Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410213356
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4410213356.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. 8, proti odporcovi:
Poľovnícke združenie Obid, Obid, IČO: 34 010 173, zastúpený JUDr. Ľubomírom Krivočenkom,
advokátom, Štúrovo, Námestie sv. Imricha 19, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/193/2010-318 zo dňa 18. novembra
2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že
jeho vylúčenie z poľovníckeho združenia Obid na členskej schôdzi odporcu dňa 15.12.1993 je neplatné.
Dôvodil, že proces jeho vylúčenia z členstva bol v rozpore so stanovami odporcu, bolo mu odňaté

právo zúčastniť sa na členskej schôdzi, na ktorú nebol riadne predvolaný, o vylúčení rozhodol výbor,
nie členská schôdza, neboli dodržané stanoviská o tom, kto podpisuje zápisnicu z členskej schôdze,
rozhodnutie o vylúčení nespĺňa náležitosti a nebolo mu doručené. O trovách konania súd rozhodol
v zmysle § 142 ods. 1 OSP, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
1.203,64 eura na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
odôvodnil ust. § 80 písm. c) OSP a konštatoval, že po prejednaní veci v súlade s právnym názorom

odvolacieho súdu vysloveného v uznesení č.k. 8Co/321/2012-307 zo dňa 5. septembra 2013 dospel
k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a preto ju zamietol.
Vychádzal z toho, že je daná právomoc súdu na rozhodovanie vo veci, pretože do právomoci súdu
patrí rozhodovanie o neplatnosti právnych úkon podľa § 39 OZ. Pokiaľ ide o absenciu naliehavého
právneho záujmu konštatoval, že k vylúčeniu navrhovateľa došlo v roku 1993 a navrhovateľ návrh podal
po uplynutí 17 rokov, v roku 2010, pričom v tomto období bol členom iného poľovníckeho združenia (PZ

Hubert Obid). Navrhovateľ tým, že k podaniu žaloby pristúpil po tak dlhej dobe, prejavil, že jeho záujem
na požadovanom určení nielenže nie je naliehavý, ale v priebehu uvedeného obdobia nebol na jeho
strane taký záujem vôbec (prinajmenšom v období, kedy bol členom iného poľovníckeho združenia).
Ním požadované rozhodnutie nie je potrebné z hľadiska občianskoprávnej prevencie alebo z dôvodu,
že výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci
inak patriacej súdom a navrhovateľ požadovaným určením nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti o

ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, pretože tie neexistujú. V čase, keď svoje práva na súde
neuplatňoval, došlo k ich zániku a žaloba sa javí ako svojvoľné uplatňovanie práva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie bolo vydané bez
spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci a v hrubom rozpore s právnymi predpismi. Pokiaľ ide o

náhradu trov konania, uviedol, že v predchádzajúcom konaní bol plne úspešný, ale v skutočnosti svoje
práva na náhradu trov konania si neuplatnil, a preto súd o tomto nároku ani nemal rozhodovať. Rovnakonesúhlasil s tým, že nemá naliehavý právny záujem, keď predchádzajúcu žalobu zobral späť a od
rozhodnutia uplynulo 17 rokov, a preto nemá dôvod na preventívnu ochranu. Nie je pravdou, že v
minulosti zobral nejakú žalobu späť, ale pre spor medzi okresným a krajským súdom rozhodoval o

príslušnosti Najvyšší súd uznesením sp. zn. NR SR č. 6Nd104/2007, na základe ktorého sa pokračovalo
ďalej v konaní na súde prvého stupňa. Nesúhlasil ani s konštatovaním, že medzičasom bol členom
iného poľovníckeho združenia - PZ Hubert Obid, pretože k jeho založeniu nedošlo, nakoľko nemali
poľovný revír, ktorý by mohli obhospodarovať. Medzičasom podľa právnych predpisov o poľovníctve
nastala zmena v tom, že je možné byť členom aj iných poľovníckych združení bez obmedzenia, teda

