Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/499/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231713
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115231713.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľky: T. X.Ž., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Pavlom
Babjakom, advokátom so sídlom Ul. G. Švéniho č. 6, 971 01 Prievidza, proti odporcovi: N.. Y. O., B..
XX.X.XXXX, X. B. I. XXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský &
partners s.r.o. so sídlom Mariánske nám. č. 2, Žilina, IČO: 36 855 278, o zaplatenie 5.000,- Eur s prísl.,

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.11.2015 domáhala súdneho výroku,
ktorým by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke 5.000,- Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.8.2015 do zaplatenia a trov konania. Svoj
návrh skutkovo odôvodňovala tým, že s odporcom počas jej štúdia v Žiline žila v priateľskom vzťahu,
počas ktorého odporcovi postupne požičiavala peniaze na zhodnotenie jeho nehnuteľnosti. Peniaze ako
študentka si nemohla zarobiť, tak jej ich požičiavala jej matka a tieto následne požičiavala odporcovi
s tým, že po skončení jej štúdia na vysokej škole uzavrú sobáš a do predmetnej nehnuteľnosti sa
ako manželka odporcu nasťahuje. S týmto riešením súhlasila aj jej matka a preto od nej získavala

peniaze, ktoré v konečnom dôsledku dávala ako pôžičku odporcovi s tým, že jej ju v budúcnosti vráti.
Odporca však s ňou skončil vzťah a následne sa dožadovala vrátenia pôžičky, na čo jej odpovedal
len prostredníctvom e-mailovej korešpondencie, že túto sumu jej vráti, avšak doposiaľ sa tak nestalo.
Odporcovi sa pokúšala viackrát zaslať aj predsporovú výzvu, avšak túto nikdy neprevzal.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami predloženými navrhovateľkou a to najmä výpisom z LV č. XX pre katastrálne územie Žilina,
výpisom z účtu navrhovateľky zo dňa 26.8.2011, 26.7.2011, zo dňa 25.6.2011, 18.9.2014, 26.4.2011,
komunikáciou medzi navrhovateľkou a odporcom, pokladničnými dokladmi o nákupe stavebného
materiálu ( čl. 43 až 47 ), výsluchom svedkyne O. X..

Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu. Vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2009
študovala na Z. univerzite a v septembri 2009 sa nasťahovala k odporcovi, nakoľko už vtedy vyše roka
spolu chodili. Nasťahovala sa k nemu do domu B. I. XX, išlo o dvojgeneračný dom, v jednej polovici žila
jeho sesternica a v druhej polovici žili s jeho otcom. Ich vzťah brali vážne, odporca aj jej otcovi povedal,
že si ju chce vziať a dohodli sa tak, že po skončení školy sa zoberú. Nakoľko dom bol v takom stave,

že nebol ideálny pre žitie a odporca jej uvádzal, že nemá peniaze, tak mu poskytla pôžičku s tým, že
dom zrenovujú a budú tam dočasne bývať. Pred rekonštrukciou v roku 2011 sa polovica domu prepísalana odporcu. Pôvodne sa dohodli tak, že to bude minimálna rekonštrukcia, aby sa tam dalo normálne
bývať, keďže tam nebola teplá voda, bol tam nedoplatok na plyne, tak sa rozhodli, že sa odpoja od plynu
a riešilo sa zvlášť plynové napojenie, kde osobne dávala peniaze aj na kolok, ktoré veci s odporcom

aj obehávala. Takisto mu požičiavala financie aj na prepis domu z jeho otca na neho. Odporca rozbil
kúpeľňu a bolo potrebné viac finančných prostriedkov a začal vo veľkom prerábku, pritom bola dohoda,
že to urobia tak, aby tam mohli bývať, a že urobia len minimálne prerábky. Navrhovateľka poukazovala
na to, že z jej účtu boli platené veci, niečo nakupovali v L., niektoré peniaze boli z ruky do ruky a peniaze
jej poskytovali rodičia s tým, že jej matka vedela, že tieto finančné prostriedky sa požičiavajú odporcovi a

