Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010210
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010210.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2016
prejednal odvolania poškodenej A.. E. Z. a obžalovaného

P.. Q. R.

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom S., C. č. XXX/XX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 1T/66/2015-321 zo dňa 4. apríla 2016 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaný P.. Q. R. o s l o b o
d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp. zn. 2Pv 921/2012 zo dňa

10.04.2015 pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 11. mája 2012 v Q. novinách S. v náklade 35
000 kusov na strane X v článku s názvom „Z. inými očami“ vo svojom príspevku, v ktorom reagoval na
spôsob riešenia vyraďovania P. T. školy na ulici S. L. v S. a T. školy na Z. ulici v S. zo siete základných
škôl, uviedol, že: ...“primátorka v decembri navrhla zrušenie P.Š na ulici K. L. a ZŠ na Z.
ulici, následne poslanci schválili vyradenie oboch škôl. Urobili tak napriek amatérskym a tendenčným
analýzam, protestu tisícok občanov a hlasov odborníkov. Zarážajúce je najmä to, že najskôr boli vybraté
školy a až potom „našité“ kritériá a amatérske analýzy bez dopadových štúdií. Pýtam sa - komu vyhovuje
takáto neprávosť a „pľuvanie“ do tváre občanov ?“

„Dnes sa naplno ukazuje, ako je mesto nepripravené na zrušenie P.. ZŠ. S. v žiadosti, podľa ktorej
ministerstvo rozhodovalo, klamala ! Žiaci z P.. ZŠ mali byť presunutí na susednú školu ako ucelené
kolektívy a bolo garantované, že je k dispozícii 41 tried. Avšak zabudli dodať, že boli započítané aj
chátrajúce dielne, kuchynka, počítačové a odborné učebne. Veľmi smutné je tiež, že z 33 pedagogických
zamestnancov zrušenej školy zostane v septembri zamestnaných len približne 40 percent pre 90
percent žiakov, ktorí prídu zo zrušenej školy. V dôsledku tejto zlej, iracionálnej racionalizácie budú mať
deti v spojenej ZŠ výrazne zhoršené podmienky pre vzdelávanie a menej učiteľov“.

Dňa 13. Júla 2012 v Q. novinách S. v náklade 35 000 kusov na strane 4 v článku s názvom: „Z. inými
očami“ uviedol v súvislosti so žiadosťou o vyradenie T. školy na Z. ulici v S., že:
„Celý proces bol sprevádzaný aroganciou zo strany primátorky, nezvládnutou komunikáciou s občanmi a
mnohými závažnými chybami v žiadosti, ktorú odoslalo mesto S. na ministerstvo. Predkladateľka návrhu
na zrušenie, S. S. E. Z. ignorovala aj odborné nezávislé stanoviská a apel občanov na verejnú diskusiu.
Tŕňom v oku boli najmä kritériá, ktoré boli nastavené jednoznačne tendenčne a zástupcovia mesta ich
doteraz nedokázali presvedčivo vysvetliť. Občania márne čakali na férové odpovede a jasne položené

otázky“,hoci ako poslanec Z. zastupiteľstva v S. mal k dispozícii všetky potrebné materiály, týkajúce sa procesu
vyraďovania predmetných škôl zo siete škôl v Z. S. a tiež mal informácie z mestského zastupiteľstva,
ktorého sa zúčastnil, z ktorých o.i. vyplývalo, že návrhu na zrušenie P.. ZŠ na ulici S. L. a ZŠ na Z.

ulici predchádzalo vypracovanie koncepcie školstva pri zohľadnení demografického a
ekonomického vývoja, koncepciu vypracoval odbor školstva, ktorý pripravil materiál racionalizácie škôl,
výsledkom odborných diskusií pracovníkov školstva bol návrh na zrušenie dvoch predmetných škôl, k
uvedenému boli porady riaditeľov škôl, pracovné stretnutia, mestské zastupiteľstvá, pričom Z. úradu v
S. neboli doručené žiadne stanoviská odborníkov, ktoré by spochybňovali závery a analýzy, ako ucelené

