplývajúce z exekučného titulu (výrok
rozhodcovského rozsudku). V exekučnom konaní súd nemôže preskúmavať právny dôvod, na základe
ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo, ale má sa zaoberať len plnením priznaným
rozhodcovským rozsudkom ako takým. Postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 ZoRK dochádza k

nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho
predpisu) exekučným konaním.

Exekučný súd neúplne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že medzi účastníkmi nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská doložka, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.. Oprávnený

s povinným uzatvára rozhodcovskú doložku (zmluvu) podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je dohodnutá v rámci VPPÚ, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné.

Povinný, ani súdny exekútor vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd, a s
ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd dodáva, že v ďalšom je vylúčená akákoľvek

polemika týkajúca sa textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod
sankciou neplatnosti právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. Táto
zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke
zakotvenej iba v tzv. Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 17.) nemožno vysloviť iný
záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie

je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 20.12.2005 v časti pred podpismi účastníkov je
uvedené: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) ....“,
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú len nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument, ani

inakbližšieidentifikovanývzmluve,ahocibolitakétoVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru(písomný
dokument) technicky spojené so zmluvou o úvere, nemožno z toho vyvodiť jednoznačný záver, že danú
rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú
zmluvu.

Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na rozhodcovskú
doložku spísanú ako osobitný dokument - samostatnú listinu - oprávnený takúto listinu súdu ani v
odvolacom konaní nepredložil. (A zjavne takáto listina nebola predložená ani rozhodcovskému súdu,keďže aj tento svoju právomoc vo veci konať vyvodil z bodu 17. VPPÚ, čo vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku).

Rovnako, keď odvolateľ odkazuje na „článok 2 a odsek 2 zmluvy“ a v odvolaní ich znenie cituje, súdu
listiny s takýmto obsahom predložené neboli ani v odvolacom konaní, nie sú obsahom spisu. Preto nie je
dôvodné, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal tou oprávneným namietanou skutočnosťou, že exekučný
súd v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával, pretože pre výsledok rozhodnutia okresného súdu
to nebolo právne významné.

Pokiaľ odvolateľ dôvodí tým, že vzhľadom na text rozhodcovskej doložky povinnému nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok so zmluvou o úvere na všeobecný
súd, okresný súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou.Odvolacísúdkdôvodomuvedenýmokresnýmsúdomvtejtosúvislostidodáva.Oprávnený
podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil rozhodcovské konanie. Po tomto

úkone už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom.
Ak aj rozhodcovská doložka poskytla spotrebiteľovi (povinnému) možnosť obrátiť sa na všeobecný súd,
takáto možnosť bola len iluzórna, pretože trvala len za predpokladu, že spotrebiteľ by vystupoval v
postavení žalobcu. Skutočnosť, že v rozhodcovskej doložke je uvedená aj alternatíva, neodstraňuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka totiž rovnocennú možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom
spotrebiteľovi poskytuje len za predpokladu, ak má tento záujem viesť spor (teda len v tom prípade,
ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať).
Znenie rozhodcovskej doložky teda síce neodporuje doslovnému zneniu ustanovenia smernice (aj
neskôr prijatému ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), avšak svojimi dôsledkami sleduje

cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, t. j. zákon obchádza. Pritom v porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože v prípade vzniku sporu
súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch účastníkov. Rozhodcovské
konanie je dohodnuté ako jediný spôsob riešenia sporu, iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy
spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných

požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere
obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom. Aj z rozhodovacej praxe
exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských zmlúv je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje
rozhodcovské konanie. V prípade, že si dodávateľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky

(jej včlenením do formulára zmluvy alebo do VPPÚ) nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú
výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.

Odvolacie námietky oprávneného týkajúce sa údajnej nemožnosti, či len obmedzenej možnosti
preskúmania exekučného titulu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok, vyvracia

samotná koncepcia a znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého má
exekučný súd právo preskúmavať súlad rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) so zákonom.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé
rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené
podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný

titul nielen pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods.
2 Exekučného konania), ale môže skúmať počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu). Postup exekučného súdu keď posudzoval,
či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým,

ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK,
napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne

účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), vspotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Zistenieoneplatnostirozhodcovskejdoložkyjepostačujúcimdôvodomprezamietnutiežiadostisúdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže
právomocrozhodcovskéhosúdu,ktorývydalrozhodcovskýrozsudokjezaloženánaneplatnomprávnom
úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie
je spôsobilým exekučným titulom.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné