Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108232092
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108232092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Angely Čechovej vo veci žalobcu G.. U. M., nar. XX.X.XXXX, O., N.
XX, zast. JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, Košice, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanej H.
D. N. F., a.s., O., L. X, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Košice, Němcovej
22,ourčenie,žepoistnývzťahtrváaovzájomnomnávrhužalovanejvočižalobcovi,oodvolanížalovanej
proti rozsudku č.k. 16C 277/2008-270 zo 14.11.2012 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie.

P o t v r d z u j erozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 81,46 €, ktorú je žalovaná povinná
zaplatiť JUDr. Martine Gombosovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 28.11.2008 domáhal určenia, že
zmluva o poistení osôb č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 10.1.1997
je platná a poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou z tejto zmluvy trvá. Dňa 17.10.2012 súd
pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobcu, ktorým žalobca žiadal, aby súd určil, že povinný

vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci zo zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX zo dňa
16.12.1996 trvá a žalobca a žalovaná sú touto zmluvou o poistení viazaní, pričom žalovaná je povinná
nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu žalobca odôvodnil na základe tých skutočností, že ako poistník
a poistený uzavrel so žalovanou ako poisťovateľom zmluvu č. XXXXXXXXXX, produkt UDP-K dňa
16.12.1996, s dátumom začiatku poistenia 17.12.1996, dátumom konca poistenia 17.12.2016, doba
platenia poistného bola dohodnutá na 15 rokov s mesačným poistným vo výške 300,- Sk, poistenie
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté na poistnú dobu 20-ich rokov, poistná zmluva pre prípad

smrti dohodnutá vo výške 60.000,- Sk a pre prípad doživotia vo výške 104.870,- Sk. Na základe zmluvy
si žalobca riadne plnil všetky povinnosti vrátane pravidelných platieb poistného a žiadnym úkonom
nezadal príčinu na ukončenie poistného vzťahu, ani o ukončenie poistného vzťahu nepožiadal, pričom
žalovaná mu listom z 20.6.2008, v rozpore so zákonom a poistnou zmluvou oznámila zánik poistenia
zrušením poistnej zmluvy podľa čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie z
dôvodu nesprávne kalkulovaného poistného produktu (oznámenie o zániku poistenia zo dňa 20.6.2008,
v ktorom žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa 16.5.2008 došlo k zániku poistenia). Žalovaná so žalobou

v celom rozsahu nesúhlasila z dôvodu, že v danom prípade, a to v skutkovo výnimočných situáciách je
právne možné zmluvný vzťah meniť aj jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa (§ 50a ods.
3 Občianskeho zákonníka), ktorého analogické použitie bolo jedným z právnych dôvodov ukončenia
poistenia uzatvoreného medzi žalobcom a žalovanou, kedy je výnimočne možné záväzok zmeniť ajjednostranne (§ 493 Občianskeho zákonníka), pričom skutkové okolnosti prípadu spočívajú v podstatnej
zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované s poukazom aj na ust. § 37 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, kedy je možné problém nároku z poistenia vo výške presahujúcej matematicky správnu

kalkuláciu poistného produktu posúdiť aj ako chybu v počítaní, dôsledkom ktorej nie je pravidelne
neplatnosť právneho úkonu ako celku, ale zákonom daná možnosť opravy chyby v počítaní za trvania
právneho vzťahu ihneď po jej zistení. Plnenie tak s poukazom na § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka
nie je kryté poistným, z čoho vyplýva rozpor výkonu takéhoto práva s dobrými mravmi. Žalovaná
vzájomným návrhom voči žalobcovi navrhla, aby súd určil, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou

podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.1996 trvá a žalobca má voči žalovanej právo
na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške 3.481,04 € po započítaní pohľadávky
žalovanej vo výške 1.020,48 €, t.j. celkom vo výške 2.460,56 €, ktorá poistno - matematický zodpovedá
výške poistného skutočne uhradeného žalobcom žalovanej alebo pre prípad, že súd 1. petit zamietne,
aby rozhodol tak, že určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou podľa poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.1996 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca

poistenia zanikol. Žalovaná je povinná zaplatiť žabcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 794, 93 €, ktorá
poistno - matematicky zodpovedá časti poistného uhradeného žalobcom za poistenie riziká dožitia sa
konca poistenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo pre prípad, že súd 1. a 2. petit zamietne,
aby rozhodol tak, že návrh žalobcu zamieta.

