Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/276/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915208295
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915208295.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Mestská
bytová správa, s.r.o., so sídlom Tržná 2, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 045 888, zastúpeného
splnomocneným zástupcom K.. N. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, XXX XX B. C.,
proti žalovaným 1/ 1. konsolidačná, spol. s r. o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 43 987

397, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Štefánikova trieda 79, 949 01 Nitra, 2/ SIMPLEX Business, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 104, 949
01 Nitra, IČO: 46 869 565, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Belicom, advokátom so sídlom
Štefánikova trieda 79, 949 01 Nitra, 3/ TF Advisory Ltd, s.r.o., so sídlom Nám. 1. mája 11, 811 06
Bratislava, IČO: 36 705 128, 4/ C. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXXX/XX, XXX XX
B. C., v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na základe odvolania žalovaných 1/, 2/ proti

uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/253/2015-93 zo dňa 13. 05. 2016 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp.

„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 13. 05. 2016 konanie (predmetom
ktorého bolo určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby) na základe späťvzatia žaloby žalobcom zastavil
(prvý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/ nahradiť trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia 166,32 eur na špecifikovaný účet ich právneho zástupcu, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia (druhý výrok). Zároveň rozhodol, že nevyhovuje návrhu žalobcu na
vrátenie súdneho poplatku (tretí výrok). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou §

146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ a § 13
ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „vyhláška“). Uviedol, že predmetom konania je určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, teda predmet konania nie je možné oceniť peniazmi. Žalovaným 1/, 2/
priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
pri zastúpení dvoch účastníkov, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k žalobe, t.j.

2 x 33 eur (50% z 1/13-iny výpočtového základu 66,- eur) + 2 x 8,58 eur režijný paušál za zastupovanie
jedného účastníka, spolu 83,16 eur x 2 = 166,32 Eur.

2. Proti uzneseniu okresného súdu, konkrétne do výroku o náhrade trov konania žalovaní 1/, 2/ podali
v zákonnej lehote cestou odvolanie. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zaviazal
žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 995,34 eur. V odôvodnení odvolania uviedli, že

za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia, alebo cena veci, alebo práva, ktorých sa
právna služba týka. Za cenu práva sa považuje aj hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor,alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Vytýkali arbitrárnosť rozhodnutia okresného súdu,
ktorý v napadnutom výroku neuviedol konkrétne skutočnosti, na podklade ktorých nemá byť možné
ocenenie predmetu konania. Argumentovali komentárom k § 11 ods. 1 písm. h/ vyhlášky č. 655/2004

Z. z. tvrdiac, že vo veciach o určenie neplatnosti zmluvy ide väčšinou (podľa okolností prípadu) o
cenu veci alebo práva, ktoré sú peniazmi oceniteľné, pričom rozhodujúcim kritériom sú reálne dôsledky
súdneho rozhodnutia v právnej sfére účastníka konania. Poukázali aj na analógiu s právnou úpravou
notárskych odmien, kde podľa komentára (k Notárskemu poriadku a vyhláške) pri osvedčení o priebehu
dražby je základom odmeny suma, za ktorú bol predmet dražby vydražený. Argumentovali aj uznesením

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/17/2010 z 15. 04. 2011, v zmysle ktorého pri rozhodovaní o trovách
právneho zastúpenia vo veci určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam mal okresný súd vychádzať z § 9
ods.1vspojenís§10ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.,keďževdanejveciišloopredmetkonaniaoceniteľný
v peniazoch. Pretože bol v prejednávanej veci na dobrovoľnej dražbe vydražiteľovi (žalovanému 4/)
udelený príklep za podanie vo výške 15 900,- eur, tarifná hodnota sa má počítať práve z tejto sumy.
Odvolatelia tiež tvrdili, že pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb prináleží advokátovi plná sadzba

tarifnej odmeny za zastupovanie prvej z nich a u všetkých ostatných osôb sa základná sadzba tarifnej
odmeny zníži o 50 %. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď na priznanú náhradu trov
konania aplikoval § 10 ods. 2 písm. a/ vyhlášky.

3. Žalobca cestou svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení z 18. 07. 2016 k podanému

odvolaniu uviedol, že citovaná judikatúra nie je záväzným prameňom práva. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/1546/20014. Neplatnosť dražby sa vôbec netýkala
hodnoty nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s platnou legislatívou aj pri aplikácii §
13 ods. 2 vyhlášky.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 380 ods. 1, § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a odvolaním napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu
o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zastavenia konania v zásade žiadna zo

strán nemá právo na náhradu jeho trov. Možnosť, aby niektorej zo strán bola uložená povinnosť nahradiť
trovy konania nastáva až po splnení podmienok podľa § 256 ods. 1 CSP (do 30. 06. 2016 § 146 ods.
2 OSP).

