Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/53/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611204641
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7611204641.19

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, M. K.,
N.. X. R.. R., A. B. Č.. R., právne zast. JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Hviezdoslavova 7,
Spišská Nová Ves, proti žalovaným, X. Š.C. B., A. B. Č.. R., X. V. B., A. B. Č.. R., o odstránenie zásahu
do vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne do 30. dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 5.4.2 011 domáhal sa po úprave petitu
návrhu, aby sa žalovaní zdržali takého konania, ktoré by spôsobovalo pretekanie vody z parcely č.
218 a parcely č. 219 zapísaných na LV č. XXX, kat. územie B. do základov rodinného domu žalobcu

súpisné číslo XXX a prináležiacich stavieb na parcele č. 112 a parcele č. 213 zapísaných na LV č. XXX
kat. územie B.c a s určením povinnosti, aby žalovaní odstránili časť plota bezprostredne osadeného k
rodinnému domu súpisné č. XXX a to z parcely č. 212 kat. územie B. vlastnícky patriacej žalobcovi v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Druhá časť petitu návrhu ohľadom odstránenia časti plota bezprostredne osadeného k rodinnému súp.

č. 101 a to z parcely č. 212 kat. územie B. vlastnícky patriacej žalobcovi bola vylúčená na samostatné
konanie pod sp. zn. 2C 305/2014. Žalobca podaním zo dňa 14.11.2014 vzal návrh v celom rozsahu
späť, s čím žalovaní vyslovili súhlas a súd konanie v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

Predmetom konania je prvá časť petitu návrhu ohľadom zásahu do vlastníckych práv žalobcu.

Návrhžalobcaodôvodniltým,žežalovanízasahujúdojehovlastníckychprávtak,žeodvádzajúzrážkové
vody zo svojho pozemku na jeho nehnuteľnosť, čím poškodzujú jeho rodinný dom a prístavby k domu.

Žalovaní sa k návrhu písomne vyjadrili, uplatnený nárok žalobcu označili ako nedôvodný a navrhli návrh
v celom rozsahu zamietnuť, pretože nie je pravdou, že odvádzajú zrážkové vody zo svojho pozemku na
pozemok žalobcu a vylúčili, že spôsobujú žalobcovi na dome a prístavbách k nemu škodu.

Tvrdili, že žalobcovi počas 35-tich rokov bývania bola vždy zabezpečená možnosť vstupu na ich
pozemok cez bránu, ak to žalobca vopred ohlásil. Podmákanie domu si žalobca výhradne spôsobil sám
v dôsledku neodborných zásahov na stavbe samotnej ako aj zvodom zrážkovej vody zo strechy svojho
domu.

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,svedkaW.D.,oboznámilsaslistinnými

dôkazmi, výpisom z LV č. XXX P. Č.. XXX kat. územie B., nariadením nevyhnutných úprav Obcou
Studenec, Stavebným úradom Spišské Podhradie, rozhodnutím Stavebného úradu Spišské Podhradieč. 350/2010, zo dňa 6.7.2010, znaleckým posudkom Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava,
fotodokumentáciou o odvádzaní zrážkovej vody žalovanými, odvádzaním zrážkovej vody žalobcom,
zamokrením pozemkou žalovaných neregulovaným stekaním zrážkovej vody zo strechy prístavby

patriacej žalobcovi na pozemok žalovaných, nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Dušanom
Nemešom z odboru Stavebníctvo, odvetvie porúch stavieb a zistil tento skutkový a právny stav.

Žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v LV. č. XXX kat. územie B.
parcely č. 212 zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2, dom súpisné číslo 101 na parcele č.

212 zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2 a parcely č. XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 617 m2.

Bezpodielovými spoluvlasníkmi susedných parciel č. 218 a 219, zapísaných na LV č. XXX kat. územie
B. sú žalovaní v 1. a 2. rade.

