Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113210131
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113210131.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266. zast.
JUDr. Ján Šoltés - advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: E. E., bytom T., R. ulica
č. XXX/XX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 910,98 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu o vo výške 98,88 eur spolu s 9,5% úrokom z
omeškania ročne počnúc od 21. 3. 2009 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 37,-
eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 525 eur zastavuje.

III. Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamieta.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 114,36 eur
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.03.2013 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 910,98 eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 29.09.2008 poskytol úver vo výške
890,66, ktorý mal odporca splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 37,11 Eur. Odporca
túto povinnosť nesplnil a neuhradil sumu 727,02 EUR.
Odporca porušil ustanovenia článku III všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa
ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára a tento
splátkový kalendár dodržiavať. Uvedené ustanovenia odporca porušil tým, že bol v omeškaní s úhradou
splátky splatnej dňa 20.03.2009.

Pohľadávka navrhovateľa k dnešnému dňu predstavuje sumu 910,98 EUR, ktorá pozostáva z
neuhradenej časti úveru vo výške 687,02 EUR, zmluvnej pokuty vo výške 219,67 EUR a odkúpených
poplatkov vo výške 4,29 EUR.

Navrhovateľ, ako aj právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnili
a súhlasili s tým, aby súd predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti a preto súd v zmysle
§ 101 ods. 2 OSP predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

Odporca, ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľom uzavrel pôžičku dňa
30.9.2008, bola mu požičaná suma 663,88 eur, túto pôžičku splácal, pričom dal k nahliadnutiu potvrdenieo realizovaných transakciách, z čoho sa zistilo, že odporca v mesiaci 9, 10, 11, 12/2015 a v mesiacoch
1, 2, 3, 4/2016 uhradil po 50 eur na účet navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s zmluvou o poskytnutí expres
pôžičky zo dňa 24.9.2008, z výpisom z konta platieb odporcu, s vyjadrením navrhovateľa, s čiastočným
späťvzatím navrhovateľa a zistil tento skutkový a právny stav :
Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 24.09.2008 Zmluvu o poskytnutí expres
pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej bola odporcovi schválená pôžička vo výške 20.000,- Sk / v

prepočte 663,87 eur /, ktorú mal odporca splácať v 24 mesačných splátkach po 37,11 eur mesačne,
pričom mal právnemu predchodcovi navrhovateľa vrátiť celkovú sumu vo výške 26.832,- Sk / v prepočte
890,65 eur /.
V predmetnej zmluve mali dohodnutú splatnosť 24 mesiacov, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 34,46 %
a priemernú RPMN vo výške 61,36 %.
Ku dňu podania návrhu odporca uhradil sumu vo výške 40,- eur.

Právny predchodca navrhovateľa pred začatím pojednávania prípisom zo dňa došlého súdu 10.05.2016
vzal návrh včasti o zaplatenie sumy vo výške 525,,- eur späť, pričom svoje späťvzatie odôvodnil tým, že
odporca po podaní návrhu uhradil sumu vo výške 525,- eur, pričom v roku 2013 uhradil sumu vo výške
105,- eur, v roku 2014 vo výške 20,- eur, v roku 2015 vo výške 200,- eur a v roku 2016 vo výške 200,-

eur, čiže doposiaľ na predmetnom úvere odporca uhradil celkovú sumu vo výške 565,- eur.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť včasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu

skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh proti odporcovi včasti zaplatenia sumy vo výške
525,00 eur s príslušenstvom späť pred začatím pojednávania, rozhodol v zmysle vyššie citovaných
ustanovení tak, že konanie v predmetnej časti veci zastavil.

Podľa § 4 ods. 2,3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,

môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší súd SR uvádza, že
spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom, pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a
oba tieto zákony je potrebné aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných
spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane spotrebiteľa môžu byť spotrebiteľskými zmluvami
všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté.
Pre kvalifikáciu zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera
vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah

pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná
možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy
odmietne.
Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,

môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho
spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri

identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až
54 Občianskeho zákonníka.
Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde
je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre

uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať,
taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie
vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú
formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil
predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené

potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je
absolútna.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,

ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa .
Na právny vzťah účastníkov súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva medzi

účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ.
Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a
nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.
Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z oboznámených listinných dôkazov mal za
preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 24.09.2008 Zmluvu o

poskytnutí expres pôžičky čXXX,XX, na základe ktorej bola odporcovi schválená pôžička vo výške
20.000,- Sk / v prepočte 663,87 eur /, ktorú mal odporca splácať v 24 mesačných splátkach po 37,11
eur mesačne, pričom mal právnemu predchodcovi navrhovateľa vrátiť celkovú sumu vo výške 26.832,-
Sk / v prepočte 890,65 eur /.
V predmetnej zmluve mali dohodnutú splatnosť 24 mesiacov, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 34,46 %

a priemernú RPMN vo výške 61,36 %.
Ku dňu podania návrhu odporca uhradil sumu vo výške 40,- eur.
Odporca po podaní návrhu uhradil sumu vo výške 525,- eur, pričom v roku 2013 uhradil sumu vo výške
105,- eur, v roku 2014 vo výške 20,- eur, v roku 2015 vo výške 200,- eur a v roku 2016 vo výške 200,-
eur, čiže doposiaľ na predmetnom úvere odporca uhradil celkovú sumu vo výške 565,- eur.

Právnyvzťahmedziúčastníkmizaloženýpredmetnouzmluvouoúverezodňa24.09.2008jenevyhnutné
posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,
podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouvdanomprípadejezák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských

úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z predmetnej úverovej zmluvy predloženej navrhovateľom mal súd za preukázané, že predmetná
úverovázmluvanespĺňapodstatnénáležitosti,ktoréustanovuje §4ods.2písmenog)konečnúsplatnosť

spotrebiteľského úveru, ako aj podľa písmena i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a taktiež písmeno h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
v zmysle Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch.
Ustanovenie § 4 ods. 3 písmeno b, Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch vymedzuje prípady,

kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Výklad a aplikácia citovaných ustanovení zákona musí byť v súlade so
zmyslom a účelom citovaného zákona.
Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy,
postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy.

Účelom náležitostí ustanovených v § 4 ods. 2 , písmeno i, Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch
je informovanie spotrebiteľa , aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie
poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité,
akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie
poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať
spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem

odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o absenciu
podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a
bezúročnosťou úveru a to podľa § 4 ods. 3 písmeno b, Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch.
Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie výšky poslednej splátky. Takáto situácia
vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má dodávateľovi

zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom
svojvôle dodávateľa.

Ďalej predmetná zmluva neobsahuje ďalšiu jednu z podstatných podstatných náležitostí, ktoré
ustanovuje § 4 ods. 2 písmeno g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a to aby spotrebiteľ bol už

pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť
si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej
splátky, frekvencia, výška a počet splátok).

„Konečnou splatnosťou sa rozumie konkrétny termín, jeden konkrétny dátum, ku ktorému má byť úver
splatný.Takýtodátumvzmluveanijejvšeobecnýchobchodnýchpodmienkachuvedenýnieje.Absentuje
a nakoľko doba trvania úverovej zmluvy formou povoleného prečerpania,, ako aj termín konečnej
splatnosti úverovej zmluvy v predmetnej zmluve absentuje, čo zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou
a bezúročnosťou úveru.

Ďalej podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať ročnú úrokovú
sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa

vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
V predmetnej zmluve je nesprávne uvedená výška úroku, nakoľko v tom čase boli úrokové sadzby vo
výške 6,15 %, pričom v úverovej zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 34,46 %, čiže v tomto
prípade ide o absenciu jednej z podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon
sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá pre svoju platnosť musí mať i písomnú formu, ktorej
absenciu sankcionuje jej neplatnosťou (§ 4 ods. 1 cit. zákona), sú taxatívne vymenované v ust. § 4 ods.
2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch.

Predložená zmluva o úvere zo dňa 15.12.2009 presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov neobsahovala, absentovala aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, v predmetnej
zmluve bol nesprávne uvedený aj úrok z omeškania preto je potrebné predmetný úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.

V danom prípade súd skonštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč.

Zákonníka.
Súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona
o spotrebiteľských úveroch je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov,
pričom v konaní bolo nesporne preukázané, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eur aodporca doposiaľ uhradil z poskytnutého úveru čiastku vo výške 565,- eur, v dôsledku čoho mu zostal
dlh na istine vo výške 98,88 eur ( 663,88 - 565,-), ktorý súd navrhovateľovi priznal spolu so zákonným
úrokom z omeškania a v ostatnej časti návrh navrhovateľa týkajúci sa iných nárokov v celom rozsahu

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie , ale bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, postupoval v zmysle vyššie cit.
zákonného ustanovenia a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 37,- eur ,
ako aj trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 114,36 eur spolu s DPH, pričom jeden úkon právnej
pomoci je 39,84 eur a za dva úkony je to 79,68 eur plus dvakrát režijný paušál á 7,81 eur , čo je 15,62
eur, s tým, že odporca je ich povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.