že budú použité na prerábku domu. Sumu 350,- Eur vybrala zo svojho účtu za účelom nákupu materiálu
na rekonštrukciu, lebo tam robili aj krb a sumu 1.464,67 Eur zaslala priamo na účet predajcu plastových
okien. Ich dohoda bola taká, že v prípade, že by sa rozišli, tak jej tie peniaze budú vrátené a ak by
zostali spolu a zobrali sa, tak tieto financie využijú na spoločné bývanie a spoločný život. V roku 2012
medzi nimi došlo k rozporu, od odporcu sa odsťahovala a požadovala od neho vrátenie finančných
prostriedkov, ktoré mu poskytla na rekonštrukciu domu. V písomnej komunikácii mu aj vyčíslila sumu,

na čo jej povedal, že si zoberie pôžičku. Nakoľko sa to medzi nimi dalo do poriadku, nasťahovala sa
naspäť, žili spolu ako druh a družka a myslela si, že budú ako partneri a že to bola len nejaká malá kríza,
lenže pred ukončením štúdia s ňou ukončil vzťah. Vtedy znova požadovala peniaze naspäť, vtedy jej
povedal, že má len 2.500,- aby ju vyplatil, behom týždňa sľúbil, že jej tie peniaze pošle na účet, dokonca
aj jej matka s ním volala a povedala mu, že 2.500,- je málo a do telefónu sa jej vyjadril, že viac nemá a

že si to rozmyslí. V priebehu týždňa mu volala, aby jej peniaze poslal a povedal, že ich pošle a vlastne
mali medzi sebou dohodu, že peniaze jej vráti. Potom neskôr jej uviedol, že jej nič nedĺži a že jej žiadne
peniaze nevráti. Ďalej navrhovateľka poukazovala na to, že s odporcom mali ústne dohody, na základe
ktorých poskytovala odporcovi finančné prostriedky a odporca sa zaviazal, že jej ich vráti tak, že ako
náhle sa rozídu tak jej povedal, že má nárok na svoje financie. Hovoril jej, že to s ňou myslí vážne, že

sa zoberú a brala to ako investíciu do toho, že budú spolu. Potom sa rozišli a žiadala peniaze naspäť na
čo jej povedal, že jej tie peniaze vráti, aby mu vyčíslila sumu. Na čo mu napísala 5.000,- Eur a povedal
jej, že si zoberie úver.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní popieral, že by s navrhovateľkou uzatvoril nejakú zmluvu

o pôžičke, uviedol, že nebola dohodnutá ani žiadna doba vrátenia nejakej pôžičky. Finančné zdroje
z jej účtu, ktoré boli vyberané mohla použiť na hocijaký účel, na nákup materiálu a prerábanie. Sám
má tiež rôzne bločky o tom, že zakúpil nákup materiálu a že sa to prerábalo. V roku 2011 prevzal od
navrhovateľky asi 800,- Eur na prerábku plynu a taktiež potvrdil, že v auguste alebo septembri 2011
zaplatila okná. Bolo to tak, že sa dali zaskliť okná, avšak navrhovateľka v dome bývala a neplatila žiadny

nájom, stravu, nič počas piatich rokov svojho štúdia na vysokej škole a bola to aj určitá kompenzácia za
to, že tam býva a neplatí žiadnu náhradu za bývanie a stravu a ostatné náležitosti, ktoré mal, pretože
navrhovateľka nebola zárobkovo činná. Platil inkaso, plyn, vodu, elektrinu a podobne. Prerábka plynu
bola riešená tak, že si väčšinu prác vykonal sám a na odbornú prácu si zavolal majstrov, ktorí mali na to
oprávnenie.Mesačnénákladyspojenésbývanímpredstavovalicca200,-Eur.Jehočistýmesačnýpríjem