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyplývajúci zo
zmluvy o poistení osôb č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.1996 trvá a žalobca a žalovaná sú touto zmluvou
o postení viazaní. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 781,88 €, ktorá pozostáva z trov
právneho zastúpenia v sume 682,30 € a zo súdneho poplatku v sume 99,58 €, ktorú je žalovaná povinná
zaplatiť JUDr. Martine Gombosovej, právnej zástupkyni žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o vzájomnom návrhu žalovanej voči žalobcovi vylúčil na samostatné konanie.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobca splnil zákonnú podmienku pre podanie
žaloby o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, ktorý je daný tým, že požadovaným určením sa odstráni stav právnej neistoty v jeho právnom

postavení z poistnej zmluvy, keďže po jednostrannom zrušení poistnej zmluvy zo strany žalovanej je
žalobca v neistote, či v prípade akejkoľvek poistnej udalosti môže očakávať dohodnuté poistné plnenie,
teda či jeho osoba je alebo nie je krytá pred poistnými udalosťami. Uplatnený nárok súd prvého stupňa
právne posúdil podľa ust. § 788 a nasl., § 493, § 516 ods. 1, § 570, § 575 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 - 3, § 39,
§ 40a, § 49a, § 50a ods. 1 a 3 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 48 ods. 2, 3 a 4, §

35 ods. 1 a § 67 ods. 1 zák. č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, § 6, § 7 ods. 1 a 4, § 8 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1
a § 17 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom do 30.3.2008. Po vyhodnotení vykonaných
dôkazov dospel k záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala, že došlo medzi účastníkmi k dohode
o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, a nepreukázala ani naplnenie
niektorej zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť poistnej zmluvy. V danom prípade podľa názoru súdu

prvého stupňa nemožno konštatovať, že by poistná zmluva bola neplatná pre chyby v písaní a počítaní,
nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný, dojednaná výška poistných súm bola
bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu poistnej zmluvy so žalovanou.
Taktiež nemožno poistnú zmluvu považovať za neplatnú preto, že by svojim obsahom alebo účelom
odporovala zákonu alebo ho obchádzala, alebo bola v rozpore s dobrými mravmi, keďže poisťovňa,

ako aj iní podnikatelia, musia rátať s určitým rizikom z podnikania, a nebol to žalobca, ktorý ponúkol
produkt UDP-K, ale žalovaná, pričom ani skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku
omylu, nezakladá povinnosť zmluvných strán zmeniť zmluvu. Omyl konajúcej strany totiž umožňuje
uplatniť námietku relatívnej neplatnosti, pričom nie každý omyl je dôvodom neplatnosti a zmluva by
mohla byť pomýlenou stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle

musela vedieť alebo ho vyvolala, a okrem toho neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa nemal preukázaný žiadny z dôvodov zániku poistenia
upravených v ust. § 800 - 802 OZ a v čl. 5 a čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú
súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Za nedôvodnú považoval tiež námietku
žalovanej, ktorou sa dovolávala zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle § 575

OZ a dospel k záveru, že žalovanou tvrdené skutočnosti nepreukazujú vzniknutú nemožnosť plnenia
podľa pôvodnej zmluvy, a teda že plnenie v tej časti zaniklo, keďže plnenie nie je nemožné, ak ho možno
uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Z listinných
dôkazov predložených v súvislosti s vykonaným dohľadom A. W. X. u žalovanej mu vyplynulo, že A. W.X. neuložila žalovanej prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné
zachovať dohodnuté poistné sumy, keď uviedla, že poisťovne vykonávajúce svoju činnosť na území
SR sa môžu s nedostatočnou výškou technickej rezervy na životné poistenie vysporiadať viacerými

spôsobmi, napr. zohľadniť túto nedostatočnosť technickej rezervy v hospodárskom výsledku a následne
doplniťaktívanakrytietechnickejrezervyvočipoisteným,príp.využiťnakrytietechnickejrezervyvlastné
zdroje alebo po písomnej dohode s jednotlivými poistenými vhodne zmeniť svoje zmluvné záväzky, príp.
previesť časť poistného kmeňa (skupinu poistných zmlúv) na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej
poisťovne vykonávajúcu poisťovaciu činnosť na území SR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná teda mala

možnosť z poistnej zmluvy plniť aj bez toho, aby bola nútená porušiť zákon o poisťovníctve, a to aj v
prípade, že žalobca nesúhlasil so zmenou poistnej zmluvy, a preto podľa názoru súdu prvého stupňa
nemohla zaniknúť jeho povinnosť ako dlžníka z dôvodu nemožnosti plnenia. Návrh žalovanej na výsluch
svedka U.. U. Q., generálneho riaditeľa správy poistenia, a vykonanie dôkazu oboznámením správneho
spisu Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 súd nevykonal, nakoľko vykonanie uvedených dôkazov
považoval za nehospodárne a nadbytočné a z vykonaných dôkazov mal dostatočne zistený skutkový

stav pre rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené, keďže k zániku poistenia nedošlo dohodou ani súd
nezistil žiadny zákonný dôvod zániku poistenia (koniec poistného vzťahu bol dojednaný k 17.12.2016),
žalobe ako dôvodnej vyhovel a určil, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi uzatvorením
poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX zo 16.12.1996 trvá a žalobca a žalovaná sú touto zmluvou o
poistení viazaní, keďže ide o riadnu a platnú zmluvu, ktorá v čase rozhodnutia súdu existuje a účastníci

sú jej obsahom viazaní. Vzájomný návrh žalovanej proti žalobcovi (podanie žalovanej zo 16.10.2012)
súd v zmysle § 112 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia (odmeny a paušálnej náhrady hotových výdavkov) v celkovej výške 682,30 € podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov a zo súdneho poplatku v sume 99,58 €, celkom náhradu trov konania vo výške
781,88 €, uložil žalovanej zaplatiť ju na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa § 205
ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p., lebo bola toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe

nesprávnych skutkových zistení, nesprávnym spôsobom posúdil zánik poistného vzťahu a rozhodnutím
jej bolo upreté právo na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie, ktoré bolo podnietené aj dodatočným
vzájomným návrhom, avšak súd prvého stupňa tento návrh bez náležitého zdôvodnenia vylúčil na
samostatné konanie. Mala za to, že súd jej nemôže pričítať vedomé porušenie povinností v právnom
vzťahu so žalobcom, lebo vzniknutú skutkovú situáciu v poistných vzťahoch v rokoch 2007 - 2008

nemohla vôbec ovplyvniť a absolútne ju nemohla predvídať, a je vecou súdu spravodlivo posúdiť práva a
povinnosti z poistného vzťahu na strane oboch účastníkov. Tvrdila, že jej postup pri ukončení poistného
vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, je predpokladaný
ako forma ukončenia právneho vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia na jej strane. Z takéhoto
poistného vzťahu by mal súd rozhodnúť a spravodlivo prisúdiť, zohľadniac aj vzájomný návrh, obom

účastníkom to, čo im právom náleží. I napriek pravidlu, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne
možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené,
resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na daný poistný
vzťah neaplikoval pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné na tento sporný prípad
v časti týkajúcej sa zmeny podmienok, lebo je vecou súdu vykonať výklad zákona eurokonformne v

súlade s pravidlami platiacimi v komunitárnom práve. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa sa týmto
neriadil, dospel k nesprávnym právnym záverom v spore a celá vec mala byť naviac riešená vrátane jej
vzájomného návrhu jedným komplexným rozsudkom. Vzájomný návrh mohol byť významný pre postup
súdu, avšak nakoľko súd sa ním nezaoberal a zrejme ani tak nebude činiť do budúcna s tým, že tomu
bude brániť práve obsah napadnutého rozsudku, odňal týmto postupom žalovanej možnosť konať pred

