Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211223903
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211223903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: H.
W., bytom K. R. XX, zast. JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 44, Bratislava, proti odporcovi:
SLOVNAFT TRANS a.s., so sídlom Vlčie Hrdlo 1, Bratislava, IČO: 31 385 915, zast. Ružička Csekes
s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o
náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. apríla
2014, č.k. 52Cpr 1/2011-358, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdzuje.

V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovateľ je povinný
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 4.483,23
eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
po jeho zmene domáhal určenia, že okamžité skončenie jeho pracovného pomeru odporcom zo

dňa 06.09.2011 je neplatné, a náhrady mzdy vo výške 1.294,21 eur mesačne. Navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 4.655,53 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.10.2008 na dobu určitú do 31.03.2009, pričom dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 12.11.2009 bol účastníkmi konania dohodnutý pracovný pomer navrhovateľa

u odporcu na pozícii vodiča cisternového vozidla na dobu neurčitú. Dňa 06.09.2011 doručil odporca
navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v obálke, na ktorej je ako odosielateľ uvedený
odporca. Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že bolo vyhotovené dňa
24.08.2011apodpísanéS.U.,riaditeľom,aIng.P.X.,prokuristkou. Skonštatoval,ževúvodnejčastitejto
listiny je uvedené, že zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou
zo dňa 21.10.2008 so spoločnosťou SLOVNAFT TRANS a.s., pričom ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru boli uvedené dva skutky navrhovateľa, z ktorých prvý zo dňa 18.08.2011 spočíval

v tom, že navrhovateľ natankoval na čerpacej stanici Slovnaft na Dolnozemskej ceste v Bratislave vo
večerných hodinách (doklad vystavený o XX:XX h) XX litrov motorovej nafty do osobného motorového
vozidla značky T., platbu za predmetné tankovanie uskutočnil kreditnou kartou spoločnosti odporcu,
ktorá bola vystavená na jej vozidlo s evidenčným číslom U., čím porušil lokálny riadiaci akt spoločnostiSLOVNAFT TRANS a.s. LOG_1_SNTRANS1-Postup pri preprave v bode 2.11, ktorý ustanovuje: "Vodič
cisternovej súpravy je oprávnený použiť kreditnú kartu vystavenú na evidenčné číslo vozidla len vtedy,
ak evidenčné číslo tankovaného vozidla súhlasí s evidenčným číslom uvedeným na kreditnej karte.

Pohonné hmoty môžu byť čerpané výlučne len do nádrže na pohonné hmoty daného vozidla. Zneužitie
karty a jej použitie na iné účely ako vyššie uvedené, bude mať za následok najprísnejšie disciplinárne
konanie voči vodičovi." Druhý skutok zo dňa 23.08.2011 bol vymedzený tak, že v rámci kontroly
bolo preukázané, že po odovzdaní tovaru spoločnosti FLIPOL, s.r.o. v obci T. a ukončení zavážky
tovaru, sa navrhovateľ presunul s vozidlom na druhú stranu cesty a následne mimo cesty na voľné

priestranstvo, kde sa cez plniacu stranu návesu dopustil neoprávnenej manipulácie so zostatkom
prepravovaného tovaru, ktorý nebol stočený u zákazníka. Neoprávnená manipulácia bola zachytená a
podložená aj fotodokumentáciou, ktorá zachytáva, že navrhovateľ napriek zaplombovaniu cisternového
návesu neoprávnene otvoril plniacu stranu manipulačnej skrine cisternového návesu a cez plniacu
hlavu api spojky manipuloval so zostatkom prepravovanej hmoty. Opätovne sa tak navrhovateľ dopustil
závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočíva v zneužití majetku zamestnávateľa a tým

aj v konaní, ktoré je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Konanie navrhovateľa bolo v hrubom
rozpore s lokálnymi riadiacimi aktmi spoločnosti SLOVNAFT TRANS a.s., LOG_1_SNTRANS1-Postup
pri preprave v bodoch 2.4 a 2.9, ktorý ustanovuje: "V prípade odklonenia sa od vybranej optimálnej trasy
vodič je povinný okamžite hlásiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému alebo ním poverenej osobe.
Zastavenie sa na ceste medzi cieľovými destináciami (plnička, odberateľ, servis, miesto tankovania,

terminál) je zakázané." "Vodičom sa zakazuje svojvoľne porušovať trvalé a prevádzkové plomby a
neoprávnene nakladať s prepravovaným nákladom." Konanie navrhovateľa bolo tiež v hrubom rozpore
s lokálnym riadiacim aktom spoločnosti SLOVNAFT TRANS a.s., LOG_1_SNTRANS2-Plombovanie
cisternových vozidiel, bod 2.3, v ktorom sa uvádza: "Každé porušenie plomby treba nahlásiť a tiež
zdokumentovať v dennom zázname o výkone vozidla."

Mal za preukázané, že navrhovateľ dňa 06.09.2011 odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Z poverenia zo dňa 01.10.2009, udeleného členmi predstavenstva odporcu, zistil, že S. U. je oprávnený
na výkon všetkých právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v mene spoločnosti odporcu
ako zamestnávateľa vo vzťahu ku všetkým zamestnancom odporcu. Z Lokálneho riadiaceho aktu

spol. SLOVNAFT TRANS a.s., HR_1_SNTRANS1-Právne úkony zamestnávateľa v pracovnoprávnych
vzťahoch, vyplýva, že úkony súvisiace so skončením pracovného pomeru sú oprávnení vykonávať
riaditeľ spoločnosti a ekonomický vedúci. Zo žiadosti zo dňa 24.08.2011 mal za preukázané, že
odporca požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
navrhovateľa, a z odpovede na túto žiadosť a zo zápisnice č. 10/2011 z mimoriadneho zasadnutia

ROD č. 16, 26, že zástupcovia zamestnancov prerokovali okamžité skončenie pracovného pomeru
navrhovateľa dňa 25.08.2011. Zo záznamu o prevádzke a výkone vozidla vyplynulo, že navrhovateľ
viedol dňa 18.08.2011 vozidlo odporcu EČV: U., a natankoval 10 litrov pohonných hmôt (W. R. D.), za
ktoré zaplatil kreditnou kartou odporcu, vystavenou pre vozidlo EČV: U.. Zo softwarom pre dozor nad
vozidlomvyhotovenejmapymalzapreukázané,ženavrhovateľodstavilsvojevozidlovblízkostičerpacej

stanice FLIPOL, s.r.o.. Z fotodokumentácie, predloženej odporcom, zistil, že navrhovateľ odstavil vozidlo
odporcu EČV: U. na mieste mimo cesty, a pohyboval sa okolo vozidla s vedrom a otváral skriňu na bočnej
strane cisterny. Zo záverečnej správy A. T. o poskytnutí detektívnej služby zo dňa 23.08.2011, č.p: G.-
XX/XXXX, vyplynulo, že pri jeho detektívnej činnosti bolo zistené, že navrhovateľ mal otvorený poklop
na ľavej strane vozidla v mieste, kde sa plnia jednotlivé komory cisterny, a pri uvedenom manipuloval

s čiernym vedrom, do ktorého odpúšťal hmotu z cisterny a uvedené odkladal pod odstavený príves a
toto vykonával v priebehu cca 5 min, na zemi pri vozidle bolo zdokumentované vedro a prípravok na
odpúšťanie. Z rozhodnutia Obvodného úradu Dunajská Streda, odboru všeobecnej vnútornej správy, č.
ObU-DS-OVVS-A11/10582-00034 zo dňa 18.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2012,
zistil, že navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1

zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 23.08.2011 v čase okolo X:XX hod.
v obci T. U., vo firme FLIPOL, vypustil z cisterny kamióna naftu v množstve XX l, zn. D., ktorú následne
odcudzil, čím spol. Slovnaft, a.s., spôsobil škodu vo výške 21,82 eur, teda úmyselne spôsobil škodu na
majetku krádežou nafty. Skonštatoval, že v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že navrhovateľ porušil
predpisy o preprave pohonných hmôt a manipuloval s plombou, otvoril nádrž, na čo nemal oprávnenie,

a vypustil a odcudzil naftu v množstve XX l.