dosahoval výšku cca 900,- Eur. Odporca popieral, že by sa bol zaviazal navrhovateľke zaplatiť nejakých
5.000,- Eur, keďže také peniaze ani nedostal. Toto neuviedol ani na Facebooku, že jej vráti peniaze a
medzi nimi bola roztržka. Ohľadom rekonštrukcie domu sa dohodli tak, že to prerobia jeho rukami. V
podstate ani nebolo nevyhnutné, aby robili nejaké úpravy za účelom bývania, bolo tam všetko, existovala
tam kúpeľňa, avšak pre zlepšenie pohodlia, nakoľko teplá voda bola realizovaná jedným spoločným

bojlerom to potom riešil a na základe toho sa aj vytvárala plynová prípojka, aby mohli mať teplú vodu.
Kotolavšetkyzáležitostisizabezpečilsám.Nepopieral,žeodroku2009do2014snavrhovateľkouspolu
žili, avšak popieral že by sa dohodli, že budú robiť spoločne rekonštrukciu priestorov, v ktorých bývali
a okrem toho čo uviedol popieral, že by sa navrhovateľka podieľala na rekonštrukcii domu nejakými
ďalšími finančnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré poskytla, poskytla ich v roku 2011 asi v

septembri lebo vtedy tam bola robená prípojka. Potom ako sa s navrhovateľkou rozišli požadovala od
neho, aby jej vrátil všetky veci naspäť, ktoré zakúpila a vtedy jej povedal, že všetky veci jej uloží do
prístrešku, kde boli uložené, pre ktoré si prišla v jeho neprítomnosti a to čo nemohli odviesť to rozbili. V
prístrešku bol nejaký nábytok, umývadlo, rôzne skrine, osobné veci dal do vriec, aby sa to nepoškodilo,
bol tam digestor, ktorý bol od starej mamy navrhovateľky, ktorý opravil a namontoval, ale aj ten bol

zničený, televízor a ďalšie veci.

Navrhovateľka súdu predložila fotokópie pokladničných dokladov o nákupe rôzneho stavebného
materiálu ( založené na č.l. 43 - 47 ) od spoločnosti T. T. U. U..G..C.. P. období od júla 2011 do augusta2011, na ktorých je ako odberateľ a platiteľ uvedená O. X., ku ktorým navrhovateľka uviedla, že tento
materiál kupovala jej matka P. L. a tento materiál potom naložili do jej auta a odviezli ho do Žiliny a tam
ho zabudovali do domu.

Navrhovateľka ďalej predložila časť písomnej komunikácie s odporcom prostredníctvom facebooku, v
ktorej je uvedené.

T. X.

„ prisla po hadke dneska za mnou z nicoho nic mi to povedala

ja som ti to oznámila a myslim ze by ste to mali vyriesit medzi sebou vy lebo toto ma naozaj nebavi ja
si pripadam ako keby vy ste spolu chodili lebo si na zaciatku nerespektoval ako partnerku ale ked ti ona
nieco povedala tak sa to zacalo
Aspon vidis ze nezalezi len na dvoch ludoch a to ze sa maju radi“

XX.XX.XXXX XX:XX
Y. O.

„ dobre vyčisli to ja si zoberiem uver a vratim to a v zasade zaleži len na dvoch luďoch keď som vravel

že to chcem robyť za svoje presne tuto situaciu som mal na mysli už vtedy som si mal zobrať uver
A neriešim nič s tvojou mamou ale s tebou ale bez peňazi a bez od tvojich rodičov a pritaknutia som
to nemohol robť“

Svedkyňa O. X., ktorá je matkou navrhovateľky, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že navrhovateľka

a odporca chodili spolu asi 6 rokov, odporca aj pred ňou aj pred jej manželom povedal, že to s
navrhovateľkou- ich dcérou myslí vážne, že si ju chce zobrať. Asi po roku od zoznámenia sa dcéra k
nemu nasťahovala do Žiliny, pretože vtedy chodila na vysokú školu. Asi po pol roku mal odporca nejaké
nezhody v dome, kde býval, odpojili ho od teplej vody, steny boli plesnivé a bolo to v katastrofálnom stave
a dcéra ju poprosila, či by jej nedala nejaké veno, že tam budú spolu bývať. Dcéra jej povedala, aby jej