súdom, dokazovať podaný vzájomný návrh a skutočnosti súvisiace s výpočtom navrhovaných súm
ako alternatív podaného návrhu. Uviedla, že poistnú zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou, a
to cenou plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom plnenia (poistné plnenie) predpísala tým, že
ich stanovil pre poisťovňu záväznými, vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom - Ministerstvo
financií SR (§ 9, § 11 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve). Opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne

vyplýva okrem iného aj z listu A. W. X. č. E.-XXXX/XXXX z 30.7.2012, ktorý bol prvostupňovému súdu
predložený. Štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia,
sa premietla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinnosti žalobcu a tomu zodpovedajúceho práva
žalovanej, resp. ako súčasť práva žalobcu a tomu zodpovedajúcej potenciálnej povinnosti žalovanej(poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia). Uviedla ďalej, že pri uzatváraní poistnej zmluvy
vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí, a žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla
predpokladať omyl (štát by mal byť v tomto zmysle neomylný) spočívajúci v absolútnej neodbornosti v

postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov
obsahu poistnej zmluvy predchádzal. Počas trvania poistného vzťahu bolo príslušným orgánom verejnej
moci konštatované, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi nezodpovedá
všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby.
Táto okolnosť znamenala konštatovanie rozporu obsahu poistnej zmluvy s § 31a v spojení s § 70a

ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Potreba odstrániť rozpor
vyvolala jej snahu o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho
predpisu a ak sa zosúladenie nedosiahlo dohodou, bola preto nútená nepokračovať v poistnom vzťahu,
ktoréhoobsahnebolsúladnýsozákonomakonštatovaťzánikzmluvnéhovzťahuprerozporsozákonom.
Absolútne zotrvanie na zásade „pacta sunt servanda“ v okolnostiach prípadu na trvaní poistného vzťahu
s pôvodným obsahom vedie na jej strane k porušovaniu noriem záväzných v oblasti verejného práva,

na strane žalobcu ku trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby,
ktoré nie je ekvivalentné, a tým ani primerané žalobcom skutočne uhradenej cene hlavného predmetu
plnenia. Bola toho názoru, že napadnutý rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej žalovaná
porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobca si nárokuje plnenie
vo výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatil a potenciálne neustále sa zvyšujúce

riziko a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne a
takéto právne riešenie podľa názoru žalovanej nemôže byť optimálne. Poukázala na to, že skutkovo
podobný prípad, pokiaľ ide o meritum veci nebol predmetom konania pred Najvyšším súdom Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 115/2010 uviedol, že v prejednávanej veci (obdobnej s danou
vecou) nerozhodoval z dôvodu absencie prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., preto ani nevyslovil

právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Napokon vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal
navrhnutý dôkaz pripojením a oboznámením správneho spisu obsahujúceho rozhodnutie Ministerstva
financií SR č.j. 52/1024/1995 z 30.5.1995, vykonaním ktorého by dospel k záveru o zodpovednosti
Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie
predávať produkt s poistno-matematicky nesprávne určeným poistným, ani nevypočul jej zamestnanca

U.. U. Q., generálneho riaditeľa správy poistenia ako svedka, preto neúplne zistil skutkový stav a dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Namietala, že súd rozhodol nepredvídateľne a arbitrárne aj o vzájomnej žalobe žalovanej,
pretože v rozhodnutí sa obmedzil len na konštatáciu podania vzájomnej žaloby zo dňa 16.10.2012 na
pojednávaní dňa 17.10.2012, a o jej vylúčení na samostatné konanie so stručným odkazom na ust. §

