Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. august 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203258
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312203258.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobkyne: D.. T. Z., H.A. X, XXX
XX B., zastúpeného: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 47 237 031, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837
02 Bratislava, IČO: 00 165 565, o zaplatenie 50.155,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb/13/2012-288 zo dňa 16.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb/13/2012-288 zo dňa
16.04.2014 z r u š u j ea vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 26.03.2012 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 53.475 eura. Žalobkyňa žalobu odôvodnila
tým, že dňa 25.07.2007 podala žiadosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej
len „ÚPSVaR“) o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo
vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a

z Európskeho sociálneho fondu. Dňa 28.08.2007 bola uzatvorená Dohoda o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti
podľa ust. § 57 zákona č. 57/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a vyhlášky MPSVR č. 44/2004 Z.z.
medzi žalobkyňou a ÚPSVaR, v zmysle ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý príspevok v celkovej výške
6.958,44 eura. Dňa 19.09.2008 prišlo k odstúpeniu od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, pričom ako dôvod odstúpenia bolo uvedené vážne porušenie podmienok dohody tým, že

Ministerstvo zdravotníctva SR zamietlo žalobcovo odvolanie a potvrdilo rozhodnutie ÚVZSR, ktoré
kladné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v plnom rozsahu zrušil z dôvodu, že žalobkyňa
nepreukázala vlastníctvo k posudzovanému priestoru, resp. nebol predložený súhlas vlastníka na
jeho užívanie na iné ako bytové účely. Dňa 24.10.2008 sa žalobkyňa stala vlastníkom predmetného
bytového družstva, a teda v čase rozhodovania orgánov verejnej správy v mimo odvolacom konaní
nebol daný ani nimi tvrdený dôvod na zrušenie nezákonného rozhodnutia. Ministerstvo zdravotníctva SR

rozhodnutím zo dňa 22.06.2010 č. 06763/2010-OP zrušilo rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR
zo dňa 25.06.2009 v spojení s rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 24.04.2009 a vec
vrátilo Úradu verejného zdravotníctva SR na ďalšie konania, čím sa s protestom prokurátora stotožnilo.
Úrad verejného zdravotníctva dňa 26.07.2007 rozhodnutím č. OLP/5310/2010 konanie začaté na podnet
Úradu verejného zdravotníctva SR vo veci preskúmavania rozhodnutia Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva Bratislava zo dňa 31.08.2007 mimo odvolacieho konania podľa ust. § 30 ods. 1 písm.

h) správneho poriadku zastavil, čím ostalo rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č.
RÚVZ/21-11119, 13055/2007 zo dňa 31.08.2007 právoplatné. Na základe toho mala žalobkyňa za to,že dôvod odstúpenia od Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nebol daný, t.j. vôbec
nemalo dôjsť k odstúpeniu od dohody zo strany ÚPSVaR, a teda žalobkyňa mala nárok na plnenie z
predmetnej dohody v sume 6.985,44 eura. Právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalobkyňa tvrdila, že jej vznikla škoda
v celkovej výške 53.475 eura, ktorú aj bližšie špecifikovala.

3. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobkyňa mala na uvedenie predmetných priestorov do
prevádzky súhlas príslušného orgánu verejného zdravotníctva, a to kladné rozhodnutie RÚVZBA

zo dňa 31.08.2007, čiže podľa tohto rozhodnutia mohla predmetné chránené pracovisko z hľadiska
kompetencie orgánov verejného zdravotníctva prevádzkovať. Rozhodnutie RVZSR zo dňa 12.03.2008,
ktorým bolo vyššie uvedené rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušené, bolo napadnuté odvolaním
zo dňa 31.03.2008 a o podanom odvolaní rozhodol príslušný orgán Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 23.05.2008, ktoré nadobudlo dňa 04.06.2008 právoplatnosť,
takžežalobkyňamohlavprevádzkechránenejdielnenerušenepokračovaťnazákladesúhlasuRÚVZBA