aj opakovane. Vymedzenie možnosti byť členom len jedného poľovníckeho združenia už dávno neplatí.
Na záver uviedol, že v konaní bolo preukázané, že má právny záujem na podanej žalobe, a preto tento
záver súdu prvého stupňa nie je správny. Rovnako nesúhlasil s výrokom o náhrade trov konania, so
súdnymi poplatkami, pretože je nezákonne poškodenou osobou, ktorá by rozhodnutia mala navyše ešte
uhrádzať aj poplatky za konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov celého konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa podaný súdu prvého stupňa 23.08.2010, ktorým sa domáha
určenia, že uznesenie mimoriadne členskej schôdze odporcu zo dňa 15.12.1993 je neplatné. Dôvodom
neplatnosti uznesenia majú byť formálne aj vecné dôvody, na ktoré v návrhu bližšie poukázal. Súd
prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa 10. septembra 2012 č.k. 13C/193/2010-277

tak, že žalobe vyhovel a určil, že uznesenie členskej schôdze odporcu, ktorým rozhodlo o jeho
vylúčení dňa 15.12.1993 je neplatné. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže náhradu
nepožadoval.Konštatoval,ženavrhovateľmánaliehavýprávnyzáujemnapodanej žalobeajpouplynutí
pomerne dlhého obdobia, odkedy došlo k jeho vylúčeniu z členstva a mal preukázané, že najmenej
v dvoch prípadoch odporca porušil stanovy, keď o vylúčení navrhovateľa rozhodla členská schôdza

odporcu, hoci o tejto otázke mal rozhodovať výkonný výbor, rozhodnutie neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle § 20 ods. 3, 4 stanov a bolo vydané nesprávnym orgánom. Hodnotiac skutkové
okolnosti uzavrel, že nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ dopustil konania, pre ktoré by mal byť
z poľovníckeho združenia vylúčený. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a Krajský súd
v Nitre uznesením č.k. 8Co/321/2012-307 zo dňa 5. septembra 2013 rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa nenáležité zdôvodnenie právomoci
súdu na konanie s ohľadom na ust. § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, absenciu
zdôvodnenia naliehavosti právneho záujmu navrhovateľa na určujúcom výroku, ako aj nedostatočné
vysvetlenie konania orgánu rozhodujúceho o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu, keďže
súd prvého stupňa si nezabezpečil pre svoje rozhodnutie potrebné listiny odporcu platné v čase učinenia

sporového právneho úkonu od Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorého je organizačnou zložkou s
vlastnou právnou subjektivitou. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania rozhodol rozsudkom, ktorý
je predmetom preskúmania odvolacím súdom tak, že návrh zamietol konštatujúc, že právomoc súdu na
prejednanie veci je daná, keďže rozhodovanie o neplatnosti právnych úkonov podľa § 39 OZ spadá do
právomoci súdov, avšak navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle

§ 80c OSP z dôvodov uvedených vyššie.

Právomoc sa vo všeobecnosti chápe ako oprávnenie určitého orgánu riešiť a rozhodovať veci, ktoré sú
mu zverené (spadajú) do jeho činnosti.

Ústava Slovenskej republiky vymedzuje všeobecnú právomoc civilného súdu v čl. 142 ods.1, kde
uvádza, že súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov uvádza v § 7 ods.
1, že do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí prejednávanie a rozhodovanie sporov
a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a
hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.Všeobecná právomoc civilného sudu sa týka okruhu hmotnoprávnych vzťahov, ktoré komplexne
označujeme ako patriace pod súkromné právo (vychádzajúc z dualistického delenia práva na verejné

právo a súkromné právo), ktoré upravuje široký okruh osobných a majetkových práv súkromnoprávnej
povahy a chápe sa ako množstvo právnych vzťahov a inštitútov, ktoré sú kodifikované nielen v
občianskom hmotnom práve, ale napr. aj v obchodnom práve, v pracovnom práve /individuálnom/.
Ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p. nehovorí však o všeobecnej vecnej pôsobnosti v rámci systému
súkromného práva (en bloc), ale čiastkovo (partikulárne) podľa úzkej vecnej pôsobnosti jednotlivých

odvetví vymedzuje tieto vzťahy (rozdeľuje ich do citovaných kategórii: občianskoprávnych, pracovných,
rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov).

Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc
na konanie vo veci v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 OSP a nie je daná ani právomoc iného orgánu na
jejprejednaniearozhodnutie,potomrešpektujúczároveňčl. 152ods.4ÚstavySR,podľaktoréhovýklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
musí byť v súlade s touto ústavou, nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale otázku právomoci
musí riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec musí prejednať sám. Článok 46 ods. 1 Ústavy SR totiž
zakotvuje právo na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom ktorého je možnosť každého
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v

prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Vychádzajúc z čl. 144 ods. 1
Ústavy SR, podľa ktorého sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom, sú súdy jednou
zo záruk nielen zákonnosti, ale najmä ústavnosti. Súdy majú v právnom štáte nezastupiteľné miesto pri
napĺňaní jeho základných úloh, medzi ktoré patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania

základných práv a slobôd. Jednou z požiadaviek, ktoré sa kladú na konania pred súdmi preto je, aby sa v
ich rámci a ich prostredníctvom zabezpečoval reálny (a nie iba fiktívny) výkon, resp. ochrana niektorého
zo základných práv alebo slobôd občanov.

Ak by určité ustanovenie zákona umožňovalo dvojaký výklad (jeden v súlade s Ústavou SR a iný

ústavne nesúladný), má prioritu výklad ktorý je v súlade s ústavou. Pre súdy povinnosť takéhoto výkladu
vyplýva z čl. 144 ods. 1 Ústavy je vo vzťahu k čl. 152 ods. 4 Ústavy SR; táto povinnosť súdov pritom
zodpovedá ústavne garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Súdy nie sú len
zárukou zákonnosti, ale aj ústavnosti. Zákonnosť sa pritom odvodzuje z ústavnosti (ktorá tvorí jej jadro)
a jej princípov a musí byť s týmito v súlade. Súdnictvo zabezpečuje fyzickým a právnickým osobám

ochranu ich práv, zaväzuje sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými zásahmi: pritom má
prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Treba preto ústavne súladným
spôsobom vykladať aj ustanovenia procesných predpisov bližšie upravujúce podmienky a podrobnosti
súdnej ochrany, ktoré sú zárukou účinnosti tejto právnej ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu
k uplatňovaniu základných práv a slobôd.

Právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou zákazu denegatio iustitiae, spočívajúcej v tom, že súd je
povinný vykonávať súdnictvo. Súd nemôže odmietnuť výkon súdnictva s odôvodnením, že predmetný
spoločenský vzťah nie je upravený právnym predpisom.

Súd prvého stupňa svoj záver o právomoci na rozhodovanie vo veci odôvodnil tým, že je daná právomoc
súdu na rozhodnutie, keďže navrhovateľ sa domáha neplatnosti právneho úkonu a súdy rozhodujú o
neplatnosti právnych úkonov podľa § 39 OZ.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že uvedený právny záver súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ
sa svojim návrhom domáha určenia neplatnosti uznesenia mimoriadnej členskej schôdze odporcu dňa
15.12.1993, na ktorom došlo k jeho vylúčeniu z členstva u odporcu. Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje
od členstva v poľovnom združení, ktoré vzniklo na základe zmocnenia zákona č. 23/1962 Zb. o
poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o poľovníctve“), v znení účinnom v čase

posudzovaného právneho úkonu. V danej veci otázku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie
žalobcom uplatneného nároku na vyslovenie neplatnosti uznesenia mimoriadnej členskej schôdze
bolo potrebné posudzovať, najmä so zreteľom na špeciálnu úpravu poľovníctva vykonanú zákonom č.
20/1962 Zb. v spojení so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.Na tento postup poukázal už odvolací vo svojom zrušujúcom uznesení a súd prvého stupňa sa napriek
tomu s touto okolnosťou v rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

Z ust. § 4 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. vyplýva, že fyzické osoby sa môžu na výkon práva v poľovníctve
združovať podľa zákona o združovaní občanov. Zákon o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. upravuje
právo na súdnu ochranu pre člena združenia. V danom prípade člena poľovníckeho združenia. Vyplýva
to z ust. § 15 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z
jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok za nezákonné alebo

odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov
od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Citované ustanovenia teda zakotvuje právo
na súdnu ochranu členov poľovníckeho združenia spôsobom vymedzeným v zákone. S poukazom na
uvedenú právnu úpravu preto záver súdu prvého stupňa, že je daná právomoc súdu na rozhodnutie
vo veci len z dôvodu, že súdy rozhodujú o neplatnosti právnych úkonov podľa § 39 OZ nie je správny.
Právomoc súdu vyplýva z ust. § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov. V tejto súvislosti odvolací súd

