Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201668
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014201668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci
navrhovateľky U. Y., rod. X., nar. XX. mája XXXX, bytom D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/379/2014-12 zo dňa 29. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/379/2014-12
zo dňa 29. októbra 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX
XXXX X zo dňa 11. septembra 2014, ktorým odporkyňa v zmysle § 70 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla
žiadosťnavrhovateľkyo invalidnýdôchodokzodňa15.augusta2014zdôvodu,žeposudkovýmlekárom
sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok
nevznikol.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 2501 ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä
so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárovpobočkyiústrediaSociálnejpoisťovne,sozdravotnoudokumentáciounavrhovateľky,sostatným
obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom,
preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd uviedol, že za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky zo dňa 15. augusta 2014
posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave.
V posudku z 15. augusta 2014 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z
prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení z januára 2014 a z nasledujúcich
psychologických, kardiologických a psychiatrických vyšetrení z roku 2014. Za jej rozhodujúce zdravotné
postihnutie označil somatizovanú poruchu, duševné ochorenie v zmysle kapitoly V., pol. 4, písm. a)

prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pre uvedené ochorenie jej priznal 20 % pokles jej pracovnej
schopnosti s tým, že po liečbe na psychiatrickom oddelení sa zdravotný stav zlepšil, aj pri posudzovaní
zdravotného stavu uviedla, že sa má dobre. Ochorenie vysokého tlaku krvi v II. štádiu ESH/ESCnepovažoval za posudkovo závažnejšie. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré
sa nezmenilo ani po podaní jej odvolania bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej
invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej
poisťovne, pracovisko v Prešove, ktorý si k posúdeniu zdravotných ťažkostí navrhovateľky prizval
ako prísediaceho odborného lekára - psychiatra. Vychádzal z totožných odborných lekárskych
nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného psychiatrického nálezu z novembra 2014 a dospel

k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľky vykonal bez jej účasti na základe jej žiadosti. Uviedol, že posudzovaná
45 - ročná navrhovateľka vyučená predavačka, od roku 2008 nezamestnaná bola v januári 2014
prvýkráthospitalizovanánapsychiatrickomoddelenínadoporučenieambulantnéhopsychiatra.Hlavným
dôvodom hospitalizácie bola nespavosť. Počas hospitalizácie boli dokumentované klinické známky
telesného a vegetatívneho diskomfortu, polymorfné somatizácie a z toho plynúca anxiozita. Po

liečbe sa stav zlepšil, čo bolo potvrdené samotnou navrhovateľkou. Bol u nej zistený návyk na
analgetika a evidentné známky pytiatickej osobnosti. Podľa diagnostického záveru ide o epizódu
stredne ťažkej depresie s prevládaním somatizovanej a úzkostnej poruchy, t. j. neurotické ochorenie,
čo bolo potvrdené aj psychologickým vyšetrením zo l6. apríla 2014. Na základe predloženej zdravotnej
dokumentácie v zhode s odborníkom pre psychiatriu vyhodnotil jej zdravotné ťažkosti ako somatizovanú

poruchu. Kardiologickým vyšetrením nebol zistený pozitívny nález ochorenia srdcovo-cievneho aparátu.
Ochorenie vysokého tlaku krvi v II. štádiu ESH/ESC bez orgánového poškodenia nie je posudkovo
významné a nemá vplyv na pokles jej pracovnej schopnosti.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových

lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou

právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu

napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového

lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na
základe takto objektívne zisteného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k
správnemu skutkovému zisteniu, že invalidita navrhovateľky nevznikla, pretože jej duševné ochorenie

v strednom stupni závažnosti podmieňuje podľa platnej právnej úpravy najviac 20 % pokles pracovnej
schopnosti poistenca, ktorý bol u navrhovateľky konštatovaný. Takýto pokles pracovnej schopnosti však
invaliditu nepodmieňuje, pretože tá podľa zákona vyžaduje viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti
poistenca. Na základe tohto skutkového zistenia odporkyňa správne napadnutým rozhodnutím žiadosť
navrhovateľky zamietla, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka podala proti rozsudku krajského súdu odvolanie. Uviedla, že jej zdravotné ťažkosti sa
stále zhoršujú, pričom predložila ďalšie prílohy na preskúmanie.

Poukázala na priebeh súdneho pojednávania pred krajským súdom, ktoré podľa jej názoru prebehlo

veľmi rýchlo. Taktiež podľa jej názoru sudkyňa bola oboznámená so skutočnosťami týkajúcimi sa jej
prípadu, tak ako ich predložia navrhovateľka ako i odporkyňa. Napriek tomu, že navrhovateľka bola
vypočutá, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a je vecne
správne. Bolo to však očividne jednostranné a bola chránená odporkyňa a posudkový lekár.Ďalej uviedla, že ju bolia nohy, ruky má necitlivé, stŕpnuté, pomaly nevie uchopiť nič do ruky a nevládze
sa postaviť na nohy. Taktiež sa jej vykrivuje pol tváre nabok, keď sa nahnevá.

Vo vyjadrení k odvolaniu odporkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil.Odporkyňavovyjadreníuviedlažedôvody,ktoréuvádzanavrhovateľka vodvolaní, nepovažuje
za opodstatnené. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by
spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia

zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybnili
alebo vyvrátili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie
je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil
rozhodnutie dňa 29. októbra 2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci
nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 24. augusta 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok postupoval

odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 (zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky
súdny poriadok).

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve

preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne č.XXX XXX XXXX X zo dňa 11.
septembra 2014, ktorým bola navrhovateľke zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 15.

augusta 2014, nakoľko podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo
dňa 15. augusta 2014 navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
lebo pre dlhodobý nepriaznivý stav nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťv porovnaní so zdravou fyzickou osobou bola určená na 20 %. V posudku, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil
zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu o

sociálnom poistení. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava
dňa 6. novembra 2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie,
vysunuté pracovisko Prešov dňa 11. decembra 2014. Posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku,
že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má

mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe
ktorých krajský súd rozhodol.

Najvyšší súd konštatuje, že pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Z vypracovaných
lekárskych posudkov zo dňa 15. augusta 2014, 6. novembra 2014 a 11. decembra 2014 je zrejmé,
že navrhovateľka má stanovenú mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Z
uvedených záverov posudkových lekárov tak vyplýva, že navrhovateľka nesplnila podmienku uvedenú
v § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a teda nie je invalidná, lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný

stav nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom
pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí

rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľky o invalidný dôchodok.
O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade
zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať. V lekárskych posudkoch posudkoví lekári zohľadnili
všetky dostupné lekárske správy, ktoré mali k dispozícii.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je v súlade so zákonom,
a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd záverom považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má

navrhovateľka kedykoľvek možnosť znovu požiadať o priznanie invalidného dôchodku prostredníctvom
príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

Odvolací súd taktiež na záver udáva, že pre rozhodnutie je vo veci je záväzný skutkový stav zistený v
čase rozhodovania o invalidnom dôchodku.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a
§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľka v konaní nemala
úspech a odporkyňa nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e opravný prostriedok prípustný.