Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215329
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7712215329.1

Rozhodnutie

R. súd Q., samosudcom X.. U. Y., v právnej veci žalobcu: V., s.r.o. , so sídlom V. č. XX XXX XX O.,
H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: E. V.. s.r.o. so sídlom F. č. 4, XXX XX O., H.: XX XXX XXX proti
žalovanému: W. republika, za ktorú koná Q. spravodlivosti W. republiky, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. G. z a m i e t a .

II. G. n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa návrhom doručeným súdu XX.X.XXXX domáhal proti žalovanému náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. K. odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju

pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex XXXXX/
XXXX. W. exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom návrh
bol spísaný vo forme zápisnice u súdneho exekútora. A. súd napriek tomu, že vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu návrhu, exekučný súd rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.XX.XXXX, a to rozhodnutím o poverení, teda
po viac ako X mesiacoch. G. tvrdil, že nedisponuje príslušným exekučným titulom ani návrhom na
vykonanie exekúcie, pretože tieto podklady sú u súdneho exekútora, u ktorého sa spisoval aj návrh na
vykonanie exekúcie a dokazovanie odkázal na príslušný exekučný spis súdu. T., že postup exekučného
súdu bol nesprávny, v rozpore so zákonom, pretože neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu
postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. K. súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku XX ods. X L. SR. V. si z dôvodu nesprávneho úradného postupu uplatňuje náhradu
majetkovej škody vo výške XXX,XX A., ktorá pozostáva zo sumy XX,XX A. na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy XX,XX

A. za udržiavanie a správu systému a zo sumy XX,XX A. na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v exekučnom
konaní. Q. si uplatňuje nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe
nestačí. Q. uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym

postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom zanikne povinný, dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktus povinným a k jeho insolvencii. K. nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Y. uplatnenie základného práva na súdnu ochranu
predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa poskytne ochrana v zákonom predpokladanej kvalite,

pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať
uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. XX ods. X ústavy. K. si uplatňuje ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu XXX,XX A. za XXX dní. B. uskutočnil alikvotným pomerom XX,XX A.
na každý mesiac omeškania, pričom vychádzal z rozhodnutí ústavného súdu, kde im bolo právo kvôli
prieťahom súdu priznané, a podľa ktorých rozhodnutí je náhrada za rok omeškania XXX,XX A.. G. ďalej

v návrhu uviedol, že nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 15 zák. č. XXX/XXXX Z.z.
uplatnil písomnou žiadosťou u žalovaného, žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne
nereagoval. P. v tomto smere odkázal na spis Q. spravodlivosti SR.

X. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. W. stanovisko odôvodnil tým, že v žalobe
sa vyskytuje viacero nedostatkov, a to napr. uvedený odlišný dátum narodenia povinných v žalobách

ako dátum narodenia v petite, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré
sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia žiadostí o udelenie poverenia
podaných na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátum kedy sa žalobca dozvedel
o vzniku škody v jednotlivých prípadoch, nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody ,nemajetkovej ujmy a iné. G. síce

uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. G. tvrdí, že nemá vedomosť
o spisových značkách uvádzaných v exekučnom konaní, čo sa nezakladá na pravde, pretože tieto mu
museli byť známe v rámci doručovania, napr. uznesenia o zmene súdneho exekútora. K. spisových
značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu je jedným z

dôvodov, pre ktoré L. súd odmietol sťažnosti žalobcu pre porušenie jeho ústavného práva nečinnosťou
exekučného súdu. G. ďalej poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pretože
žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho
exekútora ale namieta aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. G. ďalej uvádza aj rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie

nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačné na základe akého titulu si
žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z
ktorého titulu si nárok uplatňuje. K. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stavenej lehote. I. nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde

namietaným nesprávnym úradným postupom má byť skutočnosť, že R. súd o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v XX-dňovej lehote. G. ďalej poukázal na to, že
dňa XX.X.XXXX jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a
vzhľadom na skutočnosť, že už dňa XX.X.XXXX boli na súd doručené žaloby vo veci samej je zrejmé,
že žalobca ich nepodal po uplynutí X mesačnej lehoty, ale skôr. V. na ustanovenie § X5 ods. 1 G. č. L./