Žalobca po úprave petitu návrhu v prvej časti sa domáhal, aby žalovaní sa zdržali takého konania, ktoré
by spôsobovalo pretekanie vody z parcely č. 218 a parcely č. 219 zapísaných na LV č. 179 kat. územie B.
do základov jeho rodinného domu, súpisné číslo 101 a prináležiacich stavieb na parcele č. 212 a parcele
č. 213 zapísaných na LV č. XXX kat. územie B.. Návrh podporil argumentáciou, že žalovaní zasahujú
do jeho vlastníckych práv tak, že odvádzajú zrážkové vody zo svojho pozemku na jeho nehnuteľnosť,

čím poškodzujú jeho rodinný dom a prístavby k domu.

Odstránenia zásahu sa domáhal prostredníctvom Obce Studenec - Stavebného úradu v Spišskom
Podhradí, ktorý ešte dňa 8.4.2010 nariadil žalovanému v 1. rade okrem iného, aby zabezpečil zvedenie
dažďovej vody z rodinného domu do vlastnej žumpy.

Dôvodil, že žalovaný v 1. rade osadil na svojom pozemku rúru o priemere 10 cm, z väčšej časti do zeme,
čo však je nedostatočným opatrením na zabránenie takého stavu, aký nariadil obecný stavebný úrad.
Tvrdil, že žalovaní navozením zeminy zvýšili úroveň pôdy tak, že voda z ich pozemku preteká do
základov jeho domu, do podpivničených miestností kotolne a pivnice. V zimných mesiacoch žalovaný
v 1. rade nahadzuje sneh zo svojho dvora bezprostredne k jeho múru a robí aj to, že odpadové vody

zo strechy žalobcu, ktoré odvádza cez odkvapovú rúru a následne cez odkvapové žľaby za prístavbu
žalobcu smerom do jeho záhrady, odhadzuje tieto odkvapové žľaby a následne zabraňuje odtoku týchto
vôd.

Žalovaní v písomnej forme a v účastníckej výpovedi zotrvávali na stanovisku, že nie je pravdou, že

odvádzajú zrážkové vody zo svojich parciel č. XXX P. XXX na nehnuteľnosť pod rodinný dom žalobcu
a nespôsobujú mu škodu na rodinnom dome ani na prístavbách.
Zdôraznili, že nikdy nebránili žalobcovi v prístupe na pozemok v súvislosti s vykonaním bežnej údržby
domu za predpokladu, že požiadavku im oznámil vopred, čo žalobca nie vždy rešpektoval. Na svoju
obranu uviedli, že práve žalobca odvádza zrážkovú vodu zo strechy na prístavbe na ich pozemok už 15

rokov, čím dochádza k značnému podmáčaniu ich pozemku, voda sa tam zdržiava, lebo je prevýšenie
pozemku o 10 cm, čo preukázali fotodokuntáciou (č.l. 23, 24, 26 spisu). Odvádzanie zrážkovej vody zo
svojho pozemku označili za funkčné a vylúčili, že odvádzanie zrážkovej vody zo svojho pozemku formou
ako je v súčastnosti realizované, je príčinou poškodzovania rodinného domu žalobcu súp. č. 101 na
parcele č. 112 a prístavby rodinného domu zapísaného na LV č. 172, kat. územie Studenec (pretekanie

vody do základov rodinného domu a podpivničených priestorov - kotolne a pivnice).

Žalovaní na svoje náklady dali vyhotoviť znalecký posudok znalcom, Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o.,
Bratislava, riešitelia Ing. Juraj Nagy, PhD. a Ing. Ján Karel, EUR ING.

