Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/401/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204597
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110204597.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Ota Jurča vo veci žalobcov: 1/ R. T., W.. XX. X. XXXX, bytom U., T. XX, 2) Y. U., W.. XX. X.
XXXX, bytom T., L. E. XX, oboch zast. advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, Advokátska kancelária
Košice, Moldavská cesta 6, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO:
31 690 904, zast. advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Advokátska kancelária Košice, Nemcovej 22,
o o určenie, že poistný vzťah trvá a o zaplatenie 2.504,78 € s prísl., odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I, č.k. 10C/28/2010-512 z 13.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch, ktorým bolo žalobe žalobkyne v 1.rade R. T. vyhovené, vo
výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne v 1.rade a žalovanej a vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť súdny poplatok.

Z v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobkyni v 1.rade trovy odvolacieho konania v sume 44,38 €, ktorú je
povinná zaplatiť advokátke žalobkyne do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo vzťahu žalobcu v 2.rade Y. U. a žalovanej tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi v 2.rade 2.504,78 € s 9 % ročným úrokom od 10.10.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobcovi v 2.rade trovy prvostupňového konania v sume 473,03 €
a trovy odvolacieho konania v sume 44,38 €, ktorú je povinná zaplatiť advokátke žalobcu v 2.rade do
3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že poistný vzťah medzi žalobkyňou v 1. rade R. T. a žalovanou
vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. 5112900001 z 8.12.1998 trvá a žalobkyňa a žalovaná sú touto
zmluvou o poistení viazaní; určil, že poistný vzťah medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovanou vyplývajúci
zo zmluvy o poistení osôb č. 4065700058 z 26.6.2001 trvá a žalobkyňa a žalovaná sú touto zmluvou o
poistení viazaní. Určil, že poistný vzťah medzi žalobcom v 2. rade a žalovanou vyplývajúci zo zmluvy o
poistení osôb č. 5030800006 z 8.8.1997 trvá a žalobca a žalovaná sú touto zmluvou o poistení viazaní.
Žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania vo výške 523,93 eur na účet právnej

zástupkyne žalobkyne v 1. rade, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal nahradiť
žalobcovi v 2. rade trovy konania vo výške 473,03 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu v 2. rade,
do 3 dní dní po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
199 eur na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, žalobcovia so žalovanou (pred zmenou obchodného mena

Prvou československou poisťovňou Rapid) uzatvorili zmluvy o poistení osôb a napriek tomu, že
svoje povinnosti z poistnej zmluvy si riadne plnili, vrátane pravidelných platieb poistného, ktoré
žalovaná akceptovala, žiadnym úkonom nezadali príčinu na ukončenie vzťahu, ani o ukončenie vzťahu
nepožiadali, napriek tomu žalovaná písomnou informáciou im oznámila ukončenie poistného vzťahu
poukazujúc na to, že poistné zmluvy z dôvodu nesprávne nakalkulovaného poistného produktu považujú

za zakázané a teda neplatné.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 575 ods. 1,2 OZ a § 800 OZ mal za
preukázané, že žaloba je dôvodná, majúc za to, že naliehavý právny záujem v konaní bol preukázaný
tým, že vzhľadom na správanie sa žalovaného a jeho argumentáciu a oznámenie o zániku poistenia
žalobcom, títo boli v právnej neistote a mali naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa v konaní

domáhali. Dospel k záveru, že obrana žalovanej spočívajúca v rozsiahlej argumentácii odôvodňujúcej
zánik záväzku - zánik zmluvy, nie je dôvodná, pretože pri zániku záväzku spočívajúcom v nemožnosti
plnenia sa vyžaduje, aby išlo o následnú nemožnosť plnenia a objektívnu nemožnosť plnenia, v konaní
však nebolo preukázané, že by žalobca jednoznačne preukázal zánik záväzku, keďže ním uvádzané
dôvody neznamenajú zánik zmluvy - záväzku. Vzhľadom na znenie § 575 ods. 2 OZ žalovanou tvrdené

skutočnosti neznamenali objektívnu nemožnosť plnenia. Mal za to, že zmenou právnej úpravy nemohli
vzniknúť vyššie náklady, ktorá skutočnosť aj tak by nemala za následok zánik záväzku spočívajúci v
nemožnosti plnenia. Argumentáciu žalovanej poukazujúcu na znenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1Cdo 169/96 v súvislosti s kupónovou privatizáciou, uviedol, že pokiaľ by na predmetný vzťah
bolo možné analogicky aplikovať situáciu v súvislosti s kupónovou privatizáciou, muselo by znenie

zmeneného zákona o poisťovníctve rušiť samotné poisťovníctvo, nielen dávať do súladu žalovaným
uvádzané skutočnosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa nejde o objektívnu nemožnosť plnenia,
nestotožnil sa ani s tým, že plnenie za zvýšených nákladov by bolo plnením v rozpore so zákonom,
že nie je možné pripustiť ani názor, že plnenie nie je nemožné, ak je možné plniť za sťažených
podmienok, pretože plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, nie je plnením za sťažených podmienok,

ale plnením zakázaným. Ak zmenou úpravy sa zvýšili náklady u žalovanej, nemôže ísť o plnenie v
rozpore so zákonom. Poukázal na to, že spotrebiteľ nemôže znášať podnikateľské riziká na strane
žalovanej, ktoré nijako nezavinil, preto žalobcovia nemôžu znášať následky sporov medzi žalovanou a
dohliadajúcimi orgánmi a prípadnú škodu takto vzniknutú nie je možné preniesť na spotrebiteľov, príp.
ich odkázať na štát. Uzavrel, že žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že správnym rozhodnutím

