Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811205989
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811205989.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne P. U., Q..

XX.XX.XXXX, U. U., N. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v
Rožňave, Čučmianska dlhá č. 26, proti žalovaným: 1. G.Ž. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. N., X. X a 2. S. X.,
Q.. XX.X.XXXX, U. N., X. X, zastúpeným advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom so sídlom v Rožňave,
Hviezdoslavova 4, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že hranica medzi parcelami č. 541 a č. 543 zapísanými na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie U. a parcelami č. 545 a č. 546 zapísanými na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie U.
prechádza bodmi č. 362, 14, 366, 783, 782, 781, 6, 7, 8, 9 vytyčovacieho náčrtu znaleckého posudku

č. 11/2012 znalca Ing. Ladislava Tichého.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa po úprave podanej žaloby domáha v konaní uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade
zdržaťsaakýchkoľvekzásahovdovlastníckehoprávažalobkyne,najmäzdržaťsaakéhokoľvekkonania,
ktoré by znemožnilo výstavbu plota oddeľujúceho pozemok na parcele č. 541 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 556 m2 k.ú. U., evidované na LV č. XXX od pozemku na parcele č. 545 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 790 m2, k.ú. U., evidované na LV č. XX, k.ú. U., najmä voľného výbehu
psov, zatĺkania kolíkov a iného konania, ktoré by mohlo zmariť realizáciu plánovanej stavby. Ďalej sa
domáha uloženia povinnosti žalovaným v 1.a 2. rade vypratať pozemok označený ako parcela č. 541 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2 k.ú. U. zapísanej na LV č. XXX a to odstránenie sušiakov
bielizne a basketbalového koša.

Žalobkyňa uviedla, že na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V1444/97, sa
stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. U.Í.. Žalovaní sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. U.Q..

Poukázala na to, že mala so susedmi dobré vzťahy, čo vyplýva z toho, že tolerovala zriadenie koterca,
ktorý čiastočne zasahuje na jej pozemok a povolila oberanie plodov zo stromov vysadených na jej
pozemku. Žalovaní v 1. a 2. rade však na jej pozemok podonášali rôzne veci, ako sušiak bielizne alebo
basketbalový kôš. Keďže nechcela vyvolávať zbytočné spory, všetko to roky prehliadala. Keďže časť jej
nehnuteľnosti je oplotená, rozhodla sa, že dokončí oplotenie aj okolo svojho domu. Objednala si preto
službygeodetazaúčelomvytýčeniahranícpozemku,ktorévšakžalovanív1.a2.radezničili,keďvybrali
kolíky zo zeme. Následne požiadala Obecný úrad U. ako príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného

povolenia na oplotenie pozemku. Keď sa to dozvedeli žalovaní v 1. a 2. rade, podali žalobu o určenie
vlastníckeho práva a o nariadenie predbežného opatrenia, ktorú však zobrali späť. Žalovaní v 1. a 2.
rade žalobkyňu neustále obťažujú, neumožňujú jej postavenie plota. Naposledy vyzvala žalovaných v
1. a 2. rade listom zo dňa 23.6.2011 o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na čo žalovaní v 1. a2. rade reagovali tak, že žiadaný pozemok odmietajú vypratať a že v prípade stavby plota, tento zničia.
Žalobkyňa zdôraznila, že platí daň z pozemkov podľa výmery tak, ako je uvedená na liste vlastníctva.
Užívacie vzťahy v časti, kde nie je plot okolo domu boli také, že žalovaní v 1. a 2. rade to užívali tak,

že nechceli tam pustiť jej právnych predchodcov. Podobne to bolo aj vtedy, keď išli robiť fasádu, vtedy
to museli riešiť cez obecný úrad. Rodičia žalobkyne mali stále problémy s rodičmi žalovaného v 2.
rade ohľadom užívania pozemku. Títo odmietali pustiť jej rodičov ako vlastníkov na pozemok. Rodičia
žalovaných v 1. a 2. rade ako aj žalovaní v 1. a 2. rade mali vedomosti o tom, že plot nevedie správne.
Boli obdobia, keď sa spolu riadne rozprávali, pričom oni si boli vedomí, že hranica pokračuje okolo domu,

aj keď tam nebol plot.

Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili s podanou žalobou a navrhli ju zamietnuť. Poukázali na to, že
sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. U. v podiele 1/5 v prospech žalovanej v 1.
rade a v podiele 4/5 v prospech žalovaného v 2. rade. v bezprostrednom susedstve sa nachádza
parcela č. 541, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Hranice pozemkov tvorí oplotenie, ktoré sa ako

hranica využíva od nepamäti, najmenej však 60 rokov. Žalobkyňa spochybňuje skutočnosť, či oplotenie
postavené na skutočnej hranici zodpovedá stavu právnemu a za tým účelom si dala vyhotoviť vytyčovací
náčrt. Žalobkyňa týmto mienila následným spôsobom posunúť hranice spoločných pozemkov vo svoj
prospech a mala úmysel vykonať zrejmý zásah do pokojného stavu trvajúcemu niekoľko desaťročí.
Chcela vytvoriť nové oplotenie, ktoré by zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade,

nakoľko by prechádzalo po ich pozemku. Poukázali na to, že hranica pozemkov sa nachádza na tom
mieste, kde bol postavený plot právnymi predchodcami, ktorí nikdy nemali žiadne nezhody a obojstranne
rešpektovalito,žeoploteniejepostavenénahranicipozemkov.Samažalobkyňapotvrdzujeto,ženebola
si istá, kde sa nachádza hranica a preto si dala vyhotoviť vytyčovací náčrt. Potvrdili skutočnosť, že
znemožnili žalobkyni postaviť oplotenie, ale len z toho dôvodu, že ona si svojvoľne určila hranicu, ktorá

nebola na správnom mieste. Žalovaní v 1. a 2. rade si len bránili to, čo im patrí a to pozemok, ktorý
využívali výlučne pre svoju potrebu. Žalovaní v 1. a 2. rade pripustili, že žiaden z účastníkov nemôže
presne vedieť, kde sa nachádza hranica pozemkov v právnom slova zmysle, avšak podľa ich názoru
to nie je dôležité z hľadiska konečného posúdenia veci, nakoľko vlastnícke právo žalovaní v 1. a 2.
rade nadobudli k žiadanej časti pozemku na základe vydržania vlastníckeho práva podľa ustanovenia

§ 134 Občianskeho zákonníka. Žalovaní v 1. a 2. rade boli dobromyseľní v tom, že celá časť pozemku
je v ich spoluvlastníctve a v tomto presvedčení nerušene a pokojne užívali pozemok a preto držba bola
oprávnená. Vlastníkmi spornej časti nehnuteľnosti sú žalovaní v 1. a 2. rade, nech je právna hranica
kdekoľvek.

Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že pri dome nikdy nebol plot a hranica medzi parcelami žalobkyne a
žalovaných v 1. a 2. rade začínala vpredu pri dome, cca 30 cm od domu žalobkyne a potom vedie ďalej
okolo domu, kde je cca 60 cm s tým, že plot medzi parcelami vzadu, kde už nie je dom, viedol rovnako,
ako je momentálne pletivo. Predtým tam bola postavený drevený plot, ktorý bol odstránený a dali tam
pletivo. Keďže pozerali do jeho dvora, postavil si vedľa neho žltý vlnitý plot asi pred dvomi rokmi. Uviedol,

že problémy neboli dovtedy, kým žila matka žalobkyne, a len so žalobkyňou začali problémy.