V znaleckom posudku bola riešená otázka či:
- odvádzanie zrážkovej vody z pozemku žalovaných je správne technicky riešené,
- odvádzanie zrážkovej vody formou akou je v súčastnosti realizované, je príčinou poškodzovania
rodinného domu žalobcu a prístavby rodinného domu (pretekanie vody do základov rodinného domu a
podpivničených priestorov - kotolne, pivnice),

- určiť či priteká voda z parciel žalovaných a to č. 218 a 219 pod rodinný dom žalobcu a prináležiacich
stavieb postavených na parcele č. 212 a 213,
- v prípade, že voda priteká z parciel žalovaných, uviesť príčiny a stanoviť, aké opatrenia je potrebné
urobiť na odstránenie prieniku vody.Pri ohliadke riešiteľom boli zaznamenané nasledovné skutočnosti.
-Odvodneniezrážkovejvodyžalovanýmizostrešnejkonštrukciejeriešenéodvodňovacímžľabom,ktorý

je zaústený do odvodňovacej ríny a tá je vyústená do betónovej vpuste. Z betónovej vpuste je ďalej
vedená kanalizačným potrubím priemeru 100 mm v dĺžke cca 27 m pred hranicu pozemku k verejnej
komunikácii. Potrubie je vedené v zemi približne jeden meter od hranice pozemku.
- Znalec pre kontrolu funkčnosti odvodňovacieho kanalizačného potrubia nalial menšie množstvo vody
a nasledne pozoroval, či vytečie pri vyústení pri cestnej komunikácii. Znalec potvrdil funkčnosť potrubia.

- Rodinný dom žalobcu má tvar sedlovej strechy. Jedna tretina strešnej konštrukcie je zvedená do
prefabrikovaného žľabu. Dve tretiny strešnej konštrukcie sú zvedené rínovým zvodom na vedľajšiu
prístavbu.
- Prístavba ná pultový tvar strechy a vyspádovanie je orientované smerom k hranici pozemku.
Odvodnenie je riešené jediným zvodom, ktorý odvádza nie len celú plochu prístavby, ale aj dve tretiny
plochy strechy rodinného domu. Vyústenie tohoto zvodu je pri rohu prístavby na pozemok žalovaných, tj.

na parcelu č. XXX, bez akéhokoľvek zaústenia do zbernej kanalizačnej šachty, či odvodňovacieho žľabu.
- Z priloženej fotodokumentácie je zrejme, že povrch prefabrikovaného žľabu je opatrený asfaltovou
vrstvou. Asfaltový povrch je už značne zdegradovaný.
- Znalec tiež identifikoval, že žľab sa pravdepodobne vplyvom poklesnutia separuje od obvodovej
konštrukcie rodinného domu žalobcu, pričom vzniknutá špára dosahuje šírku až 20 mm.

- Prefabrikovaný zberný žľab je umiestnený pozdĺž prístavby a rodinného domu. Žľab sa začína v
polovici prístavby, pričom je vedený pred hranicu pozemku k verejnej komunikácii. Odvodňovací žľab
na prístavbe žalobcu je poškodený pravdepodobne pod váhou snehu sa pokrivili nosné háky žľabu.
- Počas dažďov nestíha zberný žľab prístavby odvádzať zrážkovú vodu a pri pritekaní rínového zvodu
z rodinného domu a dochádza k prepadu zrážkovej vody cez zberný žľab. V dôsledku toho dochádza

k zamáčaniu steny prístavby a tiež k lokálnemu podmáčaniu základov. Bol zdokumentovaný pohľad na
navlhnutú mapu vytvorenú na obvodovej stene prístavby vzniknutej vplyvom pretekania rínového žľabu.
- Počas dažďov sa zrážková voda vyvedená z rínového zvodu pri prístavbe nestíha absorbovať do
okolitého terénu a následne sa hromadí v okolí prístavby.
- Na footodokumentácii zo zimného obdobia možno sledovať, že do akej rozsiahlej plochy sa vylieva

zrážková voda zvedená z objektov žalobcu na pozemok žalovaných.
Záverom znalec konštatoval, že odvádzanie zrážkovej vody z pozemku žalovaných je správne technicky
riešené.

Odvádzanie zrážkovej vody formou, akou je v súčastnosti realizované nie je príčinou údajného

poškodzovania rodinného domu žalobcu a prístavby rodinného domu (pretekanie vody do základov
rodinného domu a podpivničených priestorov - kotolne, pivnice).

Zrážková voda priteká parciálne aj z parciel žalovaných a to č. XXX P. Č.. XXX pod rodinný dom žalobcu,
ale najmä z prináležiacich stavieb postavených na parcele č. XXX P. XXX.