112 O.s.p. a takéto rozhodnutie absentuje potrebné zdôvodnenie, preto je potrebné v odvolacom konaní
ho zrušiť ako arbitrárne. Žalovaná tak odvolaním napádala všetky výroky rozsudku, a to výrok o určení
poistnéhovzťahu,akoajvýroksúduoviazanostiúčastníkovkonaniatoutozmluvou,keďžeobavýrokysú
navzájom rovnocenné, a teda aj duplicitné a navrhovala odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Napadala aj súvisiaci výrok súdu o

priznaní trov konania v prospech právneho zástupcu žalobcu, pretože tento výrok je priamo závislý od
výroku vo veci samej, ktorý žalovaná týmto odvolaním napadla. Pre prípad, ak sa odvolací súd stotožní
s právnym posúdením prípadu podľa rozhodnutia prvostupňového súdu a napadnutý rozsudok potvrdí,
žalovaná navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 238 ods. 3 O.s.p. vo výroku potvrdzujúceho
rozsudku dovolanie pripustil s poukazom na potrebu vyslovenia právneho názoru dovolacím súdom,

keďže v obdobných právnych veciach je riešená otázka zásadného právneho významu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 81,46 € pozostávajúcich z odmeny 60,07 €, náhrady hotových výdavkov
7,81 € a 20 % DPH vo výške 13,58 € za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu z 24.1.2013).

Mal za to, že súd prvého stupňa správne posúdil otázku existencie naliehavého právneho záujmu
na podanie žaloby, ktorý je odôvodnený nielen skutočnosťou, že je v dôsledku konania žalovanej v
stave neistoty, či jeho poistná zmluva naďalej trvá, ale aj skutočnosťou, že z dôvodu konania poistiteľa
je v neistote ohľadne trvania poistného vzťahu a nevie zhodnotiť mieru, do ktorej je chránený pred
rizikom prípadných nepredvídateľných životných udalostí, a taktiež nevie, či si má zabezpečiť poistenie

týchto rizík u iného poistiteľa. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vec správne právne posúdil,
dospel k správnym skutkovým i právnym záverom v prejednávanej veci a správne sa nestotožnil s
tvrdeniami žalovanej, že k oznámeniu o ukončení poistnej zmluvy bola nútená prikročiť v dôsledku
krokov dohliadajúceho orgánu - A. W. X., keďže rozhodnutím A. mohla byť žalovanej uložená ibapovinnosť vytvoriť dodatočné technické či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov.
Žalovaná ničím nepreukázala, že správnym rozhodnutím by jej mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo
zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy, a teda nie je možné považovať vzniknutú situáciu ani za

objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne nakalkulovanej výške, ani za situáciu nezávislú
od vôle a činnosti poisťovne, a nemôže znášať následky sporov medzi žalovanou a dohliadajúcimi
orgánmi. Poukázal na potrebu rozlišovania verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, podporovanú
aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995) a uviedol, že
verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti jednostranne súkromno-

právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne
je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho
úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá
oprávnenie na podnikanie. Podľa jeho názoru neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že zotrvávanie v pôvodne
uzatvorenej zmluve by malo viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi, lebo účelom právnych
predpisov, ktorými sa určujú povinné technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou,

je zabezpečenie fungovania poistného systému, a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým
obsahom. Podľa jeho názoru nie sú splnené ani podmienky omylu v zmysle § 49a OZ, keďže poistná
zmluva nemohla byť uzatvorená v dôsledku omylu žalovanej a o prípadnom omyle žalovanej nevedel,
vedieť nemohol a ani ho nevyvolal, pričom ak by aj bolo dané právo namietať relatívnu neplatnosť
poistnej zmluvy z dôvodu omylu, tak toto právo je už premlčané. Záverom poukázal na právny názor

vyslovený v rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici 8C 30/2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co 187/2009. Žalobca uviedol, že proti rozhodnutiu o vylúčení
vzájomného návrhu na samostatné konanie nie je prípustné odvolanie, keďže ide o rozhodnutie týkajúce
sa vedenia konania (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.), pričom námietky žalovanej týkajúce sa neprejednania
vzájomnej žaloby v jedinom konaní spolu so žalobou žalobcu sú taktiež bezpredmetné. K otázke

