Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/421/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611204641
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7611204641.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu M.T. K., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, zast. JUDr. Štefanom
Kamenickým, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovaným: 1. Š. B. a 2. V.
B., obom bytom B. XXX, o odstránenie neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva, o odvolaní
žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku 2C 53/2011-138 z 9.11.2012 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa konania, ktoré
by spôsobovalo pretekanie vody z parciel č. XXX P. XXX zapísaných na LV č. XXX M. katastrálnom
území B. do základov rodinného domu žalobcu súp. č. 101 a prináležiacich stavieb na parc. č. XXX
a XXX zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území B., a na svoje náklady urobiť na parcelách č.

XXX a XXX zapísaných na LV č. XXX v kat. území Studenec nasledujúce opatrenia na odstránenie
prieniku vody: - vodovodnú časť kanalizácie uložiť do nezamrzlej hĺbky, resp. vykonať opatrenia proti
možnému zamrznutiu vody vo vodorovnej časti dažďovej kanalizácie, - pevné prepojenie betónovej
vpuste a dažďového zvodu (pevné napojenie vodorovnej kanalizácie a dažďový zvod rúrou) bez
možnosti manipulácie s vytekajúcou zrážkovou vodou, v lehote do 40 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh žalobcu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách

tohto konania.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol skutočnosti, ktoré mu vyplynuli z obsahu žaloby, vyjadrenia
žalovaných, výpovede svedka Petra Zeleného a zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného
znalcom z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľností a poruchy stavieb J.. F. N., a opísal
opatrenia,ktorévznaleckomposudkuznalecnavrholnaodstránenieprienikuvodynapozemkyžalobcov

zapísané na LV č. XXX v kat. území B.. Po citácii ust. § 126 ods. X a § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) konštatoval, že zákon poskytuje vlastníkom súdnu ochranu vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho
práva, preto sa vlastník veci zapieracou žalobou domáha ochrany proti tomu, kto ho neoprávnene
ruší a zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci. V právnej
úprave susedských vzťahov je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa

poskytuje právom vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka
druhej veci, a vlastník každej veci, nehnuteľnej i hnuteľnej, sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného a vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že došlo k neoprávneným zásahom do práv žalobcu ako vlastníka veci, a to popísaným
spôsobom odvádzania zrážkovej vody, a preto vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ktorý
účastníci akceptovali, uložil žalovaným povinnosti, ktoré priamo smerujú na odstránenie neoprávnených

zásahov do práv vlastníka, uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti, v ktorej
sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným odstrániť časť plota bezprostredne osadenú krodinnému domu žalobcu súp. č. XXX z parc. č. XXX v kat. území B., súd podľa § 112 ods. 2 O.s.p.
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude nariadené znalecké dokazovanie z odboru geodézie a v
ktorom rozhodne aj o trovách konania.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní“), navrhli ho
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo rozhodnutie považovali za nezákonné
a boli toho názoru, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkali súdu
prvého stupňa, že žiadnu argumentáciu o dôvodoch úspechu žalobcov a prečo niektoré skutočnosti

považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, v rozhodnutí absentuje aj jasné vysvetlenie, ako vôbec súd
vyhodnotil znalecký posudok Ing. Nemeša. Tvrdili, že súd nemohol a nemal rozhodovať bez výsluchu
znalca a závery znaleckého posudku č. 27/2012 prispôsobiť zmenenej časti žaloby zo 6.11.2012
(doručenej priamo do rúk na pojednávaní dňa 9.11.2012), kde boli poškodené ich práva ako účastníkov
konania. V dôsledku uvedeného považovali rozsudok za nepreskúmateľný, a okrem toho mali za to,

že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu,
že znalec vo veci vôbec nebol vypočutý, t.j. uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f/,
h/ a 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p. Poukázali na ust. § 127 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého
súd znalca vyslúchne, a uviedli, že znalecký dôkaz je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktoré súd
hodnotí podľa § 132 O.s.p. a ak dospeje k záveru, že nie je dostatočne presvedčivý, môže ho dať

preskúmať inému znalcovi. Vytýkali súdu prvého stupňa, že dňa 9.11.2012 po zistení prítomnosti
účastníkov na pojednávaní doručil im krátkou cestou upresnenie návrhu a hneď na to za 10 minút,
keď nemohli vecne argumentovať, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým sa návrhu vyhovelo, a to iba
s poukazom na odpoveď znalca na 4. otázku, ktorú formuláciu si tak žalobca ako aj súd vybral do
výroku rozsudku. Nemožno vôbec akceptovať rozhodnutie súdu z dôvodu, že žiadny právny záver, resp.

právne posúdenie súd nevykonal pre nedostatok argumentácie. Na základe uvedených skutočností mali
za to, že postupom súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania podľa § 18 O.s.p. a
k porušeniu čl. 152 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, lebo boli vylúčení z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a bolo im odňaté právo na
riadne odôvodnené rozhodnutie súdu. Toto konštatuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva,

napr. Ruiz Torija vs. Španielsko, 1994 a Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I ÚS 226/03
z 12.5.2004 a ďalšie, keď nemožno za spravodlivé súdne konanie považovať nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd nepostupoval podľa § 157 ods. 2 O.s.p.,
v odôvodnení rozsudku nevysvetlil a nevysporiadal sa s námietkami účastníka, minimálne na strane
žalovaných, čím sa žalovaným pri porušení a upretí ich práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

zvoleným spôsobom, odňala možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadneho opravného prostriedku. Tento nezákonný postup súdu prvého stupňa,
keď jedna veta mala odôvodniť záver znaleckého posudku a zásah do vlastníckeho práva žalovanými,
spôsobila prekvapivé rozhodnutie vo veci samej a absenciu myšlienkového postupu súdu po prijatí
právnych závero. Účelom odôvodnenia rozsudku je aj podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republikylogicky,vnútornekompaktneaneprotirečivovysvetliťpostupsúduadôvodyjehorozhodnutia,a
zároveň preukázať správnosť rozsudku tak, aby bol preskúmateľný (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo 104/2011, 5Cdo 179/2008 a 2Cdo 145/2012). Napokon uviedol, že na pojednávaní 9.11.2012
bol žalobca zastúpený advokátom a bez povšimnutia súdu upresňoval návrh, avšak podľa ich názoru
ide o čiastočné späťvzatie návrhu z hľadiska súladnosti žaloby z 29.3.2011 a upresnenia petitu, keď súd

mal postupovať podľa 96 ods. 1 O.s.p. o čiastočnom späťvzatí návrhu, teda čiastočne zastaviť konanie,
ktoré rozhodnutie má výrazný vplyv na výsledok sporu a výrok o trovách konania. Záverom k aplikácii
ust. § 127 ods. 1 OZ poukázali tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. R 45/86 a R 3/1988.

Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a postupom súdu prvého stupňa
bola účastníkom (žalovaným) odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd podľa § 221 ods.

1 písm. f/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej a právnej stránke môže účastník spochybniť
z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p., okrem iného tiež vtedy, ak konanie, v ktorom bolo
vydané rozhodnutie, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, ktoré mali alebo mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie. O takú vadu ide aj vtedy, keď postupom súdu bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces
zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), a tiež v
prípade iných vád konania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorými sú vady spočívajúce v chybnom
postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s

príslušnými ustanoveniami O.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli
predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch
jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
je takou vadou konania, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi

vykonať v priebehu konania procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej
praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu
predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia.
V súlade s cit. ustanovením O.s.p. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku

musívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamisúduprihodnotenídôkazovnajednejstrane
a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie
musí byť úplné v tom zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami
súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky (napr. II. ÚS 383/06) vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s
argumentáciou účastníka týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom
vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu
ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny
základnýchprávaslobôd(ústavnýzák.č.23/1991Zb.)ačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchpráva

základných slobôd, keďže v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

O nepreskúmateľný rozsudok ide, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo ak z

jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.

Ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo nedostatočné, príp.

nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie
konanie.Odôvodnenie napadnutého rozsudku spočívajúce v konštatovaní záveru (zistenia), že došlo k
neoprávneným zásahom do práv žalobcov popísaným spôsobom odvádzania zrážkovej vody, a preto
boli žalovaným uložené povinnosti na odstránenie neoprávnených zásahov uvedené vo výrokovej

časti rozhodnutia, nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a presvedčivého rozhodnutia
vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. a uvedených zásad. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa
neuviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, na základe akých
skutkových zistení dospel k uvedenému záveru, aký majú skutkové zistenia význam z hľadiska
hmotného práva, akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov, z odôvodnenia nevyplýva

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej o právach a povinnostiach účastníkov, ktoré vyvodil z podradenia zisteného
skutkového stavu pod použité právne normy (ust. § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Nie je preto vôbec zrejmé, z akých dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú, čo má za následok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Okrem toho odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval v konaní ani v súlade s § 153 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
O taký prípad však v prejednávanej veci nejde. Napadnutým rozsudkom súd rozhodol o nároku, ktorého
sa žalobca podanou žalobou (po pripustení zmeny návrhu uznesením vyhláseným na pojednávaní

9.11.2012) nedomáhal (o uložení povinnosti žalovaným na svoje náklady urobiť na pozemku konkrétne
opatrenia na odstránenie prieniku vody ...), čím prekročil návrh žalobcov v rozpore s cit. ust., ktoré
súdu zakazuje, aby žalobcovi priznal iné než požadované plnenie, teda aby žalovanému uložil inú než
žalobcom navrhovanú povinnosť.

Odvolanie žalovaných z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ je preto opodstatnené.

Procesné pochybenie súdu prvého stupňa pri posúdení otázky predmetu konania a viazanosti súdu
návrhom podľa § 153 ods. 2 O.s.p. zakladá vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a nedostatok dôvodov rozhodnutia neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmanie
vecnej správnosti napadnutého rozsudku z hľadiska skutočností uvedených v odvolaní, a súčasne
znamená odňatie možnosti účastníkom (žalovaným) konať pred súdom a porušenie ich práva na súdnu
ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zák. č. 23/1991 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Z uvedených dôvodov musel byť rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené,
zrušený a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude
jeho povinnosťou zistiť a vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné (právne významné) pre

rozhodnutie o uplatnenom nároku a opätovne o žalobe v súlade so zákonom a pri rešpektovaní ust.
§ 153 ods. 2 O.s.p. a procesných práv účastníkov rozhodnúť. Svoje rozhodnutie bude súd povinný
riadne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a
ktoré neboli preukázané, z akých konkrétnych dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dôkazov, aký urobil záver o skutkovom stave a ako vec právne posúdil (aké právne závery vyvodil zo

skutkových zistení) tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné, a aby sa
pritom dôsledne vyporiadalo so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní,
ako aj so skutočnosťami a námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutieboloprijatésenátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.