Na základe záverov z ohliadky, ako aj predložených podkladov je možné konštatovať, že údajné
poškodzovanie rodinného domu žalobcu a prístavby rodinného domu, má niekoľko príčin:
- Primárnou príčinou údajného poškodzovania rodinného domu žalobcu vplyvom pretekania vody do
pivničných priestorov (kotolene, pivnice) je nefunkčná hydroizolácia spodnej stavby rodinného domu

žalobcu.
-Ďalšouniemenejdôležitoupríčinoujesamotnýprefabrikovanýžľab,kuktorémumalznalecnásledovné
pripomienky.
- Separácia prefabrikovaného odvodňovacieho žľabu od obvodového múru rodinného domu žalobcu,
vplyvom silných dažďov dochádza cez vzniknutú špáru k penetrácii zrážkovej vody od obvodových stien

domu.
- Vyspádovanie žľabu je zrealizované nelogicky, od polovice prístavby, pričom koniec žľabu je sice
vedený k hlavnej ulici, kde je zaústený priamo na verejnú komunikáciu, ale do žľabu je zvedený len jeden
zvod (predný pravý) dažďovej vody, ktorá odvádza vodu len z cca 1/3 strešnej konštrukcie rodinného
domu žalobcu.

- Druhý dažďový zvod (zadný), ktorý odvádza zrážkovú vodu nie len z 2/3 strešnej konštrukcie rodinného
domu, ale aj celú plochu z prístavby, je vyvedený na koniec objektu prístavby smerom k zadnej časti
pozemku, z časti aj do poškodeného odvodňovacieho žľabu, pričom je ukončený bez akéhokoľvekzaústenia do zbernej kanalizačnej šachty, t.j. zrážková voda voľne vyteká na pozemok žalovaných a tiež
pod prístavby žalobcu.
- Odvodňovací žľab na prístavbe žalobcu je poškodený, pravdepodobne pod váhou snehu sa pokrivili

nosné háky žľabu a v prípade silnejšieho dažďa dochádza k prelievaniu zrážkovej vody cez hranu žľabu,
pričom sa následne leje na múry prístavby.

Opatrenia na odstránenie údajného prieniku vody do pivničných priestorov (znalec odporúča vypracovať
sanačný projekt autorizovanému stavebnému inžinierovi, ktorý by mal obsahovať nasledovné kroky):

- Odvodnenie strešných rovín nachádzajúcich sa na parcelách č. XXX P. XXX, odkanalizovať, prípadene
zrealizovať odvodnenie do vsakovacej šachty, ktorá bude osadená pokiaľ možno v čo najväčšej
vzdialenosti od objektu.
-Zrealizovaťnovúhydroizoláciuspodnejstavby(pivníc)zostranypozemkužalovanýchatiežzrealizovať
drenáž v okolí novej hydroizolácie.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že práve žalobca svojím prístupom jej znemožňuje neprimeraným zásahom
obhospodarovať záhradu, tým že neodborne má zvedený zvod zrážkovej vody, ktorá sa zhromažďuje
hlavne v zimných mesacoch na jej pozemku, čo preukázala snímkom na (č. l. 26). Záhradka je vyplavená
aj s uskladneným drevom. Následkom nevyriešeného problému sú veľmi zlé susedské vzťahy, žalobca
sa nevyberaným spôsobom správa k nej aj k manželovi aj na verejnosti.

Dodala, že so spodnou vodou v Studenci má problém každý, je to orná pôda, kde bola urobená drenáž,
a preto aj žalovaní sú nútení stále odčerpávať vodu zo šachty čerpadlom.

Žalobcatvrdil,žepokiaľbyvodužalovaníneodvádzalinajehopozemok,nebolbydôvodsasúdiť.Pravda
je taká, že žalovaní majú zospádovaný pozemok smerom k nemu, z ich strechy voda steká na dosky

a potom pod základy jeho domu. Keď neprší má v pivnici sucho, pri intenzívnych dažďoch má vodu a
žalovaní mu systematicky a pomaly rozbúravajú dom.