Žalovaní v 1. a 2. rade zdôraznili, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli v roku 1990 na
základe darovania s tým, že sa nehnuteľnosti užívali ako celok a 23 rokov až doteraz ich užívajú takým
spôsobomdobromyseľneapretovydržalivlastníckeprávo.Nespochybniliskutočnosť,žeprávnahranica

vedie tak, ako ju určil znalec.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

Svedkyňa Ž. X., matka žalovaného v 2. rade uviedla, že hranica pozemkov je tak, ako aj bola pred 200

rokmi, ako to nechal starý aj prastarý otec. Plot nikdy nebol medzi domami, pričom svedkyňa má 84
rokov. Plot bol za domami, ale ani nevedela uviesť, kedy bol postavený. Tam, kde je teraz drôtený plot,
stáleviedolplot,aleboldrevený.Vedľatohopostavilžalovanýv2.radeplotzvlnitéhoplastuzdôvodu,že
sa žalobkyňa pozerala a vysmievala. Svedkyňa uviedla, že medzi domami nikdy nebol plot a za domami
bol plot drevený a teraz je z pletiva a po pletivo stále žalovaní v 1. a 2. rade užívali túto časť, lebo tak to už

bolo 200 rokov. Svedkyňa uviedla, že s predchodcami žalobkyne dobre vychádzala, len so žalobkyňou
nedobre vychádza. Keďže sa jednalo o dvor, stále to ona užívala. Predchodcovia nikdy neupozorňovali
na to, že by bol plot na nesprávnom mieste. Svedkyňa uviedla, že mala dobré vzťahy s jej predchodcami
ako aj so žalobkyňou, ale odvtedy robí problémy žalobkyňa, odkedy ochorela. Vzťahy sa narušili možnopred piatimi alebo šiestimi rokmi. Svedkyňa uviedla, že nikdy nemala žiadne spory ohľadom pozemku s
predchodcami žalobkyne ani s iným susedom. Svedkyňa nevedela uviesť, kadiaľ prechádzala hranica
okolo domu a uviedla, že bolo to asi 60 cm od domu žalobkyne a potom už išla jej parcela.

Svedok Š. X., brat žalovaného v 2. rade uviedol, že býva v spornej nehnuteľnosti a problémy medzi
účastníkmi kvôli plotu boli odvtedy, odkedy zomrela matka žalobkyne. Celý problém s plotom spočíva
v tom, že chcú postaviť plot tam, kde nikdy nebol a kde nebola ani žiadna hranica. Vedľa domu nikdy
nebol plot, ale hranica viedla na začiatku domu vo vzdialenosti 30 cm od domu a pokračovala až do

konca domu vo vzdialenosti asi 30 cm od domu. Nepamätal si, že by niekto hovoril, že hranica vedie
nesprávne. Svedok ďalej uviedol, že hranice sú tak, ako pamätá od nepamäti od narodenia. Bol pomáhať
pri stavbe ešte dreveného plota, ktorý tam stál pôvodne. V súčasnej dobe ten drevený plot už nie je,
ale na jeho mieste je plot z pletiva. Pri stavbe tohto plotu už nebol. Pri stavaní dreveného plota tam boli
železné stĺpy a na ne sa dával drevený plot a tieto stĺpy ostali aj pri pletive.

Svedkyňa X. Y., susedka účastníkov, bez pomeru k účastníkom, uviedla, že medzi pozemkami
účastníkov vzadu od šopy bol niekedy drevený plot a ten sa vymenil za pletivový plot a žalovaný v 2.
rade k nemu pristaval plot z vlnitého plastu. Pozdĺž rodinného domu žalobkyne zo zadnej strany nikdy
nebol plot. O vzťahu účastníkov uviedla, že matka žalobkyne a matka žalovaného v 2. rade mali medzi
sebou zlý vzťah, ale potom sa udobrili a bolo dobre. Takisto aj žalobkyňa mala dobrý vzťah s matkou

žalovaného v 2. rade, avšak teraz sa hádajú kvôli plotu a zlé vzťahy sú možno rok. Matka žalovaného v
2. rade povedala svedkyni, že manžel žalobkyne raz rozskrutkoval plot a vošiel do dvora, pričom chcel
dať dole murivo, mal pri tom sekeru. Za domom žalobkyne bol basketbalový kôš, aj deti žalobkyne sa
tam chodili hrávať. Predtým tam boli kvety a plot tam nikdy nebol.

