Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/178/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110213752
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110213752.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky: N.. U. U.,

B.. X.X.XXXX, O. X. W. XX, XXX XX W., proti proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlomvKošiciach,Garbiarska2,04071Košice,IČO:31690904,právnezastúpenéhoJUDr.Gabrielom
Gulbišom, advokát, AK so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, v konaní o zaplatenie sumy 577,57 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi priznáva náhradu trov konania v sume 257,64 eur pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2010 doplneným podaním zo dňa 14.3.2011
domáhala určenia neplatnosti poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, uzavretej medzi
Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a. s. a navrhovateľkou a o vrátenie poistného vo výške 577,57 eur
z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvy a trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že 8.2.2000 podpísala Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, na základe

ktorého Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. Košice uzavrela s ňou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX
zo dňa X.X.XXXX, ktorej predmetom je životné poistenie jej osoby vrátane úrazového poistenia
(pripoistenie). Dňa 28.5.2007 obdŕžala obyčajnú listovú zásielku, v ktorej bolo Oznámenie o redukcii
poistnej zmluvy z dôvodu neuhradenia poistného. Keďže navrhovateľka poistné uhrádzala trvalým
bankovým príkazom už od uzavretia zmluvy, oznámenie odporcu považovala za omyl. Pri rozhovore
so zamestnankyňou odporcu navrhovateľka argumentovala tým, že už 7 rokov platí poistné trvalým
bankovým príkazom a nie je možné, aby niečo nebolo uhradené, a že má k dispozícii potvrdenie

o prijatým platbách, ktoré jej odporca každý rok zasielal. Zamestnankyňa odporcu jej oznámila, že
navrhovateľka má vlastne uhradené platby ale odporca robil previerky a zistil, že došlo k tzv. sklzu u
viacerých klientov už na začiatku poistného obdobia a keďže všetko je uhradené má podpísať Žiadosť o
obnovenie finančných parametrov, čo navrhovateľka odmietla, nakoľko nepoznala pravý dôvod zmeny
poistnej zmluvy a svojím podpisom by potvrdila, že k údajnej chybe došlo z jej strany a taktiež z dôvodu,
že súčasťou vyššie uvedenej žiadosti bolo pristúpenie k novým zmluvných podmienkam, ktoré boli
pre navrhovateľku nevyhovujúce okrem iného aj pre sadzobník s neprimeranými cenami, keďže za

obnovenie finančných parametrov si odporca podľa sadzobníka nárokoval poplatok vo výške 4.000,-
Sk (v čase oznámenia o redukcii poistnej zmluvy). Navrhovateľka voči oznámeniu mala viac výhrad,
ktoré spočívali v tej skutočnosti, že tak závažnú vec akou je údajný dlh a zmena poistných podmienok,
by mala byť doručená doporučenou zásielkou a nie obyčajným listom, že nové zmenené podmienkynikdy nepodpísala, že nebola jej doručená žiadna výzva odporcu na doplatenie poistného, že podľa
starých podmienok vzťahujúcich sa na poistnú zmluvu žiadny sadzobník nebol pričom podľa cenníka
služieb, ktorý je súčasťou Všeobecných poistných podmienok PČSP Rapid a.s. platných od 21.5.2007

poplatok za Žiadosť o obnovenie finančných parametrov bol 4.000,- Sk a že nie je zjavné odkedy
plynie 15-dňová lehota na uhradenie požadovanej sumy. Uvedené skutočnosti navrhovateľka uviedla
ako dôkaz prejavu neserióznosti zo strany odporcu voči jej osobe ako k zmluvnému partnerovi. Ďalej
navrhovateľka vo svojom návrhu argumentovala tým, že podľa prehľadu platieb, ktorý jej bol osobne
poskytnutý dňa 29.5.2007 v zákazníckom centre, došlo k neuhradeniu platby za mesiac máj 2007,

čo bolo dôvodom na redukciu poistnej zmluvy. Táto platba však uhradená bola, čo navrhovateľka
osobne overila vo svojej banke. Keďže poistné platila od začiatku trvalým bankovým príkazom a
žiadna platba vynechaná nebola, znamenalo by to, že potom všetky platby boli platené pozadu a že
naozaj došlo ku sklzu už na začiatku poistného obdobia, čo navrhovateľka povedala aj zamestnankyni
zákazníckeho centra a nie k neuhradeniu platby v máji 2007 ako je to uvedené v prehľade platieb.
Odporca navrhovateľke zasielal každý rok potvrdenie, podľa ktorého suma dohodnutých úrad bola

zhodná so sumou pripísaného poistného a to vždy k 31.12. daného roka. Pre navrhovateľku ako klienta
boli uvedené výpisy dokladom o uhradení platieb za poistné t. j. dokladom o tom, že voči odporcovi nemá
žiadne záväzky. Čo sa týka splatnosti poistného tá bola stanovená k 31. v mesiaci a bola potvrdená na
liste odporcu o spôsobe uhrádzania poistného zo dňa 31.1.2000. Prvá platba bola uhradená v hotovosti
pri uzavretí zmluvy v zmysle poistných podmienok. Nakoľko v návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy v

časti „Poistná doba a spôsob platenia poistného“ nie je uvedený dátum platby za poistné, navrhovateľka
sa informovala u obchodnej zástupkyne odporcu (L. V.) kedy má byť uhradená ďalšia platba, ktorá
navrhovateľku informovala tak, že za február 2000 je už platba uhradená a ďalšie poistné t. j. za marec
2000 stačí uhradiť v marci tak, aby platba prišla na účet odporcu do dohodnutého termínu t. j. do
31. v mesiaci resp. do konca marca, tak ako je to uvedené na listine, ktorá tvorí dodatok ku zmluve.