Poukázal na znenie lokálnych riadiacich aktov spol. SLOVNAFT TRANS a.s., LOG_1_SNTRANS1-
Postup pri preprave (ďalej len „riadiaci akt odporcu č. 1“) a LOG_1_SNTRANS2-Plombovaniecisternových vozidiel (ďalej len „riadiaci akt odporcu č. 2“), s ktorými bol navrhovateľ oboznámený, čo
mal za preukázané zápisnicou z interného školenia odporcu. Podľa bodu 2.11 riadiaceho aktu odporcu
č. 1 je vodič cisternovej súpravy oprávnený použiť kreditnú kartu vystavenú na evidenčné číslo vozidla

len vtedy, ak evidenčné číslo tankovaného vozidla súhlasí s evidenčným číslom uvedeným na kreditnej
karte. Pohonné hmoty môžu byť čerpané výlučne len do nádrže na pohonné hmoty daného vozidla.
Zneužitie karty a jej použitie na iné účely ako vyššie uvedené, bude mať za následok najprísnejšie
disciplinárne konanie voči vodičovi. Podľa bodu 2.4 cit. riadiaceho aktu č. 1 v prípade odklonenia sa od
vybranej optimálnej trasy, je vodič povinný okamžite hlásiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému alebo

ním poverenej osobe. Zastavenie sa na ceste medzi cieľovými destináciami (plnička, odberateľ, servis,
miesto tankovania, terminál) je zakázané. Podľa bodu 2.9 cit. riadiaceho aktu č. 1 sa vodičom zakazuje
svojvoľne porušovať trvalé a prevádzkové plomby a neoprávnene nakladať s prepravovaným nákladom.
Podľa bodu 2.3 cit. riadiaceho aktu č. 2 treba každé porušenie plomby nahlásiť a tiež zdokumentovať
v dennom zázname o výkone vozidla.

Uviedol, že navrhovateľ v konaní tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné z dôvodu
jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, keďže z neho nie je zrejmé, koho prejavom vôle je, nie je riadne
označený subjekt, ktorý ho dáva, a pokiaľ sa konanie pripisuje spoločnosti odporcu, je to len z dôvodu
dedukcie. Nebolo ani podpísané v súlade s podpisovaním za spoločnosť odporcu tak, ako je uvedené
vo výpise z Obchodného registra. Tvrdil tiež, že neporušil žiadny lokálny riadiaci akt odporcu, ani svoje

povinnosti zamestnanca. Vyjadril tiež pochybnosť o platnosti lokálnych riadiacich aktov, pretože boli
podpísané len jedným členom predstavenstva v rozpore so zápisom odporcu v Obchodnom registri.
Uviedol, že išiel s vozidlom vypúšťať do T., kde sa objavil nejaký pán, ktorý fotil odstavenú cisternu.
V tejto súvislosti poukazoval na to, že vozidlo bolo v čase zastavenia prázdne. Z fotodokumentácie,
ktorá má dokazovať, že neoprávnene manipuloval so zostatkovým tovarom v cisterne, nevyplýva,

že by vypúšťal akékoľvek pohonné hmoty z cisterny, ale že len manipuluje s čiernym vedrom, ktoré
je súčasťou výbavy vozidla z vôle odporcu a slúži na umývanie vozidla. Pokiaľ by manipuloval so
zostatkovýmtovaromaodcudzilpalivo,muselbysaúčtovneadokladovoprejaviťrozdiel,alepriinšpekcii
vozidla, ktoré bolo zadržané odporcom, nebol žiaden schodok zistený. Mal za to, že interný predpis,
podľa ktorého nesmie zastaviť medzi cieľovými destináciami, sa týka len naloženého vozidla, pričom

jeho vozidlo bolo v čase zastavenia vytankované. Priestupkového konania, v ktorom bol obvinený
z krádeže 22 litrov nafty, sa nezúčastnil, lebo bol pôvodným právnym zástupcom presviedčaný, že
priestupkovékonanieniejeprenehovýznamné.Poukázalnato,žepredmetomrozhodnutiaopriestupku
je odcudzenie 22 litrov nafty, a predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru je bližšie
nešpecifikovaná neoprávnená manipulácia. Odporca nebol v priestupkovom konaní poškodený, nebol

ani jeho účastníkom, a preto ho podľa jeho názoru nie je možné použiť v tomto konaní. Argumentoval,
že pred okamžitým skončením pracovného pomeru musí mať organizácia zistený a preukázaný dôvod
okamžitého skočenia pracovného pomeru, nestačí len podozrenie. Upozornil tiež na skutočnosť, že
v komore č. 6 cisternového vozidla sa nachádzal benzín, nie nafta, ako uvádza odporca, a že je
technicky nemožné, aby odcudzil pohonné hmoty takým spôsobom, ako tvrdí odporca, teda použitím

škrtiacej klapky, keďže pohonné hmoty sa dostanú do výpustného systému, nie do nápustného, pričom
z prázdneho vozidla nie je možné nič odcudziť. Mal za to, že súd nemôže prihliadať na rozhodnutie o
priestupku, pretože je arbitrárne a v rozpore so skutočnosťou, pričom skutkové vymedzenie skutku v
priestupkovom konaní je zásadne odlišné od stavu, ktorý je predmetom tohto konania. Poprel, že by dňa
XX.XX.XXXX natankoval 10 litrov nafty do svojho vozidla a zaplatil kreditnou kartou odporcu, a poukázal

na to, že odporca to ani nepreukázal. Namietal, že i keď bolo jeho okamžité skončenie pracovného
pomeru formálne prerokované so zástupcami zamestnancov, nebolo prerokované vecne a so zaujatím
stanoviska,apretotátozákonnápožiadavkanebolasplnená.Poukázaltiežnato,žeokamžitéskončenie
pracovného pomeru je datované 24.08.2011, ale so zástupcami zamestnancov bolo prerokované až dňa
25.08.2012, a teda nebolo prerokované vopred. Spochybnil obsah zápisnice z osobného pohovoru s p.