zásadnéhoprávnehovýznamuapripusteniadovolaniaodvolacímsúdomžalobcauviedol,žeopakované
pripustenie dovolania aj v iných obdobných konaniach by mohlo vyústiť do negatívneho javu, ktorý by
sa prejavil v podobe plurality takýchto konaní na Najvyššom súde s poukazom na rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 3Co 136/2011-367 zo dňa 18.12.2012, v ktorom sa odvolací súd vysporiadal
s obdobným návrhom žalovanej na pripustenie dovolania z dôvodu posúdenia otázky zásadného

právneho významu tým spôsobom, že tomuto návrhu žalovanej nevyhovel, vychádzajúc aj z identickej
veci pod sp.zn. 1Co 212/2012 zo dňa 24.10.2012, kde Krajský súd v Košiciach vyhovel návrhu žalovanej
a pripustil dovolanie z dôvodu, že ide o vec zásadného právneho významu. Žalobca, preto považoval
návrh žalovanej za nedôvodný a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.1.2014 v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov
konania potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny a odvolanie proti výroku o vylúčení

vzájomnej žaloby na samostatné konanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, lebo smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako
aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne
zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil v súlade s §
132 a nasl. O.s.p. Nárok právne posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj
správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov a trvaní poistného vzťahu medzi účastníkmi založeného platne uzavretou
poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo 16.12.1996. Dospel k správnemu záveru aj v otázke preukázania

naliehavého právneho záujmu žalobcom na požadovanom určení trvania poistného vzťahu, ktorý
žalovaná spochybňuje tvrdením, že mal zaniknúť v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia spôsobenej
zmenouprávnehopredpisuapredčasnýmzrušenímpoistnejzmluvy,vdôsledkučohodohodnutúpoistnú
ochranu žalovaná odmietla žalobcovi ďalej poskytnúť, čo mu dala na vedomie oznámením o zánikupoistenia z 20.6.2008. Za týchto okolností v danom prípade je nepochybné, že žalobca má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, keďže rozhodnutím súdu o určovacej žalobe sa odstráni stav
právnej neistoty v jeho právnom postavení a v právnom (poistnom) vzťahu vyplývajúcom z uzavretej

(platnej) poistnej zmluvy. Túto otázku súd prvého stupňa posúdil v súlade so zásadami ustálenými v
súdnejpraxi,podľaktorýchnaliehavýprávnyzáujemjedanýpredovšetkýmtam,kdebybeztohtourčenia
bolo ohrozené právo žalobcu alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým, a určovacia žaloba je
spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky znamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, a ak sa určením v porovnaní s existujúcim stavom,

právne postavenie žalobcu zlepšuje a uspokojivo odstraňuje jeho neistota v danom právnom vzťahu.

Skutočnosti a námietky žalovanej uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a správnosť skutkových či právnych záverov, ku ktorým dospel súd
prvého stupňa, preto odvolanie žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p., nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaná v odvolaní opakovane uvádza

námietky, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, a ktoré nijako nespochybňujú správnosť záveru, že k zániku poistenia z poistnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi 16.12.1996 v posudzovanom prípade nedošlo z dôvodu predpokladaného
dohodou zmluvných strán v poistnej zmluve a Všeobecných poistných podmienkach pre životné
poistenie žalovanej, ani zo žiadneho zákonného dôvodu, preto zrušenie poistnej zmluvy zo strany

žalovanej je neplatné a poistný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z tejto (platnej) zmluvy naďalej trvá.