XXXX Z.z., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zadŕžaním
aleboinýmpozbavenímosobneslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutím
o väzbe, a nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom podľa § 4 § 11. Q. poukázal na ustanovenie § 16 ods. X G. č. XXX/XXXX Z.z., a to ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba uspokojí jeho časť do X mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, alebo príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojuje jeho nárok na náhradu
škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z
uvedeného dôvodu žalovaný považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. Q. uviedol, že žalobca
napriek opakovaným výzvam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie žalobca nepreukázal

požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o
škode,nepriložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,neuviedol,čibolipodávanésťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy, ani nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného,
resp. jeho insolventnosťou, stratou kontaktu s povinným a iné. G. neposkytol absolútnu žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť tento nárok predbežne

prerokovať. G. ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa
G. č. XXX/XXXX Z.z., pre ktoré je potrebné nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. V. vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tieto podmienky súčasne. K prieťahomtýkajúcich sa nevydania poverenia alebo nerozhodnutie o návrhu o žiadosti o udelenia poverenia v
XX-dňovej lehote žalovaný uviedol, že podľa § 44 ods. X A. poriadku, účinného od X.X.XXXX súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhoduje do XX dní od doručenia

žiadosti o udelenie poverenia, avšak táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa ustanovenia § 41
ods. X písm. c) a d), pričom ide o exekučné tituly, ktorými sú vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisii a zmierov nimi schválených. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v XX dňovej lehote
v exekučných konaniach začatých po X.X.XXXX nemá žiadnu oporu v zákone. V. dňom XX.XX.XXXX

§ 41 ods. X písm d) A. poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. X písm
d) A. poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj K. rada W. republiky ako zákonodarný
zbor SR. W., že sa do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákon, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. U.

žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. X
písm. d) A. poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom XX.XX.XXXX. K
rozhodovaniu, ktorým súd zamietal žiadosti o udelenie poverenia žalovaný uviedol, že tento postup je
možné chápať dvomi spôsobmi, jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia.,
a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po

zákonom stanovenej lehote. T., že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym
úradným postupom. V. nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, avšak v súlade s rozhodovacou
praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí rozhodovacou činnosťou
štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí nenašiel svoj bezprostredný vo vydanom rozhodnutí. K. úradným

postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, to je ako súd o žiadosti o udelenie poverenia
rozhodol. G. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. K. ísť
ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože toto právo patrí iba v
prípade ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom súd, ktorý rozhoduje o náhradu škody je viazaný rozhodnutím tohto

orgánu. V. je nevyhnuté aby pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní v opravnom
prostriedku. I. podmienka nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie splnená. K nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, ktorý sa zamieta žiadosť o udelenie

poverenia po XX dňovej lehote uviedol, že ustanovenie § 44 ods. X A. poriadku určuje lehotu XX dní
na vydanie poverenia, a túto lehotu nemožno automaticky vzťahovať aj na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. R. v tejto časti na rozhodnutie L. súdu SR sp.zn. XUs/XX/X. V. § 9
ods. X G. č. XXX/XXXX Z.z., o znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stavenej lehote, spočívajúci v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo zbytočných prieťahov v konaní
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti, na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaním, ktorým sa
rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho zavinenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnych konaní právoplatného rozhodnutia A. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo

porušené právo na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia L.
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým L. súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. G. nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, alebo žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existoval právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní alebo vydané rozhodnutie A., alebo L. súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. G. ďalej namietal vyčíslenú náhradu škody v jednotlivých
konaniach. T., že žalobca na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu
pri každej individuálnej pohľadávke, pričom si vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušálnych nákladov
spočívajúcich v administratívnych výdavkoch, funkčných výdavkoch, mzdových výdavkoch a výdavkoch
spojených so stratou času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. I. uviedol, že škoda

zaťažilažalobcuvýlučnevobdobímedzidoručenímžiadostioudeleniepoverenienavykonaniaexekúcie
a rozhodnutím o nej. G. poukázal, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi
pri svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva aj informačný systém, ktorý poskytuje prehľad úverov,
pričom takýto systém využíva nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím ako aj poňom, a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii ale aj takých, o ktorých žiadne
exekučné konanie neprebieha. I. isto udržiavanie systému žalobca musí vykonávať na každodennej
báze najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu ako ich poskytuje aby sa naplnil účel fungovania

spoločnosti daného druhu.

X. Žalobca sa pojednávania konaného XX.XX.XXXX nezúčastnil svoju neúčasť elektronickým podaním
zo dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie. G. sa nezúčastnil pojednávania
pričom listom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu enormného

počtu súdnych konaní vyvolaných žalobcom z ktorého dôvodu žalovaný nie je schopný zabezpečiť
účasť svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní avšak zároveň nežiadal o odročenie
pojednávania.

X. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XNcC/XX/XXXX-XX S. súd v S. rozhodol, že sudca X.. U. Y. nie
je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, pričom predmetné rozhodnutie zároveň

nadobudlo právoplatnosť.

