Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713205653
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713205653.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou
Nikolaou, 67- 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, v zastúpení spoločnosťou:
BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gorkého 3, IČO: 36 713 066, proti odporkyni: D.
M.,nar.XX.X.XXXX,bytomX.,Q.XXX/XX,t.č.naneznámommieste,vkonanízastúpenáopatrovníčkou:
U. P., zamestnankyňa Okresného súd Skalica, o zaplatenie 990,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/467/2013-121 zo dňa 14.5.2015 v spojení
s opravným uznesením č.k. 2C/467/2013-154 zo dňa 3.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh (v celom rozsahu) zamietol a odporkyni náhradu

trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 1 a § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Súdvychádzalzoskutkovýchzistení,žeprávnypredchodcanavrhovateľauzatvorilsodporkyňouzmluvu
o úvere dňa 13.12.2005, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľského úveru, preto

vec právne posudzoval v zmysle § 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy
bol odporkyni schválený a poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000,- Sk, t.j. 995,82 Eur. Súd mal
preukázané, že dňa 31.8.2009 právny predchodca navrhovateľa vyhlásil predčasnú splatnosť úveru,
čím sa stal splatný celý úver. Uzavretý zmluvný vzťah je potrebné posudzovať podľa § 52 Občianskeho
zákonníka ako spotrebiteľský vzťah. S účinnosťou od 1.5.2014 bolo do zák. č. 250/2007 Z.z. zákonom
č. 102/2014 Z.z. zavedené ust. § 5b, ktorým bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je

uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex offo z
úradnej povinnosti. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru dňa 31.8.2009 a týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie
práva na súde, ktorá uplynula dňa 31.8.2012. Nakoľko návrh bol podaný na súd dňa 12.8.2013, bol
podaný oneskorene a preto súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni právo na ich náhradu
nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.

Opravným uznesením č.k. 2C/467/2013-154 zo dňa 3.7.2015 prvostupňový súd opravil chybu v záhlaví
písomného vyhotovenia daného rozsudku v priezvisku odporkyne z nesprávneho „M.“ na správne
priezvisko „M.“ s tým, že ostatné časti rozsudku zostávajú nezmenené.Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu
v celom rozsahu vyhovel, alternatívne ak nie sú podmienky na zmenu, aby napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako prvé namietal, že súd vec nesprávne
právne posúdi, čím je daný odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Keďže právny
predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o úvere, ktorá sa riadi príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ide o absolútny obchod. S poukazom na citáciu početnej judikatúry a literatúry,
vyslovil nesúhlas so záverom prvostupňového súdu, že na vzťah medzi účastníkmi nemožno aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka (vrátane premlčania) a v tejto súvislosti považuje rozhodnutie
prvostupňového súdu za nesprávne. V ďalšom odvolateľ s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka
a § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že zmluva o úvere patrí v súlade s § 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka do kategórie absolútnych obchodov, vyslovil názor, že pri posudzovaní
otázky premlčania treba vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka. Následne odcitoval početnú
judikatúru slovenských a českých súdov podporujúcu tento názor. Odvolateľ tiež namietal, že súd

nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby, keď ho určil dňom 31.8.2009 aj napriek skutočnosti,
že odporkyňa výpoveď zmluvy o úvere prevzala dňa 16.9.2009. Premlčacia lehota tak začala plynúť
17.9.2009 a keďže navrhovateľ podal návrh 9.8.2013, premlčacia doba v prípade aplikácie Obchodného
zákonníka v danom prípade neuplynula. Ako ďalšie odvolateľ namietal, že mu neboli prvostupňovým
súdom priznané úroky z omeškania s tým, že Okresný súd nevykonal správne právne posúdenie v

problematike premlčania záväzku odporcu. Zároveň aj nedostatočne zistil skutkový stav a preto je
rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Nadväzne tiež namietal nepriznanie náhrady trov konania.
Ako ďalší odvolací dôvod uviedol, že došlo k vadám konania, ktoré majú za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. s tým, že súd nerešpektoval základnú
zásadu súkromného práva a rovnosť procesných práv a nezabezpečil spravodlivú ochranu práv a

oprávnených záujmov obidvoch účastníkov. Poukázal na to, že odporca nikdy nespochybnil existenciu
nároku navrhovateľa, ani jeho výšku, ani právny dôvod a v priebehu celého konania sa k návrhu
nevyjadril, bol pasívny. Prvostupňový súd preto neprimerane zvýhodnil odporcu. Za vadu konania,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej považoval skutočnosť, že prvostupňový
súd nerešpektoval základnú zásadu súkromného práva a to zásadu rovnosti účastníkov. Okrem toho

namietal, že prvostupňový súd sa so žalobným návrhom nevysporiadal, keď riadnym spôsobom
neuviedol akými úvahami pri hodnotení dôkazov v dotknutom prípade postupoval, aké dôkazy bral
do úvahy a na základe akých ustanovení zákona rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa v
celom rozsahu. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, nepresvedčivé a protiústavné. V rozhodnutí
prvostupňového súdu absentuje akékoľvek odôvodnenie zdôvodňujúce rozhodnutie prvostupňového