až do dňa 04.06.2008, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky zo dňa 12.03.2008. Dňa 13.02.2009 Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
4S/62/08-57 zrušil prvostupňové rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 12.03.2008,
ako aj rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 23.05.2008. Po doručení tohto rozsudku mohla
žalobkyňa v prevádzkovaní predmetnej chránenej dielne v súlade s rozhodnutím RÚVZBA pokračovať,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 25.06.2009,
t.j. do dňa 02.07.2009. Týmto rozhodnutím totiž v odvolacom konaní Ministerstvo zdravotníctva SR
opätovne potvrdilo rozhodnutie ÚVZSR zo dňa 24.04.2009. V prevádzke chránenej dielne bolo možné
pokračovať opätovne, a to po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR
zo dňa 22.06.2010. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa bola odo dňa 24.10.2008 vlastníkom

bytu, pričom keby túto skutočnosť konajúcim správnym orgánom uviedla včas, nebol by ani daný dôvod
pre zrušenie rozhodnutia. Bol toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla
odstúpením od dohody medzi žalobkyňou a iným právnym subjektom, pričom žalovaný popieral nielen
právny nárok na náhradu škody, ale aj jeho výšku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpil
od dohody z dôvodov nezákonného rozhodnutia, ale najmä z dôvodov podľa čl. 2 písm. a) bodu

6 predmetnej Dohody, nakoľko žalobkyňa neviedla evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskych
výsledkov v chránenej dielni a tieto raz ročne nepredkladala do 31.03. príslušného kalendárneho roka a
tiežzdôvodovpodľačl.2písm.a)bodu8predmetnejDohody,ženeoznamovalaÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny každú zmenu dohodnutých podmienok. Poukázal na to, že prostriedky negarantoval a
ani nezabezpečoval a boli viazané na splnenie podmienok pre poskytnutie nenávratného finančného

príspevku. Žalovaný ďalej namietol premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody,
nakoľko od dňa odstúpenie ÚPSVaR zo dňa 19.09.2008 žalobkyňa vedela, kto zodpovedá za jeho
prípadnú škodu, takže najneskôr bol jej nárok dňa 19.09.2011 premlčaný. Žalovaný poukázal aj na to,
že pôvodne žalobkyňa žiadala o chránenú dielňu na Ožvoldíkovej ulici, pričom neskôr si chcela kúpiť
rodinný dom a tam zriadiť cestovnú kanceláriu, takže z jej strany asi nemalo ísť o účelové čerpanie

štátnych finančných prostriedkov.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, 2, 3,
§ 43, § 48 ods. 1, 2, § 51, § 488, § 489, § 490 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a), § 2 písm.
a), § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, §

17 ods. 1, § 18 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 1 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, 4, § 14 ods. 1, § 18
ods. 1, 2, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 46, § 59 ods. 1, 2, 4, § 65 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní, § 3 ods. 1 písm. c), § 6 ods. 5 písm. l), § 10 ods. 4 písm. a), § 42 ods. 1 zákona č.
126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do

31.08.2007, § 55 ods. 1, 3, 4, § 57 ods. 1, 9, 10 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2008, § 120 ods. 1, 3, 4 O.s.p..

5. Z vykonaného dokazovania mal konajúci súd za preukázané, že bola daná prvá skúmaná podmienka,
a to existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť, nakoľko Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 06763/2010-OP zo dňa 22.06.2010 rozhodnutie
MZ SR zo dňa 25.06.2009 ako nezákonné zrušilo. Hoci súd na kópii rozhodnutia MZ SR zo dňa
25.06.2009 nemal právoplatnosť vyznačenú, nakoľko však išlo o rozhodnutie odvolacieho správneho
orgánu, proti ktorému sa v zmysle ust. § 59 ods. 4 Správneho poriadku nemožno odvolať, mal za to,že rozhodnutie MZ SR zo dňa 25.06.2009 je právoplatné, a preto bol toho názoru, že bola splnená
prvá podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
pretože rozhodnutie MZ SR zo dňa 25.06.2009, o ktorého právoplatnosti súd nemal pochybnosti, bolo

príslušným orgánom ako nezákonné zrušené.