Svedkyňa W. U., dcéra žalobkyne uviedla, že ešte jej starí rodičia hovorili, že pozemok za domom má
patriť k domu, ale že to nikdy neoplotili. Konflikty so žalovaným v 2. rade začali vtedy, keď rodičia chceli
odrezať konáre zo stromov, ktoré zasahovali na strechu. Žalovaný v 2. rade im pribil na okno kúpeľne
plech a preto boli spory. Zadná časť domu nebola oplotená, ale patrí k domu. Konflikty trvajú asi osem
rokov. Starý plot bol z drevených dosiek, pričom bol vymenený a namiesto dosiek sa natiahlo pletivo. Aj

vtedy žalovaní v 1. a 2. rade hovorili, že zbytočne to robia, lebo, že im to zničia. Pôvodný plot, aj súčasný
plot viedol od stodoly smerom k domu, avšak nie celkom, ale možno jeden meter od domu a tam bol
seknutý k rohu domu. Drevený plot bol tak, ako je teraz pletivový. Vedľa neho majú koterec žalovaní v 1.
a 2. rade. Títo nepovolili ťahať plot ďalej okolo domu. Žalovaní v 1. a 2. rade nikdy dobrovoľne nepustili
žalobkyňu na pozemok. Stále musela žiadať povolenie cez obecný úrad. Svedkyňa uviedla, že jej starí

rodičia jej povedali, že plot mal pokračovať ďalej okolo domu až na začiatok domu. Bola svedkom toho,
že jej starí rodičia upozorňovali rodičov žalovaných v 1. a 2. rade na to, že je to ich časť pozemku a oni
to neriešili. Svedkyňa uviedla, že má 24 rokov a možno od piatich rokov si pamätá, že stále bola reč
ohľadom pozemku za domom.

Svedok K. K., priateľ dcéry žalobkyne uviedol, že v rodine je od roku 2004 a vie, že majú spor ohľadom
pozemku, ktorý je za domom a problém je s prístupom na pozemok a s jeho oplotením. Má vedomosť o
tom, že žalovaní v 1. a 2. rade nechceli umožniť žalobkyni prístup na pozemok zozadu k domu napríklad
pri oprave fasády.

Svedok T. U., manžel žalobkyne uviedol, že do spornej nehnuteľnosti sa prisťahoval v roku 1984, keď
ešte žili jeho svokrovci, ako aj rodičia žalovaných v 1. a 2. rade a mali medzi sebou konflikty. Pôvodne
bolo oplotenie od stodoly smerom k domu z drevených dosiek a toto oplotenie menil sám tak, že drevené
dosky vymenil za pletivo, čo urobil asi pred piatimi rokmi. Stĺpy ostali pôvodné, len drevo sa vymenilo
za pletivo. Od roku 1984 nemohli používať zadnú časť za domom, lebo nemohli sa tam dostať. Od

svokrovcov vie, že hovorili, že to je ich pozemok. Plot už bol tak postavený a nevedel, prečo to tak
bolo. Osobne sa zúčastnil rekonštrukcie domu, keď chceli dať omietku zozadu domu a nemohli sa tam
dostať a preto to museli riešiť cez obecný úrad. Takisto nastal konflikt, keď žalovaný v 2. rade plechom
zaklincoval kúpeľňové okno na dome. Pri zameraní hranice sa musela žiadať polícia o asistenciu, lebo
bez toho by ich nepustili do dvora. Od roku 1984 bol plot tak, ako je pletivový s tým, že nemohli užívať

pozemok za domom, lebo ich naňho nepustili žalovaní v 1. a 2. rade.

Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:Zo znaleckého posudku 11/2012 od znalca Ing. Ladislava Tichého vyplýva, že priebeh správnej hranice
medzi parcelami 543 a 545, 541 a 545, 543 a 546 prebieha po známych bodoch v teréne č. 362 betónová
podmurovka na plot č. 366, roh koterca, 383, 782, 781, 6, 7, 8, 9. Znalec vykonal ohliadku aj zameranie

nehnuteľností a v rámci miestneho šetrenia zameral hranice plotov po celej dĺžke, ako aj rodinný dom,
stodolu a koterec. Pri obstaraní geodetických podkladov bolo zistené, že pre posudzovanie hraníc a ich
vytyčovanie sa nachádzajú mapy katastrálne bývalého pozemkového katastra z roku 1869, ktoré majú
matematické zobrazenie v stereografickej súradnicovej sústave v mierke 1 : 2880. V roku 1985 bolo
začaté technicko-hospodárske mapovanie v Obci U.. Pri spracovaní nových máp predchádzalo miestne

vyšetrenie a meranie za spoluúčasti vlastníkov nehnuteľností, ktoré dokumentovalo na vyšetrovacích
a meračských náčrtoch, ktorých písomnou prílohou je súpis nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu. V
konkrétnejvecisajednáonáčrtomiestnomšetreníč.110asúpisnehnuteľnostíkvyšetrovaciemunáčrtu
č. 110, kde v položke č. 1 je uvedené pôvodné číslo parcely 206, 207 a podpis vtedajšieho majiteľa: X.
H.Á., že súhlasí s vyšetrenou hranicou. V položke č. 2 je uvedené pôvodné číslo parcely 204/1, 204/2 a
205 a podpis vtedajšieho vlastníka Š. S., že súhlasí s vyšetrenou hranicou.

Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. U. vyplýva, že sú tam zapísané parcely č. 541, 542, 543 a 544 a rodinný
dom súpisné číslo XXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne s titulom nadobudnutia: darovacia
zmluva pod V1444/97.

Z listu vlastníctva č. XX k.ú. U. vyplýva, že sú tam zapísané parcely č. 545 a 546 a vlastnícke právo
svedčí žalovanému v 2. rade v podiele 1/5 a žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade v podiele 4/5
a to na základe kúpnej zmluvy R1 869/90 so zápisom Z 2454/97.

Zo žaloby podanej dňa 26.10.2010 na Okresný súd Rožňava zapísanej do konania pod spisovou

značkou 8C/150/2010, ktorú podali žalovaní v 1. a 2. rade vyplýva, že žiadali určiť, že sú vlastníkmi
spornej časti nehnuteľnosti, parcely č. 545 k.ú. U.. Žaloba bola podaná v súvislosti s tým, že žalobkyňa
si dala vyhotoviť vytyčovací náčrt na vytýčenie hranice medzi pozemkami, na základe ktorého dala
oznámenie k ohláseniu drobnej stavby - oplotenie rodinného domu, s čím súhlasil stavebný úrad a
tým bez súhlasu chce zasiahnuť do pokojného stavu trvajúceho niekoľko desaťročí. Z bodu 2 žaloby

vyplýva, že ani žalobcovia nevedia presne určiť časť nehnuteľnosti, ktorá je sporná. Hranice pozemkov
sú v skutočnosti oproti nákresu v katastrálnej mape posunuté a navrhli vyhotoviť nový geometrický
plán, ktorým by sa táto časť odčlenila. Nesúhlasili s vlastníckym právom vtedy označenej žalovanej z
dôvodu vydržania vlastníckeho práva po oprávnenej desaťročnej držbe. Uviedli, že boli dobromyseľní,
že celá časť tohto pozemku je v ich vlastníctve a nech je právna hranica pozemku kdekoľvek, vydržaním

získali vlastnícke právo k spornej časti predmetnej nehnuteľnosti a preto vtedy označená žalovaná by
neoprávnene zasahovala do ich vlastníckeho práva. Konanie bolo ukončené zastavením konania z
dôvodu späťvzatia žaloby.

Predmetom konania vo veci je ochrana vlastníckeho práva žalobkyne a to jednak strpenie postavenia

plota a jednak vypratanie časti nehnuteľnosti.

Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej
veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Rozsudok, ktorý rieši len otázku základu nároku a ponecháva pritom otázku rozsahu nároku ďalšiemu
rozsudku, sa nazýva medzitýmnym rozsudkom. Predpokladom použitia medzitýmneho rozsudku je
deliteľnosť predmetu konania na dve zložky a to na základ a výšku.

Keďževprejednávanejvecijespornouotázkouvlastníckeprávokonkrétnejčastinehnuteľnosti,naktorej

chce žalobkyňa postaviť plot, resp. ktorú chce vypratať z hľadiska tvrdeného vydržania, súd dospel
k záveru, že je potrebné najprv vyriešiť otázku priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami žalobkyne a
žalovanými v 1. a 2. rade a následne po tomto určení bude možné rozhodnúť o nároku žalobkyne v
prípade, že žalovaní v 1. a 2. rade budú zasahovať do jej vlastníckeho práva.

Za základ pre určenie priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami žalobkyne a žalovanými v 1. a 2. rade
súd použil znalecký posudok č. 11/2012 znalca Ing. Ladislava Tichého, ktorý podrobným spôsobom
opísal a zdôvodnil jednak históriu geodetických podkladov, ako aj priebeh správnej hranice medzi
spornými parcelami a následne tento priebeh bol aj v teréne reálne vytýčený.Pre rozhodnutie vo veci samej je dôležité zistenie, kadiaľ má ísť hranica medzi spornými pozemkami,
ktorésúvovlastníctveúčastníkovkonaniaatátootázkavyriešiajto,čižalovanív1.a2.radebezdôvodne

zasahujúžalobkynidojejvlastníckehoprávatým,žebynajejpozemkumalipostavenýsušiaknabielizeň
a basketbalový kôš a zároveň či zasahujú do jej vlastníckeho práva tým, že jej bránia v postavení plota
na hranici pozemku.

Žalobkyňa odvodzovala svoje vlastnícke právo na základe listu vlastníctva č. XXX k.ú. U. a poukázala

aj na vytyčovací náčrt zo dňa 31.8.2010, ktorý si dala vyhotoviť za účelom výstavby plota pred začatím
konania. Z uvedeného vytyčovacieho náčrtu zistila, že priebeh hranice prechádza miestami, ktoré
užívajú žalovaní v 1. a 2. rade a bránia žalobkyni v užívaní tejto časti nehnuteľnosti. Táto okolnosť
bola potvrdená aj oboznamovaným vytyčovacím náčrtom, ktorý vytýčil priebeh správnej hranice medzi
parcelami č. 541 a č. 545.

Obrana žalovaných v 1. a 2. rade spočívala v tom, že od nepamäti nebol plot medzi parcelou 541 a 545
v časti za domom a túto časť užívali až po dom v rozsahu 30 až 60 cm od domu. Následne za domom
pokračoval starý drevený plot, ktorý bol zmenený na plot z pletiva a tadiaľ má ísť správna hranica medzi
parcelami a nový plot z vlnitého plastu bol postavený len z toho dôvodu, aby žalobkyňa nenazerala na
pozemok žalovaných v 1. a 2. rade. Čo sa týka titulu nadobudnutia, žalovaní v 1. a 2. rade poukázali

na to, že nehnuteľnosti nadobudli v roku 1990 od právnych predchodcov a od tej doby ich užívali v
tých hraniciach, v akých ich kúpili v dobrej viere a nadobudli vlastnícke právo k tejto časti pozemku na
základe vydržania.

Podľa ustanovenia § 123 Zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej Občianskeho

zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto

mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Pri držbe sa rozlišuje oprávnený držiteľ a neoprávnený držiteľ. Oprávnená, teda chránená držba je

výlučne faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené dva pojmové znaky: a) dobromyseľnosť
držiteľa, že mu vec patrí a b) ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva
oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva a držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne
však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania.

Či držiteľ veci je v zmysle vyššie citovaných ustanovení dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne.
Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozume požadovať od každého
subjektu, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec
patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložené

konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť.