Národnej banky Slovenska, ako dohliadajúceho orgánu, by jej mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo
zmeniť súkromnoprávne zmluvy. Keďže nemal za preukázaný zánik záväzku ani zo zákona ani platnou
výpoveďou, mal za to, že poistné vzťahy nezanikli, preto žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov

konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia u oboch žalobcov a náhrady súdneho poplatku
u žalobcu v 2.rade.

O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok zo žaloby žalobkyne v 1. rade rozhodol s poukazom na
ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov z dôvodu,

že žalobkyňa v 1.rade bola oslobodená od súdnych poplatkov.

Žalovaná včas podaným odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, navrhla ho
zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania alebo zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodňovala s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s poukazom na ust. §
221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. Bol toho názoru,
že v danom prípade došlo k zániku právneho vzťahu v dôsledku nemožnosti plnenia, majúci svoj
pôvod v zmene právneho predpisu zák.č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení

poistných zmlúv medzi žalobcom a ňou. Poukazovala na to, že dokazovaním v rámci tohto konania
bolo spoľahlivo preukázané, a to predloženými listinnými dôkazmi, vrátane znaleckého posudku č.
4/2008 a protokolu Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007, že poistné
v prípade poistného produktu UDP-K nebolo vypočítané v súlade s poistnomatematickými metódami,tak aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, že poistné bolo určené v nižšej výške
ako správne poistnomatematicky malo byť. Tento záver súvisel s novelou zák.č. 95/2002 Z.z. o

poisťovníctve vykonanou zák.č. 186/2004 Z.z., ktorou bol s účinnosťou od 1.5.2004 vložený nový §
31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne boli povinné určiť výšku poistného
na základe poistnomatematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Tou istou novelou bol vložený § 70a, podľa ktorého poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne,

ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, boli povinné zosúladiť svoje právne
pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30.4.2005. Zdôrazňovala, že toto zosúladenie sa
pokúsila vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých sa vzniknutý problém dotýkal, a to ponukou dohody
o zmene obsahu zmluvy v časti výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom,
resp. ponúkla zníženie poistného plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do
súladu so zákonom. Napokon ponúkala aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odstupnej hodnoty.

Keďže žalobcovia nepristúpili na navrhnuté zmeny, bola toho názoru, že došlo u nej k vzniku objektívnej
následnej právnej nemožnosti plnenia, keďže nemohla ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu,
ktorý bol v rozpore so zákonom. Vznikom tejto právnej skutočnosti podľa nej došlo k zániku poistenia,
minimálne v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie, ako malo
správne poistnomatematicky byť. Poukazovala na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia NS SR č.

1Cdo/169/96, v zmysle ktorého zmena zákona môže mať za následok stav, že pôvodne dohodnuté
plnenie sa stane nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter spočívajúci
v zmene právneho predpisu uskutočnenej po vzniku záväzku. V dôsledku dodatočnej nemožnosti
plnenia povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Bola toho
názoru, že pokiaľ súd prvého stupňa toto rozhodnutie nepovažoval za aplikovateľné na daný prípad, je

dôkazom nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšej časti odvolania poukazovala na prípady tzv.
nepravej retroaktivity, v tejto súvislosti zdôrazňovala, že nakoľko žalovanému (správne žalovaným) pred
účinnosťou zákona č. 186/2004 Z.z. nevznikli žiadne nároky z poistnoprávneho vzťahu spadajú poistné
zmluvy plne do režimu § 67 zákona o poisťovníctve, t.j., že aj napriek tomu, že poistné zmluvy vznikli
pred účinnosťou tohto zákona spravujú sa ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť aj v tejto

poistnej zmluve od účinnosti tohto zákona v súlade s § 31a zákona o poisťovníctve, čo v danom prípade
tak nie je, keďže nedošlo k dohode o zmene obsahu zmluvy a tento nový právny stav podľa nej zakladá u
žalovaného následnú právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, resp. plnenia,
ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu. V ďalšej
časti odvolania poukazovala na to, že podľa jej názoru na navrhovanom určení nebol naliehavý právny

záujem, pretože rozhodnutím o podanej určovacej žalobe sa postavenie žalobcu nezmení, to znamená,
že jeho právne postavenie dnes nie je neisté. Naliehavý právny záujem podľa nej na zodpovedaní tejto
otázky by nastal až v okamihu vzniku poistnej udalosti v prípade neposkytnutia plnenia z jej strany, na
druhej strane uvádzala, že zastáva v tomto prípade názor, že otázku nemožnosti plnenia je potrebné
posúdiť už v tomto konaní z dôvodu, že plnenie nepredstavuje len výplata poistného plnenia pri vzniku