Preto po uhradení prvej platby podľa zmluvných podmienok v hotovosti bola ďalšia platba uhradená
trvalým bankovým príkazom vystaveným dňa 8.2.2000, pričom prvá platba považovaná za poistné za
mesiac marec 2000 podľa uvedeného príkazu mala z bankového účtu odísť 25.3.2000 tak, aby stihla
prísť na účet odporcu do 31.3.2000. Uvedený postup uhrádzania poistného bol navrhnutý obchodnou
zástupkyňou odporcu, ktorá spísala Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy. Preto navrhovateľka zadala

trvalý príkaz na úhradu dňa 8.2.2000 a to na úhradu poistného vo výške 200,- Sk mesačne v prospech
odporcu s platnosťou už od 25.3.2000 a nie už od 25.2.2000. Termín 25. v mesiaci bol uvedený práve
z dôvodu, aby platby v danom mesiaci neboli len zasielané z účtu navrhovateľky, ale aj pripísané v
prospechodporcu.Vniektorýchmesiacochpoistnéboloprijaténaúčetodporcudokoncauž23.alebo24.
v mesiaci preto nikdy žiadna platba nebola uhradená za aktuálny mesiac až v nasledujúcom mesiaci. Na

základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľka bola toho názoru, že splatnosť bežného poistného
nebola dohodnutá medzi účastníkmi konania prvého dňa poistného obdobia (§796 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) ale bola dohodnutá inak a to spôsobom vyššie uvedeným. Navrhovateľka voči konaniu
poisťovne podala sťažnosť listom zo dňa 29.5.2000 adresovaným Národnej banke Slovenska, ktorá
svoje stanovisko oznámila listom zo dňa 13.6.2000. Ďalej navrhovateľka sa obrátila listom zo dňa

15.2.2008 aj na poisťovňu, ktorá v stanovisku zo dňa 19.3.2008 okrem iného uviedla, že „na konte jej
poistnej zmluvy vznikal vždy v danom poistnom období cyklický dlh, dlh činil ku dňu 20.5.2007 200,- Sk,
čo bolo dôvodom na redukciu“. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na rozpor medzi týmto listom
a prehľadom platieb, podľa ktorého dňa 20.5.2007 nedoplatok k tomuto dátumu bol vo výške 125,- Sk.
Podľa názoru navrhovateľky v prípade nedodržania zmluvných podmienok vzťahujúcich sa na poistnú

zmluvu, poistenie mohlo zaniknúť ešte v prvých mesiacoch poistnej doby podľa článku 9 ods. 2 písm.
b) poistných podmienok a to bez náhrady alebo po prvom roku mohlo byť zmenené na poistenie so
zníženou poistnou sumou v zmysle článku 9 ods. 2 písm. a), (tzv. redukcia). Ďalej navrhovateľka vo
svojom návrhu uviedla, že ak aj došlo k údajnému sklzu resp. k cyklickému dlhu, odporca navrhovateľku
na túto skutočnosť neupozornil celých 7 rokov, pretože jej pravidelne zasielal potvrdenie o uhradených

platbách v ktorých dohodnutá úhrada poistného súhlasila s pripísaným poistným. Navrhovateľka ďalej
platila poistné aj od júna 2007 z dôvodu, že zmenu poistnej zmluvy na redukovanú považovala za
nedôvodnúnaviacnadobudlapresvedčenie,žeodporcajunechalplatiťtakdlhéobdobieúčelovo,pričom
dopredu vedel, že jej nikdy nevyplatí dohodnutú sumu na konci poistného obdobia. Jeho cieľom bolo len
získať od nej peniaze. V súčasnosti je poistná zmluva v redukcii ku ktorej odporca pristúpil nezákonne.

Navrhovateľka listom zo dňa 7.4.2008 požiadala o vyčíslenie odbavného teda odkúpnej lehoty, ktorá
ku dňu 4.6.2008 bola vo výške 5.777,- Sk, ktorá suma je pre ňu neprijateľná a to z dôvodu, že od
februára 2000 do mája 2007 na poistnom zaplatila sumu 17.800,- Sk a od júna 2007 do októbra 2007
po zmene poistnej zmluvy na redukovanú poistnú zmluvu uhradila sumu 1.000,- Sk teda spolu 18.800,-Sk. Suma, ktorá bola uhradená po redukcii poistnej zmluvy odporca vrátil navrhovateľke vo výške 39,83
eur na základe jej telefonickej žiadosti aj keď tak mal urobiť ihneď po skončení platenia poistného.
Navrhovateľka po skončení poistnej doby v roku 2020 by mala od odporcu obŕžať sumu 69.424,- Sk,

po redukcii už iba 12.981,- Sk. Suma 12.981,- Sk ako aj suma odbavného 5.777,- Sk sú vzhľadom
na ich výšku v porovnaní s dohodnutou sumou vyplatenou v budúcnosti (69.424,- Sk), ale hlavne v
porovnaní so sumou uhradenou ako poistné (17.800,- Sk) neprijateľné, nakoľko k chybe nedošlo zo
strany navrhovateľky a aj keby, takáto sankcia je neprijateľná (poistné bolo uhradené vždy v danom
mesiaci, aj keď nie ku 1. dňu ale podľa dohody - v kontexte s § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3 a 4, § 54