U. a Q., a uviedol, že pri pohovore bol na neho vyvíjaný hrubý nátlak a bol vulgárne osočovaný.

Odporca s argumentáciou navrhovateľa nesúhlasil, a návrh žiadal zamietnuť. V okamžitom skončení
pracovného pomeru je jednoznačne uvedené, ktorý pracovný pomer s akým zamestnávateľom sa
končí, pričom spoločnosť odporcu, aj pracovná zmluva boli riadne označené a identifikované. Zákonník

práce vyžaduje, aby okamžité skončenie pracovného pomeru podpísali osoby v zmysle § 9. Označenie
odporcu je uvedené aj na doručenke a obálke, ktorou bolo okamžité skončenie pracovného pomeru
navrhovateľovi doručené. V Obchodnom registri je upravený spôsob konania obchodnej spoločnosti
navonok, voči tretím osobám, pričom v pracovnoprávnych vzťahoch je oprávnený robiť právne úkonyvoči zamestnancom p. S. ako riaditeľ. Okamžité skončenie pracovného pomeru je určité a zrozumiteľné,
o čom svedčí, že navrhovateľ detailne analyzuje dôvody v ňom uvedené. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo tiež vopred riadne prerokované so zástupcami zamestnancov. Zotrval na

názore, že navrhovateľ sa v dňoch 18.08.2011 a 23.08.2011 dopustil závažného porušenia pracovnej
disciplíny, keď dňa 18.08.2011 neoprávnene použil kreditnú kartu zamestnávateľa na natankovanie
pohonných hmôt na súkromné účely a falšoval zápis v dennom zázname vozidla. Dňa 23.08.2011
zas pri preprave pohonných hmôt zákazníkovi ako vodič cisternového vozidla po odovzdaní tovaru
zákazníkovi nepokračoval v zmysle interných predpisov a príkazu na nakládku, ale neoprávnene sa

presunul s vozidlom na druhú stranu cesty na voľné priestranstvo a neoprávnene zastavil s vozidlom
na nepovolenej zastávke vedľa tam odstaveného návesu z nákladného vozidla, kde neoprávnene
manipuloval so zostatkom prepravovaného tovaru cez plniacu stranu manipulačnej skrine cisternového
návesu napriek jej zaplombovaniu, a odpúšťal pohonné hmoty z cisterny do pripraveného vedra
prípravkom na odpúšťanie pohonných hmôt (tzv. príruba). Zdôraznil, že pohyb cisternového vozidla
bol monitorovaný zamestnanom súkromnej bezpečnostnej detektívnej služby. Poukázal na to, že súd

je viazaný právoplatným rozhodnutím o priestupku, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným, pričom
konanie navrhovateľa opísané v rozhodnutí o priestupku je totožné s konaním navrhovateľa uvedeným
v okamžitom skončení pracovného pomeru. Uviedol, že porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v
nedovolenej manipulácií s majetkom zamestnávateľa je nutné považovať za zvlášť hrubé porušenie
pracovnej disciplíny. Zdôraznil, že skutok navrhovateľa bol preukázaný v priestupkovom konaní, a

preto ho nie je potrebné preukazovať v tomto konaní. Uviedol, že navrhovateľ neodcudzil pohonné
hmoty prepravované spol. FLIPOL, s.r.o., ale spol. Slovnaft, a.s., ČS Dunajská Streda, a to z komory
č. 6., keď na ČS Dunajská Streda vypustil o 22 litrov paliva menej, ktoré následne odcudzil. Ak
by bolo pravdou, že navrhovateľ vozidlo čistil s vedrom, porušil by predpisy týkajúce sa dopravy
nebezpečných látok. Opätovne uvádzal, že navrhovateľ bez oprávneného dôvodu zastavil na mieste,

na ktorom bolo zastavenie zakázané, bez oprávnenia otvoril skriňu cisternového návesu, ktorá musí byť
nepretržite zabezpečená uzavretou bezpečnostnou plombou, ktorú nesmie bez dovolenia a prítomnosti
kompetentných osôb vodič otvoriť, manipuloval pri nápustných ventiloch cisterny, z ktorých odpúšťal
pohonné hmoty pomocou tzv. prírub do vedra. Navrhovateľ sa teda dopustil úmyselného konania.

Zistený skutkový stav posúdil právne podľa ust. § 135 ods. 1 a 2 O.s.p., § 9 ods. 1 až 3, § 10 ods.
1, § 68 ods. 1 a 2, § 70, § 74, § 81 písm. a) a e), § 84 ods. 2 a 3, a § 252g ods. 1 Zákonníka
práce, a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Podrobne vysvetlil inštitút okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ako aj náležitosti a predpoklady platnosti takéhoto úkonu, predpísané
zákonom. Mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo ako listina vyhotovené

dňa 24.08.2011, zástupcami zamestnancov bolo prerokované dňa 25.08.2011, a odporcovi doručené
dňa 05.09.2011, z čoho vyvodil, že k jeho prerokovaniu došlo pred jeho doručením. Vysvetlil, že pre
posúdenie, či došlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru vopred nie je rozhodujúci
dátum vyhotovenia listiny, ale dátum jej doručenia, pretože až jej doručením došlo k samotnému
okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Poukázal tiež na to, že Zákonník práce účasť navrhovateľa

na prerokovaní nevyžaduje. Na argumentáciu navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného
pomeru nebolo vecne prerokované, uviedol, že spôsob jeho prerokovania je v kompetencii zástupcov
zamestnancov, a tí sa v zmysle ustálenej judikatúry nemusia k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru vecne vyjadriť, keď postačuje, že ho vezmú na vedomie. Mal však za to, že nakoľko k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 05.09.2011, nie je pre jeho platnosť prerokovanie

so zástupcami zamestnancov potrebné, pretože táto povinnosť zamestnávateľa bola zo Zákonníka
práce s účinnosťou od 01.09.2011 vypustená. Ani tvrdenie navrhovateľa, že v zmysle Správneho
poriadku mal byť účastníkom konania, výsledkom ktorého bolo okamžité skončenie pracovného pomeru,
nepovažovalzadôvodnésvysvetlením,žeSprávnyporiadokniejevprípadepracovnoprávnychvzťahov
aplikovateľný. Vyhodnotil, že odporca dodržal zákonnú lehotu pre okamžité skončenie pracovného

pomeru, a toto riadne navrhovateľovi dňa 05.09.2011 doručil. Skonštatoval, že okamžité skončenie
pracovného pomeru má písomnú formu, a je podpísané p. S. U., riaditeľom, a Ing. P. X., prokuristkou,
pričom odporca preukázal, že ide o osoby oprávnené uskutočňovať v jeho mene ako zamestnávateľa
právne úkony týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov. Preto nepovažoval za právne významné, či sú
tieto osoby oprávnené konať v mene odporcu voči tretím osobám navonok, a či je okamžité skončenie

podpísané v súlade so spôsobom podpisovania pri konaní za spoločnosť tak, ako je uvedené v
Obchodnom registri. V tejto súvislosti vysvetlil, že v posudzovanom prípade ide o právny úkon do vnútra
spoločnosti v zmysle špeciálnej úpravy konania v mene zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch
podľa Zákonníka práce, pre ktorý nie je podstatný právny režim konania za spoločnosť upravenýObchodnýmzákonníkom.Vyhodnotilpotom,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerubolopodpísané
v súlade so Zákonníkom práce a internými predpismi zamestnávateľa, a je z neho tiež zrejmé, kto tento
úkon urobil i komu je adresovaný, keď ako adresát je uvedený navrhovateľ, a v úvodnej časti je uvedené,

že zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou so spoločnosťou
SLOVNAFT TRANS, a.s. zo dňa 21.10.2008. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľom je spoločnosť
SLOVNAFT TRANS, a.s., teda odporca, a tento zamestnávateľ končí s navrhovateľom pracovný pomer.
Uviedol, že medzi účastníkmi existoval iba jeden pracovný pomer. Spoločnosť odporcu bola uvedená aj
na poštovej obálke ako odosielateľ okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vyhodnotil, že z obsahu

okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno vyvodiť, že by tento úkon vykonali p. S. U. a Ing.
P. X. ako osoby vo svojom mene, keďže obaja k svojmu menu pripojili i svoje funkcie, ktoré zastávajú
v spoločnosti odporcu, z čoho je zrejmé, že nekonajú vo svojom mene, ale v mene odporcu, u ktorého
zastávajú uvedené funkcie. Preto sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, a dodal,
že rovnaké osoby s rovnakým označením svojich funkcií uzavreli s navrhovateľom i Dohodu o zmene

pracovnej zmluvy zo dňa 12.11.2009, ktorej platnosť navrhovateľ nikdy v konaní nespochybňoval.