6.Nakoľkosúdprvejinštanciemalpreukázanúexistenciuprávoplatnéhorozhodnutia,ktorébolozrušené
pre nezákonnosť, zaoberal sa žalovaného námietkou premlčania nároku na náhradu škody z titulu
takéhoto nezákonného rozhodnutia. Uviedol, že v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platí,

že právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky a premlčacia lehota plynie odo dňa doručenia, resp.
oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie a zároveň platí,
že v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. premlčacia lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku až do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. V tomto
prípade premlčacia lehota začala plynúť dňom doručenia rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva zo
dňa 22.06.2010, ktorým bolo rozhodnutie MZ SR zo dňa 25.06.2009 zrušené, pričom dňa 16.09.2011

bolo plynutie premlčacej lehoty prerušené z dôvodu žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu. Hoci
súd nemal preukázané, kedy presne došlo k doručeniu, resp. k oznámeniu rozhodnutia Ministerstva
zdravotníctva zo dňa 22.06.2010 a ani koľko trvalo predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
konštatoval, že premlčacia lehota pri práve na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia MZ SR
zo dňa 25.06.2009 by neuplynula skôr ako dňa 22.06.2013. Keďže si žalobkyňa toto právo uplatnila

žalobou dňa 26.03.2012, mal súd prvej inštancie za to, že k premlčaniu práva na náhradu škody z titulu
nezákonného rozhodnutia MZ SR zo dňa 25.06.2009 nedošlo.

7. V súvislosti s existenciou podmienky vzniku škody v dôsledku právoplatného rozhodnutia, ktoré
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, konajúci súd uviedol, že žalobkyňa voči žalovanému

uplatnila náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia žalovaného (rozhodnutia MZ SR zo dňa
25.06.2009) sumu 6.958,44 eur predstavujúcu nevyplatený nenávratný príspevok, sumu 1.661,71 eura
predstavujúcu náklady za zriadenie a vedenie telefónnej linky, internetu a vedenie bankového účtu
pre potreby podnikateľskej činnosti, sumu 39.910 eura predstavujúcu ušlý zisk, ktorý žalobkyňa mohla
dosiahnuť, ale pre nevyplatenie nenávratného finančného príspevku nedosiahla, nakoľko jej tým bolo

zamedzené podnikanie a sumy 1.625,44 eur predstavujúcej náklady za pôžičku od spoločnosti GE
Money.

8.Boltohonázoru,ženeboladanápríčinnásúvislosťmedzirozhodnutímžalovanéhozodňa25.06.2009,
ktoré bolo ako nezákonné zrušené a škodou, ktorú si žalobkyňa uplatnila, nakoľko žalobkyňou uplatnená

škoda nevznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.06.2009, ale v dôsledku
odstúpenia ÚPSVaR od predmetnej Dohody a z toho vyplývajúceho nevyplatenia nárokov žalobkyne
v zmysle tejto Dohody, čo malo za následok aj jej eventuálnu škodu v podobe ušlého zisku pre
zamedzeniejehopodnikateľskýchaktivít,apretokonštatoval,ževtomtoprípadežalovanýnebolpasívne
legitimovaným subjektom na náhradu žalobkyňou uplatnenej škody, pretože táto nevznikla v dôsledku

jeho nezákonného rozhodnutia.

9. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a nakoľko
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, žiadne trovy konania nevznikli, o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá odvolanie
odôvodnila tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. konkrétne:
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.

1 písm. f) O.s.p.),
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav;
b) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. V odvolaní uviedla, že napriek tomu, že Okresný súd Bratislava III na pojednávaní dňa 19.02.2014
avizoval vykonávanie záverečných rečí na „poslednom“ pojednávaní, následne na pojednávaní dňa
16.04.2014 nevyzval účastníkov, tak ako je povinný to urobiť v zmysle ustanovení § 118 ods. 4.
O.s.p., aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a napriek tomuvyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a bezprostredne po tom vyhlásil rozsudok, čím závažným
spôsobom porušil právo žalobkyne ako účastníka konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu.
Odvolala sa aj na uznesenie NS SR z 28.10.2010, sp. zn. 2Cdo/154/2009 a mala za to, že Okresný

