Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114213912
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114213912.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd F. I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: S. V., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, XXX XX F. proti odporcovi: K-M-V údeniny, s.r.o. so sídlom
Seredská 247/4012, Trnava 917 05, IČO: 34 110 178, v konaní o zaplatenie 1.070,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.070,- eur s úrokom z omeškania vo výške 2%
ročne z dlžnej sumy od 17.9.2014 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

III. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 64,- eur na účet Okresného súdu Košice I do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.6.2014 domáhal voči odporcovi (pôvodne označeného
ako Agrovest spol. s.r.o., so sídlom Textilná 4, 040 12 Košice) zaplatenia sumy 1.070,- eur a úroku z
omeškania vo výške 2 % ročne zo sumy 1.070,- eur od 1.8.2011 až do zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom sa 1.8.2011 ústne dohodli na tom, že navrhovateľ počas soboty
a nedele bude zabezpečovať prevádzku kotolne za odmenu 15,- eur za 1 pracovný deň. Navrhovateľ
od 1.8.2011 do 30.9.2012 odpracoval 71 pracovných dní, za ktoré mu vznikol nárok na odmenu v sume

1.070,- eur (71 x 15,- eur = 1.070,- eur), ktorá mu nebola zaplatená. Doklad o tom, že navrhovateľ
uvedené dni odpracoval je zaznamenaný v prevádzkovej knihe s podpisom navrhovateľa za každý
odpracovaný deň, ktorú je možné zo strany odporcu predložiť ako dôkaz o tom, že v období od 1.8.2011
do 1.10. navrhovateľ odpracoval 71 pracovných dní. Odporca napriek tomu, že si je vedomý svojho dlhu,
navrhovateľovi doposiaľ sumu 1.070,- eur nezaplatil.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.9.2015, na ktoré riadne predvolal navrhovateľa, ktorý sa

na pojednávanie neustanovil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, pričom u
odporcu predvolanie na pojednávanie bolo vykázané fikciou doručenia podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p.
Preto súd vec prejednal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa a svedka Y. E. a
obsahom listinných dôkazov nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci.
Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Trnava Oddiel: Sro, Vložka č.: 32802/T súd zistil, že
obchodné meno odporcu bolo Agrovest, spol. s r.o. a to od 2.11.1994 do 2.9.2013, že sídlo odporcu od

19.5.2006 do 2.9.2013 bolo na adrese Textilná 4, Košice, 040 12, a že obchodné meno odporcu je od
3.9.2013 K-M-V údeniny, s.r.o. a sídlo odporcu od 3.9.2013 je na adrese Seredská 247/4012, Trnava
917 05.Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že niekedy v auguste 2011 uzavrel s odporcom ústnu dohodu o
vykonaní práce na dobu neurčitú, a že v mene odporcu túto dohodu uzavrel A.. H. G., ktorý v tom čase
vykonával funkciu riaditeľa u odporcu. Navrhovateľ za obdobie od 1.8.2011 do 1.10.2012 odpracoval pre

odporcu 71 pracovných dní, pričom podľa ústnej dohody medzi účastníkmi konania dohodnutá odmena
za sobotu a nedeľu predstavovala sumu 30,- eur, teda za 1 deň 15,- eur. Navrhovateľ za obdobie od
1.8.2011 do 1.10.2012 vykonával pre odporcu práce, ktoré spočívali v zabezpečení prevádzky kotolne
a chladenia a v zastupovaní zamestnanca odporcu, ktorý vykonával funkciu údržbára v prípade jeho
choroby alebo dovolenky. Ďalej navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že dlhé roky bol zamestnaný

v mäsopriemysle, a to od roku 1977 asi do roku 1990, vykonával práce údržbára, a že u odporcu iba
pokračovalvosvojejprofesii.Pracovnáčinnosťnavrhovateľapreodporcupočassobôtanedieľspočívala
v tom, že ráno skontroloval zariadenia a asi po pol hodine odišiel, následne sa vrátil večer a opäť
skontroloval zariadenia a odišiel, avšak celý deň bol v pohotovosti, teda 24 hodín a v prípade ak sa
vyskytla nejaká porucha, ktorú mu oznámili, túto mal ihneď odstrániť. Podľa vedomosti navrhovateľa
Ing. H. G. u odporcu pracoval ako riaditeľ a to do konca roku 2012, navrhovateľ ho aj vyhľadal, požiadal