poistnej udalosti, ale plnenie predstavuje poskytovanie poistnej ochrany v určitom rozsahu od momentu
uzavretia poistnej zmluvy. V prípade poistných zmlúv žalobcov poistná udalosť nastane, a preto je
nepochybné, že u nej v budúcnosti vznikne povinnosť na výplatu poistného plnenia, preto už dnes
je možné posúdiť, či dohodnuté plnenie je možné alebo nie, v zmysle, či je právne dovolené alebo
nie. V ďalšej časti odvolania poukazovala na to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s

ňou tvrdenou a preukázanou dodatočnou právnou a objektívnou nemožnosťou plnenia na jej strane,
keď nedostatočne sa zaoberal ust. § 575 OZ a z tohto dôvodu vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uvádzala,
že nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené
poistné, by v produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistnomatematickými metódami,

bola uvedená do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K schválený štátom určenou autoritou nemá
nedostatky a že ho môže ponúkať. Až neskorším orgánom dohľadu bola upovedomená o tom, že tento
produkt nemá správne určené poistné. V tejto súvislosti poukazovala na to, že súd prvého stupňa
nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, keď si nevyžiadal od Ministerstva financií SR, resp. od NBS správny
predpisobsahujúcirozhodnutie,ktorýmdošlokschváleniunesprávnychvzorcovnazákladektorýchbolo

následnevproduktochUDP-Kurčenénesprávnepoistné.Bolatohonázoru,žepokiaľbysúdtentodôkaz
vykonal, dospel k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov
na výpočet poistného a za povolenie produktu z poistnomatematicky nesprávne určeným poistným
predávať. Namietala, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so závermi obsiahnutými v rozsudku NS SR1Cdo 169/96. V ďalšej časti odvolania rozoberala otázku možnej škody z hľadiska u koho môže škoda
vzniknúť, kto by bol za vznik danej škody zodpovedný. Poukazovala aj na otázku posúdenia, či môže
byť nútená zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah sa dostal do rozporu so zákonom, naviac bez jej

zavinenia. Z tohto hľadiska dospela k záveru, že v konkrétnej prejednávanej veci subjektom oprávneným
žiadať náhradu škody je žalobca, nie ona a subjektom zodpovedným za škodu je štát. Opakovala
dôvody, pre ktoré následnú zmenu zákona o poisťovníctve považovala za objektívnu skutočnosť, ktorú
nijako neovplyvnila a ktorá v spojení s nesprávnym rozhodnutím MF SR z roku 1995 mala za následok
nemožnosť poskytovať poistnú ochranu v pôvodne dohodnutom rozsahu žalobcovi a žalobca túto

poistnúochranupožadovaťnemôžeanemôžesadožadovaťvýplatypoistnéhoplneniapreprípaddožitia
pôvodne dohodnutého v zmluve. Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa jej názoru je v priamom a
hrubom rozpore s Ústavou SR, prihliadajúc na článok 1 ods. 1 Ústavy SR, článok 2 ods. 3 Ústavy SR a
článok 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Vyslovila záver, že vykonaním navrhnutých dôkazov
by súd prvého stupňa mohol dospieť aj k záveru o čiastočnej neplatnosti poistnej zmluvy. Namietala, že
súd nevypočul svedka, jej zamestnanca, napriek tomu, že tento sa výpovede domáhal. Konštatovanie

súdu prvého stupňa o nepreukázaní tvrdení smerujúcich k nemožnosti plnenia podľa jej názoru je len
nevyhnutným dôsledkom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a jej následkom nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania namietala,
že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, poukazujúc na ust. § 13 ods. 2,3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Vo vzťahu k povinnosti zaplatiť súdny

poplatok namietala, že sa v tomto prípade nejedná o konanie, ktoré by bolo od poplatkov oslobodené,
namietala v tomto smere nesprávnu intepretáciu ust. § 4 ods.2 písm. a/ zák.č. 71/1992 Zb.. súdom
prvého stupňa. Bola toho názoru, že žalobca sa v tomto konaní nedomáha ochrany svojho práva podľa
osobitného predpisu, ale o určenie, že poistný vzťah trvá podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ktoré nie je
ustanovením osobitného predpisu. Poukazovala na list NBS z 8.2.2012, ktorým interpretovala výsledky

dohľadu ukončeného protokolom z 29.10.2007, ktorý poukazuje na nesprávnu kalkuláciu poistného a
preto opätovne rozoberala otázku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia. Opätovne rozoberala závery,
ktoré podľa jej názoru vyplývajú z rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo/169/96.

Zároveňpodalanávrhnaprerušeniekonaniapodľa§109ods.1písm.c/O.s.p.apredloženiepredbežnej

otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev poukazujúc na to, že ak sa táto otázka
položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný
prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.