Následne sa súd prvého stupňa zaoberal dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorým
bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom, ku ktorému malo dôjsť dvoma skutkami, a
to neoprávneným použitím kreditnej karty odporcu dňa 18.08.2011 pri tankovaní do osobného vozidla

navrhovateľa, a neoprávnenou manipuláciou so zostatkom prepravovaného tovaru dňa 23.08.2011.
Zdôraznil, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom vyhotovení
uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli odporcu k rozviazaniu pracovného
pomeru, pričom uplatnený dôvod nie je možné dodatočne meniť. Podrobne tiež vysvetlil obsah pojmov
porušenie ako i závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom pre okamžité skončenie

pracovného pomeru, a tiež hľadiská, z ktorých je potrebné pri ich posudzovaní vychádzať. Mal
za preukázané, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli dostatočne určité, neboli
zameniteľné s inými dôvodmi, a boli konkretizované uvedením skutočností, v ktorých odporca videl
naplnenie zákonného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Vyhodnotil, že navrhovateľ
úmyselne porušil niekoľko ustanovení interných predpisov odporcu, a to tým, že sa neoprávnene odklonil

od optimálnej trasy, zastavil s vozidlom na mieste, kde to nie je povolené, neoprávnene nakladal s
prepravovaným tovarom a porušil plombu, pričom toto porušenie predpísaným spôsobom neohlásil, čím
hrubo porušil pracovné povinnosti vyplývajúce z príslušných ustanovení Zákonníka práce a interných
predpisov zamestnávateľa. Dospel k záveru, že uvedené konanie navrhovateľa je závažným porušením
pracovnej disciplíny, a že k nemu skutočne došlo. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že

navrhovateľ sa dopustil priestupku voči majetku, a to odcudzením pohonných hmôt z cisterny odporcu.
Zdôraznil, že je rozhodnutím vydaným v priestupkovom konaní viazaný, a nie je oprávnený v tomto
konaní preskúmavať jeho správnosť. Nečinnosť navrhovateľa v priestupkovom konaní nepovažoval za
dôvod, pre ktorý by nemal na jeho výsledky prihliadať. V tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľ
sa následne, avšak bez úspechu, snažil dosiahnuť zmenu resp. zrušenie právoplatného rozhodnutia o

priestupku, pričom jeho dôsledky sa pokúša zvrátiť v tomto konaní.

Dospel potom k záveru, že navrhovateľ sa svojím konaním okrem útoku na majetok spol. Slovnaft, a.s.,
dopustil aj porušenia viacerých povinností, vyplývajúcich mu ako zamestnancovi z ustanovení interných
riadiacich aktov odporcu, a to povinnosti okamžite hlásiť odklonenie sa z optimálnej trasy, zákazu

zastaviť mimo vymedzených destinácií, zákazu svojvoľne porušovať trvalé a prevádzkové plomby a
neoprávnene nakladať s prepravovaným nákladom, ako aj nahlásiť a tiež zdokumentovať v dennom
zázname o výkone vozidla každé porušenie plomby. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa,
že skutok uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je totožný so skutkom, ktorý bol
predmetom priestupkového konania. Z opisu skutku v okamžitom skončení pracovného pomeru a v

rozhodnutí vydanom v priestupkovom konaní, mal za preukázané, že ide o totožný skutok. Vyhodnotil,
že skutočnosť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru sa používa pojem "neoprávnená
manipulácia," zatiaľ čo v rozhodnutí o priestupku sa hovorí o odcudzení, neznamená, že ide o rozdielne
skutky. Uviedol, že pojem "neoprávnená manipulácia" je širším pojmom, ktorý nepochybne zahŕňa i
odcudzenie pohonných hmôt. S poukazom na existenciu právoplatného rozhodnutia v priestupkovom

konaní sa ďalšími námietkami navrhovateľa k otázke hrubého porušenia pracovnej disciplíny zo dňa
23.08.2011 nezaoberal. Dospel tiež k záveru, že odporca v konaní nepreukázal, že sa navrhovateľ
dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny dňa 18.08.2011 tým, že natankoval 10 litrov nafty
do svojho osobného motorového vozidla a zaplatil kreditnou kartou odporcu. Táto skutočnosť všaknemá za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže v konaní bolo
preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom zo dňa 23.08.2011, ktoré samo o
sebe predstavuje dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Odôvodnil, že dôkazy, navrhnuté

navrhovateľom, týkajúce sa skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 23.08.2011, nevykonal preto, že
tento skutok bol preukázaný v priestupkovom konaní, v ktorom bol navrhovateľ uznaný za vinného zo
spáchania priestupku (krádeže), a keďže je rozhodnutím vydaným v priestupkovom konaní viazaný, bolo
by neúčelné a nehospodárne znova vykonávať dokazovanie týkajúce sa totožného skutku. Po závere,
že odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľom platne, návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov
odporcu, spočívajúcu v trovách jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 4.655,53 eur za 17 úkonov
právnej služby s prislúchajúcim režijným paušálom a 20 % DPH, keď za štyri úkony (prevzatie a
príprava, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 25.01.2012, a písomné vyjadrenie zo dňa

03.02.2012) priznal odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu platného pre rok vykonania príslušných
úkonov podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., a za ostatné úkony vykonané po zmene
petitu rozšírením o náhradu mzdy (písomné podania vo veci samej zo dňa 09.03.2012, 12.09.2012,
30.11.2012, 12.04.2013, 03.05.2013, účasť na pojednávaniach dňa 11.04.2012, 14.09.2012 (1/4),
07.12.2012, 22.02.2013, 24.04.2013, 22.05.2013 a 16.04.2014, a odvolanie zo dňa 16.12.2013), priznal

odmenu vo výške 287,14 eur vychádzajúc z hodnoty veci 11.647,89 eur (výšky náhrady mzdy za 9
mesiacov) podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a
žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil konanie pri podpise okamžitého skončenia pracovného
pomeru, jeho určitosť a konajúcu osobu, nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k stotožneniu skutku
č. 2 a skutku prejednávanému v priestupkovom konaní, a nevykonal ním navrhnuté dôkazy, ktorými
mienil preukázať, že sa skutok č. 2 nestal. Súhlasil s tým, že v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p.
je súd viazaný aj rozhodnutím o spáchaní priestupku, mal však za to, že v posudzovanej veci bol

