Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715211328
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715211328.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pajštúnskač.5,IČO:35724803,právnezastúpenéhoTOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému P. S., J.. XX.
XX. XXXX, G. S., S. XXXX/X v konaní o zaplatenie 3 644,31 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 398,17 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne

za obdobie od 22. 09. 2012 do zaplatenia sa zastavuje.

II. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 2 757,78 € spolu s
- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 22. 09. 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 22. 09. 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 10. 2012 do zaplatenia,

- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 11. 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 12. 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 01. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 02. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 03. 2013 do zaplatenia,

- 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 04. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 05. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 06. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 07. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 08. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 09. 2013 do zaplatenia,

- 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 10. 2013 do zaplatenia,
- 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 11. 2013 do zaplatenia,
- 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 12. 2013 do zaplatenia,
- 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 01. 2014 do zaplatenia,
- 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 02. 2014 do zaplatenia,
- 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 03. 2014 do zaplatenia,

- 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 04. 2014 do zaplatenia,
- 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 05. 2014 do zaplatenia,
- 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 06. 2014 do zaplatenia,
- 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 07. 2014 do zaplatenia,
- 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 08. 2014 do zaplatenia,
- 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 09. 2014 do zaplatenia,

- 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 10. 2014 do zaplatenia,
- 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,94 € od 21. 11. 2014 do zaplatenia a
- 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,52 € od 21. 12. 2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.IV. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania vo výške 58 % účelne vynaloženého trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13. 08. 2015 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 3 644,31 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 22. 09. 2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 30. 05. 2011 so žalovaným uzavrel

zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 7093216, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo
výške 5 361 € na zakúpenie spotrebného tovaru. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60
mesačných splátkach po 91,94 €, avšak z tejto sumy zaplatil len 858,99 €. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný porušil svoji povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, pôvodný žalobca v súlade so zmluvou a
podmienkamikzmluvelistomz13.09.2012vyzvalžalovanéhonaúhraduvšetkýchsplátokjednorázovo.

Žalovaný však túto výzvu neakceptoval a preto bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu, že
pohľadávku uplatnenú žalobou postúpil právnickej osobe označenej v záhlaví tohto rozsudku a súhlasí s
tým, aby táto obchodná spoločnosť na miesto žalobcu vstúpila do konania. Následne žalobca označený

v záhlaví tohto rozsudku podaním zo 04. 02. 2016 navrhoval súdu zámenu na strane žalobcu a do
spisu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s pôvodným žalobcom dňa 27. 11. 2015
ako postupník, a ktorou okrem iných nadobudol aj pohľadávku uplatnenú žalobou voči žalovanému. Súd
zmenu v osobách žalobcov pripustil uznesením sp. zn. 10C/342/2015 zo dňa 17. 03. 2016.

4. V priebehu konania žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku podaním zo dňa 03. 08. 2016, ktoré na
súd došlo 09. 08. 2016 zobral žalobe späť v časti sumy 398,17 € spolu s príslušným úrokom z omeškania
a žiadal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 3 246,14 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 22. 09. 2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

5. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd
konanie zastavil z časti v zmysle § 145 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť z časti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Súd o späťvzatí žaloby informoval žalovaného, avšak jeho prípadný nesúhlas s čiastočným

späťvzatím žaloby by bol irelevantný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako začalo
pojednávanie (§ 146 ods. 1 C. s. p.).

7. Žalovaný sa k žalobe do začiatku prvého pojednávania vo veci samej nevyjadril a to napriek tomu, že
mu žaloba a jej prílohy boli riadne doručené do vlastných rúk.

8. Súd preto skutkový stav tvrdený žalobcom, pokiaľ ide o uzavretie zmluvy so žalovaným a spôsob,
akým žalovaný úver splácal, považoval za nesporný.

9. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie prečítaním listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu,

a totiž predovšetkým zmluvy o poskytnutí pôžičky a všeobecných úverových podmienok pôvodného
veriteľa, čítaním predžalobnej upomienky z 13. 09. 2012 a pripojenej doručenky, a prehľadu splátok a
úhrad.

10. Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:

11. Dňa 30. 05. 2011 obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorej číslo je uvedené v žalobe, na základe tejto
zmluvy veriteľ žalovanému poskytol pôžičku vo výške 3 000 € pri splátke 89,35 € a splátke poistenia
2,59 €, z čoho vyplýva, že celková výška splátok potom predstavovala 91,94 €. Celková suma, ktorú

mal spotrebiteľ, čiže žalovaný zaplatiť predstavovala 5 361 €, z toho celkové náklady spotrebiteľa 2361 €. Pôžička mala byť splácaná 60 mesačnými splátkami a termín konečnej splatnosti bol máj 2016.
V zmysle Všeobecných obchodných podmienok obchodnej spoločnosti Quatro splátky, pokiaľ zmluva
nestanovovala inak, boli zročné k 20-temu dňu v mesiaci s tým, že práv splátka bola zročná v mesiaci,

ktorý nasledoval po uzavretí zmluvy, čiže k 20. 06. 2011. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dohodnuté
na 29 % ročne a priemerná hodnota RPMN bola v tom čase 20,56 %.

12. Listom z 13. 09. 2012, ktorý nazval pôvodný veriteľ „predžalobná upomienka“, pôvodný veriteľ
vyzval žalovaného v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy k okamžitej úhrade

všetkých splátok a žiadal celkovo zaplatiť sumu 4 704,02 €. Žalovaný prevzal tento list podľa podpísanej
doručenky dňa 18. 09. 2012.

13. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný po tomto dátume ešte niečo na
úhradu dlhu žalobcovi zaplatil.

14. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom
rozsahu.

15. Súd sa predovšetkým nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a jeho predchodcu, že na základe listu
pôvodného veriteľa zo dňa 13. 09. 2012 došlo k zosplatneniu celého dlhu. Súd zistil, že právo veriteľa

v prípade nesplácania dlhu žiadať úhradu dlhu naraz nevyplýva zo žiadneho zmluvného dojednania, a
to ani zo základnej časti zmluvy, ani zo Všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa. Šlo
nepochybne podľa presvedčenia súdu o platne uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak aj v
takomprípadeplatíust.§565Obč.zák.,podľaktoréhoakideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťo
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných
strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, naviac v roku
2012 platilo pre spotrebiteľské úvery aj ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. (dnes § 53 ods. 9 Obč. zák.), podľa

ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Žalobca ani jeho predchodca neprodukoval dôkaz, že si počínali v súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami a preto právny úkon pôvodného veriteľa a totiž výzva zo dňa 13. 09. 2012 nemohla pre
porušenievyššiecitovanýchustanoveníspôsobiťmodifikáciuzmluvyvtomsmere,žebynazákladetohto
písomnéhoúkonuveriteľadošlokzosplatneniuceléhodoposiaľnezaplatenéhozáväzkuprenesplácanie
predchádzajúcich splátok.

18. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaný mal splácať dlh tak, ako to bolo dohodnuté a vzhľadom
naabsenciusplátkovéhokalendára,jednotlivésplátkybolizročnévčaseod20.06.2011do20.05.2016.
Žalovaný sa potom dostával do omeškania s úhradou jednotlivých splátok vždy dňom nasledujúcim po
20. dni v mesiaci, teda vždy 21. dňa toho, ktorého kalendárneho mesiaca. Ako vyplynulo z vysvetlenia
právneho zástupcu žalobcu, žalobca zobral žalobu späť v časti premlčaných splátok, čiže splátok, ktoré

vzhľadom na ust. § 5b Zákona o ochranu spotrebiteľa, ust. § 101 a § 103 Obč. zák., boli premlčané
preto, lebo sa stali zročné viac než tri roky pred podaním žaloby na súd. Z tohto pohľadu boli premlčané
všetky splátky, ktoré sa stali zročné pred 13. 08. 2015.

19. Z prehľadu o splácaní dlhu bolo potom zrejmé, že žalobca uplatňoval splátky zročné k 20. 08. 2012,

k 20. 09. 2012 a aj istinu, ktorá bola zosplatnená vo výške 2 573,90 € ale aj sumu tzv. „pokút“ v celkovej
výške 460,98 €.

20. Súd tak žalobcovi mohol priznať len nárok na splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 20. 08.
2012 do 21. 12. 2014. V tomto prípade ide o 28 splátok po 91,94 € a poslednú splátku zročnú k 20. 12.

2014 v sume 91,52 €. Súčet týchto splátok potom tvorí sumu 2 757,78 €, čo predstavuje súčet sumy
91,94 € titulom splátky zročnej v auguste 2012, sumy 91,94 € titulom splátky zročnej 20. 09. 2012 a
súčet sumy 2 573,90 €, čo žalobca považoval za poslednú splátku požadovanú proti žalovanému titulom
celkového zosplatnenia dlhu. Keďže sa zmluva nezmenila, pokiaľ ide o výšku splátok a ani pokiaľ ideo splácanie dlhu, ani vzhľadom na predžalobnú upomienku, ktorú pôvodný žalobca žalovanému zaslal,
nemohla spôsobiť predčasné zosplatnenie dlhu.

21. Pokiaľ šlo o sumu, ktorú žalobca požadoval nad tento rámec, súd ju nepovažoval za dôvodnú. Je
zrejmé, že časť tejto sumy tvoril nárok žalobcu na zaplatenie pokút 460,98 € tak, ako vyplýva tento
nárok z prehľadu splátok a úhrad, avšak tento nárok bol jednak nepreskúmateľný, a to vzhľadom
na skutočnosť, že súdu nebolo zrejmé, z akých súm, za aké obdobie žalobca vyrubuje zmluvnú
pokutu. Naviac súd podotýka, že tieto zmluvné pokuty, pokiaľ boli uplatňované v zmysle článku 11

bod 1.2 Všeobecných obchodných podmienok obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.
s., boli uplatnené na základe rovnako znejúcej zmluvnej podmienky ako bola tá, ktorá bola rozsudkom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/126/2016 zo dňa 15. 08. 2014 u rovnakej nebankovej spoločnosti
(Consumer Finance Holding a. s. ako dodávateľa) vyhlásená za neprijateľnú, čiže neplatnú zmluvnú
podmienku. V čase keď rozhodoval súd platilo ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zák., pre ktoré súd plnenia
z takto znejúcej podmienky žalobcovi priznať nemohol.

22. Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

23. Súd preto vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol, čiže žalobcovi priznal
len plnenia spočívajúce v splátkach, ktoré neboli premlčané, a ktorých súčet zodpovedá sume, ktorú
si žalobca uplatnil po čiastočnom späťvzatí žaloby s prihliadnutím na nároky, ktoré boli nedôvodné a
nepreukázané.

24. Nárok na úroky z omeškania nachádza oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Žalobcovi bola priznaná suma, ktorá tvorí oproti celkovo uplatňovanej istine,
po čiastočnom späťvzatí, približne 79 % celkovo uplatneného nároku z čoho vyplýva, že v rozsahu 21

% celkovo uplatneného nároku bol žalobca neúspešný. Čistý úspech žalobcu potom tvorí rozdiel medzi
úspechom a neúspechom, a zodpovedá 58 % celkovo uplatneného nároku (79 % - 21 % = 51 %). Preto
súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 58 % účelne vynaložených trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.