Osobitným podaním podala návrh na prerušenie konania podľa § 109 os. 1 písm. c/ O.s.p. poukazujúc

na článok 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva článok 2,8, 105, 107 ods. 1,4, 109 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva článok 1 bod 1.1, bod 1.2, článok 3 bod 3.3, článok 9 bod 9.1,
bod 9.2, článok 14.1, 14.3.,14.4, článok 25 bod 25.1, 25.2. Štatútu ESB, vyslovila názor, že dohľad
nad poisťovacími podnikmi vykonávaný Centrálnou bankou členského štátu Európskej únie je v rozpore
s úlohami centrálnych bánk, v rozpore so zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a štatútom

Európskeho systému centrálnych bánk, ktoré majú prednosť pred zákonmi SR. Z tohto dôvodu žiadala,
aby boli predložené prejudiciálne otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v
tomto znení:

1/môže sa článok 105 a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1

a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania
dohľadu na poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené?

2/ Môže sa článok 14 bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné
centrálne banky môžu vykonávať aj funkciu dohľadu na poisťovacími podnikmi (poisťovňami)?

V ďalšej časti návrhu poukazovala na dôvody, pre ktoré podľa jej názoru súd je povinný prerušiť konanie
a predložiť prejudiciálne otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu trvali na potvrdení skutkovo a právne správne

odôvodnenom rozhodnutí súdu prvého stupňa, zároveň považovali návrh na prerušenie konania za
irelevantný. Poukázali na to, že podľa ich názoru žalovaná podala odvolanie iba proti druhému, tretiemu,
štvrtému výroku rozsudku. Uviedli, že okrem potvrdenia rozsudku v celom rozsahu žiadajú priznať
náhradu trov odvolacieho konania. K námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedli, žesvoj naliehavý právny záujem odôvodnili aj skutočnosťou, že z dôvodu konania poistiteľa sú v neistote
ohľadne trvania poistného vzťahu a nevedia zhodnotiť mieru, do ktorej sú chránení pred rizikom
prípadných nepredvídateľných udalostí, nevedia, či si majú zabezpečiť poistenie týchto rizík u iného

poistiteľa a taktiež, že osoby oprávnené z poistenia, by taktiež nemohli voči poistiteľovi si uplatniť práva,
ktoré im prislúchajú osobne. Rovnako je pre nich dôležité, že pokiaľ by zmluva bola jednostranným
právnym úkonom poistiteľa platne ukončená, tak by ich nárok na odkupnú hodnotu podliehal premlčaniu,
ktoré by mohlo márne uplynúť bez toho, aby mali vedomosť o ukončení zmluvy. Z uvedených dôvodov
vyplýva ich naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a súd prvého stupňa správne posúdil otázku

existencie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby. K dodatočnej právnej a objektívnej
nemožnosti plnenia na strane žalovanej uviedli, že žalovaná v tejto časti argumentuje nesprávnym
právnym posúdením, keď oznámenie o zániku poistenia, ktorým im oznámila objektívnu právnu
skutočnosť, ktorá mala za následok zánik poistenia, označila za jednostranný právny úkon, ktorým malo
byť neplatne ukončené ich poistenie. Poukázali na to, že žalovaná ničím nepreukázala, že správnym
rozhodnutím by mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy,

takáto povinnosť nevyplýva ani z vyjadrení samotnej NBS, ktoré boli v spore predložené, preto nie
je možné vzniknutú situáciu považovať ani za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne
nakalkulovanej výške ani za situáciu nezávislú od vôle a činnosti poisťovne. Zdôrazňovali, že v každom
zmluvnom vzťahu je potrebné rozlišovať verejnoprávnu a súkromnoprávnu stránku, a preto nemôžu
znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi. Takto vzniknutú škodu podľa

nich nie je možné preniesť na spotrebiteľov, preto ani prípadné nesplnenie si povinnosti pri výpočte
technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti, môže byť iba
porušením verejnoprávnych noriem, ktoré nemôžu mať vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych
poistných zmlúv. Ďalej poukázali na to, že Národná banka Slovenska nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu
s nimi a ani nie je subjektom, ktorý by sa dopustil deliktu voči nim, preto si nemôžu uplatniť žiaden nárok

voči NBS, a preto v zmluvnom vzťahu uzatvorenom so žalovanou nemôžu znášať následky prípadného
protiprávneho konania NBS. Boli toho názoru, že neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že zotrvávanie v
pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účelom
právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné technické kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané
poisťovňou, je zabezpečenie fungovania poistného systému a nie zákazu zatvárania poistných zmlúv

s určitým obsahom. Tvrdeniam žalovanej o tzv. hospodárskej nemožnosti plnenia uviedli, že žalovanú
nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách
navrhla. Upozornili na to, že žalovaná im oznámila ukončenie poistenia s úplne iným odôvodnením,
aké sa snaží tomuto ukončeniu v súčasnosti prikladať, pretože ho odôvodnila s poukazom na článok 11
ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, ale oni svojím správaním nikdy nedali

príčinu na zrušenie poistnej zmluvy a rovnako nikdy nepožiadali o ukončenie poistného vzťahu, či už
výpoveďou alebo dohodou.