Občianskeho zákonníka). Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že v zmluvných podmienkach
vzťahujúcich sa na poistnú zmluvu nie je uvedený spôsob odbavného resp. odkúpnej hodnoty, čo je v
rozpore s ust. § 792a ods. 2 písm. f) Občianskeho zákonníka a taktiež bolo porušené aj ust. § 879f ods.
3 a 4 Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporca tvrdí, aj to až v odpovedi na sťažnosť navrhovateľky, že
bolavtzv.cyklickomdlhu,jeveľmispochybniteľnéanepravdepodobné,žebyjejvprípadeúrazuodporca
vyplatil poistku a taktiež prísľub odporcu o vyplatení sumy na konci poistného obdobia v roku 2020, aj

keď v oveľa nižšej výške, ktorá je uvedená v oznámení o redukcii poistnej zmluvy, je nedôveryhodný.
Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s prístupom odporcu nielen k osobe navrhovateľky, ale k nemalému
počtu poškodených klientov, možno povedať, že od začiatku išlo o zámer vyhnúť sa v prípade poistnej
udalosti vyplateniu poistky a v prípade uplynutia dohodnutej doby (20 rokov - rok 2020) vyplateniu
dohodnutej sumy (69.424,- Sk). Navrhovateľka v ďalšom poukázala na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníkaauviedla,žekporušovaniutohtoustanoveniazostranyodporcudošlovoviacerýchprípadoch
a že došlo aj k porušeniu vyššie uvedených zákonných ustanovení, že odporca jej poskytol nepravdivé
informácie, zavádzal jej osobu, uviedol ju do omylu, neprimerane ju sankcionoval, nemal ochotu s ňou
slušne komunikovať. Preto ďalšiu spoluprácu s odporcom považovala za nemožnú.

Odporca sa vyjadril k návrhu na začatie konania podaním doručeným súdu dňa 26.8.2011 v
ktorom uviedol, že navrhovateľka sa domáha vyslovenia neplatnosti poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX,
uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 8.2.2000 a že aj napriek rozsiahlosti podania
navrhovateľky nie je z návrhu možné vyvodiť, na základe akých skutočností a dôvodov dospela k
záveru o neplatnosti poistnej zmluvy a z akého zákonom predpokladaného dôvodu navrhuje vyhlásiť

poistnú zmluvu za neplatnú. Vyššia uvedená poistná zmluva bola totiž plne v súlade so zákonom
predpísaným postupom uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 31.1.2000 na rozdiel od
dátumu uzatvorenia poistnej zmluvy, ktorý navrhovateľka uvádza v žalobe t. j. 8.2.2000. Poistná zmluva
bola uzavretá riadne, akceptovaním návrhu poistiteľa zo strany poistníka, a to k dátumu 31.1.2000,
vtedy bolo zároveň poistníkom zaplatené aj prvé poistné vo výške 200,- Sk, čo priamo vyplýva z poistnej

zmluvy. Dátum 8.2.2000 uvádzaný navrhovateľkou je dátumom vystavenia potvrdenia o uzatvorení
poistnej zmluvy poistiteľom, čo z tohto potvrdenia jednoznačne vyplýva. V tomto smere je z tohto
dôvodu petit návrhu neurčitý a nevykonateľný. Vo vzťahu k platnosti poistnej zmluvy, ktorej posúdenie
je predmetom konania je nepochybné, že poistná zmluva bola uzatvorená plne v súlade s ust. 788
a nasledovné Občianskeho zákonníka a to tak čo do postupu ako aj čo do obsahu. Na vyslovenie

neplatnosti poistnej zmluvy neexistujú žiadne zákonné dôvody, ktoré napokon navrhovateľka vo svojom
návrhu ani neuvádza. Rovnako nemožno pripustiť ani to, že by poistná zmluva bola zanikla zo zákona
v zmysle ust. § 801 ods. 1 alebo ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko poistné za prvé obdobie
bolo zaplatené riadne a včas. Poistné za ďalšie obdobie už nebolo zaplatené včas, čo však nemalo za
následok zánik poistnej zmluvy a v žiadnom prípade nie jej neplatnosť. Odporca vo svojom vyjadrení