otázku, či v zmysle § 15 ods. 1 zákona o združovaní občanov( ktorý odkazuje na možnosť preskúmania
rozhodnutia združenia súdom) je nutné vec posudzovať aj podľa zvláštnych ustanovení o správnom
súdnictve alebo podľa prvej a tretej časti OSP má za to, že rozhodnutia združenia, ktoré sú vydávané na
základe stanov, nie sú rozhodnutiami vydávanými v oblasti verejnej správy, čo je základnou podmienkou
prieskumu v správnom súdnictve podľa ust. § 244 ods. 2 OSP. Z toho dôvodu preto nie je možný postup

podľa 5 časti OSP upravujúci správne súdnictvo, a preto nezostáva iné, vzhľadom k ust. § 7 ods. 2 OSP
a cit. ust. § 15 ods. 1 primerane aplikovať prvú a tretiu časť OSP s tou odchýlkou, že funkčne príslušný
je výlučne okresný súd riadiaci sa kasačným princípom. Tento názor odvolacieho súdu je súladný s
rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 9/98.

Z toho potom vyplýva, že ak ust. § 15 citovaného zákona výslovne hovorí o preskúmaní rozhodnutia
združenia, resp. niektorého z jeho orgánov, aj súdna ochrana poskytovaná týmto ustanovením musí
byť vykladaná v zmysle kasačného princípu. Ten znamená, že sa preskúmavané rozhodnutie buď
potvrdzuje alebo zrušuje, avšak na rozdiel k už konštatovanej povahe prieskumu na druhej strane, na
rozdiel od správneho súdnictva, nevylučuje vykonávanie dokazovania. Tento výklad je súladný aj preto,

že rozhodnutiu vydanému v oblasti verejnej správy spravidla predchádza správne konanie, a preto aj
dokazovanie, zatiaľ čo zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov predpokladá rozhodovanie orgánov
združenia len na základe stanov.

S týmto konštatovaním a záverom odvolacieho súdu o prieskume rozhodnutia orgánu združenia (v

zmysle § 15 ods. 1) súvisí aj otázka formulácie žalobného petitu, teda žalobou uplatneného nároku, ktorý
jepredmetomkonania.Navrhovateľsavtomtokonanídomáhavysloveneneplatnostiuzneseniačlenskej
schôdze, ale žalovaný nárok nezodpovedá výkladu o kasačnom princípe a ust. § 15 ods. 1, preto súd
prvého stupňa v ďalšom konaní v súlade s vyššie uvedeným výkladom v prvom rade posúdi, či žalobcom
uplatňované právo (nárok) vyplýva z ustanovení hmotného práva, teda či je daná aktívna vecná

legitimácia navrhovateľa na požadovanom určení, teda aj naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Ak by v dôsledku procesného návrhu navrhovateľa bola táto otázka kladne vyriešená, bolo by
potrebné v ďalšom konaní zamerať dokazovanie na zistenie, či navrhovateľ podal návrh v lehotách
vymedzeným v § 15 ods. 1, pretože uvedené lehoty sú podľa názoru odvolacieho súdu lehoty
prekluzívne. V tejto súvislosti bude potrebné doplniť dokazovanie na zistenie, ktoré orgány rozhodovali

o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu mimoriadnej členskej schôdze konanej 15.12.1993 a ktorý
orgán rozhodoval ako posledný proti rozhodnutiu ktorého už nemohol navrhovateľ podať podľa stanov
opravný prostriedok. Za týmto účelom, ako už uviedol odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení, bude potrebné zadovážiť do spisu stanovy platné v čase rozhodnutia mimoriadnej členskej
schôdze a podľa nich posúdiť konanie orgánov. V spise sa nachádza (č.l. 156) listinný dôkaz označený

ako zrušenie členstva v poľovnom združení, s odtlačkom pečiatky Poľovníckeho Slovenského Zväzu,
poľovnícke združenie Obid s nečitateľným dátumom (fotokópia), ktorá obsahuje poučenie o možnosti
podaťvlehote15dníoddoručeniarozhodnutiaodvolanienaFPZvNovýchZámkoch.Rozhodnutietohto
orgánu sa v spise nenachádza, na č. 81 v spise je listina vydaná Lesným úradom v Nových Zámkoch s
označením odvolanie proti uzneseniu členskej schôdze Obid, oznámenie 13.04.1994, ktorým oznámil,