Neobstojí ani námietka žalovanej, že došlo k zániku poistenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka z
dôvodu následnej nemožnosti plnenia spôsobenej zmenou právneho predpisu (zákona č. 95/2002 Z.z. o
poisťovníctvevzneníneskoršíchpredpisov)pouzatvorenípoistnejzmluvyaodvolacísúdsastotožňujes

názoromsúduprvéhostupňa,žeztohtozákonnéhodôvodukzánikupoisteniavdanomprípadenedošlo.
Plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi
alebo až po dojednanom čase (§ 575 ods. 2 OZ). Žalovanou tvrdené skutočnosti sú subjektívnymi
(ekonomickými) dôvodmi na jej strane, a nepredstavujú objektívnu (všeobecnú) nemožnosť plnenia
(nezávislú na osobe dlžníka ani na jeho vôli), ktorá by bola právnym dôvodom zániku dlžníkovej

povinnosti svoj záväzok splniť v zmysle § 575 OZ. Dôsledky opatrenia A. W. X. týkajúce sa prepočtu
poistného produktu ÚDP - K a zmenu zákona o poisťovníctve, ku ktorej došlo po uzavretí zmluvy o
poistení, žalovaná nesprávne premietla do záväzkového právneho vzťahu s poisteným (žalobcom) a
predčasne jednostranne zrušila poistnú zmluvu aj napriek tomu, že mala viaceré možnosti, ako sa
vysporiadať s daným stavom a zisteným porušením zákona č. 8/2008 Z.z. (vyjadrenie A. z 8.2.2012,

25.4.2012 a 30.7.2012), avšak ako podnikateľský subjekt v záujme svojho zisku k nim nepristúpila a
situáciu riešila protiprávnym postupom jednostranným (predčasným) zrušením poistnej zmluvy, keďže
žalobca nesúhlasil s navrhnutou zmenou poistných podmienok. V danom prípade záväzok žalovanej
vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy bol a je fakticky a právne splniteľný, aj keď za sťažených
podmienok a s väčšími ekonomickými nákladmi, s akými žalovaná kalkulovala v čase uzavretia poistnej

zmluvy, v dôsledku čoho by nedosiahla predpokladaný zisk, ktoré skutočnosti však nemajú za následok
zánik záväzku v zmysle § 575 ods. 1, 2 OZ. Podľa názoru odvolacieho súdu samotný produkt ani právny
vzťah z uzavretej poistnej zmluvy sa nedostal do rozporu so zákonom č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve
v znení neskorších predpisov a výplata poistného plnenia podľa podmienok dohodnutých v poistnej
zmluve nie je v rozpore s týmto zákonom ani so žiadnym právnym predpisom týkajúcim sa poistenia

(zákon plnenie z poistnej zmluvy nezakazoval), nakoľko problémom sa stala len nedostatočná finančná
rezerva poisťovne, čo je však dôvod ekonomický, a nie právny a nejde o objektívnu nemožnosť plnenia,
ktorá by bola právnym dôvodom zániku záväzku žalovanej z uzavretej (platnej) poistnej zmluvy v zmysle
§ 575 ods. 2 OZ.

Odvolanie žalovanej nie je opodstatnené ani z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
c/ O.s.p., v rámci ktorého žalovaná nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal ňou navrhnutý
dôkaz výsluchom jej zamestnanca U.. U. Q. ako svedka a neoboznámil obsah správneho spisu
obsahujúceho rozhodnutie Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 z 30.5.1995, ktoré dôkazy podľa jej
názoru boli potrebné pre úplné a správne zistenie skutkového stavu a že týmto postupom súdu jej mala

byť odňatá možnosť konať pred súdom. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že posúdenie návrhu
účastníkakonanianavykonaniedokazovaniaarozhodnutie,ktorédôkazybudúvykonané,jevecousúdu
(§120ods.1O.s.p.),anieúčastníkakonania,aniejepotrebnévykonávaťdôkazy,ktoréniesúvýznamné
pre rozhodnutie o prejednávanej veci. Súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), žeprípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však
procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu
nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Neúplnosť zistenia

skutkového stavu je daná vtedy, ak súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že súd nevykonal dôkazy účastníkmi
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p. Dôkazy navrhnuté žalovanou neboli spôsobilé preukázať žiadnu právne významnú skutočnosť,
preto ich vykonanie pre úplné zistenie skutkového stavu a rozhodnutie v prejednávanej veci aj podľa

názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné.