ho o zaplatenie odmeny, ktorá je predmetom tohto konania, a ktorej vyplatenie A.. H. G. mu vždy
ústne prisľúbil. Podľa tvrdenia navrhovateľa na prevádzke odporcu sa vždy nachádzala kniha, do ktorej
sa zapisovali základné údaje o činnosti plynových a chladiarenských zariadení a v ktorej sú uvedené
dni, počas ktorých navrhovateľ vykonával práce pre odporcu za žalované obdobie. Navrhovateľ na
prevádzke odporcu pracoval každý druhý víkend a striedal sa s Y. E., zamestnancom odporcu, ktorý má

vedomosti o tom, aké práce v skutočnosti navrhovateľ vykonával, bol prítomný pri tom ako navrhovateľ
uzavrel ústnu dohodu o vykonaní práce s A.. H. G. za žalované obdobie. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že s
bývalým riaditeľom odporcu A.. H.S. G. sa dohodli na tom, že dohodnutú odmenu za vykonanú prácu
nebude posielať na účet ani o tom nebude dávať navrhovateľovi výplatnú pásku ale odmenu zaplatí v
hotovosti, a že pred žalovaným obdobím navrhovateľ vykonával tri roky pre odporcu tie isté práce a že

A.. H. G.L. mu odmenu za vykonané práce vyplatil vždy v hotovosti.
Z výpovede svedka Y. E. súd zistil, že v roku 2011 asi do 1.8.2013 bol zamestnancom Agrovest s.r.o.,
ktorá sa následne premenovala na K-M-V údeniny, neskôr dal výpoveď a od 1.12.2014 je zamestnancom
Hydina SK s.r.o. V čase, kedy bol zamestnancom u odporcu vykonával funkciu technika údržby,
vykonával práce súviace so správou a údržbou kotolne, chladenia a bežnú údržbu prevádzky, ktorú

mal odporca zriadenú na Textilnej č. 4 v Košiciach. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že bol osobne
prítomný pri tom, ako navrhovateľ a A.. H. G. v tom čase Agvest s.r.o. v kancelárii A.. H. G. uzavreli ústnu
dohodu. Svedok pri uzavretí uvedenej ústnej dohody bol prítomný z dôvodu, že bol garantom technickej
údržby a navrhovateľa navrhol, aby svedka zastupoval počas jeho neprítomnosti v práci, keďže
navrhovateľ mal rôzne preukazy spôsobilosti a predpoklady na vykonávanie prác. Nakoľko odporca mal

nepretržitú prevádzku na úseku chladenia, navrhovateľ a A.. H. G. sa dohodli na tom, že navrhovateľ
bude mať pohotovosť počas dvoch víkendov v mesiaci a bude vykonávať aj práce svedka počas jeho
neprítomnosti z dôvodu dovolenky alebo PN. Navrhovateľ na prevádzke odporcu vykonával obslužné
činnosti na kotolni a na strojovni chladenia, teda obsluhoval stroje strojovne chladenia a kotolne,
kontroloval a zabezpečoval drobnú údržbu, v prípade menšej poruchy tieto odstraňoval a pri väčších

poruchách zavolal nadriadenému technikovi, prípadne servisnú službu, ktorá väčšie poruchy riešila.
Svedok si pamätal, že navrhovateľ sa dohodol s A.. H. G. na tom, že navrhovateľ bude vykonávať u
odporcuprácenaneurčitýčas,ažeodmenanavrhovateľabude15,-eurza24hodíntrvaniapráceatoza
samotný výkon práce ale aj za pohotovosť. Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že navrhovateľ vykonával
pracovné činnosti pre odporcu, ktoré svedok uviedol vo svojej výpovedi od roku 2010 do 1.8.2013, kedy

odporca zrušil svoju prevádzku na Textilnej 4
v Košiciach, a že väčšina kmeňových zamestnancov dala odporcovi výpoveď z dôvodu nevyplatenia
mzdy. Podľa tvrdenia svedka navrhovateľ vykonával v určený pracovný deň práce počas 24 hodín s
tým, že do práce prišiel ráno o 6:00 hod., urobil kontrolu, potom odišiel a o 18:00 hod. opäť prišiel
do práce skontroloval zariadenia, údaje zapísal a následne odišiel. Pohotovosť navrhovateľa počas

pracovného dňa znamenala to, že povinnosťou navrhovateľa bolo v prípade menšej poruchy sa dostaviť
na prevádzku a na výzvu zamestnanca odporcu menšiu poruchu odstrániť na kotolni a strojovni
chladenia. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že na prevádzke bola založená prevádzková kniha,
do ktorej sa zapisovali údaje o pracovnej činnosti navrhovateľa, to znamená dátum a čas nástupu
navrhovateľa do práce a konkrétna a iná činnosť, ktorú navrhovateľ vykonal. Prevádzková kniha je