9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP umožňuje súdu priznať náhradu trov konania protistrane v prípade,

ak strana procesne zavinila zastavenie konania. Vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka,
ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie je potrebné posudzovať len z
procesného hľadiska. V prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným 1/-4/ v celom rozsahu
späť bez toho, aby žalovaní 1/-4/ počas konania akokoľvek akceptovali nárok žalobcu. Z tohto dôvodu
možno konštatovať, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý

neodôvodnil späťvzatie žaloby správaním sa žalovaných 1/-4/, alebo niektorého z nich. Žalobcovi preto
podľa § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť uhradiť žalovaným trovy konania, ktorých súčasťou sú aj
trovy právneho zastúpenia.

10. Žalovaní 1/- 4/ v podanom odvolaní spochybnili výšku priznanej náhrady trov konania, vrátane

metodiky výpočtu, ktorý jej ustáleniu predchádzal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania aplikoval správny právny predpis, ktorým je okrem
relevantných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných do 30. 06. 2016 aj vyhláška č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platom znení.Podľa jej § 9 ods. 1 sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak. V ustanovení § 10 ods. 1 tento právny predpis určuje základnú sadzbu

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty, ktorá je definovaná v ods. 2 ako výška
peňažného plnenia, alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovaniaprávnejslužby,pričomzacenuprávasapovažujeajhodnotapohľadávky,hodnotazáväzku
a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetnom súdneho sporu.

11. Predmetom konania nie je peňažné plnenie, ani vec alebo právo, ktorých sa právna služba týka.
Spor sa nevedie o vlastníctvo veci, ani o jej vydanie. Predmetom konania nie je ani hodnota pohľadávky
alebo záväzku. Predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ortograficko-gramatický
slovník slovenského jazyka verejne dostupný na internetovej doméne Jazykovedného ústavu Ľudovíta
Štúra Slovenskej akadémie vied (. definuje dražbu ako predaj, pri ktorom sa vec ponúka súčasne
väčšiemu počtu záujemcov a predá sa (priklepne sa) tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu. Aj keď

sa odvolateľ tvrdil, že pri určení odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné vychádzať zo
sumy dosiahnutej vydražením predmetu dražby (nehnuteľnosti), takýto právny názor nemá oporu už v
citovanom ustanovení právneho predpisu. Predmet dražby (dražená vec) ani najvyššie podanie (suma
peňazí), za ktoré je udelený príklep, nie sú pojmovo totožné s inštitútom dražby (procesom predaja),
určenia neplatnosti ktorej sa žalobca v tomto konaní domáhal. V prejednávanej veci hodnotu veci

alebo práva - inštitútu dražby - nie je možné vyjadriť v peniazoch, preto je základnou sadzbou tarifnej
odmeny poskytovanej právnej služby 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ platnej
vyhl. č. 655/2004 Z. z. K poukazu odvolateľa na uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/17/2010 z 15. 04.
2011 odvolací súd podotýka, že predmetom uvedeného konania bolo určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, teda veciam, ktoré sú na rozdiel od dražby oceniteľné peniazmi. Navyše je potrebné

zdôrazniť, že nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa
publikované (v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej
otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci,
neformálne z nich však často súdy vychádzajú.
Publikovanie rozhodnutia v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR je výsledkom

dlhodobejšieho procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného
ustanovenia súdmi, ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného
anonymizovaného rozhodnutia.

12. Ako druhý odvolací dôvod odvolatelia vymedzili nesprávnosť aplikácie ust. § 13 ods. 2 vyhl.

č. 655/2004 Z. z., ktoré zakotvuje, že základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Ani jazykovým, ani logickým, ani
teleologickým výkladom tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru prezentovanému odvolateľmi,
že pri spoločných úkonoch patrí advokátovi odmena vo výške 100 % za prvú zastupovanú osobu a
50% za každú ďalšiu zastupovanú osobu. Právna úprava nerozlišuje, či ide o prvú, alebo druhú a

ďalšie zastupované osoby. Tarifná odmena je v zmysle uvedeného právneho predpisu závislá od počtu
spoločne zastupovaných osôb, pričom u každej z nich sa vzhľadom na spoločný úkon odmena znižuje o
50%. V prejednávanej veci právny zástupca poskytoval právne služby žalovanému 1/, ale aj žalovanému
2/. Aj v tejto časti okresný súd rozhodol správne, keď ustálil odmenu za jeden úkon právnej služby
čiastkou 33 eur za zastupovanie jedného žalovaného, čo predstavuje 50 % zo základnej sadzby tarifnej

odmeny 66 eur (1/13 výpočtového základu).

13. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia o zastavení konania a o nevyhovení návrhu žalobcu na
vrátenie súdneho poplatku (prvý, tretí výrok) zostali nedotknuté (§ 379 CSP).

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods.
1 CSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi, ako vyplýva z obsahu spisu,
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom
hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).