Svedok, W. D., ktorý je susedom žalobcu, so žalovaným v 1. rade sa pozná od školských čias, potvrdil,
že účastníci majú susedské nezrovnalosti dlhodobo, asi v máji 2011, na privolanie žalobcu videl, že

zrážková voda z domu žalovaných je vedená do rúry šikmo cez ich záhradu, skoro ku plotu žalobcu
a je predpoklad, že pri daždi voda zateká ku základom garáže žalobcu. Žalovaní si výpoveď svedka
neosvojili.

V konaní bol ustanovený znalec, Ing. Dušan Nemeš, z odboru Stavebníctvo, odhad hodnoty

nehnuteľnosti a poruchy stavieb, ktorý spracoval znalecký posudok č.27/2012 a na zadané otázky zaujal
nasledovné odborné stanovisko.

Na otázku, či odvádzanie zrážkových vôd z pozemku žalovaných je správne technicky riešené znalec
odpovedal, že nie je správne technicky riešené z nasledovných dôvodov.

Medzi rúrou dažďového zvodu a betónovou vpusťou je pre odvedenie zrážkových vôd použitá časť
polkruhovitého žľabu, pričom tento nemôže pri prívalovom daždi zabezpečiť 100% odvedenie vody do
betónovej vpuste.
Tým, že nie je dažďový zvod napojený na betónovú vpusť na pevno, ale len podsunutým polkruhovým

žľabom, je možná manipulácia a tým presmerovanie zrážkových vôd.
Vodorovná časť kanalizácie pre odvádzanie zrážkových vôd žalovaného je v zámrznej hĺbke, tesne
pod povrchom, v zimnom a hlavne jarnom období, keď sa topí sneh, ale zem je ešte zamrznutá, môže
dôjsť k zamrznutiu vody z dôvodu malého sklonu vo vodorovnej časti kanalizácie a tým k znefunkčneniu
kanalizácie.

Na otázku, či odvádzanie zrážkovej vody formou akou je v súčastnosti realizované, je príčinou
poškodzovania rodinného domu žalobcu a prístavby rodinného domu žalobcu, pretekanie vody do
základov rodinného domu a podpivničených priestorov, kotolne a pivnice znalec konštatoval.
Technický stav - zaústenie dažďového zvodu do betónovej vpuste a odvádzanie zrážkových vôd ako

bolo realizované v čase ohliadky nie je príčinou poškodzovania rodinného domu žalobcu a prístavby k
nemu prípadné zatekanie vody do základov rodinného domu a podpivničených priestorov. V zimnom a
jarnom období môže dôjsť k zamrznutiu vody vo vodorovnej časti kanalizácie a tým k jej znefunkčneniu
a vytekaniu zrážkových vôd na terén.Na zadanú úlohu a to určiť, či priteká voda z parciel žalovaných č. 218 a 219 pod rodinný dom žalobcu
a prináležiacich stavieb na parcele č. XXX P. XXX znalec odpovedal:

Vodazparcielžalovanýchč.XXXP.XXXvčaseohliadky,nevtekalapodrodinnýdomžalobcuaprístavby
postavených na parcele č. XXX P. XXX, čo nie je vylúčené pri prietrži, prívalovom daždi, kedy môže dôjsť
kpretekaniuvodovodnejčastiprovizórnehodažďovéhožľabumedzizvodomabetónovouvpusťou,resp.
pri znefunkčnení vodorovnej časti kanalizačného potrubia vplyvom zamrznutia, nakoľko toto potrubie je
vedené tesne pod povrchom.

Znalec navrhol opatrenia zo strany žalovaných na odstránenie prieniku vody nasledovne.
Vodorovnú časť kanalizácie je potrebné uložiť do nezamrzlej hĺbky, resp. vykonať opatrenia proti
možnému zamrznutiu vody vo vodorovnej časti dažďovej kanalizácie, napríklad elektroohrevné káble
so snímačom teploty a urobiť pevné prepojenie betónovej vpuste a dažďového zvodu, bez možnosti
manipulácie s vytekajúcou zrážkovou vodou.