ďalej poukázal na ust. § 37 ods. 1, § 37 ods. 2, § 38 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39, § 40 ods. 1, § 40a
Občianskeho zákonníka. Odporca bol toho názoru, že je nepochybné, že poistná zmluva č. 7035100364,
uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 31.1.2000 je platná a neexistuje žiaden zákonný dôvod,
pre ktorý by táto zmluva mala byť vyhlásená za neplatnú.
Preto návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný, navrhol ho zamietnuť a odporcovi priznať náhradu

trov konania.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 31.8.2011 uviedla, že určenie absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy
sa domáha z dôvodov, ktoré sú uvedené v jej návrhu na začatie konania a z dôvodu, že vzhľadom
na správanie sa odporcu už nemá dôveru v tom, že by zo strany odporcu došlo k plneniu v prípade,

ak by nastala poistná udalosť, a neverí tomu, že v roku 2020 jej odporca poskytne plnenie z poistnej
zmluvy. Navrhovateľka naliehavý právny záujem na určení neplatnosti poistnej zmluvy odôvodnila tým,
že jej právne postavenie voči odporcovi je neisté z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom návrhu na začatie
konania, že zo strany odporcu došlo k redukcii poistnej zmluvy a že suma, ktorá by jej mala byťvyplatená podľa dohodnutej poistnej zmluvy a suma, ktorá by jej mala byť vyplatená na základe redukcie
poistnej zmluvy okolo 12.000,- Sk sú v značnom nepomere. Navrhovateľka ďalej uviedla, že sám
odporca považuje poistnú zmluvu za zaniknutú z dôvodu neplatenia poistného navrhovateľkou, avšak

navrhovateľka s týmto tvrdením odporcu nesúhlasí. Navrhovateľka vrátenie vyplateného poistného vo
výške 577,57 eur žiadala titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko poistnú zmluvu uzavretú medi
účastníkmi konania považovala za absolútne neplatnú.

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX návrh navrhovateľky

zamietol, odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 257,64 eur, ktorú zaviazal navrhovateľku
zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľke uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 34,62 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku navrhovateľka podala v zákonnej lehote odvolanie.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. X S.-XXX zo dňa XX.X.XXXX potvrdil rozsudok vo výroku,

ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti poistnej zmluvy a v ostatnej časti, t. j. o výroku
o zaplatenie 577,57 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania a súdnom poplatku zrušil rozsudok a v
rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že predmetom tohto konania je žaloba o určenie

neplatnosti právneho úkonu a o vydanie plnenia z tohto neplatného právneho úkonu. Je teda zrejmé, že
žaloba určovacia (o neplatnosť právneho úkonu - poistnej zmluvy) v danom prípade nemá preventívny
charakter, pretože navrhovateľka sa zároveň domáha vrátenia plnenia z neplatného právneho úkonu,
preto navrhovateľkou požadované určenie o neplatnosť poistnej zmluvy má povahu predbežnej otázky
k posúdeniu, či jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatného právneho

úkonu je dôvodný alebo nie. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie (ne) dôvodnosti navrhovateľkou
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je posúdenie, či poistná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je platná alebo nie je platná. V danom prípade súd prvého stupňa túto otázku
neriešil ako predbežnú otázku, iba vychádzal zo záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu bola zamietnutá (z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu) a z tohto záveru vychádzal,

teda konštatoval, že pokiaľ z tohto dôvodu žaloba bola zamietnutá, poistná zmluva je platná. Odvolací
súd súdu prvého stupňa uložil, aby po vrátení veci opätovne posúdil dôvodnosť uplatneného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia a v tejto súvislosti vyriešiť ako predbežnú otázku (ne) platnosť
poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Zároveň bude potrebné, vzhľadom na obsah odvolania
proti uzneseniu o vyrúbení súdneho poplatku posúdiť, či podľa obsahu časť tohto podania nie je žiadosť

o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a podľa výsledku posudzovať aj otázku povinnosti
navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za návrh. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľky, jej písomnými a ústnymi vyjadreniami na

pojednávaní, písomnými a ústnymi vyjadreniami odporcu, obsahom listinných dôkazov predloženými
účastníkmi konania a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX typ poistnej zmluvy Ú.-W. súd zistil, že navrhovateľka ako poistník
resp. poistený a odporca ako poistiteľ uzavreli dňa 31.1.2000 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo

poistenie osoby navrhovateľky pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie) ako aj úrazové
poistenie (pripoistenie). Začiatok poistenia bol dohodnutý na 1.2.2000 a koniec poistenia na 1.2.2020.
Poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 40.000,- Sk, pre prípad dožitia vo výške
69.424,- Sk a pri úrazovom poistení pre prípad smrti 50.000,- Sk, pre prípad trvalých následkov 30.000,-
Sk a pre prípad plnej invalidity 30.000,- Sk. Doba platenia poistného bola stanovená na 15 rokov a

poistenie bolo dohodnuté na poistnú dobu 20 rokov. Navrhovateľka prehlásila, že sa oboznámila so
Všeobecnými poistnými poistnými podmienkami a Osobitnými podmienkami odporcu pre daný druh
poistenia. Ako oprávnená osoba na vyplatenie poistného plnenia pre prípad smrti bola určená matka
navrhovateľky T. U..

Z predloženej poistnej zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že spôsob platenia poistného bolo dohodnuté
medzi účastníkmi konania mesačne, forma platenia z osobného účtu navrhovateľky a výška poistného
bola v sume 200,- Sk mesačne a že navrhovateľka zaplatila prvé poistné vo výške 200,- Sk dňa
31.1.2000 pri uzavretí poistnej zmluvy.Z potvrdenia odporcu o uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 8.2.2000 súd zistil, že odporca potvrdil, že
účastníci konania uzavreli predmetnú poistnú zmluvu, s takými zmluvnými podmienkami, aké boli v tejto

zmluve dohodnuté.

Z predloženého potvrdenia odporcu zo dňa 31.1.2000 (č. l. 15 súdneho spisu) je zrejmé, že
navrhovateľka a odporca sa dohodli na splatnosti bežného poistného ku dňu 31. v mesiaci v sume 200,-
Sk mesačne.