zásadný rozdiel medzi konaním navrhovateľa, pre ktoré s ním bol okamžite skončený pracovný pomer,
a v záveroch priestupkového konania ohľadom toho, ako sa mal navrhovateľ údajne daného skutku
dopustiť. Zdôraznil, že rozdiely sa týkajú podstatných skutočností, a to údajnej krádeže pohonných hmôt
z prázdneho vozidla, miesta spáchania skutku, keď odporca v konaní tvrdil, že mali byť odcudzené
pri čerpacej stanici MOL v DS, avšak v priestupkovom konaní a v okamžitom skončení pracovného

pomeru sa hovorí o čerpacej stanici FLIPOL, a druhu odcudzeného tovaru, keďže odporca tvrdil,
že mu bol odcudzený benzín, a v priestupkovom konaní sa tvrdí, že odcudzený bol diesel. V tejto
súvislosti poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, prečo
pri tak zásadných rozdieloch považoval skutky za totožné, a neuviedol ani úvahu o tom, ako mohol z
prázdneho vyčerpaného vozidla odcudziť pohonné hmoty. Opätovne argumentoval tým, že rozhodnutím

o priestupku nie je súd v tomto konaní viazaný, keďže ide o inak vymedzený skutok ako ten,
ktorý je opísaný v okamžitom skončení pracovného pomeru. Namietal tiež arbitrárnosť rozhodnutia v
priestupkovom konaní, keď podrobne rozobral všetky závery predmetného rozhodnutia s ktorými sa
nestotožnil, považoval ich za nezmyselné, technicky nerealizovateľné a nemajúce oporu v listinných
dôkazoch. Zdôraznil, že žiadne pohonné hmoty neodcudzil, keďže vozidlo bolo v čase ich údajného

odcudzenia prázdne, a naviac žiadna bandaska s pohonnými hmotami sa u neho nenašla napriek tomu,
že bol sledovaný detektívnou službou.

Okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatný právny úkon, keď zotrval na tvrdení, že
nebolo vypracované odporcom, ale len osobami U. a X., pričom z jeho obsahu nevyplýva, že by tieto

osoby konali v mene odporcu. Vyjadril názor, že z celého uvedeného právneho úkonu nevyplýva, kto je
konajúcaprávnickáosoba,anizakohokonajúvyššieuvedenéosoby.Vtejtosúvislostipoukázalnato,že
pre nedostatok podpisu zamestnávateľa je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Namietal
závery súdu prvého stupňa, keď argumentoval, že z prvého odseku okamžitého skončenia pracovného
pomeru je síce možné prečítať s kým sa končí pracovný pomer, aj ktorý pracovný pomer sa končí, ale

nie je z neho zrejmé, kto pracovný pomer končí. Poukázal na to, že podstatnou náležitosťou každého
písomného právneho úkonu je označenie konajúcej osoby, a to uvedením jej obchodného mena.
Odstrániť tento nedostatok spočívajúci v absencii podstatnej náležitosti písomného úkonu, nie je podľa
jehonázorumožnéanivýkladom,aniúvahouotom,žeurčitéfyzickéosobymohlikonaťjedinevmenetejktorej konkrétnej právnickej osoby, a to odporcu. V súvislosti s touto argumentáciou žiadal pre prípad, ak
sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa, pripustiť dovolanie s nasledovnými otázkami:
„ je podstatnou náležitosťou písomného právneho úkonu označenie konajúcej osoby?, konkrétne v

prípade právnickej osoby jej označenie obchodným menom prípadne ďalšími identifikačnými údajmi
vyplývajúcimi z ust. § 3a Obch. zák.; je právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru platný,
pokiaľvzáhlavíapripodpisochkonajúcichosôbniejetátokonajúcaobchodnáspoločnosťidentifikovaná
aspoň svojim obchodným menom, avšak v texte okamžitého skončenia pracovného pomeru je uvedené,
že pracovný pomer sa končí s danou spoločnosťou?; je možné pri právnom úkone, pre ktorý zákon

vyžaduje písomnú formu, doplniť identifikáciu konajúcej osoby len výkladom?“.

V ďalšom mal tiež za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je vo vzťahu ku skutku č. 2
neurčité, pretože pojem manipulácia je pojmom značne širokým až nekonkrétnym, a použitie takéhoto
všeobecného pojmu nespĺňa predpoklad určitosti a nezameniteľnosti konania, ktoré je dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru. Ohľadom rozhodnutia o trovách konania s poukazom na

ust. § 151 ods. 1 O.s.p. namietal, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že si odporca trovy vyčíslil
až 22.04.2014, teda 6 dní po vyhlásení rozsudku zo dňa 16.4.2014, z čoho vyvodil, že mu náhrada
trov nemala byť priznaná. Zastával tiež názor, že nakoľko bol v konaní riešený výlučne základ nároku,
teda platnosť resp. neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, mal súd prvého stupňa určiť
základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/13

výpočtovéhozákladu.Dopozornostidaltiežskutočnosť,žeodvolanieodporcuzodňa16.12.2013nebolo
odvolaním vo veci samej ale len vo vzťahu k prerušeniu konania, a preto za tento úkon právnemu
zástupcovi patrí len polovica základnej sadzby tarifnej odmeny.

Odporca odvolanie nepodal a k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
(ust. § 214 ods. 2 O.s.p.) s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o navrhovateľom uplatňovanom
nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a na náhradu mzdy. Súd

prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného nároku,
a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne
právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj
veľmi podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil. Ak súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol po tom, čo dospel k záveru o platnom skončení jeho pracovného

pomeru, je jeho rozhodnutie správne.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj
správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 135 ods. 1 a 2 O.s.p., § 9 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1, § 68 ods.

1 a 2, § 70, § 74, § 81 písm. a) a e), § 84 ods. 2 a 3, a § 252g ods. 1 Zákonníka práce, vychádzajúc tiež
z lokálnych riadiacich aktov spol. SLOVNAFT TRANS a.s., LOG_1_SNTRANS1-Postup pri preprave
a LOG_1_SNTRANS2-Plombovanie cisternových vozidiel, ako i HR_1_SNTRANS1-Právne úkony
zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Svoje rozhodnutie tiež vyčerpávajúcim spôsobom
odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku

vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie
veci a rozhodnutie o žalovanom nároku podstatné. Dôkladne vysvetlil samotný inštitút okamžitého
skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) a § 70 Zákonníka práce, i z akých
dôvodov vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu za platné. V tejtosúvislosti sa podrobne zaoberal aj argumentáciou navrhovateľa, a v odôvodnení svojho rozhodnutia dal
odpoveď na všetky ním nastolené otázky a tvrdenia. Podrobne tiež vysvetlil postup pri vyhotovovaní,
prerokovaní a doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, jeho obsahové náležitosti, ako

aj pojem závažného porušenia pracovnej disciplíny, a vzhľadom na preukázaný skutkový stav vyvodil
správny záver, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu spĺňa všetky
zákonom predpísané formálne aj materiálne podmienky, a je platné. Odvolací súd sa stotožňuje so
všetkýmizávermi,kuktorýmsúdprvéhostupňavosvojomrozsudkudospel,ajehorozhodnutiepovažuje
za presvedčivé a vyčerpávajúce. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považuje tiež za

zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými tvrdeniami navrhovateľa o údajnej neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru pre absenciu označenia konajúcej osoby v tejto písomnosti
a pre jej neurčitosť, a pre nesprávne stotožnenie skutku č. 2 so skutkom prejednaným v priestupkovom
konaní, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvého stupňa sú v plnom rozsahu
podložené správnym výkladom. Navrhovateľ totiž v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými
by sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nevysporiadal, a len jeho vnútorné presvedčenie

o tom, že súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav a že vec nesprávne právne posúdil,
nemôže spochybniť správne rozhodnutie súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd
za potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho názormi a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na odvolacie námietky
odporcu uvádza odvolací súd nasledovné. Ak odporca v odvolaní namietal, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné, pretože nebolo vypracované odporcom, ale len osobami U. a X., a že
z jeho obsahu nevyplýva, kto je konajúca právnická osoba, ani že by uvedené osoby konali v mene

odporcu, a že tento nedostatok spočívajúci v absencii podstatnej náležitosti písomného úkonu, nie je
možné zhojiť ani výkladom, odvolací súd sa s jeho tvrdeniami nestotožnil. V prvom rade je potrebné
si uvedomiť, že riadne uzavretý pracovný pomer môže okamžite skončiť len zamestnávateľ alebo
zamestnanec (ust. § 68 a nasl. Zákonníka práce), a podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce len
zamestnávateľ, čo je aj prípad prejednávanej veci. Skončenie pracovného pomeru je teda jednostranný

právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý
smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Z uvedeného je potom zrejmé, že ide o špecifický právny
úkon, ktorý môže byť urobený len medzi konkrétnymi osobami, a to zamestnávateľom a zamestnancom.
Odporca ako zamestnávateľ je právnickou osobou, a preto za neho v pracovnoprávnych vzťahoch
robí právne úkony štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, namiesto nich aj nimi poverení

zamestnanci, alebo aj iní zamestnanci, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení ako
orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi (ust. § 9 Zákonníka práce). Ide o osobitný spôsob konania za zamestnávateľa,
ktorý je právnickou osobou, pri právnych úkonoch do vnútra spoločnosti, upravený Zákonníkom práce.

V posudzovanej veci za odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľa konali S. U., riaditeľ a zároveň
predseda a člen predstavenstva odporcu, a P. X., vedúca ekonomického oddelenia a zároveň
prokuristka. V zmysle poverenia predstavenstvom odporcu zo dňa 01.10.2009 bol S. poverený výkonom
právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v mene odporcu ako zamestnávateľa vo vzťahu
ku všetkým zamestnancom odporcu, a podľa lokálneho riadiaceho aktu spoločnosti SLOVNAFT

TRANS, a.s., HR_1_SNTRANS1-Právne úkony zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch sú
úkony súvisiace so skončením pracovného pomeru oprávnení vykonávať riaditeľ spoločnosti a
ekonomický vedúci. Z uvedeného je nepochybné, že ak za odporcu ako zamestnávateľa urobili
písomný právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru voči navrhovateľovi S. U., riaditeľ,
a P. X., vedúca ekonomického oddelenia (s uvedením ich pozícií u odporcu), boli na to oprávnení, a

týmto úkonom zaviazali zamestnávateľa, teda odporcu. Navrhovateľovi bolo okamžité skončenie jeho
pracovného pomeru doručené poštou v obálke, na ktorej je ako odosielateľ písomnosti doručovanej
navrhovateľovi na doručenku jasne a zrozumiteľne uvedený odporca označený obchodným menom
a sídlom. Písomnosť je adresovaná navrhovateľovi, a je označená „okamžité skončenie pracovného
pomeru zamestnávateľom podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“, z čoho je zrejmé, že

zamestnávateľ navrhovateľa, ktorým je odporca, s ním okamžite končí pracovný pomer. Napokon,
z prvej vety tejto písomnosti, ktorá znie „V súlade s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s Vami
zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer, uzatvorený pracovnou zmluvou so spoločnosťou
SLOVNAFT TRANS, a.s., zo dňa 21.10.2008“, je úplne nepochybné, že tento právny úkon vykonalodporca ako zamestnávateľ navrhovateľa (prostredníctvom na to oprávnených osôb), a že ním končí
s navrhovateľom konkrétny a presne označený pracovný pomer, ktorý s ním mal uvedenou pracovnou
zmluvou uzatvorený. Je teda zrejmé, o ukončenie ktorej pracovnej zmluvy medzi účastníkmi ide,

kedy bola medzi nimi uzatvorená a kto je zamestnávateľ a kto zamestnanec. Žiadny výklad ani
dedukcia, ako tvrdí navrhovateľ, nie je potrebná, keďže konajúca osoba je dostatočne označená.
Naviac, Zákonník práce pri právnom úkone okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyžaduje
uvedenie identifikačných znakov zamestnávateľa, vyžaduje však, aby za zamestnávateľa, ktorý je
právnickou osobou tento úkon urobili osoby oprávnené podľa ust. § 9, čo bolo v posudzovanej veci

splnené. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o náležitosti označenia konajúcej osoby priamo v
texte písomného právneho úkonu, ani Občiansky zákonník nepredpisuje žiadne konkrétne náležitosti
ani žiadny konkrétny spôsob, ako treba v písomnom úkone konajúcu osobu označiť. Stanovuje len
všeobecnú požiadavku pre označenie účastníka úkonu, ktorá vyplýva z určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu. Z jednostranného právneho úkonu teda musí byť zrejmé, o aký úkon ide, kto ho urobil
a voči komu bol smerovaný. Okamžité skončenie pracovného pomeru všetky tieto atribúty spĺňa, je

urobené v súlade so zákonom, je určité a zrozumiteľné, a ani ho nemožno vykladať inak, ako že ho urobil
odporca ako zamestnávateľ navrhovateľa, a za odporcu ho podpísali osoby, ktoré boli na to oprávnené.
Námietky navrhovateľa potom odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, a dovolanie vzhľadom na vyššie
uvedené nepripustil.

Ani s ďalšími tvrdeniami navrhovateľa v odvolaní sa nestotožnil. Odporca v okamžitom skončení
pracovného pomeru riadne a dostatočne skutkovo vymedzil dôvody (ohľadne namietaného skutku č.
2), pre ktoré končí pracovný pomer s navrhovateľom, a to tak, že ich nemožno zameniť s inými, a ich
existenciu v konaní pred súdom prvého stupňa aj preukázal. Ohľadom skutku č. 2 zo dňa 23.08.2011
odporcauviedol,že„vrámcikontrolybolopreukázané,žepoodovzdanítovaruspoločnostiFLIPOL,s.r.o.