X. Súd vychádzal z nižšie uvedených listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní súd zistil tento
skutkový stav:

X. Z pripojeného súdneho spisu XXEr/X/XXXX tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX
bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora X.. Y. S. pod Ex XXXXX/XX o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného V. s.r.o. proti povinnému o vymoženie XXX,XX A.. K.
na vykonanie exekúcie bol spísaný zápisnične u súdneho exekútora dňa XX.XX.XXXX. A. titulom
bol rozsudok W. rozhodcovského súdu sp.zn. SR XXXXX/XX. V. vykonaním exekúcie na základe

vykonateľného rozhodnutia súd vydal dňa XX.XX.XXXX.

X. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a po vykonanom dokazovaní súd
vec aj právne posúdil a to nasledovne :

X. Podľa § 3 ods. X,X zák. č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. G. podľa odseku X sa nemožno
zbaviť.

X. Podľa § 9 ods. X,X zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. V. na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

XX. Podľa § 15 ods. X,X zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a XX. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. L. podania žiadosti zostávajú zachované.

XX. Podľa § X6 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. účinného do XX.XX.XXXX, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.XX. Podľa § 16 ods. X cit. zák., každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

XX. Podľa § X7 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. účinného do XX.XX.XXXX, uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Xa)

XX. Podľa § 17 ods. X cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

XX. Podľa § 17 ods. X cit. zák., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

XX. Podľa § 17 ods. X cit. zák., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a
X je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve W.
republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

XX. Podľa § 17 ods. X cit. zák., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na

súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov X a X.

XX. Podľa ust. § 18 ods.2 cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania m ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli
s nesprávnym úradným postupom.

XX. Z ustanovenia § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., jednoznačne vyplýva, že nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a XX.

XX. Podľa § 19 ods X,X,X zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. K. sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému

doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

XX. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

XX. Súd po posúdení zákonných predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák. č.
XXX/XXXX Z.z. dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.

XX. Zákon XXX/XXXX Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. B. zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. K. na náhradu škody
musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v citovanom zákone.

XX. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom základe, že exekučný

súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, teda uplatnil si voči štátu
zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V takom prípade je potrebné
preukázať, že žalobca pred podaním žaloby na súd predbežne prerokoval svoj nárok s príslušným
orgánom (v tomto prípade s Q. spravodlivosti) a že jeho nároku nebolo kladne vyhovené. P. podmienkouje preukázanie, že dotknutý orgán štátu nevykonal úkon v zákonom stanovenej lehote a že nevykonanie
úkonu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

XX. V prvom rade súd konštatuje, že žaloba bola dostatočne špecifikovaná v zmysle § 42 ods. X a
§ 79 O.s.p. ako aj A. poriadku. W. mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. G. sa svojou žiadosťou
adresovanou žalovanému ešte pred podaním tohto návrhu domáhal uspokojenia nároku na náhradu
škody. Už uplynula aj X mesačná lehota od prijatia žiadosti a žalobca sa teda domáha nároku na náhradu
škody na súde. W. má za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred podaním

tohto návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

XX. Aj v prípade, ak by bolo možné konštatovať, že k predbežnému prejednaniu nároku na náhradu
škody (pre nedodržanie formálneho postupu) nedošlo, bol by súd oprávnený konať poukazujúc na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. XX D./XXXX/XXXX, podľa ktorého: „ V. projednání nároku na náhradu škody
před orgánem uvedeným v § 6 R. je po novele provedené zákonem č. XXX/XXXX Sb. podmínkou pro

uplatnění všech nároků na náhradu škody vůči státu podle tohoto zákona, tedy i nároků na přiměřené
zadostiučinění za vzniklou nemajetkovou újmu způsobenou nesprávným úředním postupem. K.-li nárok
na náhradu nemajetkové újmy takto způsobené předběžně projednán u příslušného úřadu, je třeba tento
nedostatek podmínky řízení řešit postupem podle § 104 odst. X o. s. ř. K. za situace, kdy takto soud
prvního stupně nepostupoval a zároveň žaloba obsahující požadavek zadostiučinění byla doručena

orgánu uvedenému v § 6 R., u nějž měl být nárok předběžně projednán, uplynula lhůta šesti měsíců
podle § 15 R., v níž uplatněný nárok nebyl uspokojen, a tento orgán dal najevo, že jej uspokojit nehodlá,
by postup podle § X04 odst. 1 o. s. ř. postrádal rozumný smysl, nemohl by naplnit účel sledovaný § 14
R., byl by zcela formální a odporoval by zásadám rychlosti a hospodárnosti soudního řízení. Z toho je
možné dovodit, že i bez toho, aby přiměřené zadostiučinění poskytl orgán uvedený v § 6 R. v rámci

předběžného projednání nároku, může jej poskytnout soud svým rozhodnutím (za okolností vyjádřených
výše dokonce i tehdy, jestliže předběžné projednání nároku u příslušného orgánu vůbec neproběhlo).