K otázke žalovanou tvrdeného omylu v tom, že poistný produkt UDP-K nemá nedostatky a že ho
môže ponúkať, uviedli, že nie sú splnené podmienky omylu v zmysle § 49a OZ, keďže o prípadnom

omyle žalovanej nevedeli, vedieť nemohli ani ho nevyvolali. Právo namietať relatívnu neplatnosť poistnej
zmluvy z dôvodu omylu žalovanej nie je dané a aj v prípade, ak by dané bolo, namietali a namietajú
jeho premlčanie. Vychádzajúc z § 37 ods. 3 O mali za to, že chybne nastavený mechanizmus, resp.
nevýhodne formulované ustanovenie zmluvy nie je možné považovať za chybu v písaní alebo v počítaní.
V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu uviedli, že NBS sa vo viacerých správach dištancovala od riešenia,

ktoré si vo vzťahu k vzniknutej situácii zvolila žalovaná. Namietali, že zo žiadneho z vyjadrení NBS,
vrátane vyjadrenia, ktoré pripojili k odvolaniu, nevyplýva, že by žalovaná mala postupovať po vykonaní
kontroly NBS v súlade s § 575 OZ, práve naopak list z 8.2.2012 znova vypočítava iné možnosti, ako
mohla žalovaná vzniknutú situáciu riešiť. K návrhu na prerušenie konania uviedli, že o identickom návrhu
už rozhodoval súd prvého stupňa, návrh na prerušenie konania zamietol, ide teda už o druhý návrh

na prerušenie konania, ktorý je plne identický s návrhom podaným na súde prvého stupňa. V tejto
súvislosti žalovaná pozabudla na zásadu, ktorá zakazuje opakované nárokovanie si nároku pred súdom
a tvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej. V súvislosti s predpokladmi povinnosti zahájiť konanie o
predbežnej otázke, poukazovali na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 388/2010, sp.zn. IV.ÚS
206/08. Žiadali, aby návrhu na prerušenie konania nebolo vyhovené. K námietke nevykonania dôkazov

navrhnutých žalovanou uviedli, že žalovanou navrhované dôkazy sa na predmet konania nevzťahujú
a nebol ani nie je dôvod ich vykonať. V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu poukazovali na rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 8C/30/2009 a 2Co/187/2009.
Citovali časť odôvodnení týchto rozhodnutí. K námietke v súvislosti s nesprávnosťou určovania výškynáhrady trov konania uvádzali, že odo dňa spojenia pôvodne troch vecí na spoločné konanie ich advokát
vyčíslil a konajúci súd v určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia aplikoval ust. § 13 ods. 2 vyhl.č.
655/2004 Z.z., preto správne posúdil výšku trov právneho zastúpenia.

Žalovaná v písomnom podaní doručeným súdu prvého stupňa 22.8.2012 doplňovala správnu
argumentáciu k svojmu odvolaniu. Poukazovala na ust. § 9 ods. 3 zák.č. 24/1991 Zb., na jeho účel,
poukazujúc na to, že vydaním povolenia na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa žaloba dotýka,
štát potvrdil, že kalkulácia sadzby dotknutého poistenia poistnomatematicky zohľadňujú dlhodobú

splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere, povolenie oprávňovalo a zaväzovalo ju uzatvárať poistné
zmluvy na daný typ poistenia výhradne so štátom povolenými sadzbami poistného. Poukazovala na
to v čom spočíval nedostatok zistený a konkretizovaný v protokole z 29.10.2007. Zdôrazňovala, že
žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS nespôsobila, ani nemohla predvídať, že zásada, že
zmluvy sa majú plniť nie je absolútna a má svoje obmedzenie. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými
stranami neovplyvniteľných okolností, spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými

stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán, je okolnosťou, s ktorou je možné
spojiť prelomenie zásady pacta sun servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo
jeho zániku. Poukázala na to, že princípy Európskeho zmluvného práva obsahujú výkladové argumenty,
ktoré presahujú Slovenský právny poriadok prelínajú sa právnymi poriadkami západnej a európskej
právnejkultúryamajúpretocharakteruniverzálnychprávnychpredpisov.Tietosivčlánku6.111vyžadujú

situácie, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú
zostránextrémneobtiažne,aktietookolnostinebolivčaseuzavretiazmluvypredvídateľné,abydotknutá
strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy. Namietali, že žalobcami navrhované usporiadanie
pomerov nie je správne, ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná
neprimeraná cena spôsobujúca výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami nemôže byť v súlade s

dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Podľa nej je faktom, že podmienky, za akých zmluvné strany
uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne zmenili, preto je nutná korekcia
nespravodlivostivyplývajúcejzozmluvnejnerovnováhyspôsobenejnáslednýmiudalosťami,ktoréstrany
nemohli dôvodne pri uzatváraní zmluvy predvídať. V ďalšom doplnení odvolania poukazovala na to, že
súd prvého stupňa opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predvídanú v § 118 ods. 2 O.s.p..