Z predloženého trvalého príkazu na úhradu zo dňa 8.2.2000 vyplýva, že navrhovateľka požiadala Česko-
slovenskú obchodnú banku a.s., pobočka Košice dňa 8.2.2000 o vykonanie úhrady 25. dňa v mesiaci v
sume 200,- Sk počnúc od 25.3.2000 v prospech účtu odporcu.

Z predložených oznámení o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2003,

k 31.12.2004, k 31.12.2005, k 30.12.2006 súd zistil, že navrhovateľka zaplatila odporcovi za roky
2003, 2004, 2005, 2006 poistné vo výške 2.400,- Sk každý rok, že dohodnutá úhrada poistného od
začiatku poistenia k 31.12.2003 bola vo výške 9.400,- Sk a pripísanie poistného na konto zmluvy je vo
výške 9.400,- Sk, k 31.12.2004 (obe položky) 11.800,- Sk, k 31.12.2005 (obe položky) 14.200,- Sk, a k
31.12.2006 (obe položky) 16.600,- Sk.

Z oznámenia odporcu o redukciu poistnej zmluvy zo dňa 22.5.2007 súd zistil, že odporca oznámil
navrhovateľke tú skutočnosť, že ku dňu 22.5.2007 v rozpore s ust. čl. 9 ods. 2 všeobecných podmienok
neuhradila poistné za ďalšie poistné obdobie v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom (najneskôr
prvý deň poistného obdobia) a preto sa ku dňu 20.5.2007 poistenie zmenilo na poistné zo zníženou

poistnou sumou (redukcia poistnej sumy). Redukciou poistenie nezaniká, ale trvá naďalej v premenenej
podobe a poistníkovi zaniká povinnosť uhrádzať ďalšie poistné. Odporca navrhovateľke zároveň
oznámil, že eviduje dlžné poistné celkom vo výške 200,- Sk, zostatok dlžného poistného ku dňu redukcie
bol 125,- Sk a že po zmene finančných parametrov poistná suma pre prípad smrti je 12.981,- Sk
a pre prípad dožitia 12.981,- Sk. Odporca navrhovateľke taktiež oznámil, že v prípade ak požaduje

obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy do pôvodnej neredukovanej podoby je potrebné
zároveň s vyplnením priloženého formulára žiadosti zaplatiť dlžnú sumu poistného a splniť ďalšie
požadované náležitosti na obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy v zmysle príslušných
Všeobecných poistných podmienok a Osobitných dojednaní a že všetky úkony je potrebné vykonať
do 15 dní od doručenia oznámenia, pretože oneskorene podaná žiadosť je bezpredmetná. Odporca

k svojmu oznámeniu pripojil formulár Žiadosti o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy po
redukcii.

Z prehľadu platieb za poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že navrhovateľka
uhrádzala pravidelnými mesačnými platbami poistné odporcovi v sume 200,- Sk mesačne a to od

2.2.2000 do 8.5.2007.

Zo sťažnosti zo dňa 29.5.2007 súd zistil, že navrhovateľka podala sťažnosť voči konaniu odporcu na
Národnú banku Slovenska, v ktorej namietala postup odporcu pri výpočte nedoplatku na poistnom a
uviedla výhrady voči oznámeniu o redukcii predmetnej zmluvy.

Z odpovede Národnej banky Slovenska na sťažnosť zo dňa 13.6.2007 súd zistil, že uvedená inštitúcia
odkázala navrhovateľku na súd a to vo veci vyriešenia sporných záležitostí zmluvných vzťahov medzi
navrhovateľkou a odporcom podľa zák. č. 95/2002 Z. z. .

Zo žiadosti o informáciu zo dňa 15.2.2008 súd zistil, že navrhovateľke odporcovi písomne oznámila, že
nemádlhnapoistnomažečiastku,ktorúodporcavyčíslilakodlhvsume125,-Sknavrhovateľkauhradila
hneď po obdŕžaní oznámenia o redukcii poistnej zmluvy a že dňa 3.1.2008 zamestnankyňa odporcu
navrhovateľku informovala tak, že nakoľko nepodpísala Žiadosť o obnovenie finančných parametrov
poistnej zmluvy po redukcii došlo k zníženiu poistnej sumy.

Zo stanoviska k sťažnosti k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2008 súd zistil, že odporca
oznámil navrhovateľke, že jej poistenie obnovené nebolo, pretože odporcovi nebola doručená poredukcii Žiadosť navrhovateľky o obnovenie poistnej zmluvy a že poistenie navrhovateľky je v evidencii
odporcu vedené ako redukované.

Z informácie o odkúpnej hodnote zo dňa 4.6.2008 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľke na
základe jej žiadosti, že odkúpna hodnota poistnej zmluvy ku dňu 4.6.2008 je vo výške 5.777,- Sk.

Z predloženej šekovej poukážky zo dňa 8.9.2009 vyplýva, že odporca poukázal navrhovateľke preplatok
poistného vo výške 39,83 eur.

Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 31.8.2011 súd zistil, že v konaní žiadala o vyslovenie
absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi ňou a odporcom tvrdiac, že dôvody neplatnosti
právneho úkonu uviedla vo svojom návrhu a že poistná zmluvu považuje za neplatnú aj preto, že
vzhľadom na správanie sa odporcu vo vzťahu k uzavretej poistnej zmluve už nemá dôveru v tom, že
by zo strany odporcu došlo k plneniu v prípade ak by nastala poistná udalosť a že neverí ani tomu,

že by v roku 2020 došlo zo strany odporcu k plneniu zo zmluvy. Ďalej uviedla, že odporca redukoval
poistnú zmluvu a že suma, ktorá mala byť vyplatená podľa uzavretej poistnej zmluvy a suma, ktorá
by mala byť vyplatená na základe redukcie poistnej zmluvy vo výške cca 12.000,- Sk, je v značnom
nepomere. Podľa tvrdenia navrhovateľky sám odporca považuje poistnú zmluvu za zaniknutú z dôvodu
neplatenia poistného zo strany navrhovateľky, čo sa nezakladá na pravde, pretože navrhovateľka platila

poistné riadne a včas. Ďalej tvrdila, že nemá dôveru v uzavretej poistnej zmluve a že pokiaľ by neplatila
poistné za ktorýkoľvek mesiac alebo za určité obdobie, odporca stále mal možnosť v lehote jedného
roka od uzavretia poistnej zmluvy od nej odstúpiť a mohol by si ponechať poistné, ktoré bolo zaplatené
do zrušenia zmluvy bez nároku na vrátenie poistného. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.10.2013
opätovne poukázala na to, že odporca vo svojom liste zo dňa 19.3.2008 tvrdil, že eviduje dlh na poistnom

za mesiac máj 2007 a že pri platení poistného vznikol cyklický dlh a že pokiaľ odporca evidoval dlh
na poistnom mohol pristúpiť k redukcii podľa čl. 9, bod 2 písm. a) alebo b) Všeobecných poistných
podmienok pre životné poistenie resp. k zrušeniu poistenia podľa čl. 9, bod 5 všeobecných poistných
podmienok. Navrhovateľka redukciu poistnej zmluvy odporcom považovala za neplatný právny úkon a
keďže k nej odporca pristúpil po 7 rokoch, konanie odporcu považovala za nemorálne, účelové, ktoré sa

prieči dobrým mravom. Navrhovateľka v septembri 2009 obdŕžala od odporcu sumu 1.200,- Sk (poistné
za obdobie za jún až november 2007) a okrem tejto sumy jej odporca nezaplatil žiadnu inú sumu a ani
navrhovateľka odporcovi titulom poistného žiadnu sumu nezaplatila.

Odporca tvrdenie navrhovateľky na pojednávaní dňa 11.10.2013 považoval za účelovú a zavádzajúcu,

otázku platnosti resp. neplatnosti redukcie poistnej zmluvy za podružnú k predmetu konania, poukázal
na to, že poisťovni zákon ani všeobecné poistné podmienky neukladajú povinnosť, kedy mal pristúpiť
k redukcii poistnej zmluvy, prípadne k zrušeniu zmluvy a že odporca považuje poistnú zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi konania za platnú.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

Podľa ust. § 35 ods. 2, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 35 ods. 3, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

Keďže poistná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 31.1.2000 súd platnosť tejto zmluvy
posúdil podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku poistnej zmluvy.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.7.2000, poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie

označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.

Podľa § 788 ods. 2 citovaného zákona, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná

zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 3 citovaného zákona, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť
len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech

poisteného.

Podľa § 790 písm. b) citovaného zákona, poistiť možno najmä, fyzickú osobu pre prípad jej telesného
poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 791 ods. 1 citovaného zákona, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 792 ods. 1 citovaného zákona, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý
v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník

návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho
návrhu.

Podľa § 792 ods. 2 citovaného zákona, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške
uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá,

len čo bolo poistné zaplatené.

Podľa § 795 ods. 1 citovaného zákona, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým
dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej
zmluvy alebo neskôr.Podľa § 796 ods. 1 citovaného zákona, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť
poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 796 ods. 2 citovaného zákona, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa
poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľačl.3, bod1Všeobecnýchpoistnýchpodmienokpreživotnépoistenie(ďalejlenVšeobecnépoistné

podmienky), návrh na uzavretie poistnej zmluvy nemusí mať písomnú formu ak sa poistenie dojednáva
na dobu najviac na dobu 1 roka.

Podľa čl. 3, bod 2 Všeobecných poistných podmienok, poistná zmluva je uzavretá podpísaním
zmluvnými stranami. U zmlúv, u ktorých sa vyžaduje písomná forma je poistná zmluva uzavretá
zaplatením poistného.

Podľa čl. 3, bod 8 Všeobecných poistných podmienok, v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy
môže poisťovňa i poistník odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.

Podľa čl. 4, bod 1 Všeobecných poistných podmienok, povinnosť poisťovne plniť a jej právo na poistné

vznikne od 00:00 hod. prvého dňa po uzatvorení poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že
vznikne už uzavretím zmluvy alebo neskôr.

Podľa čl. 5, bod 1, 2, 3 Všeobecných poistných podmienok, ak poisťovňa v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať

na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia. Zaplatené bežné poistné
poisťovňa nevracia, z jednorazového vráti iba zostávajúcu nespotrebovanú časť. Ak odstúpi poisťovňa
od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivo a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich
pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkovi zaplatené poistné znížené o náklady,
ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je povinný vrátiť poisťovni to, čo z poistenia plnila.