V závere znaleckého posudku poznamenal, nakoľko žalobca taktiež vypúšťa zrážkové vody na terén
v severnej časti prístavby rodinného domu, na parcelu č. XXX vo vlastníctve žalovaných, kedy pri
dlhodobom daždi môže dôjsť k nasýteniu zeminy zrážkovými vodami a tým k zníženiu schopnosti
vsakovania zrážkových vôd do pôdy a k zvýšeniu hladiny spodnej vody, čo môže spôsobovať zavĺhanie
muriva suterénu žalobcu, nakoľko suterénne murivo nemá zvislú izoláciu. To isté môže nastať v zimnom

a jarnom období keď je zem zamrznutá a zrážkové vody nevsakujú do zeme, pričom zrážkové vody sa
môžu dostať ku základom a do suterénu domu žalobcu.

Žalobcovi doporučil na odstránenie prieniku vody odkanalizovanie zrážkových vôd vypúšťaných voľne
na terén v severnej časti prístavby rodinného domu a zabezpečiť utesnenie styku steny, základov

rodinného domu a betónového prefabrikovaného žľabu, aby nedochádzalo ku prenikaniu zrážkových
vôd do základov a suterénu rodinného domu žalobcu.

Žalovaní dokumentovali, že odvádzanie dažďovej vody zo strechy svojho rodinného domu riešili tak,
že do zeme zabudovali šachtu o rozmeroch 60 x 60 cm a ústiacu rúru o priemere 110 mm z PVC

materiálu, v dĺžke takmer 20 m. Ústie tejto rúry je na ulicu. Spád, sklon je cca 3-5 cm na 1 m, čo je
dostatočné. Po odporúčaní stavebným projektantom ešte v roku 1980, keď sa dom budoval. Spoje
sú riešené originálnymi spojkami na tento typ rúry, čo bolo dosť finančne náročné, ale bolo to dobré
a bola 30 ročná spokojnosť zo strany žalobcu. Podľa vyjadrenia zástupkyne Spoločného stavebného
úraduvSpišskomHrhove,Bc.Liptákovej,tentostavjedostatočnýaspĺňavšetkypodmienkystavebného

zákona.
Zrážková voda z parcely č. XXX je odvádzaná kanalizačným zberačom PVC potrubím do rigolu ulice.
Poukázali na znalecký posudok č. 64/2013, ktorý na vlastné náklady dali vypracovať v Ústave stavebnej
ekonomiky, s.r.o., Bratislava, kde boli zodpovedané totožné otázky ako v posudku vypracovanom pre
účely konania a to Ing. Dušanom Nemešom a výsledok je jednoznačný.

Aby žalovaní predišli ďalším nepríjemnostiam, prípadne súdnemu sporu a v záujme urovnania
susedských vzťahov, nad rámec povinností a úloch stanovených vo výroku č. 1 rozsudku tunajšieho
súdu sp. zn. 2C/53/2011-138, zo dňa 9.11.2012, i keď ho napadli odvolaním, vybudovali ešte jeden
iný samostatný žľab na odvádzanie zrážkových vôd. Žľab sa skladá z 1 m dlhých samostatných

dielcov v tvare U v profile 10 cm x 10 cm a v hornej časti sa uzatvára hliníkovou mriežkou. Tento
systém odvádzania vody je momentálne na stavebnom trhu najmodernejší. Celý kanál ústi na ulicu
(zdokumentované na záberoch č. 11, 12, 13 v prílohovej obálke).