XX. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. K. úradným

postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj
nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. V. vyššie citovaných zákonných ustanovení
štátzodpovedázaškoduspôsobenúorgánomverejnejmociprivýkoneverejnejmociibaprisplnenítroch
podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

XX. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, zákon č. XXX/XXXX Z.z. ho nedefinuje. V ustanovení § 9
ods. X iba konštatuje, že za nesprávny úradný postup sa okrem iného považuje aj porušenie povinnosti
orgánuverejnejmociurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,čojezákladom
nároku žalobcu na náhradu škody v tomto konaní.

XX. Súd zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie po X
mesiacoch sa nezakladajú na pravde, pritom táto skutočnosť je základom nároku žalobcu na náhradu
škody podľa ustanovenia § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. a v náväznosti na to aj základom nároku
na nemajetkovú ujmu. G. sa domáhal náhrady škody na tom základe, že súd nevydal poverenie v XX

dňovej lehote určenej v ustanovení § 44 ods. X A. poriadku a konštatoval prieťahy súdu X mesiacov. Z
exekučného spisu bolo zistené, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa XX.XX.XXXX
a poverenie bolo vydané XX.XX.XXXX. I. po X dňoch a nie po X mesiacoch, ako konštatoval žalobca.

XX. Súd poukazuje na znenie § 44 ods. X A. poriadku, podľa ktorého lehota XX dní na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c) a d) A. poriadku,
ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z exekučného spisu vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok (§41 ods. X písm. d), preto možno jednoznačne konštatovať, že vydanie poverenia v tomto
prípade nie je viazané na XX- dňovú zákonnú lehotu.

XX. Možno zároveň konštatovať, že exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa
§ 41 ods. X písm. d/ označuje iba od XX. XX. XXXX, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za
exekučný titul považovať podľa § 41 ods. X písm. d/ A. poriadku aj pred účinnosťou novely A. poriadku
uskutočnenej zákonom č. XXX/XXXX Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do §41 ods. X písm. d/ sa podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods.
X písm. d/ A. poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. A. poriadok ustanovuje v § 44 ods. X procesnú

lehotu XX dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.
Napodporutohtozáverujepotrebnéuviesť,žeústavnýsúdvoviacerýchrozhodnutiachvyslovilnázor,že
táto lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a že uvedené platilo aj pred XX. XX. XXXX [(do účinnosti zákona č. XXX/

XXXX Z. z., ktorým sa menil A. poriadok) napr. II. ÚS XXX/XXXX-XX, II. ÚS XXX/XXXX-XX], z ktorej
skutočnostizároveňmožnovyvodiťajzáverpreprípadudeleniapoverenia,zdôvoduževdanomprípade
nosným základom je možnosť použitia právnej úpravy platnej odo dňa XX.XX.XXXX aj pred dátumom
XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu sa s argumentáciou žalobcu čo do predmetnej problematiky súd
nestotožňuje.

XX. Taktiež je nutné zdôrazniť, že vo vyššie uvedenej exekučnej veci teda exekučný súd nebol viazaný
zákonnou pätnásťdňovou lehotou na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a súčasne obdobie do rozhodnutia exekučného súdu bolo potrebné
na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom predloženého exekučného titulu;
súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným

súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto
činnosti (pozri napríklad uznesenia L. súdu W. republiky sp. zn. IV.ÚS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
alebo sp. zn. II.ÚS/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

XX. Nemožno teda spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej A.

poriadkom, tak ako na to poukazuje sťažovateľ avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný
súd však nebol touto lehotou viazaný.

XX. Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do A. únie, W. republika svoj záväzok voči A. únii
poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si

plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými R. zákonníkom, kde v §-e XX ods. X zakotvuje, že
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj G. o rozhodcovskom
konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v každom štádiu exekučného konania skúmať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský

rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.

XX. Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie (na návrh účastníka konania alebo; aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti

exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
R. iného je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 A. poriadku.
S. exekučným titulom v danej veci je rozhodcovské rozhodnutie, je nevyhnutné okrem ustanovení A.
poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. XXX/XXXX z. Z. o rozhodcovskom konaní.

XX. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či
sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Q. byť zrejmé, že nárok,
ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza
ho, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. V. súd nemôže vychádzať len z obsahu predloženého

rozhodcovského rozsudku. W. je oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb
predloženie listín, príp. aj celého spisového materiálu konania, ktoré sú podľa posúdenia súdu
relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovania.