Žalobca v 2.rade písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 9.1.2012 požiadal o pripustenie
zmeny žaloby vzhľadom na zmenu pomerov, a to vo vzťahu k okolnosti, ktorá nastala 9.10.2012 a to
účastníkmi zmluvného vzťahu riadne dohodnutý koniec poistenia tak, aby bolo určené: “žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 2.504,78 €, spolu s ročným úrokom z omeškania vo

výške9%ročnezosumy2.504,78€ododňa10.10.2012aždozaplateniaatrovykonaniapozostávajúce
zo súdneho poplatku vo výške 99,58 € a trov právneho zastúpenia podľa záverečného vyčíslenia na účet
právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku“. Zmenu žalobného návrhu odôvodnil tým,
že na základe skutočnosti, že jednostranné ukončenie zmluvného vzťahu oznámené mu listom zo dňa
23.6.2008, teda za trvania poistného vzťahu, je v zmysle odôvodnenia obsiahnutého v pôvodnej žalobe

a vyššie, neplatné, takéto konanie žalovanej smeruje proti dobrým mravom, napĺňa znaky nekalosti, a
teda zakázanej obchodnej praktiky, je nepochybné, že žalovaná bola povinná k 9.10.2012 vyrovnať sa
s ním, a to konkrétne vyplatením poistnej sumy pre prípad dožitia dohodnutej vo výške 75.459,-Sk, t.j.
2.504,78 €. Z dôvodu uplynutia splatnosti dlhu a jeho neuhradenia do dnešného dňa bol nútený pristúpiť
k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou. Bol toho názoru, že výsledky doterajšieho konania môžu

byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, že predmetom, či už pôvodnej alebo zmenenej žaloby
jedokazovanierovnakejskutočnosti,atedaneplatnostijednostrannéhoukončeniazmluvnéhovzťahuzo
strany žalovanej a následná platnosť poistnej zmluvy podľa pôvodne dohodnutých podmienok, z ktorej
vyplýva jednoznačná povinnosť žalovanej úhrady poistného pre prípad dožitia.

Odvolací súd uznesením č.k. 2Co/401/2012-626 pripustil zmenu žalobného návrhu vo vzťahu žalobcu
v 2.rade a žalovaného v znení, ako žiadal žalobca v 2.rade.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, rozhodoval o návrhu žalovanej na
prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods.1 písm.c/ O.s.p. a dospel k záveru, že návrh žalovanej nie

je dôvodný, preto ho zamietol.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalovanej na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nie je dôvodný, preto ho zamietol.

Predmetom konania je nárok žalobcov na určenie, že zrušenie poistných zmlúv, ktoré uzavreli so
žalovanou, je neplatné, a že poistný vzťah založený týmito poistnými zmluvami naďalej trvá, resp. vo
vzťahu žalobcu v 2. rade po zmene žalobného petitu o plnenie z poistnej zmluvy. Je zrejmé, že na
základe uzavretia poistných zmlúv medzi účastníkmi konania vznikol medzi nimi občianskoprávny vzťah.

Na daný právny vzťah bude preto potrebné aplikovať ust. § 788 a nasled. Obč. zák. a v zmysle týchto
ustanovení posúdiť aj obsah poistných zmlúv, ktorý je určený právami a povinnosťami zmluvných strán
a takto posúdiť nárok žalobcov.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcov nie je rozhodujúce zodpovedanie prejudiciálnej otázky tak,
ako túto koncipovala žalovaná vo svojom návrhu na prerušenie konania. Právne normy týkajúce sa

vykonávania dohľadu Národnou bankou Slovenska nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami), teda
normyverejnéhopráva,niesúpreposúdenieveciajejrozhodnutierelevantné,tedaniejeanizrejmé,aký
dopad na posúdenie predmetu konania by malo zodpovedanie prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom
Európskychspoločenstievvznenínavrhnutomžalovanou. Jejvyriešenieniejepotrebnéprerozhodnutie
v konkrétnom konaní, preto odvolací súd návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol.

K tvrdeniu žalovanej, že na rozhodovaní v danej veci by sa mali podieľať aj sudcovia Súdneho dvora
prostredníctvom výkladu o predbežnej otázke potrebnej pre rozhodnutie odvolacieho súdu, odvolací súd
dodáva, že pre rozhodnutie vo veci samej otázka výkladu komunitárneho práva nie je právne významná,
preto okolnosť, že sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva

spoločenstva komunitárny sudca, a preto nebol vnútroštátny súd správne obsadený, nie je dôvodná. Z
judikatúry Ústavného súdu v Slovenskej republike /IV. ÚS 206/08/ síce vyplýva, že v prípade, ak sa v
spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím výkladom práva spoločenstva komunitárny
sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný na rozhodnutie vo veci, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti
konania pred ním nesprávne „obsadený“, avšak v danej veci sa o takýto prípad nejedná.

Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné návrhu žalovanej na prerušenie konania vyhovieť.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce vo vzťahu žalobkyne v 1.rade a žalovanej a vo vzťahu žalobcu v 2.rade a žalovanej v

súlade so zmeneným žalobným návrhom podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a) s
poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., ust. § 205 ods. 2 písm. c), d),f) O. s. p., teda že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., lebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacídôvodpodľaust.§205ods.2písm.a)O.s.p.vspojenís§221ods.1písm.h/O.s.p.jenaplnený
vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav. Uvedený odvolací dôvod je však totožný s odvolacím dôvodom
vyplývajúcim z § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.

Ktomutoodvolaciemudôvodujepotrebnéuviesť,žesúdniejepovinnývykonaťvšetkynavrhnutédôkazy
účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavuje však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v

sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už
v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalovanou uplatňované odvolacie dôvody nie sú dané.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za

konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená

ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny

právny záver.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Odvolacie argumenty žalovanej boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa
súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené
v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej, odvolací súd
dopĺňa nasledovné:Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 80 písm.c/ O.s.p..

Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia
boloprávožalobcuohrozenéalebokdebybeztohtourčeniasastaloprávnepostaveniežalobcuneistým,
pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.

V prejednávanej veci požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobkyne v 1. rade

ohľadom jej právneho postavenia voči žalovanej, vyplývajúci z predmetnej poistnej zmluvy, keďže
spornou otázkou v tomto konaní bolo, či zrušenie predmetnej poistnej zmluvy je platné a či táto trvá.
Samotnážalovanátotižtvrdí,žepoistnývzťahmedziúčastníkmikonaniazpredmetnýchpoistnýchzmlúv
zanikol. Žalovaná vo svojej argumentácii však prehliada, že existencia zmluvného vzťahu nemá vplyv
len na povinnosť poisteného platiť poistné, ale dotýka sa aj ďalších jeho práv a povinností vyplývajúcich
z poistnej zmluvy, z poistných podmienok, ale i zo zákona (§ 799 Občianskeho zákonníka). Preto

zodpovedanie otázky, či došlo k platnému zrušeniu poistných zmlúv a či predmetné poistné vzťahy
trvajú, za situácie, keď ich existenciu samotná žalovaná popiera, zakladá opodstatnenosť predmetnej
žaloby. Žalobkyňa v 1. rade preto splnila základnú podmienku na podanie žaloby o určenie, keďže
na takomto určení má naliehavý právny záujem. Tak isto žalobca v 2. rade v čase podania žaloby
a rozhodovania súdom prvého stupňa o nej, splnil základnú podmienku na podanie žaloby o určenie,

keďže na takomto určení mal naliehavý právny záujem. Navyše samotná žalovaná v odvolaní pripúšťa
existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe

V preskúmavanej veci nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku poistného vzťahu na
základe predmetnej poistnej zmluvy. Sporným a pre rozhodnutie vo veci podstatným zostalo, či došlo

medzi zmluvnými stranami k zániku poistenia.

Správne preto súd prvého stupňa v prejednávanej veci skúmal, či medzi účastníkmi konania nedošlo
k zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, či nedošlo k zániku poistenia zo
zákona, alebo či k zániku poistenia nedošlo iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým (zrušenie

poistenia v zmysle článku 11 bod 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie). Zároveň
správne súd prvého stupňa ako predbežnú otázku posudzoval, či nedošlo k naplneniu niektorých zo
skutočností spôsobujúcich neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy v nadväznosti na petit žalobného
návrhu.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že k zániku poistenia nedošlo zo žiadneho z dôvodov
predpokladaných dohodou zmluvných strán (poistná zmluva a všeobecné poistné podmienky) alebo zo
zákona tak, ako je bližšie uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré odvolací súd
poukazuje. Zo skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, nemožno vyvodiť iný právny
záver než ten, že zrušenie predmetnej poistnej zmluvy je neplatné a že poistný vzťah naďalej trvá.

K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu nemožnosti
plnenia podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka, majúceho svoj pôvod v zmene právneho predpisu
(zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve), ktorá nastala po uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy, a že
zotrvávanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných

ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu,
odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 575 ods. 1,2 Obč. zák., ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími

nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaná nepreukázala nemožnosť plniť
z predmetnej poistnej zmluvy v zmysle vyššie citovaných ust.§ 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
preto v prejednávanom prípade z tohto dôvodu nedošlo k zániku poistenia.

Žalovaná uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpila so žalobcami do záväzkového vzťahu
súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý
je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré súzaložené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a
povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§2 ods.1 Obč. zák.).
Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom.

Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi
predpismi,majútietopredpisyprednosťpredvšeobecnouúpravouObčianskehozákonníka(lexspecialis
derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo
v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa

podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť
súkromného práva (§1,§2 ods.2,3 Občianskeho zákonníka).

Zákon č. 195/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom
verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch

a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek
a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad
poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.)

Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné

podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností
zmluvných strán, preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane §67) na
daný právny vzťah je nepatričná. Ust. § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať
výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho
charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych

vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetného poistného vzťahu preto
nedošlo ani podľa vyššie uvedeného zákona o poisťovníctve.

Dôvody uvádzané žalovanou nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože žalovaná
prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi,

ako len zmenou poistnej zmluvy, ktorú síce navrhla žalobcom, títo ju však odmietli.

Pokiaľ preto fakticky a právne je záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno
plniť s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 Obč. zák.), pretože plnenie
zo zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktorý odkazuje žalovaná (zák. č.

95/2002 Z. z.), nejde o nemožné plnenie.

Pokiaľ súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovanej vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom
MinisterstvafinanciíSR,resp.NBS,obsahujúcomrozhodnutieMinisterstvafinanciíSRč.j.52/1024/1995
zo dňa 30.5.1995 za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií v roku

2005 došlo k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo určené nesprávne poistné
v produktoch UDP-K, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ takýto dôkaz nevykonal, lebo
vykonanie tohto navrhnutého dôkazu je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. Vykonaním
tohto dôkazu podľa názoru žalovanej by súd dospel k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za
schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolanie produktu z poistno-matematicky

nesprávne určeným poistným predávať, avšak táto otázka nemá vplyv na rozhodnutie vo veci.

Z rovnakých dôvodov vykonanie dôkazu, vypočutie svedka, zamestnanca žalovanej je bez právneho
významu pre rozhodnutie vo veci, preto správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ ani tento dôkaz
nevykonal.

Rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/169/96 zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998) na daný prípad nedopadá, keďže
toto sa týka aplikácie ust. § 22 ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. v znení platnom do 13.9.1995 a jeho následnej
zmeny, preto ho nebolo možné aplikovať pri rozhodovaní v tejto veci.

Nepatričné sú aj námietky žalovanej o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR) za škodu vzniknutú
žalobcom, keďže táto otázka nebola predmetom tohto konania.Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane výroku o trovách
konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny vo vzťahu žalobkyne v 1.rade a žalovaného.

Vo vzťahu k žalobcovi v 2.rade aj po zmene žalobného návrhu bolo možné konštatovať. ako to vyplýva
z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu, že výsledky doterajšieho
konania o určenie platnosti zmluvy mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenom návrhu na
plnenie z poistnej zmluvy, vzhľadom na to, že aj pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu o plnenie
rozhodujúcou otázkou je posúdenie (ne) platnosti zmluvy o poistení osôb uzavretej medzi žalobcom v

2.rade a žalovanou dňa 8.8.1997, resp. či došlo medzi zmluvnými stranami k zániku poistenia.

V tomto smere je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne z dôvodov už vyššie uvádzaných.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľačl.15ods.1Všeobecnýchpoistnýchpodmienokpreživotnépoisteniezpoisteniapreprípaddožitia
je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Z poistnej zmluvy je zrejmé, že účastníci poistnú dobu vymedzili na obdobie od 9.10.1997 do 9.10.2012,
teda účinnosť poistnej zmluvy zanikla dožitím dojednaného dňa v poistnej zmluve, t.j. 9.10.2012.

Vzhľadom nato, že poistná zmluva zanikla dožitím žalobcu v 2. rade, vzniklo mu právo podľa citovaného
čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sumy 2 504,78 eur.
Keďže žalovaná svoju zmluvnú povinnosť nesplnila a žalobcovi v 2. rade poistné nevyplatila, odvolací
súd po pripustení žalobného návrhu žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v 2. rade
dohodnutú poistnú sumu pre prípad dožitia.

Vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, zaviazal súd žalovanú podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobcovi v 2. rade aj úrok z omeškania vo výške 9 %
od 10.10.2012, t.j. nasledujúcim dňom po tom, čo vznikla žalovanej povinnosť poistné žalobcovi v 2.
rade vyplatiť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vzťahu žalobcu v 2.rade
a žalovanej podľa § 220 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne v 1.rade a žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 224

ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v 1.rade úspešná,
preto jej prináleží náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za 1
úkon právnej pomoci v sume 29,35 €, paušálna náhrada 1 x 7,63 € + DPH 20 % v sume 7,40 €, čo spolu
predstavuje čiastku 44,38 €, ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť advokátke žalobcu v súlade s §
149 ods. 1 O.s.p. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu v 2.rade a žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 224
ods.2 O.s.p. a úspešnému žalovanému v 2.rade bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,58 € a trov právneho zastúpenia v rozsahu, ako ich priznal
súd prvého stupňa, náhrada trov odvolacieho konania žalobcovi v 2.rade prináleží vo výške 44,38 €,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo
výške 29,35 €, paušálnej náhrady 1 x 7,63 €, DPH 20 % v sume 7,40 €, čo predstavuje čiastku 44,38 €.

Žalovaná je povinná čiastku 473,03 € a 44,38 € zaplatiť advokátke žalobcu v súlade s § 149 ods. 1
O.s.p. do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.