V minulosti žalobca odvádzal vodu zo strechy rodinného domu smerom do svojho dvora. Neskôr to

zmenil a zviedol vodu na svoju prístavbu, pričom pri preložke z rodinného domu na prístavbu žľab vodu
dostatočne nezachytáva a padá pod jeho múr kotolne, odvádza vodu za svoju prístavbu v celej dĺžke
na pozemok žalovaných, čím chcel im škodiť, čo sa rokmi aj stávalo, ale zároveň si škodil sám a vodu z
ústia odvádzacej ríny podložil tehlou a kamienkom, resp. neupevnil, čím sa rína pohybovala. Chodil rínu
stále naprávať, čím žalovaných obťažoval a zároveň sa vyhrážal, posunutie ríny pripisoval žalovaným.

Vstúpil na pozemok žalovaných i bez ich vedomia.

V súčastnosti žalovaní majú dva funkčné systémy na odvádzanie vody, ktoré riadne musia udržiavať,
a preto podľa vlastného zváženia občas púšťajú vodu aj do starého systému, aby sa neupchalrôznymi živočíchmi. Žalovaní zdokumentovali vodu pretekajúcu na ich záhradu, polohu žľabov žalobcu,
nefunkčný systém žalobcu, stiahnutie vody žalobcom do svojich priestorov, starý a nový zvod
žalovaných, dôkaz o tom, že aj žalovaní majú vodu v šachte. Na takto zdokumentovanej obrane žiadali

návrh voči nim v celom rozsahu zamietnúť.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť sousedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby na pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 417 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odstránenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a
primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať najmä prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to

a) žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio),

b) zapieracou žalobou (actio negatoria).

Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať,
užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje
ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka.

Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava
vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať.

Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom
aprobovaný dôvod.

Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo
možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).

Zapieracia (negatórna) žaloba chráni vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení, než
je zadržiavanie veci. Na takúto žalobu je aktívne legitimovaný vlastník (podielový alebo bezpodielový
spoluvlastník). Nie je vylúčené úspešne podať zapieraciu žalobu aj po jedinom rušivom čine, ktorý
nezanechal následky, pretože nemožno vylúčiť, že by žalobcu neohrozilo opakovanie takého činu.

Vlastníckou zapieracou žalobou podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa možno domáhať
zákazu zásahov rušiteľom už vykonaných, ale aj zákazu zásahov, ktoré trvajú alebo zásahov, ktorých
opakovanie iba hrozí. Teda nie je potrebné, aby daný zásah už nastal, stačí už hrozba opakovania.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2009, sp.zn. 1 Cdo 2/2008)

Pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva iným spôsobom
než zadržiavaním veci. Pri formulácii žalobnej žiadosti je dôležité presne opísať spôsob rušenia, aby bol
výrok rozsudku vykonateľný. V petite sa bude žalobca domáhať, aby sa rušiteľ zdržal presne opísanéhokonania alebo aby obnovil pôvodný stav, ktorý bol jeho zásahom porušený tak, že len jeho obnovenie
zabezpečí plný výkon oprávnení vlastníka.

V ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v podstate ide o právnu úpravu susedských vzťahov,
v ktorej je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam
vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohoto
hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov sosedských vzťahov sú rovnaké.
Ustanovenie § 127 v odseku 1 Občianskeho zákonníka obsahuje popri všeobecnom vymedzení

vzájomných práv a povinností medzi susedmi tiež výpočet formou zákazov protiprávnych zásahov
(imisií) do chránených vlastnických práv suseda. Uvedený výpočet je demonštratívny.
Podstatou právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne formulovanom obmezení vlastnického práva,
ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci, teda aj nehnuteľnej sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
V druhej vete tohto ustanovenia („Preto najmä nesmie…“) exemplifikatívne uvádzajú jednotlivé

konkrétne povinnosti na zabránenie typickým zásahom do susedských práv. Vlastníkovi veci sa tu
zakazuje najmä: ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby
alebo pozemku. V súdnej praxi sa presadil názor, že ide o zákaz akejkoľvek činnosti na pozemku alebo
stavbe zbavujúcej susedovu stavbu alebo pozemok náležitej opory, teda takej činnosti, ktorá vyvoláva
pohyb, prípadne zosunutie pôdy alebo stavby na nej zriadenej. Zrejme ako dôsledok týchto úvah sa zo