súdu, preto má navrhovateľ za to, že konanie súdu prvého stupňa má vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odporkyňa odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bol podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 2 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nevyhnutné s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu

navrhovateľa posúdiť, či prvostupňový súd správne uzavrel, že žalobou uplatnený nárok navrhovateľa
je premlčaný, v dôsledku čoho návrh zamietol a zároveň, či pritom dodržal všetky dotknuté procesné
ustanovenia.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd nerešpektoval základnú zásadu súkromného práva a

to zásadu rovnosti účastníkov, keď napriek pasivite odporcu konal svojvoľne a návrh pre premlčanie
zamietol, nedá sa poukázať na to, že v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
od 1.5.2014 (po novele zák. č. 102/2014 Z.z.) od tohto dátumu súdy musia z úradnej povinnosti ex offoprihliadať na prípadné premlčanie nároku uplatneného voči spotrebiteľovi, keď sa spotrebiteľ premlčania
nedovolával.

V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z, o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou
pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna
norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda
aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom

predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej
pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak
teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca
nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých
ajprednadobudnutímúčinnostitohtoustanoveniazačatýchkonaniachpodliehajúcichpodhypotézutejto

právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodoval
po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol
účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhrnúc uzatvára, že súd bol s poukazom na procesné

ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa oprávnený ex offo posudzovať otázku premlčania uplatneného
nároku. V tomto preto prvostupňový súd nepochybil.

S prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku sa ale odvolací súd musel stotožniť s
námietkou odvolateľa, že prvostupňový súd svoje závery o premlčaní uplatnenej pohľadávky riadne a

dostatočne právne, ani vecne neodôvodnil, v dôsledku čoho prvostupňové konanie trpí vadou v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (a primerane i uznesenia - § 167 ods. 2 O.s.p.)

súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,

ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím

možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7 Cdo 148/2011, poukazujúc na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s
procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym

noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,

ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich
súčasťprávanaspravodlivýproces(čl.46ods.1ústavy,čl.6ods.1dohovoru)avylučujúcichľubovôľupri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§

157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými
slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom

radeajspravodlivéapresvedčivé.Všeobecnýsúdpritommusísúčasnevychádzaťzmateriálnejochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§
1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS

76/07). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia
aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne
neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk
právne ani vecne neodôvodnil. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na konštatáciu,

že trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 31.8.2009
a uplynula dňa 31.8.2012 a nakoľko návrh bol podaný dňa 12.8.2013, bol podaný oneskorene a
preto ho súd zamietol. Prvostupňový súd vôbec neuvádza podľa ktorých hmotnoprávnych ustanovení
posúdil otázku premlčania, keď podľa obsahu odôvodnenia žiaden paragraf o premlčaní, či už podľa
Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na vec neaplikoval, obdobne nijako bližšie neodôvodnil

počiatok plynutia premlčacej lehoty. Odôvodniť aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení na premlčanie
danej pohľadávky bolo nevyhnutné a dôležitejšie o to skôr, že navrhovateľ v prvostupňovom konaní
súdu predložil svoje písomné vyjadrenie, ktoré došlo 8.10.2014 (č.l. 84 a nasl. spisu), kde vopred
poukazuje na to, že na danú vec je nevyhnutné aplikovať režim Obchodného zákonníka a to i v otázke
premlčania. Prvostupňový súd tieto názory navrhovateľa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku

vôbec nereflektoval a to, že na premlčanie aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní
možno vyvodiť len z toho, že použil trojročnú premlčaciu lehotu bez toho, aby takýto svoj záver hocako
bližšie právne alebo vecne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu s poukazomna vyššie uvedené potom nie je možné zistiť na základe akých skutočností, úvah a akého právneho
posúdenia dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa včítane závislého výroku
o náhrade trov konania s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže nedostatočným odôvodnením
prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Uvedenáskutočnosť,žedošlovkonaníkprocesnejvadepodľa§221ods.1písm.f)O.s.p.jeokolnosťou,
pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (mutatis mutandis
NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013). Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p.);konvalidáciatohtonedostatkusúdomvyššiehostupňaneprichádzazlogickýchasystematických
dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 220

O.s.p., ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa len za predpokladu,
že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.
1 O.s.p.). Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť
rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.).

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne právne aj vecne vyhodnotiť žalobou
uplatnený nárok, pritom dôsledne prihliadať na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vysporiadať sa tak

aj s prezentovaným názorom navrhovateľa, že na premlčanie je nevyhnutné aplikovať ustanovenia
Obchodného a nie Občianskeho zákonníka, opätovne ex offo posúdiť premlčanie a následne vo veci
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite vo všetkých jeho častiach ako právne, tak aj vecne
odôvodniť tak, aby bolo v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o
trovách konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.