Ak zanikne poistenie z iných dôvodov než sú uvedené v ods. 1 a 2, nie však preto, že poistnou udalosťou
odpadol dôvod ďalšieho poistenia, je poisťovňa povinná vrátiť zostávajúcu časť poistného.

Podľa čl. 8, bod 3 Všeobecných poistných podmienok, poistné za ďalšie poistné obdobie je splatné vždy
v prvý deň príslušného poistného obdobia.

Podľa čl. 9, bod 2 Všeobecných poistných podmienok, ak nebolo poistné za ďalšie obdobie zaplatené v
plnej výške v lehote stanovej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty:
a) rezerotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia,
sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom

(redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby) a to bez povinnosti
platiť ďalšie poistné,

b) rezerotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené za prvý rok poistenia, a
rizikové poistenie (napr. dočasné poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie), zaniká bez náhrady.

Podľa čl. 9, bod. 5 Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa môže do 6
mesiacov po dni, kedy došlo k redukcii, zrušiť s výplatou odbavného také poistenie, pri ktorom je znížená
poistná zmluva menšia ako 1/5-ina dojednanej poistnej sumy.

Súd v predmetnej právnej veci po vrátení veci odvolacím súdom opätovne posúdil dôvodnosť
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v tejto súvislosti v prvom rade sa zameral
na vyriešenie predbežnej otázky v tomto konaní, teda na otázku (ne) platnosti poistnej zmluvy medzi
účastníkmi konania.

Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že poistnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú z dôvodov
uvedených v návrhu na začatie konania, na ktoré v priebehu pojednávaní opätovne poukázala.Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými ustanoveniami bolo súdu nepochybne
preukázané, že navrhovateľka ako poistník (poistenec) a odporca ako poisťovateľ uzavreli dňa
31.1.2000 v písomnej forme poistnú zmluvu typ ÚDP-K. Predmetom tejto zmluvy bolo poistenie osoby

navrhovateľky pre prípad poistných udalostí - smrti, dožitia a úrazu. Začiatok poistenia bol dohodnutý
na 1.2.2000 a koniec poistenia na 1.2.2020 (poistná doba 20 rokov). Dohodnutá bola aj výška poistného
ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných zmluvou. Súd mal
za to, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne, v súlade s ustanovením § 788 Občianskeho
zákonníka a obsahuje náležitosti predpísané zákonom. Je potrebné uviesť, že navrhovateľka ani v

návrhu, ani v priebehu konania netvrdila, že poistná zmluva je absolútne neplatná z dôvodov uvedených
v § 37, 38 a 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka v návrhu ale aj v priebehu konania odôvodňovala
absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodov, že odporca evidoval nezaplatené poistné za mesiac
marec 2007, ktorá skutočnosť sa nezakladá na pravde, keďže odporca jej pravidelne zasielal každý rok
od uzavretia poistnej zmluvy informácie o finančnom stave jej poistnej zmluvy, z ktorých jednoznačne
vyplývalo, že dlh na poistnom nevznikol a že navrhovateľka a odporca sa dohodli na splatnosti poistného

31. dňa každého mesiaca, že navrhovateľka zaplatila prvé poistné ešte pri uzavretí poistnej zmluvy dňa
31.1.2000 a že zadala trvalý príkaz na úhradu poistného v sume 200,- Sk mesačne vo svojej banke ku
25. dňu v mesiaci.

Z vykonaného dokazovania súdu bolo preukázané na základe predložených listinných dôkazov

(potvrdenie odporcu zo dňa 31.1.2000 o splatnosti poistného dňa 31. v mesiaci - č. l. 15 súdneho spisu),
trvalý príkaz na úhradu z č. l. 16 súdneho spisu, informácie o finančnom stave poistnej zmluvy z č. l. 17,
18, 19, 20, 21, 22 a z prehľadu platieb z č. l. 25), že navrhovateľka skutočne nemala dlh na poistnom.

Ďalej navrhovateľka argumentovala tým, že oznámenie odporcu o redukcii poistnej zmluvy považuje za

absolútne neplatný právny úkon, keďže dlh na poistnom nevznikol, že žiadosť o obnovenie finančných
parametrov nepodpísala aj z toho dôvodu, že odporca žiadal od nej zaplatenie nepomerne vysokého
poplatku v sume 4.000,- Sk. Podľa názoru navrhovateľky odporca mal pristúpiť k redukcii poistnej zmluvy
podľa čl. 9, bod 2 písm. a) alebo b) prípadne zrušiť poistenie podľa čl. 9, bod 5 Všeobecných poistných
podmienok.