Žalovaná nedôvodne uplatnila aj odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p., v rámci
ktorých vytýka súdu prvého stupňa, že rozhodnutím o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné
konanie jej odňal možnosť konať pred súdom, uprel právo na spravodlivé rozhodnutie, a v konaní došlo k
vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie. Odvolací súd nezistil, že by konanie pred súdom

prvého stupňa bolo z dôvodov uvádzaných žalovanou v odvolaní postihnuté procesnou vadou, ktorá
by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia. Nezistil ani taký nesprávny postup súdu prvého stupňa,
ktorým by žalovanej bola odňatá možnosť konať pred súdom a znemožnená realizácia procesných práv
priznaných jej Občianskym súdnym poriadkom a Ústavou SR. Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o
vylúčení vzájomného návrhu žalovanej zo 16.10.2012 na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p.,

v ktorom bude konať o tomto (vzájomnom) návrhu a po vykonanom dokazovaní o ňom rozhodne, týmto
procesným postupom neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom, ale postupoval v konaní v súlade
so svojim oprávnením vyplývajúcim z § 112 O.s.p. a na základe vlastnej úvahy, ktorú odvolací súd nie je
oprávnený preskúmavať ani hodnotiť jej správnosť, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa upravuje
vedenie konania (akým je aj uznesenie o vylúčení nároku na samostatné konanie) nie je prípustné (§

202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).

Žalovanou namietané skutočnosti tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku z hľadísk prijatých skutkových záverov a právneho záveru, že žalovaná aj napriek
výsledkom kontroly vykonanej orgánom dohľadu bola povinná zotrvať v poistnom vzťahu so žalobcom

za podmienok, aké boli dohodnuté poistnou zmluvou uzavretou 16.12.1996, a jednostranným
úkonom (oznámením o zániku poistenia) neplatne ukončila zmluvný vzťah. Charakteristickým znakom
občianskoprávnych vzťahov je predovšetkým, že ich subjekty vo vzájomnom vzťahu majú rovnaké
postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či ide o fyzické alebo právnické
osoby, prípadne štát, čo znamená, že jeden z účastníkov tohto vzťahu zásadne nemôže svojim

jednostranným úkonom, či rozhodnutím založiť povinnosť druhého účastníka vo vzťahu a v rámci tohto
vzťahu nemôže autoritatívne druhému vnucovať svoju vôľu a vynucovať splnenie povinnosti druhého
subjektu. Môže tak urobiť len po dohode s ním, t.j. zmluvou, na základe tzv. autonómie vôle účastníkov
právneho vzťahu, ktorá sa v občianskoprávnych vzťahoch uplatňuje v značnej miere.

Ostatné námietky žalovanej uvedené v odvolaní nemajú pre rozhodnutie v prejednávanej veci žiadny
právny význam, preto k nim nebolo potrebné zaujímať stanovisko.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. vo
vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny.

Odvolací súd zastáva názor, že nie je dôvod na vyslovenie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3
O.s.p., keďže otázky formulované žalovanou v odvolaní nie sú otázkami zásadného právneho významu.
Právna teória i judikatúra súdov dôsledne rešpektuje rozdiel medzi právnymi normami a právnymi
vzťahmi verejnoprávnej a súkromnej povahy (napr. 3Cdo 136/2011-367 a pod.) s tým, že vzťahy

súkromnoprávne je potrebné riešiť iba podľa noriem súkromného práva, aj keby prípadné zmeny
verejnoprávnych predpisov mali vplyv na postavenie niektorého účastníka súkromno-právneho vzťahu.

Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a keďže si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a tieto aj
vyčíslil (podaním z 24.1.2013 - č.l. 304 - 308 spisu), bola mu priznaná podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a

§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. náhrada trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu z 24.1.2013 vo
výške 81,46 €, pozostávajúcich z odmeny v tarifnej sadzbe 60,07 €, náhrady hotových výdavkov 7,81 €
a 20 % DPH vo výške 13,58 €, podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,ktorú je žalovaná povinná zaplatiť zást. žalobkyne JUDr. Martine Gombosovej, advokátke, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.