kolektívy tried mali byť zachované iba triedy s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy, učiteľom nebola
garantovaná zamestnanosť, garantované bolo len zachovanie výchovno- -vzdelávacieho procesu,
v celom procese rušenia škôl žiadny orgán nevytkol žiadne chyby, ktoré mali byť údajne v žiadosti
adresovanej Z. N.eda v predmetných článkoch vedome uvádzal nepravdivé skutočnosti, čím ohrozil
vážnosťpoškodenej A..E.Z.uspoluobčanov,poškodiljuajvzamestnaní,poškodená A..E.Z.bola
na verejnosti občanmi a v práci niektorými zamestnancami dotazovaná po zverejnení článkov, že aká

je skutočne pravda ohľadne procesu vyraďovania škôl, či skutočne v žiadosti klamala, s uvedeným bol
konfrontovaný v práci aj jej manžel a tiež jej deti, a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin ohovárania
podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená A.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. C. č. XXX/XX, s

nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II. Odvolanie poškodenej sa na toto rozhodnutie odkazuje.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza bol obžalovaný P.. Q. R. uznaný vinným z prečinu ohovárania
podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. spáchaný na skutkovom základe tak, ako je tento uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Za tento trestný čin mu bol podľa § 373 ods.2 Tr. zák. , § 56 ods.1,2 Tr.
zák., § 38 ods.3 Tr. zák. a § 36 písm. l) Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške 1.000 Eur. Zároveň mu
bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Poškodená A.. E. Z. bola s nárokom na

náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadol obžalovaný, ktoré zahlásil ihneď
po jeho vyhlásení. Následne odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že
súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie. Materiály na mestské

zastupiteľstvo mu boli doručené v počte 9 len týždeň pred rokovaním mestského zastupiteľstva, medzi
nimi aj materiál ohľadom racionalizácie siete základných škôl. Je slobodný, bezdetný, bez väzieb
na školy, ktoré mali byť vyradené. Nepovažuje za dôležité, že na webe mesta bolo zverejnené
oficiálne vyhlásenie mesta k rušeniu škôl. Nie je pravdou, že by obžalovaný neprezentoval názor
na racionalizáciu, zapojil sa do diskusie, viac k tomu nebolo možné sa vyjadriť, pretože mestské

zastupiteľstvo materiál schválilo. Žiadosť na vyradenie zo siete škôl podpísala primátorka. Napriek
petícii spísanej 6876 občanmi si primátorka nenašla čas s nimi o petícii komunikovať, predsedníčku
petičného výboru prijal A. Z., ktorý však podľa vyjadrení predsedníčky petíciu občanov neschválil.
K. S. vo výpovedi uviedla, že mala pocit, že mesto napriek vynaloženej snahe argumentovať proti
zrušeniu škôl na toto neodpovedá. Preto bolo vypracované stanovisko k žiadosti a v mene rodičov bolo

odoslané na Z. N. Ako je zrejmé zo všetkých materiálov občania sa domáhali odpovedí od S.., nedočkali
sa. Preto obžalovaný ako poslanec cítil zodpovednosť a povinnosť občanov informovať. Zverejnenie
informácii, ktorých pravdivosť nikto nespochybnil, nemôže naplniť skutkovú podstatu žiadneho trestného
činu. Zverejnením článkov obžalovaný využil právo verejnosti na informácie garantované Ústavou SR.
Nie je možné ho sankcionovať za výroky vytrhnuté z kontextu celého článku. Cieľom článkov nebolo

ohovorenie S., ale snaha otvoriť slobodnú diskusiu k problému a poukázať na chyby, ktorých sa dopustili
predkladatelia návrhu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil a obžalovaného spod skutku
oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Odvolanie podala aj poškodená A.. E. Z.. V písomných dôvodoch uviedla, že súd v odôvodnení

skonštatoval, že si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas, žiadala nemajetkovú ujmu 500Eur. Zároveň súd dospel k záveru, že už samotné odsúdenie obžalovaného je pre ňu zadosťučinením.
Bez potreby ďalšieho dokazovania však súd o jej nároku mohol rozhodnúť, pretože suma nie je vysoká
a chce ju použiť na dobročinné účely. Pokiaľ by obžalovaný rešpektoval jej žiadosti o nápravu a