dala aspoň 3.300,- Eur, aby spravili kúrenie, teplú vodu a omietky, pretože boli plesnivé a po nejakom
naliehaní, že je to do jej budúcnosti povedala, že jej finančné prostriedky poskytnú, avšak nečakala, že
odporca začne búrať steny, posúvať priečky, meniť radiátory a teda dcére postupne uvolňovala čiastku.
S odporcom sa aj ohľadom investícii rozprávala, stále mu hovorila, že nech sa tam robia len nevyhnutné
veci. Ďalej sa rozprávali aj o tom, že to bolo písané na otca, aby sa to previedlo na odporcu a aj ten

prevod platili, prípojku plynu, aby sa to všetko oddelilo. Toto riešila dcéra, ale s nimi sa radila, pretože
jej dávali veno. Veno boli financie, ktoré mali pre ňu pripravené, ktoré mala mať do budúcna. Odporcovi
peniaze nedávala, dala ich dcére. Keďže spolu žili, dcéra ich dala odporcovi. Niekedy pri tom odporca
bol a niekedy nie. K poskytnutiu finančných prostriedkov došlo v roku 2011 a peniaze dcéra dostala až
potom, keď bol urobený prepis, lebo otec odporcu prepísal dom na odporcu. Dcére dávala peniaze

do ruky, na účet, bolo to postupne najskôr 3.300,- Eur, potom prišla, že vymenia okná keď je to už
rozbúrane, tak jej dala ďalšie peniaze a uvoľnila 1.400,- Eur. Potom dala na prerábku kúrenia a potom
postupne kupovali materiál kachličky, omietky, špárovačky, všetko financovali oni. Dala peniaze aj na
krb, aby ho kúpili. Svedkyňa uviedla, že kúpila materiál, uložila ho u svojej kmotry v pivnici a potom si
odporca preň prišiel a si ho odviezol. Niektoré veci prevážali na prívesnom vozíku ako skrine a podobné

veci a niektoré veci naložili dcére do kufra. Potom došlo medzi nimi ku konfliktu, dcéra sa vrátila domov
a žiadala peniaze vrátiť. Odporca povedal, že si zoberie pôžičku a že peniaze vráti. Potom zase prišiel s
tým, že sa dajú dokopy. Medzi dcérou a odporcom bola taká dohoda, že keď sa rozídu, že peniaze vráti.
Svedkyňa uviedla, že pritom aj bola osobne prítomná aj v e-mailovej komunikácii sa s dcérou pochytili
a uvádzala jej, aby si pýtala od odporcu peniaze. Keď si ich pýtala, odporca jej povedal, že si zoberie

pôžičku. Potom zostalo ticho a keď ju z domu vyhodil a vysťahoval jej veci, ktoré jej potom odporca
vyložil do prístrešku a niektoré osobné veci jej ani nedovolil zobrať. Osobné veci balila jeho priateľka,
bolo to veľmi ponižujúce, vyložil jej skrine a iné veci, ktoré boli zničené. Prvou várkou odviezli nejaké
veci a potom tam bol starší nábytok, ktorý pre nich nemal zmysel odvážať, tak ho znehodnotili a nechali
tam. Zobrali len skriňu a umývadlo, pretože ostatné veci boli nanič. Vtedy svedkyňa povedala, že nech

podpíše navrhovateľke papier a on jej povedal, že jej dá 2.500,- Eur hneď to týždňa a že zbytok bude
splácať. Svedkyňa mu aj volala, aby sa dohodli. Chcela sa s ním dohodnúť na splátkovom kalendári
s tým, že si bol vedomý toho, že dali peniaze pre dcéru a že ona bude potrebovať peniaze pre seba.
Vtedy povedal, že samozrejme a potom prestal komunikovať, že sa s ňou nemá o čom baviť. Bolo tamomnoho viac peňazí, ale zhodli sa v tom, že bude stačiť, keď im dá 5.000,- Eur. Svedkyňa ďalej uviedla,
že každý víkend od piatku do nedele boli u nich, dcére dávala vreckové aj na voľno-časové aktivity, keď
chcela aby prišla domov na víkend tak jej dávala peniaze na benzín a odporca používal aj jej auto a