súd Bratislava III v prvostupňovom konaní porušil ustanovenia O.s.p., v dôsledku čoho celé konanie
pred súdom trpí vadami konania, a to ako vadami uvedenými v § 221 najmä písm. f) O.s.p., tak aj inými
vadami, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Považovala za zrejmé, že jediné reálne porušenie predmetnej dohody o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku z jej strany bolo práve nesplnenie povinnosti predložiť právoplatný kladný posudok
orgánu na ochranu zdravia a toto porušenie bolo priamo spôsobené nezákonným rozhodnutím. Ostatné
údajné dve porušenia dohody žalobkyňou reálnym porušením neboli, na čo poukázala aj vo svojom
vyjadreníkodstúpeniuÚPSVaR, načojejboloústnevysvetlené,žesajednálenoformálnevytknutia,že
tieto dve porušenia sa dajú odstrániť dodatočným doručením predmetných písomností, čo je aj bežnou
praxou, avšak toto je zbytočné, keďže porušenie podľa čl. II. písm. A/ bod 3 (práve spôsobené priamo

nezákonným rozhodnutím) je neodstrániteľné. Považovala teda za zrejmé, že príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody žalobkyni je priama a zrejmá. Z uvedeného je aj zrejmé, že
nebyť nezákonného rozhodnutia, k odstúpeniu ÚPSVaR by nikdy nedošlo.

13. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd variantne buď vydal rozsudok, ktorým

žalobe vyhovie, žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 50.155,61 eur a náhradu trov
konania alebo vydá uznesenie, ktorým napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.

k. 27Cb/13/2012-288 zo dňa 16.04.2014 z jeho vecne správnych právnych dôvodov v celom rozsahu
potvrdiť. Poukázal na to, že právny zástupca žalobkyne v odvolaní neuvádza žiadne nové skutkové
okolnosti, nepriložil k nemu žiadne nové dôkazy, ktoré by mali viesť k zmene napadnutého rozsudku.
Dôvody, ktoré uvádza v odvolaní, sú v podstate tie isté, ktoré uvádzal aj v súdnom konaní pred
prvostupňovým súdom, ktorý sa s nimi správne právne a vecne vysporiadal v rámci tohto konania, keď

napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že
by vo vzťahu voči žalovanému boli naplnené zákonné dôvody v zmysle § 5 a nasl. zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, a tým
danýprávnyzákladnazaplateniežalovanejsumy.Boltohonázoru,žedôkaznébremenonapreukázanie
uvedeného žalobkyňa neuniesla.

15. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.
poukázal na to, že žalobkyňa mala riadne zvoleného právneho zástupcu, ktorý za ňu, a tiež aj žalobkyňa
sama osobne, prezentovali a obhajovali v konaní pred súdom svoje záujmy a predkladali dôkazy. Nebola
jej preto postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Zastával názor, že napadnutý rozsudok je

založenýaspočívavsprávnomprávnomposúdeníveci.Poukázalnavspisedoloženédôkazyastotožnil
sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku
na strane 16. Zo spisu vyplýva, že išlo o „Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 57 zákona č.
5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky MPSVR

č. 44/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 69 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorú uzatvoril Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave
so žalobkyňou dňa 28.08.2007 a od ktorej odstúpil dňa 19.09.2008.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom
súduprvejinštancie,dôvodmiodvolaniažalobkyneavyjadreniažalovanéhokodvolaniudospelkzáveru,
že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.03.2012 domáhala, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 53.475 eur, po čiastočnom zastavení konania v časti 3.319,39 eur
uznesením č.k. 27Cb/13/2012-283 zo dňa 20.02.2014 sumy 50.155,61 eur, z titulu náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.06.2009 č. 15520/2009-OP.18. Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. platnom a účinnom počas konania a rozhodovania pred súdom prvej
inštancie, ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje
návrhyavyjadrilisakdokazovaniuikprávnejstránkeveci.Nazáversúduznesenímvyhlásidokazovanie

za skončené.