XX. Žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil ani nepreukázal, čo ho viedlo ku konštatovaniu X mesačného

prieťahu. K., kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a teda od akého dátumu
plynutie lehoty na vydanie poverenia počítal. U. sám tvrdil v žalobe, touto informáciou nedisponoval
a odkázal na exekučný spis tunajšieho súdu, ktorého spisovú značku v návrhu ani neuviedol a
dokazovanie v tomto smere preniesol na súd. G. možno jednoznačne konštatovať, že lehota na vydaniepoverenia podľa § 44 ods. X A. poriadku začína plynúť doručením žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia súdu a nie začatím exekučného konania.

XX. V kontexte odôvodnenia žaloby v časti dokazovania súd poukazuje na to, že argumentácia
žalobcu neobstojí v žiadnej rovine, pretože jeho tvrdenie o nevedomosti spisovej značky, dátumu,
kedy bola doručená žiadosť o udelenie poverenia súdu a iných relevantných informácií pre konanie,
je zavadzajúce. G. je účastníkom exekučných konaní ako oprávnený. K. mu ako účastníkovi nebránilo
získať potrebné informácie zo súdneho spisu, do ktorého má právo nahliadať. W. značka súdu bola

prvotne zistiteľná od súdneho exekútora, ktorému súd vydal poverenie. I. povinnosť zo strany žalobcu
absolútne absentuje. P. uvádzané v žalobe sú všeobecné a bez znalosti skutkového stavu konkrétnej
exekučnej veci. B. je aj odôvodnenie náhrady škody, ktorú majú predstavovať paušálne výdavky
žalobcu v celkovej sume XXX,XX A. (ide o vyčíslenie v každej veci podanej žalobcom, nie len v
tejto) spočívajúce v nákladoch na správu a vymáhanie pohľadávky vrátane udržiavania informačného
systému, či administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu. H. teda o

vyčíslenie škody bez súvisu s konkrétnou exekučnou vecou. B. musí byť preukázaná a súvisieť so
skutkovým priebehom konkrétneho konania povinnej osoby. W. poukazuje napríklad na časť náhrady
škody,ktorúžalobcaodôvodniltak,žemuvzniklinákladyspojenésurgovaním akontroloustavukonania
na exekučnom súde. G. nie len že žiadne také urgencie alebo podania k návrhu nepriložil, ale kontrola a
priebeh konania zo strany žalobcu nevyplýva ani z exekučného spisu. Aj konanie o náhradu škody podľa

zák. č. XXX/XXXX Z.z. je sporovým konaním a je na žalobcovi skutočnosti tvrdené v žalobe aj preukázať.

XX. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým
je uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia, pri tomto nároku je potrebné splnenie
niekoľkých kumulatívnych podmienok, a to: 1/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

na príslušnom orgáne, 2/ vydanie nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4/ zrušenie alebo zmena nezákonného
rozhodnutia príslušným orgánom a 5/ podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by
sa mala nezákonnosť týkať. I. podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak chýba čo i len jedna
podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. V tejto veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia

okresného súdu, ktorým bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie nebolo preukázané a vzhľadom
nanesplnenietejtopodmienkyprevzniknárokujeskúmanieexistencieďalšíchpodmienokbezprávneho
významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č.
XXX/XXXX Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

XX. Teda v danom prípade nie je daný základ nároku a preto nie je súd povinný skúmať výšku škody a
nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie, okrem iného aj G. posudkom č. X/
XXXX ktorý sa na tunajšom súde nachádza v sp. zn. XXC/XXX/XXXX, na ktorého existenciu poukazuje
žalobca vo svojom vyjadrení v ktorom ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní. B. na uvedené teda
súd nemal za preukázaný základ nároku, nebolo potrebné sa zvlášť zaoberať žalobcom označeným

znaleckým posudkom, ktorý mal preukazovať výšku škody a ktorého vecná stránka bola podrobená
oprávnenej kritike iných súdov, s ktorou sa procesný súd stotožňuje a na ňu v podrobnostiach odkazuje.
W. preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. W. preto návrh žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol. I. v danom prípade nie je daný základ nároku a preto nie je
súd povinný skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie.

W. preto žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. X D. a ust. § 255 ods. X
D., keďže neúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nemá a pri vyhlasovaní rozsudku nárok
úspešnému žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov nepožadoval a zároveň možno

konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy ani nevyplývajú, preto mu súd nárok na nich
v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§

362 ods. 1 CSP)V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.