neprispel nič ani na opravy auta, na servis.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie X. súd zistil, že odporca je zapísaný ako
podielový spoluvlastník v podiele 1. k domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X. Ako titul nadobudnutia je
uvedená darovacia zmluva zo dňa 20.7.2011 podľa P. XXXX/XX.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava písomne
podaného návrhu, poukázal na tú skutočnosť, že pred tým ako bol podaný návrh viackrát sa snažil
odporcovi doručiť predsporovú výzvu. Vyzýval ho na jednanie, avšak poštu nepreberal. Poukázal na to,
že navrhovateľka presne určila akým spôsobom a z akých peňazí čerpala do investícii nehnuteľnosti
odporcu. Tieto jej tvrdenia potvrdila aj jej matka, ktorá jej peniaze dávala a následne ich navrhovateľka

dávala svojmu vtedy snúbencovi k tomu, aby sa ich spoločné bývanie zhodnotilo a bolo schopné
normálneho riadneho užívania a bývania, pričom aj sám odporca na pojednávaní priznal, že peniaze
dostal.

Právny zástupca odporcu vo svojom záverečnom vyjadrení k výpisom z účtu navrhovateľky uviedol,

že odporca popiera, že by obdržal akékoľvek finančné prostriedky od odporkyne prevodom na účet.
Právny zástupca poukázal na to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdeného
nároku, nepreukázala že došlo k zmluve o pôžičke, kedy došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, kedy bola
dohodnutá doba splatnosti, že došlo k príčinnej súvislosti k zhode vôle a prejavu odovzdať peniaze zo
strany navrhovateľky a prijať od odporcu tieto finančné prostriedky. Ďalej právny zástupca spochybňoval

aj aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky, nakoľko navrhovateľka nepreukázala čo je základom jej
nároku, či zmluva o pôžičke, či bezdôvodné obohatenie, či vrátenie daru, ale z návrhu ktorý podala jasne
vyplýva, že sa domáha vrátenia titulom zmluvy o pôžičke. V prípade, že by súd dospel k záveru, že
došlo k zmluve o pôžičke, vzniesol námietku premlčania v zmysle ustanovení § 100 až 101 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,

ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, podľa ktorej platí, že súd je viazaný žalobou, teda
tým, ako navrhovateľ vymedzil predmet konania; nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním

rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom). Rozhodujúcimi skutočnosťami v
zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. sú údaje, ktoré sú potrebné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom
skutkovom podklade má súd rozhodnúť. V žalobe preto musia byť uvedené také skutočnosti, ktorými
je opísaný skutok (skutkový dej), na základe ktorého je uplatnený nárok. Určujúce je uvedenie tých
skutočností, ktoré umožňujú celkom jednoznačnú individualizáciu uplatneného nároku. I keď nie je

povinnosťou navrhovateľa výslovne uvádzať právny dôvod uplatneného nároku, pretože urobiť právnu
kvalifikáciu prináleží súdu, napriek tomu právny dôvod uvádzaný v návrhu, nie je bez akéhokoľvek
významu. Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je závislá od skutkových okolností, ako aj právneho
dôvodu uvádzaného v žalobe, preto pokiaľ navrhovateľ trvá na návrhu z dôvodu ktorý uvádza, je súd s
týmto jeho návrhom viazaný. V danom prípade so zreteľom na to ako a čím navrhovateľka vymedzila

skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy je zrejmé, že pre
uplatnenie nároku v súdnom konaní považovala za rozhodujúce, že požičiavala odporcovi , nie naraz
ale postupne , finančné prostriedky na zhodnotenie jeho nehnuteľnosti s tým, že jej ich v budúcnosti
vráti. Súd preto uplatnený nárok navrhovateľky posudzoval z titulu práva na vrátenie pôžičky a skúmal
či medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o pôžičke.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva
dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu. Vznik pôžičky predpokladánielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je
nevyhnutný konsenzus zmluvných strán. Akonáhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá,
vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak až

odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Pre uzavretie
zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne. Odporca
v konaní namietal, že k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o pôžičke a žiadnemu reálnemu odovzdaniu
finančných prostriedkov, či už v hotovosti, alebo bezhotovostne , nedošlo. Okrem povinnosti tvrdenia,
§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. označiť dôkazy na dokázanie

svojich vlastných tvrdení. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je potrebné chápať
tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania(§
120 ods. 1 O.s.p.). a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v
koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, účastníkom tvrdená, bola
v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie tejto povinnosti je
pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné

bremeno neuniesol. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením
dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore
a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a
preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný.
Z toho totiž vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný stanovený
okruh skutočností preukázať.

V spore o vrátenie požičanej sumy má navrhovateľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel
zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil.
Dôkaznébremenootvrdení,žebolauzavretázmluvaopôžičkeažepodľanejsadlžníkoviplnilo,spočíva
na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16. januára 2002, sp. Z. XX S. XX/XXXX, uverejnený pod S.
XXX/XX Súboru rozhodnutí Najvyššieho súdu SR). Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti,
ktorá mala za následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi.

V prejednávanej veci mala navrhovateľka bremeno tvrdenia, že s odporcom uzavrela zmluvu o peňažnej

pôžičke, že túto pôžičku mu reálne poskytla a že odporca jej ju nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia
mala dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky
a jej skutočné poskytnutie. Vzhľadom k tomu, že k pôžičke dochádza na základe zmluvy, bolo na
navrhovateľke dôkazné bremeno nielen o tom, že čiastku 5.000 Eur odporcovi skutočne poskytla,
ale aj o tom, že poskytnutá čiastka bola plnením v ich právnom vzťahu založenom zmluvou o pôžičke.

Pri neexistencii písomného dojednania bolo na navrhovateľke aby preukázala svoje tvrdenia, že
právnym dôvodom čiastky poskytnutej odporcovi bola zmluva o pôžičke. Tieto skutočnosti navrhovateľka
nepreukázala a neboli preukázané ani výsluchom svedkyne a ani predloženými listinnými dôkaznými
prostriedkami, z ktorých vyplýva len to, že došlo k nákupu stavebného materiálu prevažne P. L., ktorý
zaplatila matka navrhovateľky a k výberom finančných prostriedkov z účtu navrhovateľky. Samotná

svedkyňa vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že finančné prostriedky poskytla dcére ako „veno“
za účelom vytvorenia lepších podmienok bývania dcéry - navrhovateľky v dome odporcu ( čo bola
nevyhnutnosť), v ktorom s odporcom bývala, a ktorého bol odporca spoluvlastníkom. Za skutočnosť
preukazujúcu uzatvorenie zmluvy o pôžičke nemožno považovať ani tvrdenie, ktoré odporca popieral,
že po prvom rozchode v roku 2012 sa odporca zaviazal finančné prostriedky vrátiť, túto okolnosť

nepreukazuje ani písomná komunikácia z 24.2.2012 predložená navrhovateľkou. Pokiaľ súd skúmal
uvedenú komunikáciu podľa jej obsahu, túto nemohol vyhodnotiť ako prípadné uznanie dlhu nakoľko z
nej nevyplýva, čo je dôvodom tohto dlhu a taktiež nie je nepochybné, že išlo o uznanie dlhu. Na to aby
uznanie dlhu malo účinky uvedené v § 558 OZ je potrebné aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh čo
do dôvodu a výšky, čo v danom prípade tieto náležitosti nespĺňalo.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľke
priznať uplatňované peňažné plnenie na ňou tvrdenom skutkovom základe. Súd v konaní nemal zapreukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah z titulu zmluvy o
pôžičke.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľky na vrátenie pôžičky nebol
preukázaný.
Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).