19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Doterajšia právna úprava ust. § 118 ods. 4 O.s.p. bola prevzatá a formulačne upravená do ust. §
182 CSP, podľa ktorého, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

21. V posudzovanej právnej veci súd prvej inštancie pojednávanie konané dňa 19.02.2014 odročil na

termín16.04.2014stým,žeprávnyzástupcažalobkyneaúčastnícikonaniavzalitermínpojednávaniana
vedomie a na uvedenom termíne pojednávania si pripravia záverečný návrh a súd v prípade, ak nepríde
k doplneniu dokazovania, ani k novým vyjadreniam, po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania
vyhlási vo veci rozsudok. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.04.2014 odvolací súd zistil, že napriek
tomu, že na pojednávanie sa osobne dostavili žalobkyňa, jej právny zástupca a zástupkyňa žalovaného,

súd prvej inštancie ich nevyzval, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci, ale hneď potom ako vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 129 O.s.p., pričom
z hľadiska hospodárnosti konania so súhlasom prítomných od samotného prečítania ich obsahu upustil,
vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené citujúc ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a následne
v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov

konania nepriznal.

22. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 16.04.2014 nie je zrejmé, či stranám bola daná možnosť
v zmysle cit. ust. zákona. Jedná sa o možnosť, ktorú účastníkom poskytoval Občiansky súdny poriadok
a v zmysle novej právnej úpravy poskytuje aj Civilný sporový poriadok, ktorú strany nemusia využiť Z

obsahu zápisnice však nie je zrejmé, či súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom a zvolil
správny procesný postup a po poučení v zmysle cit. ust. zákona im takúto možnosť poskytol. Na
pojednávaní boli prítomní žalobkyňa, jej právny zástupca a zástupca žalovaného, pričom v zápisnici nie
ježiadnazmienkaotom,čivyužívajúmožnosťzhrnúťsvojenávrhyavyjadriťsakdokazovaniuikprávnej
stránke veci alebo uvedené procesné práva nevyužívajú. Nakoľko žalobkyňa ako jeden z odvolacích

dôvodov uviedla, že konajúci súd na pojednávaní konanom dňa 16.04.2014 nevyzval strany tak ako
bol povinný urobiť v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p., aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu
i k právnej stránke veci a napriek tomu vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a bezprostredne
po tom vyhlásil rozsudok, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie týmto nesprávnym
procesným postupom porušil jej právo na tzv. záverečné reči alebo záverečného návrhu. V uvedenom

ustanovení bola upravená špeciálna poučovacia povinnosť súdu, ktorú predseda senátu, ktorý vedie
pojednávanie a rozhoduje vo veci musí rešpektovať.

23. Na podporu uvedeného odvolacieho dôvodu žalobkyňa poukázala na uznesenie NS SR z
28.10.2010, sp. zn 2 Cdo 154/2009 v ktorom vyslovil názor: „Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k

vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti
a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní
ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Naopak, procesnú možnosť
zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci je súd v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p.
povinný vytvoriť účastníkovi až na záver pojednávania (v „záverečnej reči“ môžu účastníci zhrnúť svoje

návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti, môžu v nej
tiež vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd vychádzať a ako by mal vec
po právnej stránke posúdiť)“, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,aktentonedostatoknemožnonapraviťvkonaní
pred odvolacím súdom.25.TentoodvolacídôvodjepotrebnévykladaťeurokonformnesjudikatúrouEurópskehosúdupreľudské
práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych
nárokov oboch strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí

byťspravodliváaúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajejstav,vktoromkaždý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa každý
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, resp.

podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdmákaždýprávonaspravodlivé
súdne konanie. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

26. Odvolací súd je toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní konanom
dňa 16.04.2014 nepostupoval v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p. a neumožnil prítomným stranám a

ich zástupcom, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a bez
poskytnutia tejto možnosti vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, porušil
ich procesné práva, t.j. nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni aj žalovanému, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

27. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nemožno
odstrániť v odvolacom konaní, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, kde bude jeho úlohou postupovať v súlade s ust. §
182 CSP, nariadiť pojednávanie a pred jeho skončením vyzvať strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili

sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nebude považovať za potrebné
vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené a vo veci rozhodne.

28. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu odstráni vytknuté nedostatky v
naznačenom smere a v novom rozhodnutí vo veci sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami

i tvrdeniami strán a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 220 CSP.

29. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396
ods. 3 CSP.

30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).