vobciT.aukončenízavážkytovarusanavrhovateľpresunulsvozidlomnadruhústranucestyanásledne
mimo cesty na voľné priestranstvo, kde sa cez plniacu stranu návesu dopustil neoprávnenej manipulácie
so zostatkom prepravovaného tovaru, ktorý nebol stočený u zákazníka. Neoprávnená manipulácia bola
zachytená a podložená aj fotodokumentáciou, ktorá zachytáva, že navrhovateľ napriek zaplombovaniu
cisternového návesu neoprávnene otvoril plniacu stranu manipulačnej skrine cisternového návesu a cez

plniacu hlavu api spojky manipuloval so zostatkom prepravovanej hmoty. Navrhovateľ sa tak dopustil
závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočíva v zneužití majetku zamestnávateľa, a tým aj v
konaní, ktoré je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Konanie navrhovateľa bolo v hrubom rozpore
s lokálnymi riadiacimi aktmi spol. SLOVNAFT TRANS, a.s. LOG_1_SNTRANS1-Postup pri preprave
v bodoch 2.4 a 2.9, ktorý ustanovuje: "V prípade odklonenia sa od vybranej optimálnej trasy vodič je

povinný okamžite hlásiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému alebo ním poverenej osobe. Zastavenie
sa na ceste medzi cieľovými destináciami (plnička, odberateľ, servis, miesto tankovania, terminál) je
zakázané." "Vodičom sa zakazuje svojvoľne porušovať trvalé a prevádzkové plomby a neoprávnene
nakladať s prepravovaným nákladom." Konanie navrhovateľa bolo tiež v hrubom rozpore s lokálnym
riadiacimaktomspol.SLOVNAFTTRANS,a.s.LOG_1_SNTRANS2-Plombovaniecisternovýchvozidiel,

bod 2.3, v ktorom sa uvádza: "Každé porušenie plomby treba nahlásiť a tiež zdokumentovať v dennom
zázname o výkone vozidla."

Z rozhodnutia Obvodného úradu Dunajská Streda č. ObU-DS-OVVS-A11/10582-00034 zo dňa
18.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2012, vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný vinným

zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 23.08.2011 v čase okolo 8:10 h v obci T.
U., vo firme Flipol vypustil z cisterny kamióna naftu zn. D. v množstve XX l, ktorú následne odcudzil,
čím spol. Slovnaft, a.s., spôsobil škodu vo výške 21,82 eur, teda úmyselne spôsobil škodu na majetku
krádežou nafty. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že správny orgán vychádzal pri rozhodovaní

zo všetkých dôkazných prostriedkov, a to zo správy o objasňovaní priestupku, z fotodokumentácie, a z
výsluchov A. T., ktorý bol priamym svedkom konania navrhovateľa a zhotoviteľom fotodokumentácie a
podrobne konanie navrhovateľa opísal, a poškodeného, ktorý mal z fotodokumentácie za nepochybné,
že navrhovateľ porušil predpisy o preprave pohonných hmôt a manipuloval s plombou, otvoril nádrž, na
čo nemal oprávnenie a vypustil a odcudzil naftu v množstve 22 l. Zo súdom prvého stupňa zisteného

skutkového stavu, a to z fotodokumentácie predloženej odporcom vyplýva, že navrhovateľ odstavil
vozidlo odporcu EČV: U na mieste mimo cesty, že sa pohybuje okolo vozidla s vedrom, a otvára skriňu na
bočnej strane cisterny, z mapy vyhotovenej softwarom pre dozor nad vozidlom vyplýva, že navrhovateľ
odstavil svoje vozidlo v blízkosti čerpacej stanice FLIPOL, s.r.o., a zo záverečnej správy o poskytnutídetektívnej služby zo dňa 23.08.2011, vypracovanej A. T., vyplýva, že pri jeho detektívnej činnosti zistil,
že navrhovateľ manipuloval, mal otvorený poklop na ľavej strane vozidla v mieste, kde sa plnia jednotlivé
komory cisterny, a pri uvedenom manipuloval s čiernym vedrom, do ktorého odpúšťal hmotu z cisterny a

uvedené odkladal po odstavený príves, a toto vykonával v priebehu cca 5 min, a že na zemi pri vozidle
bolo zdokumentované vedro a prípravok na odpúšťanie.

Ak súd prvého stupňa dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny navrhovateľom skutočne došlo, a že tento úmyselne porušil interné predpisy odporcu tým,

že sa odklonil od optimálnej trasy, neoprávnene zastavil s vozidlom na mieste, kde to nie je povolené,
neoprávnene nakladal s prepravovaným tovarom a porušil plombu, pričom toto porušenie predpísaným
spôsobom neohlásil, čím hrubo porušil svoje pracovné povinnosti, vyplývajúce z príslušných ustanovení
Zákonníka práce a interných predpisov zamestnávateľa, a že okamžité skončenie pracovného pomeru
je dôvodné, rozhodol správne. Niet vôbec žiadnych pochybností o tom, že predmetom priestupkového
konania bol práve v okamžitom skončení pracovného pomeru opísaný skutok, a že navrhovateľ bol

právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku voči majetku odcudzením pohonných hmôt z
cisterny odporcu, čím bol súd prvého stupňa viazaný. Ak navrhovateľ v odvolaní tvrdil nejaký zásadný
rozdiel medzi jeho konaním, pre ktoré s ním bol okamžite skončený pracovný pomer, a v záveroch
priestupkového konania ohľadom toho, ako sa mal údajne daného skutku dopustiť, odvolací súd žiadny,
a už vôbec nie podstatný rozdiel nezistil, a mal za nepochybne preukázané, že v oboch prípadoch

ide o jedno a to isté konanie navrhovateľa. Ak v odvolaní navrhovateľ tvrdil, že nemohol odcudziť
pohonné hmoty z prázdneho vozidla, odvolací súd zdôrazňuje, že bol jednak za odcudzenie pohonných
hmôt právoplatne uznaný vinným (obranu v tomto smere mohol využiť v priestupkovom konaní), a na
druhej strane odporca s ním neskončil okamžite pracovný pomer práve a výlučne z dôvodu krádeže,
ktorá v tom čase ešte ani nebola preukázaná, ale z dôvodov závažného porušenia jeho pracovných

povinností, ktoré presne špecifikoval v okamžitom skončení pracovného pomeru, pričom len jedným
z viacerých závažných porušení bolo to, že navrhovateľ napriek zaplombovaniu cisternového návesu
neoprávnene otvoril plniacu stranu manipulačnej skrine cisternového návesu a cez plniacu hlavu api
spojky manipuloval so zostatkom prepravovanej hmoty. Ak ďalej navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že ide o
rozdielne miesto spáchania skutku, keď argumentoval tým, že pohonné hmoty mali byť podľa vyjadrenia

odporcuvkonaníodcudzenépričerpacejstaniciMOLvDunajskejStrede,avšakvpriestupkovomkonaní
a v okamžitom skončení pracovného pomeru sa hovorí o čerpacej stanici FLIPOL, je z jeho vlastného
vyjadrenia zrejmé, že žiadny rozdiel v mieste spáchania skutku zisteného v priestupkovom konaní a
uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je. Odvolací súd však v súvislosti s touto
argumentáciou považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ zrejme nepochopil vysvetlenie odporcu,

ktorý sa počas konania len vyjadroval k tomu, že navrhovateľ dodal zákazníkovi na čerpacej stanici
MOL v Dunajskej Strede o 22 litrov pohonných hmôt menej, ktoré potom zostali v cisterne, čo však
nebolo predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru a ani priestupkového konania. Úplne bez
významu pre prejednávanú vec je skutočnosť, či navrhovateľ osobe odlišnej od odporcu odcudzil diesel
alebo benzín, keďže odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol len pojem „manipulácia

so zostatkom prepravovaného tovaru“ bez toho aby pohonné hmoty špecifikoval.