uložená na prevádzke Hydina SK s.r.o. a ďalšie prevádzkové knihy kontinuálne nadväzujú a pokračujú
v záznamoch, pričom existuje prevádzková kniha kotolne a prevádzková kniha chladenia strojovne. Z
výpovede svedka súd zistil aj tú skutočnosť, že navrhovateľ ďalej vykonáva tie isté pracovné činnosti,
ktoré svedok vo svojej výpovedi uviedol pre Hydinu SK s.r.o., a to na základe písomnej dohody.Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 32802/T súd zistil, že
štatutárnym orgánom - konateľom odporcu (Agrovest, spol. s r.o.) bol v období od 8.3.2007 do 6.12.2012
A.. H. G..

Z Dohody o vykonaní práce súd zistil, že Ondrej Tokár (navrhovateľ) ako fyzická osoba a Agrovest,
spol. s r.o. so sídlom Textilná 4, 040 12 Košice ako zamestnávateľ, uzavreli dňa 31.12.2009 Dohodu
o vykonaní práce, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal od 1.1.2010 do 31.12.2010 vykonať údržbarské
a zváčaské práce podľa potrieb zamestnávateľa. Z predloženej dohody vyplýva aj rozsah dohodnutej
práce (pracovnej úlohy) v hodinách celkom: 350 hodín.

Navrhovateľ predložil súdu dňa 15.5.2015 písomné vyčíslenie nezaplatenej odmeny odporcom za
obdobie od 19.11.2011 do 30.9.2012 za konkrétne dni, z ktorého vyplýva, že odporca za vykonané práce
navrhovateľom (kontrola zariadenia ráno, večer a pohotovosť 24 hodín a kontrola zariadenia ráno a
večer, pohotovosť 12 hodín) nezaplatil navrhovateľovi odmenu za 61 dní x 15,- eur = 915,- eur a za 23
dní x 7,50 eur = 172,50 eur, spolu 1.087,50 eur (915,- eur + 172,50 eur). Z predloženého vyčíslenia
súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil odmenu za vykonané práce u odporcu vo výške 15,- eur/24 hodín

za dni 19., 20., 26., 27. novembra 2011, 18., 23., 28., 29. a 31. decembra 2011, 1., 22., 28. a 29. januára
2012, 11., 12., 18., 19. februára 2012, 3., 4., 17., 18., 31. marca 2012, 1., 27., 28., 29. apríla 2012, 1.,
5., 6., 12., 13., 19., 20. mája 2012, 2., 3., 14., 15., 16., 17., 23., 24. júna 2012, 6., 7., 8., 21., 22., 28., 29.
júla 2012, 4., 5., 11., 12., 24., 26. augusta 2012 a 8., 9., 22., 23., 28., 29., 30. septembra 2012 a odmenu
vo výške 7,50 eur/12 hodín a to za dni 25.11.2011, 27.12.2011, 21.1.2012, 17.2.2012, 15.a 16.3.2012,

12., 13. a 30.4.2012, 11. a 18.5.2012, 1., 18., a 22.6.2012, 20.7.2012, 6., 7., 8., 9., 10. a 25. 8.2012
a 7. a 27.9.2012.
Zprevádzkovejknihyodporcupredloženejnavrhovateľomsúdzistil,ženavrhovateľvovyššieuvedených
dňoch uvedených aj v písomnom vyčíslení zo dňa 1.5.2015 písomne zaznamenával kontrolu zariadenia
v čase o 6:00 hod. a 18:00 hod. a zároveň uviedol stav zariadenia, prípadne poruchy zistené počas

vyššie uvedených dní.
Podľa § 226 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) účinného do
31.8.2011 (v čase uzatvorenia dohody o vykonaní práce), dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ
môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára,
nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca

vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Podľa § 226 ods. 2, prvá veta citovaného zákona, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak
je neplatná.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo

právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na
ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu
škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa čl. 2, tretia veta Základných zásada Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa § 1 ods. 4 citovaného zákona, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zákonník práce v porovnaní s Občianskym zákonníkom osobitným spôsobom rieši neplatnosť právneho
úkonu pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy alebo pre nedostatok súhlasu či
prerokovania so zástupcami zamestnancov. Zákonník práce také právne úkony považuje za neplatné

