Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231248
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114231248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci

navrhovateľa: P. H., Z.: XX.XX.XXXX, B. J. XXX, J., zastúpeného: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát,
so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO:
00 252 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie sumy 4.768,70 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 24.6.2014, sa navrhovateľ proti odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 4.768,70 € titulom nesprávneho úradného postupu. Škoda mala vzniknúť

navrhovateľovi zničením vchodových dverí a dverového zámku a tiež v odcudzením jeho vecí.
Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že orgány činné v trestnom konaní, konkrétne OR PZ
Bánovce nad Bebravou nekonali v súlade s právnym poriadkom SR a podané trestné oznámenie bez
náležitého vyšetrenia uzavrelo spôsobom, ktorý odporuje právnemu poriadku SR. Navrhovateľ požiadal
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody navrhovateľ v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z.,
pričom odporca jeho žiadosť vyhodnotil negatívne a odkázal ho na súdne konanie.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že návrh považoval za nedôvodný z dôvodu
nepreukázania vzniku a rozsahu škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť ako aj z dôvodu nedostatku
príčinnej súvislosti medzi označeným úradným postupom a označenou škodou. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby súd v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú

na pokyny súdu.

Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spis: Žiadosť o náhradu škody - žiadosť
o doplnenie zo dňa 14.11.2013 (čl. 5), List označený ako Reakcia na opatrenie-zaslanie (čl. 7), List
označený ako Oznámenie zo dňa 27.6.2013 (čl. 8), List označený ako Oznámenie zo dňa 24.4.2013
(čl. 9), List označený ako Prijaté opatrenie - zaslanie zo dňa 06.05.2013 (čl. 10), Faktúra č. 2/2010
zo dňa 8.1.2010 (čl. 11), Výpis z listu vlastníctva č. 966, k.ú. Rybany (čl. 12), Dodací list č. 1 (čl. 13),

Živnostensky list Jána Oravca (čl. 14), Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
- zaslanie odpovede zo dňa 16.4.2014 (čl. 15), Zápisnica o podaní trestného oznámenia (čl. 40), List
Allianz - Slovenská poisťovňa zo dňa 26.2.2010 (čl. 41), Záznam o uložení trestnej veci č.p. ORP-P-125/
BN-2010 zo dňa 10.3.2010 (čl. 43)Nárok na náhradu škody navrhovateľ predbežne prerokoval z odporcom. V súdnom spis sa síce

nenachádza žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, avšak z vyjadrenia odporcu zo dňa 16.4.2014
je zrejmé, že navrhovateľ si takúto žiadosť uplatnil.

Podľa § 8 zákona č. 99/1963 Zb., ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu môžu súdy
konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len

v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

Keďže nárok navrhovateľa na náhradu škody nesprávnym úradným postupom bol odporcom
prerokovaný a odporca jeho nárok neuspokojil, o čom navrhovateľa písomne upovedomil, je v súlade s
§ 8 O.s.p. daná právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná
v mene štátu ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

Pred tým, ako sa súd zaoberal samotným uplatneným nárokom skúmal pasívnu vecnú legitimáciu

označeného odporcu. Navrhovateľ ako odporcu označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V
súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody podľa citovaného zákona koná
oprávnený orgán v mene štátu, teda Slovenskej republiky. Pasívne legitimovaným subjektom vo veciach
náhrady škody podľa citovaného zákona je teda Slovenská republika zastúpená orgánom vymedzeným
v § 4 ods. 1 citovaného zákona.

Základným predpokladom na to, aby návrh na začatie konania mohol byť vyhodnotený ako úspešný je
to, aby účastníkmi konania boli vecne legitimované subjekty. Keďže v danom prípade navrhovateľ ako
aktívne legitimovaný subjekt označil za odporcu subjekt, ktorý nie je nositeľom pasívnej legitimácie, súd
návrh na začatie konania musel zamietnuť (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29.
mája sp. zn. 5Co/165/2012: "Z hľadiska pasívnej legitimácie v súdnom spore je podstatný rozdiel medzi

tým, či je odporcom štát alebo iná osoba (verejnoprávna inštitúcia), pretože ide o rozdielne subjekty
právnych vzťahov. Ak teda ide o nárok, kde nositeľom povinností je podľa právnej úpravy štát, musí
uplatnenie tohto nároku pred súdom smerovať voči štátu ako účastníkovi, nie voči niekomu, kto by
prípadne v danej veci za štát ako štátny orgán mal konať. Ak nie je štát ako odporca takto správne
označený a ak je za odporcu označená iná právnická osoba, musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie označeného odporcu." ).

Vyhodnotenie ďalších vykonaných dôkazov potom bolo bez právneho významu.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech vznikol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov
konania. Pretože si odporca žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje

( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.