Ani námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy (vážne listy zo dňa
23.08.2011, stáčacie listy zo dňa 23.08.2011, účtovné doklady k preprave preukazujúce schodok, správu
o preskúmaníplombyvozidla,vyžiadaniezápisniceozadržanínavrhovateľadňa23.08.2012,vyžiadanie

originálu zvukového záznamu zo stretnutia zo dňa 25.8.2011, predloženie kompletných stáčacích a
dodacích listov k vozidlu vedeného navrhovateľom za obdobie minimálne dvoch mesiacov, a znalecké
dokazovanie týkajúce skutku, ktorého sa mal dopustiť dňa 23.08.2011), ktoré mali podľa navrhovateľa
smerovať k preukázaniu toho, že sa skutok č. 2, teda vyššie uvedený skutok, nestal, nie je dôvodná.
O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, rozhoduje súd. Súd prvého stupňa v napadnutom

rozsudku náležite zdôvodnil, prečo navrhovateľom navrhnuté dôkazy nevykonal, a odvolací súd sa s
týmto odôvodnením stotožnil, keďže rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný
skutok bol preukázaný v priestupkovom konaní, a rozhodnutím o priestupku je súd viazaný. Navrhované
dokazovanie by preto bolo nehospodárne. Naviac, odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľom
navrhované dôkazy patria vzhľadom na ich špecifikáciu práve do priestupkového konania, a netýkajú

sa dôvodov, pre ktoré s ním odporca okamžite skončil pracovný pomer. Možno uzavrieť, že súd prvého
stupňa zistil skutkový stav náležite, a ďalšie dokazovanie nebolo hospodárne.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V časti, týkajúcej sa trov konania, rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil, keď
dospel k záveru, že námietky navrhovateľa sú čiastočne dôvodné. Po preskúmaní napadnutého výroku
rozsudku o trovách konania ako i jeho odôvodnenia, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcu
vo veci je síce správne, avšak výška priznanej náhrady trov právneho zastúpenia odporcu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní namietal práve nesprávne právne
posúdenie veci, keď mal jednak za to, že základná sadzba tarifnej odmeny mala byť stanovená podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/13 výpočtového základu, že odporcovi za
odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania nepatrí celá odmena, a tiež, že odporcovi nemala byť
náhrada trov konania vôbec priznaná, nakoľko si ju uplatnil oneskorene. Odvolací súd z predloženého
spisu zistil, že toto tvrdenie navrhovateľa v ňom nemá oporu. Podľa ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. platí,

že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, pričom ak ich v tejto lehote nevyčísli, súd
mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom na pojednávaní dňa
16.04.2014 (streda), a odporca trovy konania vyčíslil podaním, doručeným súdu dňa 23.04.2014 (streda)

osobne do podateľne súdu. Odporca potom vyčíslil trovy konania včas, keďže prvý pracovný deň po
vyhlásení rozsudku bol 17.04.2014 (štvrtok), dni 18.04.2014 až 21.04.2014 (piatok až pondelok) boli
štátnymi sviatkami a dňami pracovného pokoja, a deň 23.04.2014 bol tretím pracovným dňom od
vyhlásenia rozsudku. Preto ak súd prvého stupňa odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia
na základe jej včasného vyčíslenia, postupoval správne. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou

navrhovateľa, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby mala byť stanovená
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/13 výpočtového základu. Navrhovateľ
totiž nezobral do úvahy, že predmetom konania boli po pripustení zmeny návrhu dva ním uplatnené
nároky, a to neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy, pričom jeho žaloba
bola v celom rozsahu zamietnutá.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa priznal odporcovi náhradu trov
právneho zastúpenia za úkony právnej služby, vykonané v čase, keď bolo predmetom konania len
určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, vo výške 1/13 výpočtového základu
platného pre rok vykonania príslušných úkonov podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.

s príslušným režijným paušálom a 20 % DPH, z čím sa odvolací súd stotožnil. Ak však pri stanovení
odmeny za úkony právnej služby vykonané po pripustení zmeny žalobného petitu jeho rozšírením
o nárok na náhradu mzdy, vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny 287,14 eur, stanovenej
podľa ust. § 10 ods. 1 cit. vyhlášky z hodnoty veci 11.647,89 eur, neposúdil vec po právnej stránke
správne. Úplne totiž opomenul, že predmetom konania po zmene petitu nebola výlučne náhrada mzdy,

ale oba žalované nároky. Navrhovateľ sa po zmene petitu domáhal neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a náhrady mzdy (ktorá mu mohla byť priznaná v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zákonníka
práce za 9 mesiacov, teda vo výške 11.647,89 eur). Podľa ustálenej judikatúry platí, že v prípade, ak súd
prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade
trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. Podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa pri

spojení dvoch alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s
najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v
ostatných spojených veciach. Toto ustanovenie sa nepoužije, ak spojenie vecí na spoločné prejednanie
vyplýva zo zákona. V takej veci sa určí výška tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia (§
13 ods. 4 cit. vyhl.). V posudzovanej veci sa nejedná o spojenie veci zo zákona, a preto ak súd prvého

stupňa stanovil výšku odmeny za úkony vykonané právnym zástupcom odporcu po zmene petitu podľa
veci, ktorej hodnota je najvyššia podľa ust. § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, neposúdil vec po právnej stránke
správne. Uvedené nesprávne právne posúdenie však nemalo vplyv na správnosť určenia základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 287,14 eur, nakoľko v tejto (nižšej) výške
si odmenu vyčíslil odporca a súd je jeho návrhom viazaný a nemôže ho prekročiť. Odvolací súd pri určení

výšky odporcovi priznaných trov prihliadol na dôvodnú námietku navrhovateľa, že za odvolanie proti
nemeritórnemu rozhodnutiu (odvolanie odporcu proti uzneseniu o prerušení konania zo dňa 16.12.2013)
patrí právnemu zástupcovi odporcu len polovica odmeny. O odporcom vyúčtovaných, ale napadnutým
rozsudkom nepriznaných úkonoch nerozhodoval, nakoľko odporca nepodal odvolanie.Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania podľa ust. § 220
O.s.p. zmenil, a odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4.483,23 eur

za 17 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07.11.2011 (§ 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky) a vyjadrenie k návrhu zo dňa 09.11.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) v základnej
sadzbe tarifnej odmeny 57 eur, účasť na pojednávaní dňa 25.01.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) a
písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 03.02.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) v základnej
sadzbe tarifnej odmeny 58,69 eur, a za písomné podania vo veci samej zo dňa 09.03.2012, 12.09.2012,

30.11.2012, 12.04.2013, 03.05.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.), účasť na pojednávaniach dňa
11.04.2012, 14.09.2012 (§ 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhl. 1/4 odmeny vo výške 71,78 eur), 07.12.2012,
22.02.2013, 24.04.2013, 22.05.2013 a 16.04.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c) resp. § 13a ods. 1 písm. d) cit.
vyhl.), a odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania zo dňa 16.12.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b) cit. vyhl.
1 odmeny vo výške 143,57 eur) v základnej sadzbe tarifnej odmeny podľa vyčíslenia odporcom vo výške
287,14 eur, odmeny spolu 3.605,27 eur, s režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. 2x 7,41 eur, 8x

7,63 eur, 6x 7,81 eur a 1x 8,04 eur, spolu 130,76 eur, a 20 % DPH vo výške 747,20 eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.avodvolacomkonaníúspešnémuodporcovináhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,nakoľko
si ich náhradu neuplatnil návrhom, keď mu ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.