že po preskúmaní uznesenia členskej schôdze nezistili pri jeho prijímaní porušenie právnych predpisov
na úseku poľovníctva. V poučení je uvedené, že na konanie o preskúmanie uznesenia orgánov SPZ sa
nevzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní.Ztýchtolistinnýchdôkazovodvolaciemusúdunieje
zrejmé, či boli vydané v súlade so stanovami, či rozhodnutie Lesného úradu Nové Zámky bolo vydanév súlade so stanovami a či je toto rozhodnutie konečné. Bude preto potrebné doplniť dokazovanie na
uvedené skutkové zistenia, aby bolo zrejmé, ktorý orgán podľa stanov rozhodol v poslednej inštancii bez
možnosti podania opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu. Táto skutočnosť súvisí s lehotou, ktorej

navrhovateľ mohol podať návrh alebo požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia.
Odvolací súd ďalej dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v návrhu označil odporcu
ako Slovenské združenie Obid, so sídlom Obid, IČO: 34 010 173. Už v čase začatia konania bol
do spisu založený výpis z registra poľovníckych organizácii a vyjadrenie Slovenského poľovníckeho
zväzu ústredie k právnej subjektivite PZ Obid, (č.l. 50, 51, 52 spisu), z ktorého vyplýva, že Poľovnícke

združenie Obid malo označenie SPZ - PZ Obid, IČO: 34 010 173. Súd prvého stupňa napriek
rozdielnosti označenia odporcu a vyjadreniu Slovenského poľovníckeho zväzu ústredie Bratislava,
neodstraňoval vadu v označení odporcu, hoci táto skutočnosť už v čase začatia konania bola zrejmá
z obsahu spisu. Keďže od začatie konania v roku 2010 uplynul dlhší čas a v spise (č.l. 227) je
vyjadrenie Slovenského poľovníckeho zväzu ústredie Bratislava zo 16.02.2012, že medzi organizačnými
jednotkamiSlovenskéhopoľovníckehozväzuústrediejePZHubertObid,pričomdoposiaľjeakoodporca

označený poľovnícke združenie Obid, nie je zrejmé, či pôvodné označené Poľovnícke združenie Obid
existuje, alebo či zmenilo právnu formu, resp. označenie. Odvolací súd už v predchádzajúcom uznesení
naznačilsúduprvéhostupňajednakoznačenievzáhlavírozhodnutiaavodôvodneníuviedol,žeodporca
je organizačnou zložkou Slovenského poľovníckeho zväzu s vlastnou právnou subjektivitou. Súd prvého
stupňa napriek tomu tejto okolnosti nevenoval pozornosť a naďalej bez toho, aby z odôvodnenia

rozhodnutia bolo zrejmé, ako sa vysporiadal s touto skutočnosťou, označil v preskúmavanom rozhodnutí
odporcu názvom Poľovnícke združenie Obid.

S ohľadom na uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
h)., ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa si prioritne

ujasní aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, teda či mu z hmotného práva vyplýva ním uplatňované
právo. Iba v prípade, že by mu takéto právo nasvedčovalo posúdi vec z hľadiska ust. § 15 ods. 1 zákona
o združovaní občanov a v tejto súvislosti doplní dokazovanie v naznačenom smere na zistenie, ktorý
orgán Poľovníckeho združenia rozhodoval vo veci v poslednom stupni a či navrhovateľ podal návrh v
zákonnomstanovenejprekluzívnejlehote.Ibapodaniežalobyvtakejtolehoteumožňujesúdupreskúmať

rozhodnutie orgánov Poľovníckeho združenia a posúdiť, či je nezákonné alebo odporuje stanovám.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OPS)
doplní dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP opätovne
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodnení spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods.

2 OSP vysporiadajúc sa v ňom i s námietkami navrhovateľa uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň
rozhodne i o trovách celého konania vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.