ospravedlnenie, ktoré mu doručila písomne ešte pred podaním trestného oznámenia, nemala záujem
na tom, aby bol za svoje konanie postihnutý. Keďže obžalovaný podľa jej názoru protiprávnym konaním
znížil jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, zasiahol aj do práv jej rodiny, navrhla, aby odvolací súd
zrušil výrok prvostupňového súdu, ktorým ju tento odkázal s nárokom na náhradu škody a uložil mu
povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 500 Eur.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedla, že
rozsudok súdu prvého stupňa považuje vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny a odvolania
obžalovaného ako aj poškodenej navrhla podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí sa v celom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov
podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bola
poškodená odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a vo veci aby rozhodol
sám tak, že jej prizná nemajetkovú ujmu vo výške 500 €.

Obhajca sa na verejnom zasadnutí plne pridržiaval dôvodov vyplývajúcich z jeho záverečnej reči
prednesenej na hlavnom pojednávaní, ako aj písomných dôvodov odvolania. Žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby podľa § 322 Tr. por. sám rozhodol v zmysle podaného
odvolania, pričom odvolanie poškodenej navrhol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný P.. Q. R. uviedol, že sa plne stotožňuje s konečným návrhom svojho obhajcu, nikdy nemal
záujem pani primátorku ohovoriť, informácie, ktoré sú predmetom skutku si nevymyslel, čo potvrdili aj
dve svedkyne vypočuté v rámci hlavného pojednávania na okresnom súde, ktoré s týmito informáciami
robili. Poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa
ktorých pani primátorka musí ako verejný činiteľ zniesť aj určitú kritiku.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je iba odvolanie obžalovaného.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa ohľadne žalovaného skutku
vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ale následne sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal
dôsledne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

K veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný P.. už bol rozsudkom
Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/66/2015-300 zo dňa 31.08.2015 podľa § 285 písm. b) Tr. por.
spod obžaloby oslobodený, ale súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie záverom, že v
tomto konkrétnom prípade sa jedná len o občiansko-súdny spor a poškodená sa mala domáhať

zadosťučinenia v občianskom súdnom konaní na ochranu osobnosti. Proti tomuto rozsudku podala
odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry a krajský súd uznesením sp. zn. 23To/122/2015 zo dňa
19.01.2016 predmetný oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol. Vdôvodochtohtorozhodnutia odvolací
súd uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že by v predmetnej trestnej veci

išlo iba o také konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné riešiť len v rámci občianskoprávneho
konania žalobou na ochranu osobnosti a súdu prvého stupňa prikázal, aby vzhľadom na ustanovenie
§ 10 ods. 2 Tr. zák. vec prejednal v trestnoprávnej rovine. Výsledkom konania pred súdom prvého
stupňa bol odsudzujúci rozsudok, s ktorým sa však odvolací súd v rámci jeho preskúmavania na
základe odvolaní podaných obžalovaným a poškodenou nestotožnil.

Podľa názoru odvolacieho súdu totiž konanie obžalovaného by bolo možné posúdiť v rámci vyslovenia
úsudku, politického boja, resp. správy veci verejných, nebyť jediného excesu, spočívajúceho v tom,
že pani S. E. Z. obžalovaný obvinil z klamstva v žiadosti, podľa ktorej Z. rozhodovalo o zrušenípredmetných škôl. Vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., tento výrok má nepatrnú závažnosť
a ako taký nezakladá trestnú zodpovednosť v zmysle žalovaného prečinu ohovárania podľa § 373
ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., ale nepochybne by ho bolo možné posúdiť ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Súd prvého
stupňa teda pochybil, pokiaľ žalovaný skutok, pre ktorý uznal obžalovaného vinným, posudzoval
komplexne a kvalifikoval konanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.

Na základe uvedeného pochybenia odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por.,
rozhodol vo veci rozsudkom sám. Keďže od spáchania skutku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu
by bolo potrebné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, uplynula doba viac ako
dvoch rokov a nebolo ho možné postúpiť na prejednanie príslušnému orgánu, musel odvolací súd
postupovať podľaustanovenia§285písm.b)Tr.por. aobžalovaného spodobžaloby oslobodiť,pretože
skutok nie je trestným činom. Následne odvolací súd obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal

poškodenú A.. E. Z. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Zároveň odvolanie poškodenej na
toto rozhodnutie odkázal.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.