K zákonným predpokladom vydržania patrí: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu a po celú vydržaciu dobu musí byť držba pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňovalvlastníckeprávonavec;b)nepretržitosťvydržacejdoby,ktoroujeneprerušovanýstavužívaniapredmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s

vecou, ako so svojou.

Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ teda ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama o sebe na vydržanie
nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne,

preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade bránia žalobkyni v užívaní
časti nehnuteľnosti a to pozemku označeného parcelným číslom 541 a časti pozemku označeného
ako parcela č. 543. Žalovaní v 1. a 2. rade uvádzajú, že nehnuteľnosť nadobudli od svojich právnych
predchodcov v roku 1990, odvtedy nehnuteľnosti užívajú nerušene tak, ako doteraz. Táto skutočnosť je

vyvracaná výpoveďami žalobkyne a jej manžela, ako aj dcéry, ktorí uvádzajú, že stále mali spory v rámci
rodín, keď ešte vlastnícke právo svedčilo predchodcom žalobkyne, teda jej rodičom. Žalovaní v 1. a 2.
rade v konaní nevedeli preukázať titul, na základe ktorého sa ujali užívania aj časti pozemku označeného
parcelným číslom 541 pri dome, pričom tvrdili, že hranica má prebiehať 30 cm od domu, resp. 60 cm od
domu. Podľa vytýčenia hranice medzi spornými pozemkami je zrejmé, že toto vytýčenie korešponduje s

prílohou č. 3 znaleckého posudku a to s meračským náčrtom, kde náčrt priebehu hranice začínajúci od
rohu rodinného domu žalobkyne smerujúceho na roh stodoly nachádzajúcej sa na ďalšej parcele, pričom
súčasťou meračského náčrtu je zápis miestneho vyšetrovania, kde právni predchodcovia žalobkyne a
žalovaných v 1. a 2. rade dňa 20.6.1985 vyjadrili súhlas s miestnym vyšetrením. Z toho vyplýva, že v roku
1985 nebolo žiadnych pochýb o tom kadiaľ prechádza vlastnícka hranica medzi spornými pozemkami.

Z jej náčrtu vyplýva, že je totožný s katastrálnou mapou uvedenou ako príloha č. 2. Je teda nesporné, že
od roku 1985 právny predchodca žalovaných v 1. a 2. rade ak užíval časť pozemku patriaceho žalobkyni,
nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu vlastnícky patrí a podobne ani žalovaní v 1. a 2. rade ako
nadobúdatelia nemohli nadobudnúť viac práv, ako mal ich právny predchodca, od ktorého nadobudli
vlastnícke právo.

Súd mal zato, že žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali, že by mali oprávnenú držbu časti pozemku
označeného ako parcela č. 541 za rodinným domom žalobkyne a preto nemohli k tejto časti nadobudnúť
vlastníckeprávonazákladevydržania.To,žeužívaliuvedenúčasťnehnuteľnostiakosvojdvor,majútam
postavený basketbalový kôš, alebo sušiak bielizne, prípadne jazierko, nemôže spôsobiť tú skutočnosť,

že by došlo k posunu hranice smerom k domu žalobkyne. Okolnosť, že za domom žalobkyne má byť
priestor pri zadnej časti domu cez dva metre a pri prednej časti domu 43 cm vyplýva z vytyčovacieho
náčrtu. To, že žalovaní v 1. a 2. rade bránili vstupu žalobkyne na svoj pozemok za domom, nemôže
spôsobiť to, že by prišla o vlastnícke právo k uvedenej časti svojho pozemku. Preto súd medzitýmnym
rozsudkom určil, kadiaľ prechádza vlastnícka hranica medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných v 1. a

2. rade a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v prípade, že žalovaní v 1. a 2. rade nevypracú
nehnuteľnosť, resp. budú brániť v postavení plota žalobkyni, súd rozhodne o jej nároku z titulu ochrany
vlastníckeho práva a zároveň rozhodne o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.