len za predpokladu, že to sám, alebo osobitný predpis tak výslovne ustanovuje. Zákonník práce výslovne
tak ustanovuje v príslušných ustanoveniach tzv. doložkami neplatnosti formuláciou „inak je právny úkon
neplatný“. Z ust. § 226 ods. 2, prvá veta Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že dohoda o vykonaní
práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.
V prejednávanej právnej veci navrhovateľ v konaní tvrdil, že s odporcom uzavrel ústnu dohodu o

vykonaní práce, preto súd vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ust. § 226 ods. 2, prvá
veta , § 17 ods. 2 Zákonníka práce a § 39 Občianskeho zákonníka považoval dohodu o vykonaní
práce uzavretú ústne medzi navrhovateľom a odporcom za absolútne neplatný právny úkon, ku ktorému
prihliadal z úradnej povinnosti. Citované ust. § 17 ods. 3 Zákonníka práce zaručuje zvýšenú ochranuzamestnanca v prípade neplatnosti právneho úkonu. Zásadne sa vychádza z predpokladu dobrej vôle
na strane zamestnanca. Ak neplatnosť právneho úkonu spôsobí aj zamestnávateľ, takáto neplatnosť
nemôže byť na ujmu zamestnanca.

Z vykonaného dokazovania a to z písomného návrhu navrhovateľa, z výpovede navrhovateľa a svedka
Y. E. súd mal preukázanú tú skutočnosť, že ústnu dohodu o vykonaní práce uzavrel navrhovateľ
so štatutárnym orgánom - konateľom odporcu A.. H. G., a preto pokiaľ účastníci konania nedodržali
predpísanú písomnú formu dohody o vykonaní práce, vyžadovanú Zákonníkom práce (§ 226 ods. 2,
prvá veta Zákonníka práce), túto skutočnosť súd hodnotil tak, že neplatnosť právneho úkonu spôsobil

tak navrhovateľ ako aj odporca.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho na získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na
tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je od začiatku (ex tunc) neplatný.
Nedostatok dôvodu na plnenie tu spočíva v tom, že právny úkon tu síce formálne existoval, avšak

je neplatný. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného z neplatného právneho úkonu je predchádzajúce vyriešenie otázky, či išlo o neplatný právny
úkon. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného
majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom
uznanými dôvodmi.

V prejednávanej právnej veci súd mal preukázané, že navrhovateľ vykonával práce pre odporcu za
obdobie od 19.11.2011 do 30.9.2012 tak ako to vyplýva z písomného vyčíslenia nevyplatenej odmeny
navrhovateľom, za ktorú odporca neposkytol navrhovateľovi odmenu za 61 dní x 15,- eur = 915,- eur
a za 23 dní x 7,50 eur, spolu 1.087,50 eur. Výšku odmeny patriacu navrhovateľovi a tým aj výšku
bezdôvodného obohatenia, o ktorú sa odporca obohatil na úkor navrhovateľa súd mal preukázanú z

výpovede navrhovateľa a z výpovede svedka Y. E., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil tú navrhovateľom
tvrdenú skutočnosť, že sa navrhovateľ s konateľom odporcu A.. H. G. dohodli na tom, že odmena
navrhovateľa bude vo výške 15,- eur za 24 hodín trvania práce a to za samotný výkon práce ale aj za
pohotovosť.
Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami súd považoval nárok

navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.070,- eur za dôvodný, avšak nakoľko súd bol viazaný návrhom
navrhovateľa, zaviazal odporcu na zaplatenie uvedenej sumy, tak ako to navrhovateľ žiadal.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Podľa § 517 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2014 výška úrokov z omeškania je o 5-
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko navrhovateľ súdu v konaní nepreukázal tú skutočnosť, že odporcu vyzval na splnenie dlhu

súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 2% z dlžnej sumy tak ako to navrhovateľ žiadal,
avšak až odo dňa 17.9.2014 do zaplatenia (návrh bol odporcovi doručený dňa 15.9.2014 (dňa 16.9.2014
odporca bol povinný plniť navrhovateľovi), teda až od prvého dňa, kedy sa odporca dostal do omeškania
so splnením svojho peňažného dlhu. Súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie úroku z
omeškania považoval za nedôvodný a preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol (úrok z omeškania

vo výške 2% ročne zo sumy 1.070,- eur od 1.8.2011 do 16.9.2014).
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 64,- eur súd rozhodol
podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého, ak je poplatník od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jehopomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá
v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či to manželstvo je alebo
nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Vzhľadom k tomu, že

navrhovateľ v konaní je od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal preto odporcu v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania
v sume 64,- eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku podľa položky
1a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí Prílohu č. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v účinnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )