Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613213009.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobcu O. K., X.P.

XX.XX.XXXX, V. L. Z., K. A., občana SR zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Daniel
Blyšťan,s.r.o.sosídlomKošice,Rastislavova68,IČO:47231785ozrušenierozhodcovskéhorozsudku,
takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, IČO: 44 325 452 sp.zn.
3C/2281/2012 zo dňa 19.01.2012.

Súd o d k l a d á v y k o n a t e ľ n o s ť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina
41, IČO: 44 325 452 sp.zn. 3C/2281/2012 zo dňa 19.01.2012 do právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 331,50 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Arbitrážnym
súdom Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452 v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/2281/2012 zo

dňa 19.01.2012.

V súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zároveň žiadal
odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.09.2008 uzatvoril so spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, a.
s., IČO: 31690904 so sídlom Garbiarska 2, Košice Poistnú zmluvu číslo 4475200004 (ďalej Poistná

zmluva). Žalovaný „Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 147,77 Eur a návrhom na splátkový
kalendár“ zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice uplatnil osobitnú pohľadávku vo
výške 147,77 Eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na
uzavretie Poistnej zmluvy. Rozsudkom rozhodcovského súdu zo dňa 19.01.2012 mu ako spotrebiteľovi
bolo uložené zaplatiť žalovanému sumu 147,77 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej

doložky uvedenej v časti XV všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP), ktorá vyžaduje od žalobcu,
aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Žalobca v konaní tvrdil, že uvedené poistné podmienky boli dojednané v rozpore s ustanoveniami §
53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), podľa ktorých aj v uvedenom prípade a v uvedenom
znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje

pre jej platnosť Občiansky zákonník.

Poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) zák. č. 244/2002 Z. z. v tom, že rozhodcovskou doložkou v znení
predmetnej poistnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko ide o

zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ.

Táto zmluva podľa žalobcu predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne
výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Zmluvu nemal
spotrebiteľ možnosť nijako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení mu na
podpis bola predložená.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému
známe a o ich obsahu nebol informovaný.

Žalobca nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje

jeho postavenie. Navyše v zmluve, ale aj vo všeobecných obchodných podmienkach absentujú
akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu. V procese tohto sporu absentuje ústavná zásada
ústnosti, nakoľko konanie prebehlo na základe písomností predložených iba žalovaným a okrem toho
je konanie pred rozhodcovským súdom pre žalobcu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu
na podanie odporu, len 5 dní a na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok. Zároveň

pre rozhodcovské konanie sa platia vysoké poplatky bez možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia
poplatkov.

Podstatou rozhodcovského konania by podľa názoru žalobcu malo byť prostredníctvom zmluvnej
voľnosti záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského

súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana.

Žalobca po vydaní rozhodcovského rozsudku nemal prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného
konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. II.ÚS 2164/10, z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplýva, že:

„zmluvnáautonómiaajejochrananemôžebyťabsolútnatam,kdeexistujeinézákladnéprávojednotlivca
aleboústavnýprincípaleboinýústavnechránenýverejnýzáujem,ktorésúspôsobilézmluvnúautonómiu
proporcionálne obmedziť.
Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať za neprimeranú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním

práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany,
ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu. Ak ide o rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie v rámci
spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné
so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný
rozhodcovskou doložkou (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri

uplatňovaní spotrebiteľovho práva). Ústavný súd na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu
posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože v situácii, keď má
rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti a
súčasnespotrebiteľjezbavenýsvojhoprávapodaťžalobunacivilnýsúd,znamenajúvosvojomdôsledku
porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana spotrebiteľa,
nie je táto ochrana realizovateľná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť.
V tomto zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom týkajúca sa riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za

predpokladu,žepodmienkyustanoveniarozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudú
účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená
zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovaťspravodlivý proces vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami, ak to
umožňuje platný zákon o rozhodcovskom konaní“.

K tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých mala byť predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne
individuálne dojednaná, a to hlavne tým, že bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP,
bola opatrená osobitným podpisom, na ktorý nebolo viazané uzavretie poistnej zmluvy, a tým, že na
základe Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve je preukázaná informovanosť a
vedomosť žalobcu o všetkých podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky uviedol,

že tento postup žalovaného bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu
žalovaného za každú cenu vylúčiť prípadné spory spod právomoci všeobecných súdov Slovenskej
republiky. Žalovaný sa týmto postupom, využívajúc nekalú obchodnú praktiku snaží za každú cenu
založiť právomoc rozhodcovského súdu.

Tiež tvrdil, že Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č.: 4475200004 absolútne nesvedčí o

tom, že bola osobitne poučený a upozornený na to, že sa podpisom poistnej zmluvy a VPP zaväzuje
riešiť všetky spory výlučne cestou rozhodcovského súdu. Práve naopak, zo záznamu vyplýva, že na
spory vzniknuté zo sprostredkovania poistenia možno využiť rozhodcovské konanie.

Žalobca v konaní poukázal aj na to, že predmetná rozhodcovská doložka bola už viackrát podrobená

kontrole všeobecnými súdmi, avšak touto súdnou kontrolou neprešla. Pre podloženie uvedeného
tvrdenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2011 vydané v konaní vedenom
pod sp. zn.: 20 CoE/24/2011, v ktorom krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý z
dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky zastavil exekúciu vedenú na základe rozhodcovského
rozsudkuvprospechsúkromnejživotnejpoisťovne.Krajskýsúdprelomovoustálil,žeprispotrebiteľských

zmluvách uzavretých pred 1. januárom 2008 podliehajú súdnej kontrole aj zmluvné podmienky
dojednané medzi spotrebiteľom a dodávateľom individuálne. Súd neuznal argumenty poisťovne o
osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že spôsob, akým poisťovňa
predložila spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky zakladá nekalú obchodnú
praktiku, ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly

neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka dojednávaná súkromnou životnou
poisťovňou núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je preto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.

marca 2012, odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti
rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky.

Žalobca k dôvodom, pre ktoré je nutné zrušiť predmetný rozhodcovský rozsudok ďalej doplnil dôvod
podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, podľa
ktorého sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

K porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa došlo tým, že rozhodcovský súd ho zaviazal
na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je obsiahnutá v bode 7a. časti XVII,
podľa ktorej „je s uzavretím poistnej zmluvy pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe
úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza

poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške
vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri
ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu.
Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou
dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad

dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.“

Uvedené ustanovenie VPP je neprijateľné z viacerých dôvodov. V prvom rade je táto neprijateľnosť
daná v zmysle osobitného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) OZ, podľa ktorého je neprijateľnoupodmienkou ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy. Žalobca nebol pri podpise zmluvy nikým a ničím poučený o povinnosti uhradiť náklady
vyplývajúce zo sprostredkovania podpisu poistnej zmluvy, dokonca výška a samotná existencia jeho

záväzku mu bola oznámená až doručením rozhodcovského rozsudku. Uvedené spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje
poisťovni autoritatívne určiť výšku záväzku poisteného a naviac predmetné ustanovenie umožňuje
domáhať sa poisťovni tohto „nároku“ okamžite po skončení poistného vzťahu na rozhodcovskom súde.
Teda bez akejkoľvek výzvy, alebo oznámenia si uplatní svoj nárok pred rozhodcovským súdom, s čím je

spojenéniemalézvýšenienákladovpoistníka(niekoľkonásobnevyššieakosamotnáistina)vsúvislostis
povinnosťou uhradiť okrem istiny taktiež poplatok za rozhodcovské konanie a trovy poisťovne za konanie
pred rozhodcovským súdom.

Uvedený postup žalovaného taktiež nie je možne hodnotiť inak, ako postup v rozpore s dobrými mravmi,
keďže vymáha pohľadávku, o ktorej existencii a výške nemá poistený vedomosť.

V intenciách uvedeného je taktiež nezanedbateľná tá skutočnosť, že ustanovenie na základe, ktorého
mal predmetný záväzok žalobcu vzniknúť je neplatné, pretože výška záväzku poisteného nebola ničím
určená, a teda predmetný právny úkon nebol urobený určite, ako to vyžaduje § 37 OZ.

K aplikácii Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
Smernica) uviedol, že bola prioritne prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa a takto je nutné ju vykladať.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť z týchto dôvodov:
petit žaloby je neurčitý a nezrozumiteľný, hoci najneskôr do uplynutia prekluzívne lehoty (§ 41 ods. 1

zákona č. 244/2002 Z.z.) musí byť perfektný;
- vziať zreteľ na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, ktoré sa týka poistnej zmluvy a to, že
transpozícia citovanej smernice do právneho poriadku SR bola zaťažená hrubou prekladovou chybou v
preklade do slovenského jazyka (doplnenie bodu r) v § 53 ods. 4 OZ);
- rozhodcovská doložka bola v poistnej zmluve (ktorej súčasťou sú VPP žalovaného zo dňa 25.09.2008,

osobne a vlastnoručne podpísané žalobcom) dojednaná individuálne, preto je platná;
- rovnako súčasťou poistného vzťahu boli aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 s ktorými žalobca
prejavil súhlas. Tie obsahovali len 2 body tak, že v prvom bola dojednaná rozhodcovská doložka. Pod
týmto bodom a textom bolo miesto na opätovný osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s rozhodcovskou
doložkou. Žalovaný uzavrel, že bolo na vôli žalobcu, či podpíše rozhodcovskú doložku uvedenú v

osobitných zmluvných dojednaniach;
- Záznam o požiadavkách a potrebách klienta - žalobca podľa neho stanovil čas-deň, odkedy poistenie
uzavrie. Jeho podpisom potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie od
finančného agenta, nežiadal o ich doplnenie a zároveň bol písomne poučený o možnosti riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní. Preto záznam a ďalšie dokumenty podpísané žalobcom musel akceptovať;

- Dodatok č. 2 (bod 7, časť XVII. ods. 11b.) ku VPP poistníka ním bola daná dodatočná možnosť po
uzavretí poistnej zmluvy ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní tak, že to žalobca mohol odmietnuť
bez toho, aby takýmto výkonom práva bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu;
- žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky, a teda aj keby bola založila rovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, súd by ju nebol oprávnený skúmať, a to v súlade s ust. § 53ods. 1 OZ;

- Rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice - je verejne dostupný, bol publikovaný vo vestníku a
neobsahuježiadnezvýhodneniažalovaného.Žalovanýzdôraznil,žežalobcabol rozhodcovskomkonaní
úplne pasívny a hoci mal dostatok procesných prostriedkov na svoju obranu, vlastnou vinou ich nevyužil.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní (obdobne ako konanie o vydanie platobného
rozkazu podľa ust. § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), nemožno za daných

okolností namietať porušenie zásady ústnosti naviac, že podľa Rokovacieho poriadku rozhodcovského
súdu mohol žalobca ako účastník konania požiadať o ústne konanie.
- konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním o merite veci, ale je len konaním o
preskúmavanie zákonnosti postupu a záveru rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne
uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až j) zák. č. 244/2002 Z.z. včas namietaných žalobcom. Preto sa

všeobecný súd nezaoberá vednými skutočnosťami, spornými medzi stranami na rozhodcovskom súde
a preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno považovať za spotrebiteľský spor. Žiadal
priznať trov konania.Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3C/2581/2012, návrhu
na začatie konania na rozhodcovskom súde, pripoistenia - tlačiva spolu s návrhom na uzavretie Poistnej
zmluvy, spisu Arbitrážneho súdu Košice s.r.o., Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/2281/2012, písomných

vyjadrení žalobcu a žalovaného, zápisnice o pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec
pod sp.zn. 13C/60/2013 z 28.11.2013 a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 O.s.p. mal súd preukázané:

Prvá Česko-Slovenská Poisťovňa RAPID, a. s., Garbiarska 2, Košice uzatvoril so žalobcom Poistnú
zmluvu č. 4475200004 dňa 25.09.2008, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 26.02.2009
žalovaným, pre neplatenie poistného žalobcom.

Dňa 25.09.2008 bol žalobcom podpísaný aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k Poistnej
zmluve číslo 4475200004, z ktorého obsahu je zrejmé (č. l. 91 spisu), že jeho súčasťou boli potreby

a požiadavky žalobcu na krytie rizika, ktoré sa týkalo poistenia, frekvencie platenia poisteného,
požadovanej maximálnej výšky poistného a odporučenia sprostredkovateľa poistenia pre žalobcu ako
klienta najvhodnejšieho produktu. Žalobcovi bol odporučený produkt „Kapitál“ s celkovou výškou
poistného 401,- Sk mesačne. Žalobca ako klient sa vyjadril, že súhlasí s navrhovaným produktom.
Žiadne iné ustanovenia, čo sa týka uzavretia rozhodcovskej doložky sa v Zázname o požiadavkách a

potrebách klienta nenachádzajú.

Po zániku postenia si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 147,77 Eur a návrhom na
splátkovýkalendárzodňa02.01.2012podanomnaArbitrážnomsúdeKošicesosídlomnaAlžbetinejulici
č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 147,77 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného

vynaložených na uzavretie Poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII písm. 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/2281/2012 zo dňa
19.01.2012bolažalobcoviuloženápovinnosťzaplatiťsumuvovýške147,77Euratrovyrozhodcovského

konania vo výške 276Eur.

Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV
všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007

tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že
podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti všeobecných poistných podmienok s tým, že
obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/2281/2012 bol žalobcovi doručený do
vlastných rúk splnomocnenca dňa 20.06.2013 čo je zrejmé z doručenky, ktorá je súčasťou spisu
Arbitrážneho súdu Košice (č. l. 30 spisu).

Z časti XVII. bod 7a Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej

vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy
medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni
osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie
príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej
hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného

vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa
je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných
podmienkach pred rozhodcovským súdom. O tomto práve žalovaného, ktoré mu vyplývalo zo VPP
rozhodoval voči žalobcovi práve Arbitrážny súd Košice v konaní vedenom pod sp.zn. 3C/2281/2012.

Žalobca pracuje v cudzine, v konaní splnomocnil na zastupovanie na základe dohody o plnomocenstve
uzavretej podľa § 23 OZ právneho zástupcu.
V priebehu konania súd v uznesení o odročení pojednávania dňa 22.01.2014 nariadil výsluch žalobcu
podľa § 131 ods. 2 O.s.p. a predvolanie svedkyne p. A. F.. Neskôr právny zástupca žalobcu súduoznámil, že žalobca na územie SR nepricestuje, termín jeho návratu bol neurčitý. Aj svedkyňa p.
Kováčová svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25.06.2014 ospravedlnila z dôvodu, že pracuje v zahraničí.
Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25.06.2014 z dôvodu, že

trvá na výsluchu žalobcu a až po jeho výsluchu bude možné uskutočniť výsluch svedkyne p. F..
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a

jeho právneho zástupcu.
Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. je uznesenie o odročení
pojednávaní uznesením o vedení konania, ktoré nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, súd ním nie
je viazaný, čo znamená, že ho možno zmeniť bez toho, aby bolo možné podať proti nemu odvolanie.
Súd s poukazom na to, že žalobcu v konaní zastupoval advokát ako aj na všetky listinné dôkazy v spise,
vrátane písomných vyjadrení žalobcu a žalovaného, doručených prostredníctvom právnych zástupcov

skonštatoval, že od výsluchu žalobcu v konaní podľa § 131 ods. 1 O.s.p. možno preto upustiť.
Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné
spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne
dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).
V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Poistnej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3, 4 písm. r) a ods. 5 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a).
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
vlehote30dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa
§ 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku

1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 25.09.2008 bola uzatvorená Poistná zmluva č.
4475200004, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a

žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Z predloženej Poistnej zmluvy,
rozhodcovského rozsudku, ani z vyjadrení účastníkov konania nevyplýva, že žalobca pri uzatváraní
Poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy
je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom
zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ

nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj prejednávanej veci, pretože Poistná
zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade
s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárové
tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom meniť a teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo VPP k poistnej
zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP, ktoré predstavujú rozsiahly text písaný
malými písmenami na dvanástich stranách.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.), 2.), a 8.) VPP vyplýva, že:

1.) poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
2.) Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného

stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený
podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony vplnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa
vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto

právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku.
8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych
nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka
nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov

spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu
v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré
sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom
podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobcu domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozsudku sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom

konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR
dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a
že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne

uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou
predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku
uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca
nebol podpísal Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 l Poistnej zmluve č. 4475200004, platila
by XV. časť VPP „rozhodcovské konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené
výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu, pričom VPP sú s poukazom na ustanovenie § 788

ods. 3 OZ súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej preukázané, že aj keby žalobca mal pred podpisom
Poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci
ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť
obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za
individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 OZ), pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak, preto

sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky (ktoré ani nie sú súčasťou samotnej
zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní resp. VPP), nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu
nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 OZ a už z tohto dôvodu je namieste žalobe
na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovieť a rozhodcovský rozsudok sp.zn.
3C/2281/2012 zo dňa 19.01.2012 zrušiť. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) Zák. č. 244/2002 Z.z., keďže žalobca v
tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto zmluvné dojednanie vyhodnotil

ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania (obsahu VPP, ako aj
rozhodcovskéhorozsudku),malsúdpreukázané,ževprejednávanejvecibolaporušenázásadarovnosti
účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) Zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,
s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j.žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom už
táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2735/2011 zo

dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa výber rozhodcu neurčil podľa
transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález

Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské
konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by
spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,
absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu
adohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterumusiagarantovaťrovnakézaobchádzanie,čovovzťahu
spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti s vyššie

uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na početnosť
sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu, jednoznačne
vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa
napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže žiadať nariadiť
pojednávanie, ale len za poplatok 36 Eur. Taktiež musí platiť aj paušál na správne náklady, ktorý je

odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 Eur. Podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku
je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení rozsudku sa uplatňuje aj v
prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov je podmienkou
prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania odporu je to suma 72 Eur). Nie je
upravenámožnosťoslobodeniaodplateniapoplatkovvprípadehmotnejnúdzespotrebiteľa.Tedaajtieto

skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva,
v danom prípade Poistná zmluva, v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania

nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy
so zmluvnými ustanoveniami nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípade
podpísal, resp. nepodpísal osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj v prípade
pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, platila by časť XV. VPP, a to, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky účastníkov budú riešené pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov preto

súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku
a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 3C/2281/2012 zo dňa 19.01.2012
zrušil.

Súd nevypočul ani svedkyňu p. A. F., ktorá ako sprostredkovateľka poistenia pôsobila pre žalovaného
z dôvodu, že sa oboznámil s jej svedeckou výpoveďou v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod sp.zn. 13C/60/2013 v ktorej tvrdila, že počas výkonu činnosti sprostredkovateľky poistného uzavrela
rádovo asi 10 zmlúv. Predtým sa zúčastnila asi dvoch školení týkajúcich sa najmä určenia spôsobu výšky
poistného ako aj určenia provízie. Za účelom uzatvárania poistných zmlúv mali vyčlenené priestory v

nákupnom centre P. v Z., kde oslovovala jednotlivých záujemcov. Čo sa týka mechanizmu uzatvárania
zmluvy, tak špeciálne jednotlivé ustanovenia s poistenými nepreberali, ani ich nevysvetľovali. Zmluva sa
musela podpísať vo všetkých kolónkach, ktoré boli vyznačené, ak to tak nebolo, zmluvu im vrátili s tým,
že ju je potrebné podpísať ešte aj v tých kolónkach, ktoré boli podpísané neboli a až tak poistnú zmluvu
poisťovateľ uznal. Nevedela vysvetliť čo je rozhodcovská doložka, lebo v tomto smere ani neboli školení.

Poistnú zmluvu a všeobecné poistné podmienky už dostali pripravené, bodkami bolo vyznačené, kde sa
má klient podpísať. Súčasne súd dospel k záveru, že výsluch tejto svedkyne nie je nevyhnutne potrebný
pre rozhodnutie v tejto právnej veci, a to práve s poukazom na už uvedené skutočnosti a záver súdu, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a jej obsah a praktický dosah spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pričom

tieto skutočnosti vyplývajú už z predložených listinných dôkazov resp. vykonaného dokazovania.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o
odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo

v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Povinnosťou súdu bude tak pokračovať v konaní o žalobe
rozhodcovského konania a preto aj o trovách konania bude možné rozhodnúť až v rozsudku, ktorým
sa konanie skončí, t.j. v konečnom rozhodnutí. Z tohto dôvodu súd o uplatnených trovách konania v
súčasnosti nerozhodol.

Žalobca bol v konaní osobne oslobodený od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a
úspešný. Podľa § 2 ods. 2 prvá veta citovaného zákona prešla poplatková povinnosť na neúspešného
žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok podľa položky 3 písm. c)
Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 331,50 Eur (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k
15Co/185/2013-144 zo dňa 13.06.2013.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením
súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny

výkon rozhodnutia.