slov „nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok“ vyvodzuje ďalej záver, že ide o „absolútny zákaz“
tejto činnosti. Iba pri skutkovej podstate rušenia tzv. imisiami je poskytovanie ochrany viazané na určitú
intenzitu rušenia, tj. na prekročenie „miery primeranej pomerom“. V prípade, že vlastník, ktorý upravuje
pozemok alebo stavbu, neplní si svoju povinnosť vykonať dostatočné opatrenie na ich upevnenie a ak v
dôsledku toho hrozí inému škoda, je ten, koho stavba alebo pozemok sú ohrozené, oprávnený vykonať

sám vhodné opatrenia, čím by mu vzniklo podľa § 419 Občianskeho zákonníka právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú tým takto utrpel.
Ak však pôjde o vážne ohrozovanie výkonu práv suseda, z ktorého by už vážne hrozila škoda, ohrozený
má podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby súd uložil rušitelovi aktívnu
povinnosť urobiť vhodné a primerané opatrenie na jej odvrátenie.

V konaní, súd po prehodnotení dôkazov, mal preukázané, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný.
Znalecký posudok Ing. D. Nemeša, ktorý odpovedá na otázky pokiaľ sa týkajú preukázania dôvodov
žaloby, tieto dôvody žalovaní v celom kontexte vyvrátili. Jednoznačne už v tomto posudku bodoch 1 - 4
znalec popiera to, aby konaním žalovaných dochádzalo k zamákaniu domu žalobcu. Práve naopak, z

dôvodu vypúšťania zrážkovej vody na terén žalobcom dochádza k zavlhnutiu muriva na jeho stavbách.
Z obsahu kontra posudku č. 64/2013, riešiteľov Ing. Juraja Nagya, PhD. A Ing. Jána Karela, EUR ING
vyplýva, že v týchto bodoch sa obidva znalecké posudky zhodujú, t.j. že odvádzanie zrážkovej vody
z pozemku žalovaných je správne technicky riešené, odvádzanie zrážkovej vody týmto technickým
riešením nie je príčinou poškodzovania rodinného domu žalobcu, zároveň v tomto posudku je hlbšie a

špeciálnejšierozvedenáskutočnosťotom,žeprávezrážkovávodažalobcupoškodzujejehovlastnýdom
z dôvodu zlého odvádzania tejto vody. Z fotodokumentácie posudku je nesporné, že príčinou zatekania
a poškodzovania rodinného domu žalobcu je následkom jeho konania. Vzhľadom k dvom odborným
vyjadreniam, súd má za to, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v návrhu sú nedôvodné.
Sám žalobca v konaní pripustil, že jednou z príčin zamákania jeho domu môže byť aj to, že nemá

odizolovaný základ stavby. Súd si neosvojil argumentáciu žalobcu, že ďalšou príčinou zamákania jeho
rodinného domu je zlé odvádzanie zrážkovej vody z pozemku žalovaných, lebo žalovaní duplicitne
zabezpečili rovnako funkčné odvádzanie zrážkovej vody z ich pozemku až po hlavnú cestu, ktorá
funkčnosť odvádzania vody bola riadne preukázaná.

Nie je možné akceptovať obranu žalobcu, že pri prívalových dažďoch odvádzací systém žalovaných
kapacitne nestačí. Prirodzené stekanie dažďovej vody pri prívalových dažďoch nie je predsa immisiou.
Žiadnu immisiu žalovaní nespôsobili ani nevyvolali, a preto nemôžu niesť určité ombedzenia alebo byť
nositeľmi povinností, ktorých sa žalobca dožaduje.

Nakoľko však obe citované ustanovenia vo svojom výsledku poskytujú obdobnú, formulačne zhodnú
ochranu v tom, že rušiteľ je povinný zdržať sa určitého konania, presne vymedzeného, ktorým
neoprávnene zasahujú do práva vlastníka vcei (omittere), súd nevzhliadol oporu nároku žalobcu vcitovaných ustanoveniach z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť aplikácie tohoto ustanovenia,
a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.