V tejto súvislosti súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že odporca k redukcii
poistnej zmluvy v skutočnosti pristúpil, o ktorej skutočnosti svedčí oznámenie odporcu o redukcii poistnej
zmluvy z č. l. 23 súdneho spisu, podľa ktorého poistná suma pre prípad smrti bola redukovaná zo sumy
40.000,- Sk na 12.981,- Sk a poistná suma pre prípad dožitia zo sumy 69.424,- Sk na sumu 12.981,- Sk,

avšak z predmetného oznámenia vyplývala aj tá skutočnosť, že redukciou poistného poistenie nezaniká,
ale trvá naďalej v premenenej podobe a poistníkovi zaniká povinnosť uhrádzať ďalšie poistné, ktorá
skutočnosť vyplýva aj z čl. 9, bod 2, písm. a) Všeobecných poistných podmienok. Preto ako to vyplýva z
vyššie uvedeného, redukcia poistnej zmluvy nemala za následok zánik poistenia a poistenie trvá naďalej
v premenenej podobe.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že vo Všeobecných podmienkach nie je uvedený spôsob odbavného
resp. odkúpnej hodnoty čo je podľa názoru navrhovateľky v rozpore s ust. § 792a ods. 2, písm. f)
Občianskeho zákonníka súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné ustanovenie bolo doplnené ako
novéustanoveniedoObčianskehozákonníkazák.č.526/2002Z.z.,ktorým sameníadopĺňaObčiansky

zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od
1.1.2003, teda až po uzavretí poistnej zmluvy účastníkmi konania (dňa 31.1.2000) a preto súd túto
argumentáciu navrhovateľky považoval za právne bezvýznamnú a ktorá nemôže mať vplyv na platnosť
predmetnej poistnej zmluvy.

Zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku poistnej zmluvy. Osobitné dôvody zániku
poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 788 a nasledovné upravujúcich poistnú
zmluvu. Ako to vyplýva z ustanovenia § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka (4. oddiel upravujúci
zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť následovne: 1. výpoveďou (§ 800), 2. nezaplatením poistného
(§ 801), 3. odstupením poistiteľa od poistnej zmluvy (§ 802 ods. 1) alebo 4. odmietnutím plnenia zo

strany poistiteľa (§ 802 ods. 2).

Z ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, právo navrhovateľky ako poistníka vypovedať
poistenie, keďže podľa tohto ustanovenia poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zaniknevýpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho uplynutím.
Tento prípad zániku poistenia však nemohol nastať nakoľko navrhovateľka v konaní ani netvrdila, že
poistenie zaniklo týmto spôsobom, teda na základe jej výpovede v zákonom stanovej lehote.

Z ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, právo každého z účastníkov poistnej zmluvy
poistenie vypovedať do 2 mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenie
predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku
poistnej zmluvy z dôvodu výpovede (pre možnosť dania ktorej zákon ustanovil lehotu 2 mesiacov od

uzavretia zmluvy) nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ust. § 801
ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobie nebolo zaplatené do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie,

že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Teda
k zániku poistenia podľa názoru súdu nemohlo týmto spôsobom dôjsť, nakoľko ako už bolo vyššie
uvedené súdu z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľke dlh na
poistnom nevznikol, ale aj v prípade že by dlh na poistnom vznikol odporca nepreukázal doručenie výzvy
poisťovateľa na zaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie, ktorá musí byť kvalifikovaná, teda musí

byťdoručenáamusíobsahovaťajupozornenie,žepoisteniezanikne,aknebudezaplatenédo1mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie.

Podľaust.§802ods.1Občianskehozákonníka,poistnázmluvamôžezaniknúťajvdôsledkuodstúpenia
od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu poistiteľa. Toto právo poistiteľovi patrí len v prípade,

ak by zo strany navrhovateľky ako poistenej došlo k vedomému porušeniu povinnosti uvedených v
ustanovení § 793 Občianskeho zákonníka (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky
písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). V danom prípade neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že by k zániku poistného vzťahu došlo odstúpením z
dôvodu vedomého porušenia povinnosti navrhovateľky uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka.

Uvedené netvrdili ani navrhovateľka ani odporca.

Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zaniká aj odmietnutím poistného plnenia.
Takéto právo zákon priznáva poisťovateľovi v prípade, ak sa až v prípade po poistnej udalosti dozvie,
že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepriaznivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť

pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Súd konštatoval, že v
danej veci sa nejedná ani o tento prípad zániku poistenia. Uvedené netvrdila ani sama navrhovateľka
a napokon, v danom prípade ani nedošlo k žiadnej poistnej udalosti, ktorá by zakladala právo
navrhovateľky na poskytnutie poistného plnenia.

Keďže k zániku poistenia na základe vyššie uvedených osobitných skutočností nedošlo, súd sa
už nezaoberal aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 488 a nasledovne Občianskeho zákonníka v ôsmej časti (Záväzkové právo), prvá hlava
(Všeobecné ustanovenia), keďže ani účastníci konania zánik záväzkovo-právneho vzťahu ani netvrdili.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať

aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona, keďže súd zistil, že poistná

zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je platná a predmetná poistná zmluva nebola
zrušená súd návrh navrhovateľky považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Preto súd zaviazal navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy konania v sume 257,64 eur pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia v sume 257,63 eur (pozostávajúcich zo 4 úkonov právnej služby) : 1. Prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 6.6.2011 á 57,- eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur, 2. Písomné podanie na

súd dňa 26.8.2011 (vyjadrenie vo veci samej) á 57,- eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur, 3. Účasť na
pojednávaní dňa 31.8.2011 á 57,- eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur, 4. Účasť na pojednávaní dňa
11.11.2011 á 57,- eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur, teda vo výške ako to písomne vyčíslil právny
zástupca odporcu navrhovateľa ( č. l. 65).

Podľa ust. § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )