Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/120/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111236707
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4111236707.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: Union zdravotná

poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti odporcovi: C.
V., bytom N., M. 5, prechodne H. XXX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.890,63 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.890,63 eur spolu s 9,25 % úrokom
z omeškania ročne, počnúc od 27.4.2011 až do zaplatenia na účet navrhovateľa vedený v štátnej
pokladnici číslo XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 2. 12. 2011 domáhal, aby súd uložil odporcom v prvom

a v druhom rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1890,63 eura z titulu
vynaložených liečebných nákladov spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9.25% od 27.4.2011
do zaplatenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia v prvom a v druhom rade dňa 12.5.2008 spôsobili
poistencovi navrhovateľa W.i K. zranenie, ktoré si vyžiadalo poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorú
navrhovateľ následne uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T XXX/XXXX zo dňa 31. 8. 2010 boli
odporcovia uznaní vinnými zo spáchania prečinu výtržníctva. Podľa § 42 ods. 4 zákona číslo 577/2004
Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o
úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, má
zdravotná poisťovňa právo na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosti v
dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby voči jej poistencovi.

V predmetnej veci Okresný súd Nitra rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 3.12.2012
tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, konanie voči odporcovi v 1 rade zastavil na
základe späťvzatia návrhu navrhovateľa a to z dôvodu, že odporca v 1 rade dňa 30.10.2011 zomrel a
odporcovi v 2 rade náhradu trov konania nepriznal.
Voči predmetnému rozsudku v zákonnej lehote podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Nitre ako

odvolací súd uznesením č.k. XCo/XX/XXXX-XX zo dňa 30.12.2014 rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
pričom odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že Okresný súd v ďalšom konaní sa bude zaoberať
odporcovou vznesenou námietkou premlčania aj z hľadiska ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníkaa v prípade, ak dospeje k záveru, že uplatnené právo nie je premlčané posúdi návrh vo veci samej z
hľadiska hmotno-právnych predpisov.

Navrhovateľ, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol , že sa pridržiava písomne podaného
návrhu s tým, že predmetom konania je návrh o zaplatenie sumy 1.890,63 eur, v ktorej sume zodpovedá
výška vynaložených liečebných nákladov za liečbu poistenca navrhovateľa, ktorá mu musela byť
poskytnutávdôsledkuprotiprávnehokonaniavtomčaseobochodporcov,momentálneodporcuv2rade.
V tejto sume 1.890,63 eur zodpovedajú zmluvne dohodnuté ceny medzi navrhovateľom a príslušným

zariadením poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý daného poistenca ošetroval. Navrhovateľ
ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na to, že na strane odporcov išlo o zodpovednosť
solidárnu, výzvy na úhradu žalovanej sumy zo dňa 5.4.2011, z ktorých každá bola adresovaná osobitne
odporcovi v 1 rade a odporcovi v 2 rade bola rozdelená pre ich prehľadnosť na dve sumy. Vo výzve sa
aj uvádza, že ide o alikvotnú časť. Vzhľadom však na úmrtie odporcu v 1 rade má navrhovateľ právo
uplatňovať si celú sumu voči odporcovi v 2 rade. Nárok navrhovateľa vyplýva zo zákona 577/2004.

Navrhovateľ sa vyjadril k námietke premlčania, kde vo svojej výpovedi uviedol, že o incidente
zo dňa 12.5.2008 kedy došlo k fyzickému napadnutiu poistenca navrhovateľa sa dozvedel na
základe písomností zo dňa 22.8.2008, doručenej navrhovateľovi dňa 25.8.2008, pričom rovnakého dňa
25.8.2008 sa pripojil do trestného konania, v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody. Ďalej uviedol,
že má za to, že premlčacia lehota bola dodržaná, tým, že sa navrhovateľ pripojil do trestného konania

premlčacia lehota začala spočívať a opätovne začala plynúť až po právoplatnom skončení trestného
konania, ktoré skončilo dňa 23.9.2010.
Odporca, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, nakoľko mal
medzitým mozgovú príhodu, nepamätá sa. Ale skutočnosť je taká, že pán XX.X.XXXX dostal facku od
neho, on odišiel, avšak potom pán A. mu dal len jednu facku. W. K. odišiel naspäť do hostinca, kde

zotrval do 10 - tej hodiny, došiel domov a doma spadol na stôl, čo potvrdil jeho brat a potom až na
druhý deň ho brali do nemocnice.
Ďalej uviedol, že poberá dôchodok starobný, žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s trestným rozkazom č.k. XXT/XXX/XXXX, s
vyčíslením vynaložených liečebných nákladov navrhovateľa, s dokladom karty poistenca, s výzvou na

uhradenie vynaložených liečebných nákladov z trestného spisu XXT/XXX/XXXX a zistil tento skutkový
a právny stav:

Z pripojeného spisu XXTP/XXX/XXXX bolo zistené, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra č.k.
XXT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.8.2010 bol odporca W.V. uznaný za vinného, že dňa 12.05.2008 v

čase asi o 16.40 hodine v N. na V. ulici na trávnatej ploche pred predajňou potravín pristúpil k vulgárne
nadávajúcemu poškodenému T. K., ktorého udrel päsťou ľavej ruky na pravú stranu tváre, v dôsledku
čoho poškodený spadol na zem, kde mu šliapol na krk držiac ho za ruku, pričom mu uviedol, aby
nevstával lebo ho znovu zrazí na zem a následne si poškodeného prestal všímať.

Podľa 42 ods. 4, písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa
má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu
poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo
ine jnávykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca
došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej / § 101 až 110 / . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej / § 101 až 110 / . Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Základným inštitútom premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam.
Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom

u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že
súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ).
Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k

rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr.
výšky skutočnej škody a pod.
Poškodený môže nepriaznivým účinkom premlčania práva na náhradu škody zabrániť uplatnením
nároku na súde, a to buď v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní (pripojenie sa k
trestnému konaniu v rámci tzv. adhézneho konania).

Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv.
škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá.
Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak

skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.
Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí pravidlo, že lehota so subjektívne stanoveným
začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť
najneskoršie s ňou. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi troma prípadmi, ktoré môžu nastať, a to:
a) začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby a do jej skončenia tiež uplynie celá

subjektívna doba: právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby (na ďalšie plynutie objektívnej doby sa
už neprihliada),
b) začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby, ale do jej skončenia uplynie iba časť
subjektívnej doby a ďalšia časť až po jej skončení: právo sa premlčí uplynutím objektívnej doby (pozri
dikciu „Najneskoršie sa právo ... premlčí“...),

c) začiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby: právo sa premlčí uplynutím
objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje
skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo
udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú

je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť
na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá (porovnaj R 38/1975). Plynutie subjektívnej
premlčacej doby však nemôže začať skôr než plynutie objektívnej premlčacej doby, t. j. skôr než škoda
vznikla (Ro NS ČR z 26. 11. 2005, sp. zn. 25 Cdo 2232/2005).
Právo na náhradu škody sa premlčí podľa § 106 ods. 1 OZ za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený:
a) dozvie o škode (nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale aj o tom, aký je rozsah škody) a
b) dozvie o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá.
Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na
súde (actio nata). Až od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná, tzv. subjektívna premlčacia doba.

Plynutiepremlčacejdobyjetuviazanénasubjektívnymoment,ktorýspočívavovedomostipoškodeného
o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu. Ak sa poškodený dozvie o spôsobenej škode
alebo hoci len o tom, kto za škodu zodpovedá (keď o spôsobenej škode už vedel), až neskoršie, ako
došlo ku škodovej udalosti, predĺži sa premlčacia doba o časový úsek medzi škodovou udalosťou a
momentom, keď sa poškodený dozvie o škode, prípadne o tom, kto za ňu zodpovedá. V každom prípade

je potrebné vychádzať z preukázanej, a nie z predpokladanej vedomosti poškodeného o vzniknutej
škode a jej rozsahu.Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť
na súde (Ro NS ČR z 30. 4. 2002, sp. zn. 33 Odo 477/2001).

Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal za
preukázané, že vznesená námietka premlčania odporcu v 2. rade nie je podaná dôvodne, nakoľko o
tom, kto je za škodu skutočne zodpovedný sa navrhovateľ dozvedel až na základe Trestného rozkazu
č. XXT XXX/XXXX, zo dňa 31.8.2010, pričom predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči
odporcovi v 2. rade dňa 23.9.2010, čiže až od tohto dátumu začala plynúť dvojročná premlčacia doba,

ktorá uplynula dňa 23.9.2012, pričom návrh navrhovateľa bol podaný 2.12.2011, teda včas teda ešte
počas plynutia premlčacej doby .
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods. 3, vyššie cit. zák. ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1a 3 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to v peniazoch.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1OZ je úkon

- prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávnosť konania škodcu zahŕňa dve
zložky, a to:
a) protiprávny úkon a
b) protiprávnosť úkonu.
Ad a) protiprávny úkon (čin) je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Úkonom je prejav fyzickej

a psychickej stránky človeka navonok.
Psychická stránka spočíva v prítomnosti vedomia a vôle konajúceho protiprávny stav spôsobiť.
Ad b) protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore s objektívnym
právom. protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a

je} rozsahom ako následkom týchto príčin.
Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdnemalpochybnosti, žeodporcav2.radesadopustilvýtržnosti
na verejnosti tým, že napadol XX.X.XXXX.K., za čo bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu v Nitre, č.k. XXT XXX/XXXX, zo dňa 31.8.2010.
Navrhovateľ poškodenému uhradil zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá v dôsledku

protiprávneho správania sa odporcu v 2. rade a uhradil sumu v celkovej výške 1.890,63 eur .
Súd mal za to, že podľa znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní bolo konštatované ,
že nie je vylúčený vznik zranenia pri páde úderom ľavej strany hlavy o pevnú podložku /zvlášť pri
nekoordinovanom páde, kedy nedôjde k zbrzdeniu pádu obranným mechanizmom pomocou natiahnutia
rúk/ prípadne o hranu pevného predmetu (obrubník a pod..-), kedy uvedená intenzita by bola dostatočná,

aby vznikla prasklina lebky aj s pridruženým vnútro lebečným krvácaním.
Navrhovateľom vynaložené liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému
predstavujú celkovú sumu 1.890,63 EUR a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a odporcu v 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu, ktorú navrhovateľ vynaložil na
liečebné náklady poškodeného tak, ako si ich vyčíslil.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.